Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cb/21/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci žalobcu: FRAIKIN SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4, IČO: 36 729 876, zastúpená: Mgr. Ján Makara - advokát, so sídlom Bratislava, Agátová 3406/7A, proti žalovanému: METALFIN-FL TRANSPORT s.r.o., so sídlom Matúškovská cesta 881, Galanta, IČO: 46 160 108, zastúpený: Nagy & Partners s.r.o., so sídlom Športová 470/11, Galanta, IČO: 36 869 341, o zaplatenie 9882,49 euro s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1129,35 euro, úroky z omeškania vo výške 13,57% ročne zo sumy 1920 euro od 1.1.2016 do 31.3.2016, zo sumy 640 euro od 1.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 1920 euro od 31.1.2016 do 15.2.2016, zo sumy 433,55 euro od 16.2.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 13,50% ročne zo sumy 55,80 euro od 19.3.2016 do zaplatenia ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 40 euro všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V ostatnej časti súd žalobu zamieta. III. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 77,14%.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 18.4.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 9882,49 euro s príslušenstvom a k náhrade trov konania vzhľadom na to, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom krátkodobú nájomnú zmluvu č. A. XXXX/XXXX zo dňa 16.4.2015 ktorej predmetom bol nájom dopravného prostriedku V. L. XX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky nájmu za dopravného prostriedku. Povinnosťou žalovaného bolo platiť nájom za dopravný prostriedok, pričom dlžník nájomné na základe vyhotovených faktúr činí 1073,55 euro. Ďalší nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje prestavuje sumu 8808,94 euro a vyplýva z toho, že nájomca dopravného prostriedku nevrátil vozidlo v stave podľa čl. 5.2. VOP a na základe toho žalobca zabezpečil servis predmetu nájmu na náklady žalovaného, ktoré mu boli vyfakturované v sume 8808,94 euro, čo však žalovaný nezaplatil. 2. Súd vo veci vydal dňa 16. júna 2016 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému, aby zaplatil žalobcovi 9882,49 euro s príslušenstvom a nahradil trovy konania. 3. Proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný podal odpor v ktorom uviedol, že nájom za dopravný prostriedok bol dohodnutý vo výške 1600 euro bez DPH, čo predstavuje s DPH sumu 1920 euro. Zo strany žalovaného boli uskutočňované čiastkové platby voči faktúre č. XXXXXXXX dňa 31.3.2016 vo výške 1280 euro a voči faktúre XXXXXXXX dňa 15.2.2016 vo výške 1485,45 euro. Žalovaný voči žalobcovi uskutočnil poslednú platbu dňa 4.12.2015. Žalovaný namietal, že žalobca v žalobe nezohľadnil uhradenú zálohu vo výške 3840 euro, ktorá zodpovedá výške sumy dvojmesačného nájmu. Žalobca bol oprávnený použiť peňažnú zábezpeku na úhradu svojich pohľadávok voči žalovanému. Žalobca nevrátil žalovanému zábezpeku vo výške 3840 euro a keďže sa jednalo o rovnaké sumy záväzok zanikol. Okrem toho žalovaný namietal výšku nájomného za mesiac december 2015 vzhľadom na to, že vozidlo bolo

