Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobkyne V. V., štátnej občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - R. XXX, práv. zast. P. kancelária Berec/Berec, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO 51 689 430 proti žalovanej Z. T., štátnej občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. XXX/XX, práv. zast. JUDr. Jiří Choutka, advokát, so sídlom Štúrovo nám. 121, Trenčín, IČO 42 277 981 o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5.000,-Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 18.3.2014 do 10.6.2014, vo výške 5,15 % ročne od 11.6.2014 do 9.9.2014, vo výške 5,05 % ročne od 10.9.2014 do 8.12.2015, vo výške 5% ročne od 9.12.2015 do 15.3.2016, vo výške 5% ročne od 16.3.3016 do 31.12.2016 a vo výške 5% ročne od 1.1.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.3.2014 bola uzatvorená medzi žalovanou ako budúcou predávajúcou a Mgr. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XX, XXX XX T. ako budúcim kupujúcim D. o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len ako ,,Zmluva o budúcej kúpnej zmluve“). Predmetom Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bol vzájomný záväzok budúceho kupujúceho a budúcej predávajúcej uzavrieť kúpnu zmluvu s obsahom a za podmienok uvedených v tejto zmluve. Podľa č. 2 bod. 2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ,,Predmetom Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo 468 okres: C., obec: F., katastrálne územie: F., register ,,C“, a to: stavba, dom, súpisné číslo XXX, postavený na pozemku, parc. č. XXX/X časť pozemku, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, na ktorej sa nachádza vyššie uvedený dom a ktorá bude ohraničená novovytvorenou hranicou nachádzajúcou sa X metre za vyššie uvedeným domom, pričom uvedená hranica bude kolmá na hranicu pozemkov parc. č. XXX/X, resp. parc. č. XXX/X, prípadne aj novovytvorený pozemok, ktorý vznikne odčlenením od parc. č. XXX/X pri vytvorení hranice podľa vyššie uvedeného bodu.“ (ďalej len ako ,,nehnuteľnosť“). Aj napriek tomu, že v identifikovanom záväzkovo právnom vzťahu na strane budúceho kupujúceho vystupoval V.. Q. W., z dôvodu, že žalobkyňa v tej dobe nemala dostatok finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľnosti, keďže bola vdova na materskej dovolenke a teda mala za to, že žiadny peňažný ústav by jej úver neposkytol. V.. Q. W. ako kamarát žalobkyne jej v uvedenej situácii chcel pomôcť, a preto sa so žalobkyňou dohodli tak, že si zoberie spotrebný úver, finančné prostriedky z tohto úveru následne požičia žalobkyni, ktorá ich použije na zaplatenie zálohy za kúpu nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu preto V.. Q. W. vystupoval aj na strane budúceho kupujúceho, avšak bez samotného úmyslu byť faktickým