vrátené 7.12.2015 a teda nemalo byť účtované nájomné v plnej sume mesačného nájomného ale len v pomernej výške ku dňu 7.12.2015. 4. V odpore platobného rozkazu žalovaný uviedol, že faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX žalovaný videl prvýkrát, keď obdržal platobný rozkaz, pričom zo strany žalobcu mu nikdy neboli zasielané a doručené. Žalovaný zo strany žalobcu ani nebol doposiaľ vyzvaný na úhradu týchto faktúr. Žalovaný poukázal na to, že z refakturovaných faktúr ani nie je zrejmé čo presne bolo predmetom servisu a nie je to ani zrejmé z podanej žaloby a príloh a žalovaný si ani len nevie overiť či servis bol v takom rozsahu potrebný. Podľa VOP nájomca je zodpovedný za poškodenie vozidla ako mechanických častí tak aj karosérie, ktoré bolo spôsobené inak ako bežnou prevádzkou. Náklady na príležitostný aj pravidelný servis vozidla znáša prenajímateľ, ktorý objednáva opravy a ktorý je zodpovedný za tieto činnosti. Žalovaný si nebol vedomý toho, že by na predmete nájmu bola iná vada ako vada, ktorá vznikla bežnou prevádzkou alebo vada za ktorú by zodpovedal a teda nie je zmluvný dôvod na základe ktorého by si žalobca mohol uplatniť regres ceny servisu. Aj keď na motorovom vozidle vznikla vada a to taká, že zastalo a nedalo sa naštartovať, pričom bolo odtiahnuté do servisu, avšak táto vada nevznikla zavinením žalovaného ale vznikla ako následok bežnej prevádzky alebo to bola vada z výroby, ktorá sa v dôsledku prevádzky prejavila. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednotlivými faktúrami, odborným vyjadrením T.. O. B. znalca z odboru cestná doprava, technický stav cestných vozidiel č. X/XXXX, prehľadom servisných prehliadok, potvrdením vydaným spoločnosťou A. A..P..U.. o objeme olejovej náplne motora, výsluchom svedkov: Q. Š., M. A., E. Z., W. Y., B. L. a zistil tento skutkový stav veci: 6. Medzi sporovými stranami bola dňa 16.4.2015 uzavretá krátkodobá zmluva č. A. XXXX/XXXX o nájme dopravného prostriedku uzavretá podľa §-u 630 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom nájmu bolo motorové vozidlo V. L. XX evidenčné číslo XADXXXX. Doba trvania nájmu bola určená od 16.4.2015 do vrátenia vozidla. Mesačné nájomné bolo dohodnuté na 1600 euro bez DPH. V zmluve bolo zakotvené, že výška peňažnej zábezpeky činí 3200 euro. Prílohou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, protokol o odovzdaní resp. vrátení vozidla ako aj pravidlá prevádzky a riešenia situácii. 7. Ako to vyplýva z Prílohy č. 3 o pravidlách prevádzky a riešenia situácií podľa čl. 3 bod 1 bolo povinnosťou nájomcu pred uvedením vozidla do prevádzky skontrolovať hladinu motorového oleja, chladiacej kvapaliny a iných prevádzkových kvapalín podľa špecifikácie výrobcu vozidla. Ďalšou povinnosťou bola kontrola, či nedochádza k úniku kvapalín z motora alebo z iných častí vozidla. V článku 5 prílohy sú stanovené povinné technické prehliadky. Tu sa uvádza, že nájomca je povinný poskytnúť vozidlo k povinnej technickej prehliadke v rozsahu a v termínoch daných platnými právnymi predpismi. 8. Žalovaný riadne a včas neuhrádzal nájomne v dohodnutej výške a na základe toho žalobca vystavil žalovanému faktúry za nájom celkom sume 1073,55 jednalo sa o tieto faktúry: FA č. XXXXXXXX vystavená dňa 1.12.2015, splatná 31.12.2015 na sumu 640 euro FA č. XXXXXXXX vystavená dňa 31.12.2015, splatná 30.1.2016 na sumu 433,55 euro.

Podľa odovzdávacieho protokolu o vrátení predmetu nájmu žalovaný nemal vrátiť predmet nájmu v stave podľa článku 5.2. VOP. Vzhľadom na to, žalobca zabezpečil servis predmetu nájmu na náklady žalovaného na čo mu boli vyfakturované tieto faktúry: FA č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.3.2016, splatná 18.3.2016 na sumu 55,80 euro FA č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.3.2016, splatná 14.4.2016 na sumu 8753,14 euro.

9. Po tom, čo žalovaný vrátil motorové vozidlo žalobca požiadal znalca o odborné vyjadrenie čo sa týka vád vozidla a znalec T.. O. B. znalec z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel podal odborné vyjadrenie č. X/XX zo dňa 24.1.2016. Z tohto odborného vyjadrenia vyplýva, že servisné prehliadky predmetného vozidla sú predpísané na 45 000 km pri mestskom cykle a na 55 000 km pri diaľkovom cykle. Predmetné motorové vozidlo absolvovalo tieto servisné prehliadky pri počte najazdených km: 9.5.2013 pri 44 790 km - vozidlo odovzdané nájomcovi Y. E. 11.9.2013 pri 100 000 km - servisná prehliadka s výmenou oleja 3.2.2014 pri 158 000 km - servisná prehliadku s výmenou oleja 29.5.2014 pri 210 583 km - servisná prehliadku s výmenou oleja 6.12.2014 pri 272 279 km - servisná prehliadka s výmenou oleja 25.5.2015 pri 352 663 km - servisná prehliadku s výmenou oleja 17.10.2015 pri 432 341 km - servisná prehliadku s výmenou oleja. V motore sa nachádzalo trištvrte litra oleja, interval výmeny bol prekročený o 25 000 km. 14.12.2015 pri 467 131 km - poškodený motor.