kupujúcim. V celom tomto procese kúpy nehnuteľnosti však fyzicky ako kupujúca vystupovala žalobkyňa, ktorá chodila na obhliadky so žalovanou pričom z tohto konania bolo aj žalovanej nepochybne zrejmé, že práve žalobkyňa má byť v konečnom dôsledku kupujúcou predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 17.3.2014 s poukazom na uvedené žalobkyňa vložila na účet žalovanej sumu X.XXX,- Z., titulom zloženia zálohy na kúpnu cenu za nehnuteľnosť. V zmysle čl. X D. o budúcej kúpnej zmluve ,,D. strany sa dohodli, že budúci kupujúci zaplatení budúcej predávajúcej na jej účet uvedený v čl. 1 tejto zmluvy zálohu za kúpnu cenu predmetu kúpy v zmysle Budúcej kúpnej zmluvy vo výške 5. 000,- Eur, a to do 5 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. V prípade, ak budúci kupujúci nezaplatí budúcej predávajúcej riadne a včas zálohu stráca táto zmluva platnosť a účinnosť. Táto záloha na kúpnu cenu sa považuje za úhradu časti kúpnej ceny uvedenej v bode 3 tohto článku a kúpna cena na zaplatenie v Budúcej kúpnej zmluve bude o túto sumu znížená. V prípade, ak budúci kupujúci alebo ním určená tretia osoba neuzatvorí s budúcou predávajúcou Budúcu kúpnu zmluvu v zmysle tejto zmluvy, je budúci kupujúci povinný zaplatiť budúcej predávajúcej zmluvnú pokutu vo výške 5 000,-Eur, pričom budúca predávajúca je oprávnená započítať si nárok na úhradu zmluvnej pokuty so sumou zaplatenou budúcim kupujúcim budúcej predávajúcej ako záloha.“ Po uhradení zálohy na kúpnu cenu vo výške 5.000,-Eur žalobkyňa nepristúpila k samotnému podpísaniu kúpnej zmluvy z dôvodu pochybností na jej strane ohľadom predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu Mgr. Ján Polťák, keďže figuroval ako budúci kupujúci na Zmluve o budúcej kúpnej zmluve listom dňa 14.7.2014 vyzval žalovanú na vrátenie sumy 5.000,- Eur vyplatenej titulom zálohy na kúpnu cenu podľa Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Keďže žalovaná uvedenú sumu nevrátila, domáhal sa jej vrátenia Mgr. Ján Polťák žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2014. O uvedenom nároku rozhodol Okresný súd Trenčín dňa 9.10.2018 rozsudkom sp. zn. (ďalej len ako ,,Rozsudok“) tak, že súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie Mgr. Jána W. ako žalobcu v tomto konaní. Y. od uvedeného, Y. súd C. v odôvodnení T. posúdil Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ako ,,absolútne neplatnú, a preto, pokiaľ si jej účastníci niečo na základe takejto zmluvy plnili, sú povinní si toto plnenie podľa , navzájom vrátiť.“ Zhrnúc uvedené, keďže žalobkyňa uhradila žalovanej sumu 5.000 € titulom zálohy na kúpnu cenu v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá bola Okresným súdom Trenčín judikovaná ako právny úkon, absolútne neplatná vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie plnením z neplatného právneho úkonu. Ako dôkazy označil: Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, Prevodný príkaz na sumu 5.000 Eur, Rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. XXC/XXX/XXXX, výsluch žalobkyne a žalovanej a svedka V.. Q. W..

2. Okresný súd Trenčín platobným rozkazom č.k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX žalobe vyhovel. D. prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala proti uvedenému platobnému rozkazu v zákonnom stanovenej lehote odpor, ktorý vecne odôvodnila nasledovne: Žalobkyňa svoj uplatňovaný nárok odvodzuje od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej dňa XX.X.XXXX medzi žalovanou a V.. Q. Polťákom, vychádzajúc z vysloveného právneho názoru Okresného súdu Trenčín v rozsudku č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatný dňa XX.XX.XXXX), opierajúc sa o ustanovenie . Bez ohľadu na to, že v danom konaní na strane žalobcu vystupuje iná osoba ako v uvedenom konaní, skutočnosti a právny základ od ktorého žalobkyňa uplatňuje svoj nárok zakladajú prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V konaní sp.. zn. bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že hoci V.. W. podpísal zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kupujúcim nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluva o budúcej kúpnej zmluve, bola v skutočnosti žalobkyňa, pretože V.. W. nemal v úmysle stať sa vlastníkom nehnuteľností. Rovnako bolo dokazovaním preukázané, že výlučne žalobkyňa v pozícii záujemcu o kúpu nehnuteľností komunikovala so sprostredkovateľom J.. A., ale nakoniec z dôvodov na strane žalobkyne k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo a žalobkyňa dňa 25.07.2014 uzatvorila kúpnu zmluvu s tretími osobami na iné nehnuteľnosti. Poukázala na ustanovenia , 107 ods.1 s tým, že v prípade premlčania práva pri bezdôvodnom obohatení ustanovuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu, ktoré plynú a končia nezávisle od seba. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní 2 rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia lehota v trvaní troch rokov, po uplynutí ktorej sa právo na vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu vždy premlčí. Listom zo dňa 14.07.2014 žalobkyňa zastúpená advokátskou kanceláriou Mikita &Stašák, s. r. o. oznámila žalovanej zánik záväzku kupujúceho uzatvoriť kúpnu zmluvu a súčasne bola žalovaná vyzvaná na vrátenie zálohy na kúpnu cenu v sume 5.000,-Eur. Teda deň 14.07.2014 je možné považovať za začiatok plynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty, nakoľko v tento deň je preukázateľné, že žalobkyňa mala vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o osobe ktorá sa bezdôvodne mohla obohatiť. Súčasne v tento deň začala plynúť objektívna premlčacia lehota, nakoľko žalobkyňa