10. Znalec vo svojom odbornom vyjadrení konštatuje, že dňa 17.10.2015 bola na vozidle vykonaná servisná prehliadka s výmenou oleja, kde pri vypúšťaní starého oleja v servise zistili, že sa tam nachádza cca trištvrte litra oleja. Technici v servise zistili pri prehliadke 14.12.2015, že je zadretý motor, nefunkčné turbodúchadlo, prepálený piest, poškodená tryska vstrekovania. Znalec ďalej v odbornom vyjadrení udáva, že čerpadlo nasáva olej zo zásobníka, tlačí ho vedením a mazacími kanálmi k mazaným miestam v motore, ktorým jedným z nich je aj turbodúchadlo. Množstvo 3/4 litra oleja v žiadnom prípade nepokrýva ani požiadavku na minimálne množstvo oleja v motore a pri takomto množstve prichádzalo k nedostatočnému mazaniu motora, nakoľko čerpadlo oleja nevedelo vyvinúť dostatočný tlak oleja na jeho dopravu k mazaným miestam motora. 11. Na základe konzultácie s technikmi servisu V. bolo zistené, že motor je zadretý a dno motora nedisponuje vložkami valcov, je nutné vymeniť celý monoblok motora. 12. Z protokolu o prehliadke vozidla zo dňa 17.10.2015 ( čl. 132 a nasledujúcich spisu) vyplýva, že: „motor dosť dýcha do kartra, svieti signál ABS a nízkeho tlaku olej, stav hladiny oleja - takmer bez oleja nedolieval sa pretože je na servis pristavené na výmenu“. 13. Svedok E. Z. na pojednávaní uviedol, že bol zamestnancom žalovaného do novembra 2016. Na predmetnom motorovom vozidle jazdil s pánom L.. U žalovaného pracoval od roku 2014 a po celú túto dobu jazdil na motorovom vozidle DAF. Podľa svedka do servisu na prehliadku išli vtedy, keď na palubnej doske bola signalizácia, že treba ísť do servisu. Svedok nevedel uviesť ako často sa menil olej avšak tvrdil , že pred každou jazdou kontrolovali olej a to aj mechanicky za pomoci meradla v motore. Čo sa týka dolievania oleja olej dolievali tak, aby bol na maxime. V decembri roku 2015 na predmetnom motorovom vozidle spolu s L. vykonávali jazdu v Rakúsku po diaľnici, pričom šoféroval svedok Z., avšak zrazu nastal hrozný buchot. Hneď na to odstavil auto, otvoril kapotu a ako otvoril kapotu motora vystrekol na neho olej. Keď na neho vystrekol olej motor bol vypnutý. Následne bolo telefonované do firmy pánovi L.. Svedok L. v písomnej svedeckej výpovedi uviedol, že počas jazdy na diaľnici, keď šoféroval Z. počuli veľký buchot od motora. Varga zastavil, vystúpil, otvoril kapotu kamiónu a vystrekol na neho olej. Následne zavolali vedúcemu do firmy pánovi Y., ktorý zvykol riešiť tieto problémy. Svedok uviedol, že v prípade, že palubný počítač hlási závadu alebo svieti nejaká signalizácia tak to nahlasujú vedúcemu a podľa možnosti sa to rieši, pričom vedúci povie akým spôsobom postupovať. 14. Svedok L. potvrdil, že pred každou jazdou skontrolovali základné veci ako tlak v pneumatikách, stav oleja v motore, stav vody a podobne. Čo sa týka dolievania oleja, olej dolieval jeho kolega Z.. Po tom, čo predmetné motorové vozidlo - kamión bol nepojazdný svedkov Z. a L. na územie Slovenska doviezol iný kamión, ktorý mal cestu okolo. Čo sa stalo s vozidlom to svedkovia Z. a L. uviesť nevedeli, riešil to ich vedúci. 15. V spore bol vypočutý aj Q. Š., ktorý bol bývalým zamestnancom žalobcu, pričom uňho nepracuje od 31.11.2016. Vykonával funkciu technického inšpektora. Náplňou jeho práce bolo poskytovať výjazdovú službu, ktorá spočívala v tom, že dopĺňal olej a iné prevádzkové kvapaliny. Pri predposlednej kontrole podľa svedka motor nebol zadretý ale bol zanesený. V motore bolo veľmi málo oleja. V servise vymenili olej a vyčistili trubky. Podľa svedka, ktorý bol technickým inšpektorom prevádzková náplň oleja v predmetom motorovom vozidle je 8 litrov. Ďalej svedok uviedol, že spotreba oleja je asi pol litra na 1000 km. Výrobca doporučuje výmenu oleja po 45 000 km on však doporučuje výmenu oleja po 25 000 km. 16. Svedok M. A. je vedúcim oddelenia technikov resp. je technickým riaditeľom u žalobcu. On bol v styku iba s pánom Y., ktorý bol spoločníkom u žalovaného. Podľa tohto svedka po tom, čo bolo vozidlo v servise dňa 17.10.2015 servis odstránil závadu na vozidle. Servis vykonal prehliadku vozidla a výmenu oleja. Vtedy bola nahlásené, že vozidlo vypustilo veľmi málo oleja. Na tomto vozidle dňa 17.10.2015 bola vykonaná aj príprava na STK, ktorá sa však neuskutočnila. Svedok A. zorganizoval odťah pokazeného motorového vozidla z Rakúska na Slovensko do servisu V.. Tento autoservis zistil, že je zadretý motor. Následne svedok privolal znalca, aby podal odborné vyjadrenie. Svedok potvrdil, že na prehliadke dňa 17.10.2015 bol vymenený olej, bol vymení filter, boli menené tesnenia, olejová vaňa, boli menené brzdy ako aj iné drobné opravy. Pri tejto servisnej kontrole nebolo zistené z akého dôvodu je veľmi nízky stav oleja. Z tohto dôvodu však bolo menené tesnenie. 17. Svedok W. Y. uviedol, že keď sa v Rakúsku pokazilo motorové vozidlo vodiči to oznámili pánovi L.. On zatelefonoval mne a ja som následne kontaktoval žalobcu. Potom spoločnosť žalobcu zabezpečila odvoz vozidla do rakúskeho servisu, kde podľa jeho zistení bolo vozidlo jeden alebo dva mesiace a následne bolo odtiahnuté do Senca. Podľa svedka kamióny na 60 000 km spotrebujú asi 3 - 4 litre oleja. Všetko záleží od motora ale stále sa spotrebujú na 60 000 km aj jeden až dva litre oleja. Svedok uviedol, že servisné prehliadky dohováral cez telefón, pričom nevedel uviesť ako zisťoval kedy treba ísť do servisu na kontroly. U poslednej servisnej prehliadke, ktorú sme nahlásili u žalobcu došlo z jeho strany