oznámila rozhodnutie neuzatvoriť kúpnu zmluvu. Vychádzajúc z uvedeného subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 14.07.2016 a objektívna premlčacia lehota uplynula dňa 14.07.2017. Žalovaná vznáša námietku premlčania žalobkyňou uplatňovaného nároku a navrhuje, aby súd žalobu zamietol, priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ako dôkaz označil: mailová komunikácia 5 listov, list zo dňa 14.07.2014.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu deklarovala, že žiadne jej vyjadrenie a ani prezentovaný záver nemožno mať za také, ktoré by potvrdzovali akékoľvek tvrdenia alebo záver žalovanej. Výnimku môže predstavovať iba prípad, resp. prípady, ak by tak žalobkyňa výslovne uviedla vo vzťahu ku konkrétnemu tvrdeniu alebo záveru žalovanej. Namietla absenciu vecného odôvodnenia odporu s tým, že žalobkyňa ho považuje za účelový, podaný bez vecného odôvodnenia, t.j. v rozpore s (ďalej len ako ,,CSP“). Tvrdenia žalovanej sú ako relevantné dôvody odporu nedostačujúce, predovšetkým sledujúce výlučne oddialenie vymoženia pohľadávky. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaná v odpore ani neuviedla, či nárok uplatnený žalobkyňou čiastočne uznáva resp. považuje za neopodstatnený, tak ako jej to vyplývalo z poučenia. Žalobkyňa si v žalobe spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu splnila svoju povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Naopak žalovaná ani nespochybnila žalobkyňou uplatnený nárok a teda, že žalobkyňa vložila na účet žalovanej sumu 5.000,-Eur titulom zloženia zálohy na kúpnu cenu za nehnuteľnosť a že o túto sa žalovaná v konečnom dôsledku obohatila na úkor žalobkyne. Žalovaná sa účelovo nevyjadrila k predmetnej platbe, pričom zdôrazňuje, že žalovaná nepoprela tvrdenia žalobkyne, že ide o jej finančné prostriedky, žalovaná nepreukázala vrátenie týchto prostriedkov žalobkyni, túto skutočnosť ani netvrdí ani prípadne netvrdí, že ide o jej finančné prostriedky. Žalovaná sa v odpore výlučne a predovšetkým zameriava na nesplnenie procesnej podmienky ,,res iudicata“ a súčasne vzniesla ,,námietku premlčania“, ktoré však nemajú vecnú súvislosť s konaním a uvedené nemožno považovať za vyjadrenia, ktoré kvalifikovane napĺňajú požiadavku vecného odôvodnenie odporu v zmysle . Žalovaná v odpore nenamieta a nespochybňuje žalobkyňou tvrdené skutočnosti, že žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila a že odmieta vydať to, čo na úkor žalobkyne získala. Dokonca nie je sporné ani to, že žalovaná prijala na svoj bankový účet sumu 5.000,-Eur titulom zloženia zálohy na kúpnu cenu za nehnuteľnosť, pričom si bola vedomá, kto jej tieto prostriedky zasiela na účet a z akého titulu. Nakoľko žalovaná v podanom odpore tvrdením a dôkazmi nespochybňuje žalobkyňou uplatnený nárok, a to ani čiastočne, nepochybne nie je dôvod na priebeh ďalšieho konania a dokazovania vo veci, a teda platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s vecným odôvodnením, je právne záväzným súdnym rozhodnutím. Poukázala na nedôvodnosť námietky res iudicata nakoľko v zmysle teórie procesného práva je vymedzená prekážka právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. Je zrejmé, že v konaní sp. zn. a v tomto konaní nejde o tie isté subjekty, keď v procesnom postavení žalobcu vystupujú dve rozdielne osoby, čím nedochádza k naplneniu jedného z kritérií nevyhnutných k tomu, aby išlo o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, tzn. v danom prípade nejde o totožnosť osôb (sporových strán). Namietla nedôvodnosť námietky premlčania, nakoľko žalobkyňa považuje za moment, kedy sa kvalifikovane dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu až deň vydania Rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. , t.j. 9.10.2018, resp. deň jeho doručenia, až týmto momentom sa o.i. kvalifikovane dozvedela, že zmluva o budúcej zmluve, ktorá bola titulom na zaplatenie zálohy na kúpnu cenu vo výške 5.000 Eur je absolútne neplatná. V prípade, ak by sa súd s uvedeným nestotožnil, žalobkyňa poukazuje aj na . V tomto kontexte a osobitne aj s prihliadnutím na konanie sp. zn. a jeho atypický skutkový stav, žalobkyňa je toho názoru, že premlčacia doba spočívala, a to dňom 23.10.2014 až po deň 9.10.2018. Žalobkyňa má za to, že sú naplnené všetky predpoklady pre spočívanie premlčacej doby v zmysle , a to, že právo bolo uplatnené na súde a v začatom konaní sa riadne pokračovalo. Žalobkyňa má za to, že objektívna premlčacia doba v tomto prípade má byť desaťročná a nie trojročná. Je to dané najmä úmyselným konaním žalovanej, ktorá už v čase prijatia vyššie uvedenej sumy od žalobkyne, teda v čase uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vedela, že predmet tejto budúcej kúpnej zmluvy, tak ako bol v nej vymedzený, nie je v súlade s reálnym stavom nehnuteľnosti. Napriek tomu, žalovaná na tieto skutočnosti žalobkyňu úmyselne neupozornila a pristúpila k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve a k následnému prijatiu zálohy na kúpnu cenu, ktorá je predmetom tohto konania. Po tom, čo žalobkyňa uhradila zálohu na kúpnu cenu, ako vyplýva z bodu 10. Rozsudku ,,vystal však problém s pripojením domu na kanalizáciu, načo išla na ohliadku domu so svojím otcom a dozvedela sa, že čistička odpadových vôd bola postavená na čierno, Ďalej zistila, že studňa je zahrabaná pod plotom a nikdy nebola funkčná. Od syna žalovanej chcela pôdorys domu. Zisťovala si cez google, kde sa dom nachádza a zistila, že