k omylu nakoľko v servise V. nahlásil, že majú značku MAN a keď prišli do servisu DAF nemali nahlásenú servisnú kontrolu. Keďže nebola nahlásená kontrola nebol vykonaný servis auta a preto auto odišlo. 18. Ako to vyplýva z potvrdenia prijímacieho technika v spoločnosti A. A..P..U.. ako autorizovaný díler značky DAF na Slovensku potvrdzuje, že vozidlo V. L. XX N. X vybavené motorom FR má objem olejovej náplne motora 16 litrov. 19. Podľa §-u 630 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu. Zmluva vyžaduje písomnú formu. Podľa §-u 631 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dopravný prostriedok spolu s potrebnými dokladmi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Dopravný prostriedok musí byť spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve, inak na užívanie, na ktoré dopravný prostriedok obvykle slúži. 20. Prenajímateľ zodpovedá za škody spôsobené nájomcovi tým, že dopravný prostriedok nie je spôsobilý podľa odseku 1. Tejto zodpovednosti sa prenajímateľ zbaví, ak preukáže, že nemohol zistiť ani predvídať nespôsobilosť dopravného prostriedku pri zachovaní odbornej starostlivosti do jeho prevzatia nájomcom. Podľa §-u 632 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka nájomca je oprávnený užívať dopravný prostriedok na účely uvedené v § 631 ods. 1. 21. Nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Škodu na dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ, ibaže škoda bola spôsobená nájomcom alebo osobami, ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku. Nájomca je povinný dať dopravný prostriedok poistiť, len keď to určuje zmluva. Podľa §-u 633 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka nájomca je povinný udržiavať dopravný prostriedok na účet prenajímateľa v stave, v akom dopravný prostriedok prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. 22. Nájomca je povinný potrebu opráv, na ktorých vykonanie je povinný podľa odseku oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi. Ak túto povinnosť nesplní, stráca právo na náhradu nákladov, môže však požadovať o čo sa prenajímateľ opravou obohatil. 23. Podľa §-u 634 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania. Ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení užívania dopravného prostriedku, aj je však nájomná zmluva uzavretá na dobu dlhšiu ako tri mesiace, koncom každého kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval. Podľa §-u 635 ods. 1 Obchodného zákonníka nájomca nie je povinný platiť nájomné za čas, v ktorom nemohol dopravný prostriedok užívať pre nespôsobilosť dopravného prostriedku alebo potrebu jeho opravy, ibaže nemožnosť užívať dopravný prostriedok spôsobil nájomca alebo osoby, ktorým nájomca umožnil k dopravnému prostriedku prístup. 24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 1073,55 euro s príslušenstvom je daný. Faktúry č. XXXXXXXX a XXXXXXXX boli žalobcom dobropisované resp. započítané a fakturované sumy boli znížené. Suma fakturovaná na faktúre č. XXXXXXXX bola znížená dokladom T. XX-XX-XXX dobropisom XXXXXXXXX a to na sumu 433,55 euro a suma fakturovaná na faktúre č. XXXXXXXX bola znížená v dôsledku započítania. Uhradená záloha vo výške 3200 euro bola započítaná dňa 31.3.2016 voči nasledovným splatným pohľadávkam žalobcu: FA č. XXXXXXXX zo dňa 4.11.2015, splatná 4.12.2015, vystavená na sumu 1920 euro zanikla započítaním v celosti FA č. XXXXXXXX zo dňa 1.12.2015, splatná 31.12.2015, vystavená na sumu 1920 euro zanikla započítaním v časti 1280 euro. Čo sa týka faktúry XXXXXXXX nájomné za mesiac december si žalobca uplatnil vo výške 433,55 euro, čo zodpovedá 7 dňom, počas ktorých žalovaný vozidlo užíval. Procesná obrana žalovaného spočívala tiež v tom, že mu faktúry doručené neboli. Túto obranu žalobca vyvrátil tým, že faktúry boli žalovanému zaslané e-mailom zo dňa 4.3.2016 a 6.4.2016. Žalobca si od žalovaného uplatňuje škodu, ktorú mu dal spôsobiť tým, že vozidlo pred jazdou riadne neskontroloval, nekontroloval množstvo oleja a tým došlo ku škode. Základnou povinnosťou nájomcu je starať sa o to, aby na prenajatom dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Ak škoda nebola spôsobená nájomcom alebo osobami, ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku, potom škodu na dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ.