za domom je 9 metrová prístavba, ktorá je čiernou stavbou a nebola skolaudovaná,“ a teda žalobkyňa nepristúpila k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle zmluvy o budúcej zmluve. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná za účelom bezdôvodného obohatenia úmyselne zatajila rozhodné skutočnosti týkajúce sa kúpy predmetnej nehnuteľnosti na čo úmyselne prijala zálohu za danú nehnuteľnosť, vediac, že nezodpovedá skutočnému stavu veci. Takéto konanie žalobkyne jednoznačne vyjadruje úmysel obohatiť sa na úkor iného a preto následne dochádza k predĺženiu objektívnej premlčacej doby na 10 rokov. S ohľadom na uvedené žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe.

4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 29.05.2019 uviedla, že už zo samotného obsahu odporu a návrhu na rozhodnutie vo veci samej je možné vyvodiť záver, že žalobkyňa neuznáva uplatňované právo žalobkyne a z akých dôvodov, teda má za to, že podaný odpor bol vecne odôvodnený. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené konanie sp. zn. XXC/XXX/XXXX nemá s prejednávanou vecou súvislosť, nakoľko ide celkom o nové konanie, nie je možné, aby sa žalobkyňa s odvolaním sa na toto konanie domáhala spočívania premlčacej doby od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. D. nesúhlasí s vyjadrením žalobkyne, ktorá považuje za moment, kedy sa kvalifikovane dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu až v deň vydania rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. . V tejto súvislosti opätovne poukazuje na predložený listinný dôkaz a to list zo dňa 14.07.2014 advokátskej kancelárie V. &B., s. r. o., ktorým oznámila žalovanej zánik záväzku kupujúceho uzatvoriť kúpnu zmluvu a súčasne bola žalovaná vyzvaná na vrátenie zálohy na kúpnu cenu v sume 5.000,-Eur. Žalobkyňa bola v tom čase zastúpená advokátom, osobou znalou práva a mohla mať a z textu uvedeného listu vyplýva, že mala vedomosť o neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve a vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa mala teda v tom čase možnosť uplatniť svoje právo na príslušnom súde, ale namiesto nej toto právo bola uplatnené neoprávnenou osobou. Rovnako sa žalovaná nestotožňuje s návrhom žalobkyne, že v danom prípade ide o desaťročnú premlčaciu dobu, nakoľko išlo zo strany žalovanej o úmyselné konanie, pretože v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vedela, že predmet vymedzený touto zmluvou nie je v súlade s reálnym stavom. Žalobkyňa niekoľkokrát vykonala ohliadku nehnuteľnosti, mala vedomosť o reálnom stave nehnuteľnosti ako aj o konaní žalovanej a syna, ktoré smerovalo k odstráneniu námietok žalobkyne. Má za to, že žalobkyňa vznášala tieto námietky zo špekulatívnych dôvodov, nakoľko o kúpu nehnuteľnosti stratila záujem, pretože už v tom čase mala záujem o inú nehnuteľnosť, ktorú na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2014 nadobudla. Uvedené skutočnosti boli predmetom dokazovania v konaní sp. zn. . Súčasne je potrebné doplniť, že žalovaná bez akýchkoľvek pochybností, konajúc v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve mala v úmysle previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti na žalobkyňu. V tejto súvislosti aj na základe požiadavky žalobkyne ako budúcej kupujúcej smerujúcej k čo najskoršiemu vyprataniu nehnuteľnosti uzatvorila zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej mala do 31.07.2014 uzatvoriť kúpnu zmluvu na byt do ktorého sa mala presťahovať a tak uvoľniť svoju nehnuteľnosť pre potreby žalobkyne. V súvislosti s uzatvorenou zmluvou o budúcej kúpnej zmluve žalovaná zaplatila zálohu na kúpnu cenu v sume 1.000,- Eur. Žalovaná trvá na vznesenej námietke premlčania žalobkyňou uplatňovaného nároku.

5. Z vyjadrenie žalobkyne zo dňa 02.08.2019 bolo zistené, že žalobkyňa vyššie uvedené tvrdenia žalovanej považuje v celom rozsahu za účelové a vytrhnuté z kontextu celej situácie, na ktorú však treba prihliadať v celosti a s prihliadnutím na jednotlivé skutkové okolnosti. Žalobkyňa už v predchádzajúcom vyjadrení poukazovala na nesprávnosť námietky žalovanej v podobe námietky res iudicata. Túto nesprávnosť vo svojom vyjadrení nakoniec potvrdila aj samotná žalovaná. A teda, táto bola neopodstatnená a vzhľadom na predmetný skutkový stav aj nesprávna. Naproti tomu, vzhľadom na atypický skutkový stav tohto prípadu, je potrebné v určitom smere prihliadať aj na konanie sp. zn. , nakoľko práve predmetné konanie bolo podkladom, resp. predmetné konanie bolo určujúce pre podanie žaloby zo strany žalobkyne. Je to dané najmä tým, že žalobkyňa sa tak, ako už aj v predchádzajúcom vyjadrení uviedla, kvalifikovane dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu až v deň vydania Rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. XXC/XXX/XXXX, t.j. dňa X.XX.XXXX, resp. v deň jeho doručenia. Až týmto momentom sa o.i. kvalifikovane dozvedela, že zmluva o budúcej zmluve, ktorá bola titulom na zaplatenie zálohy na kúpnu cenu vo výške 5.000,-Eur je absolútne neplatná. V zmysle vyššie uvedeného, pokiaľ si jej účastníci na jej základe niečo plnili, sú povinní si toto plnenie podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,OZ“) vrátiť. Ďalej k tvrdeniam žalovanej spočívajúcim v predložení listinného dôkazu v podobe listu zo dňa 14.07.2014 a vo vyjadrení, že ,,žalobkyňa bola v tom čase zastúpená advokátom, osobou znalou práva a mohla mať a z textu uvedeného listu vyplýva, že mala vedomosť o neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve a vzniku bezdôvodného obohatenia,“ žalobkyňa zdôrazňuje, že sa