25. Podľa §-u 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť so záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle §-u 373 Obchodného zákonníka sú: a) protiprávny úkon b) vznik škody c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

26. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba skutočne konala, či zanedbala konať a tým, ako konať mala, aby plnila svoje povinnosti (viď 26Cdo 3850/2012 NS ČR týkajúci sa nedostatočnej starostlivosti o prenajatú vec).

27. Škoda je chápaná ako ujma, ktorá zostala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a je teda nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k materiálnej reštitúcii (28Cdo 2617/2012 NS ČR).

28. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátene jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie) bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo príčinná súvislosť by nebola daná. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy obvyklého chodu veci a skúsenosti adekvátnym dôsledkom proti právneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala (citované v rozsudku NS SR 6MCdo 7/2013).

29. Vo všeobecných obchodných podmienkach - Príloha č. 3 článok 3 bod 1 boli stanovené povinnosti pre nájomcu dopravného prostriedku, ktoré mal činiť pred uvedením vozidla do prevádzky. Jednou z povinností nájomcu bolo kontrolovať hladinu motorového oleja, chladiacej kvapaliny iných prevádzkových kvapalín.

30. Pre úspech žalobcu v konaní bolo nutné preukázať, že žalovaný porušil ustanovenia zmluvy resp. VOP, že neskontroloval stav oleja, že ignoroval signalizáciu, kontrolku vo vozidle, ktorá upozorňovala na nedostatok oleja a že z tohto dôvodu vznikla škoda. V spore sa preukázalo a to odborným vyjadrením, že príčinou vzniku škody bolo nedostatočné množstvo oleja v motore a tým dochádzalo k nedostatočnému mazaniu motora následkom čoho došlo k zadretiu motora. Žalobca z tohto odborného vyjadrenia vyvodil, že žalovaný resp. jeho pracovníci pred započatím jazdy nekontrolovali stav oleja a že počas jazdy ignorovali svetelnú kontrolku, ktorá mala signalizovať nízku hladinu oleja.

31. Svedok Z. na pojednávaní uviedol, že na predmetom motorovom vozidle jazdil a že pred započatím každej cesty kontrolovali olej a to mechanicky za pomoci meradla, ktoré je v motore. Taktiež dolievali olej, aby bol stále na maxime.

32. Taktiež svedok B. L. uviedol, že pred každou jazdou vždy skontrolovali základné veci ako tlak v pneumatikách, stav oleja v motore, stav vody a pod. Keďže svedok L. jazdil s autom spolu s Z. tak potvrdil, že Z. dolieval do motora olej. Svedok v písomnej svedeckej výpovedi uviedol, že palubné prístroje nehlásili - nesignalizovali nedostatok oleja.

33. O hodnovernosti svedeckých výpovedí svedka Z. Q. L. súd nemá dôvod pochybovať. Súd má za to, že si vodiči žalovaného plnili svoje povinnosti a pred jazdou kontrolovali mimo iného aj stav oleja. Taktiež čo sa týka signalizácie na palubnej doske súd nemá dôvod veriť tomu, že by vodič a spolujazdec ignorovali kontrolku, ktorá upozorňuje na nízku hladinu oleja. Vodič resp. spolujazdec by sa predsa nevystavovali nebezpečenstvo, ktoré súvisí s nízkou hladinou oleja. Keby zanedbávali kontrolu stavu hladiny oleja už oveľa skôr by došlo k poruche motora.