pridržiava svojej predchádzajúcej argumentácie. Žalobkyňa zotrváva na svojom stanovisku a opätovne poukazuje na to, že žalovaná úmyselne zatajila rozhodné skutočnosti týkajúce sa kúpy predmetnej nehnuteľnosti, úmyselne prijala zálohu za danú nehnuteľnosť, vediac, že nezodpovedá skutočnému stavu veci. Takéto konanie žalobkyne jednoznačne vyjadruje jej úmysel obohatiť sa na úkor iného, a preto je následne odôvodnená aplikácia objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. V kontexte celej tejto situácie má žalobkyňa nepochybne za to, že úmysel na strane žalovanej existoval už v čase získania bezdôvodného obohatenia, a teda v čase, keď žalobkyňa vložila na účet zálohu vo výške 5.000,-Eur titulom zálohy na kúpnu cenu za nehnuteľnosť, ktorá nezodpovedala prezentovaným skutočnostiam zo strany žalovanej. Pokiaľ žalovaná vo svojom Vyjadrení tvrdí, že ,,máme za to, že žalobkyňa vznášala tieto námietky zo špekulatívnych dôvodov, nakoľko o kúpu nehnuteľnosti stratila záujem, pretože v tom čase mala záujem o inú nehnuteľnosť, ktorú na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.2014 nadobudla.“ tieto tvrdenia žalovanej sú však len v rovine domnienok. Skutočnosť, že žalobkyňa legitímne nepristúpila k uzatvoreniu následnej kúpnej zmluvy bola odôvodnená ako už bolo aj vyššie uvedené, najmä zamlčaním rozhodných skutočností pre kúpu nehnuteľnosti, a tak následne bola v celku logická aplikácia v zmysle ktorého ,,tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.“ Konanie žalovanej v podobe zamlčania rozhodných skutočností pre kúpu predmetnej nehnuteľnosti tak celkom jednoznačne nemožno považovať za konanie, ktorým sa žalovaná nemala v úmysle obohatiť na úkor žalobkyne. Keby žalovaná tento úmysel nemala, tak skutočnosti rozhodné pre kúpu nehnuteľnosti, by nezamlčala. Žalovaná ich však úmyselne zamlčala tak, aby následne žalobkyňa pristúpila k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť, ktorá nezodpovedala skutočnosti. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie žalovanej, keď v jeho rámci explicitne uviedla, že ,,súčasne je potrebné doplniť, že žalovaná bez akýchkoľvek pochybností, konajúc v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve mala v úmysle previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti na žalobkyňu.“ V kontexte s vyššie uvedeným je žalobkyňa presvedčená, že aplikácia objektívnej premlčacej doby je v tomto prípade odôvodnená a teda aj nevyhnutná. Odhliadnuc od uvedeného, skutočnosť, že žalobkyňa pristúpila k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na inú nehnuteľnosť bola odôvodnená najmä potrebou rýchlej kúpy nehnuteľnosti odôvodnenou jej osobnými potrebami, čo za žiadnych okolností nemožno označovať za ,,špekulatívne“. Avšak táto skutočnosť nie je pre dané konanie v žiadnom smere relevantná.

6. Na pojednávanie nariadené na deň 21.04.2022 sa žalobkyňa ani jej právny zástupca nedostavili, svoju neúčasť na pojednávaní včas neospravedlnili, teda žalobkyňa sa nedostavila na pojednávanie bez ospravedlnenia a nežiadala ani o odročenie pojednávania. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu, teda len v prítomnosti právneho zástupcu žalovanej. Na pojednávaní právny zástupca žalovanej navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu. Ospravedlnenie právneho zástupcu žalobkyne mailom bolo súdu doručené po pojednávaní.

7. Podľa , na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

8. Podľa , odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

9. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní navrhla, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, čo je prvý predpoklad, bez ktorého nemôže súd touto formou rozhodnúť. Žalobkyňa bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, predvolanie mala prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 23.02.2022. Žalobkyňa bola v predvolaní poučená o tom, že súd môže na návrh žalovaného rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami. Svoju neúčasť žalobkyňa včas neospravedlnila.

10. Keďže v prejednávanej veci ide o žalobu podľa (o plnenie, zaplatenie dlžnej sumy ) a sú súčasne naplnené podmienky podľa súd rozhodol tak, že rozsudkom pre zmeškanie žalobu zamietol. Nakoľko ide o rozsudok pre zmeškanie, odôvodnenie rozsudku s

poukazom na obsahuje iba stručnú identifikáciu nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

11 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, pretože žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto má voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania a rozhodne súdny úradník samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol, odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Odvolanie z tohto dôvodu možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

Proti výroku o nároku na náhradu trov konania a trov štátu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalobca podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)