34. Tvrdenia žalobcu boli vyvrátené svedeckými výpoveďami Z. a L. a preto možno konštatovať, že žalovaný neporušil ustanovenia zmluvy resp. VOP o kontrole vozidla a neporušil žiadnu právnu povinnosť, resp. žalobca v spore nepreukázal, že by žalovaný porušil právnu povinnosť.

35. Svedeckú výpoveď Q. Š. súd považoval za nehodnovernú. Svedok Š. uviedol, že v predmetom motorovom vozidle je prevádzková náplň oleja 8 litrov, čo nie je pravdou, nakoľko v konaní bolo preukázané, že prevádzková náplň je 16 litrov. Svedok Š. ďalej uviedol, že pri dobre zabehnutom motore je spotreba asi pol litra na 1000 kilometrov, čo by viedlo k tomu, že po 16 000 kilometroch by v motore olej nebol a výrobca doporučuje olej meniť po 45 000 kilometroch. Napriek tomu, že výrobca doporučuje výmenu oleja po 45 000 kilometroch svedok uvádza, že doporučuje výmenu oleja po 25 000 kilometroch. V závere svojej svedeckej výpovedi uviedol, že po kontrole dňa 17.10.2015 motor nebol v perfektom stave a auto sa malo podrobiť STK.

36. Svedok A. bol u žalobcu technickým riaditeľom. Svedok prichádzal do styku iba so svedkom Y., ktorý bol spoločníkom u žalovaného a mal na starosti údržbu áut. Ani jeden z týchto svedkov neozrejmoval okolnosti vzniku škody vzhľadom na ich pracovné zadelenie.

37. Strana žalobcu tvrdila, že motorové vozidlo po servisnej prehliadke dňa 17.10.2015 bolo v dobrom technickom stave a bolo pripravené na STK. Vtedy bol stav tachometra 432 341 kilometrov. Pri prehliadke znalcom dňa 14.12.2015 bol stav tachometra 467 131 kilometrov. Frekvencia menenia oleja je 45 000 km. Auto však malo najazdených iba viac ako 34 000 km od poslednej výmeny a nenachádzalo sa tam iba 3 litra oleja. Táto skutočnosť svedčí o tom, že auto malo vadu úniku oleja, že sa nejednalo iba o bežnú spotrebu oleja motorom. Či došlo k úniku oleja náhle, spontánne. To, že motorové vozidlo vykazovalo vadu už pri kontrole dňa 17.10.2015 vyplýva z toho, že v protokole o prehliadke bolo uvedené, že v motore sa nachádza malé množstvo oleja.

38. Pri predchádzajúcich výmenách oleja bola prekročená hranica 45 000 km po ktorej sa má olej meniť. Prekročenie limitu však nespôsobilo vadu, ktorá by mala za následok vadu motora. O tom, že unikal olej za čo žalovaný nezodpovedá svedčí aj to, že spotreba oleja pri najazdených 60 000 km je cca 3 - 4 litre, pričom od prehliadky dňa 17.10.2015 bolo najazdených okolo 34 000 km a pri 16 litrovej nádrži oleja zostalo v motore 3/4 litra oleja. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu ohľadne sumy 8808,94 euro zamietol. Súd priznal žalobcovi sumu 1073,55 euro za nájom motorového vozidla a sumu 55,80 euro za opravu poškodenej plachty.

39. V zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 3 ustanovuje, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V súlade s ustanovením nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 euro. 40. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Uplatnená suma bola vo výške 9882,49 euro z čoho priznaná suma žalobcovi činila 1129,35 euro. Žalobca mal v spore úspech 11,43%. Žalovaný bol úspešným na 88,57% (1129,35 : 9882,49 = 0,1143 x 100 = 11,43%). Zvyšok do 100% tvorí úspech žalovaného 88,57% - 11,43% = 77,14%. V spore bol žalovaný úspešný na 77,14%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.