Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-179-2016.pdf
PDF · 85.51 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/179/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX N. nad R. 1, o zaplatenie 580,98 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 5C/44/2016-41 zo dňa 16.08.2016 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku o splatnosti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 215,85 eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 215,85 eura od 11.07.2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 18,30 %.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, obsah pripojených listinných dôkazov, výsledky vykonaného dokazovania, citoval ust. § 44 ods. 1, ods. 8 písm. b) zákona NR SR č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ďalej § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 10, § 54 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 16.01.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. B na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program - Partner Pro 45,- eur. Pri uzatváraní dodatku k tejto zmluve bol žalovanému poskytnutý telefón značky Samsung Galaxy S4 mini black. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 215,85 eura, fakturovaných v období od februára 2014 do marca 2014. Pokusom o pokonávku zo dňa 26.06.2014 žalobca oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón, pričom ho vyzval na ich úhradu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 11.07.2014. Okrem sumy za neuhradené služby vo výške 215,85 eura sa domáhal aj zaplatenia sumy 363,13 eura z titulu skutočnej škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný pri akciovej cene mobilného telefónu Samsung Galaxy S4 mini black vo výške 19,- eur a predajnej cene 400,- eur pri poskytnutej zľave 381,- eur v sume 365,13 eura. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 1, 2, 4, 11, 18 všeobecných podmienok účinných od 01.01.2014, ako aj dodatku k zmluve o poskytnutí verejných služieb č. B Právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo žalobca uzatváral zmluvu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj všeobecnými podmienkami bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Súd prvej inštancie považoval nárok na zaplatenie za poskytnuté služby za dôvodný, a preto žalobe vyhovel. Vychádzal z dôkazov predložených žalobcom, ktorými
bolo preukázané, že došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému SIM kartu. Na základe uzatvorenej zmluvy, žalobca dodal žalovanému služby, za ktoré bol povinný zaplatiť. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 494 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého žalovaného zaviazal zaplatiť cenu za dodané služby vo výške 215,85 eura. Súčasťou priznanej istiny bolo priznané aj príslušenstvo vo výške 5,15 % úroku z omeškania ročne od 11.07.2014 do zaplatenia s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Z titulu uplatneného nároku na zaplatenie sumy 363,75 eura z titulu náhrady škody uviedol, že podľa tvrdenia žalobcu mu mala vzniknúť škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V zmysle dodatku k zmluve o pripojení a všeobecných obchodných podmienok strany sporu uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia s poskytnutou zľavou. V tejto časti súd prvej inštancie hodnotil dohodu ako kúpnu zmluvu, keďže predmetom boli dojednané všetky ostatné náležitosti tak, ako to upravuje ust. § 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Žalobca umožnil žalovanému na základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia za ním určenú zníženú kúpnu cenu, v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný. Bolo to dobrovoľné rozhodnutie a podľa názoru súdu prvej inštancie zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji telekomunikačného zariadenia, za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalobca obdržal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, k protiprávnemu zmenšenie majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd žalobu na zaplatenie náhrady škody v sume 365,13 eura spolu s príslušenstvom zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 580,98 eura, bol úspešný do sumy 215,85 eura, a preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení predstavuje 59,13 % a úspech žalovaného 40,87 %. V konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému po odpočítaní jeho neúspechu od svojho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18,30 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o splatnosti pohľadávky odvolanie žalovaný. Namietal zaplatenie celej čiastky 215,85 eura. Bol ochotný splácať uvedenú sumu po 10,- eur mesačne z dôvodu, že poberá iba 20,30 eura.
3. Žalobcovi bolo odvolanie žalovaného doručené na vyjadrenie postupom podľa § 373 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ktorý písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného nepredložil.
4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonov sa uznávajú i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( § 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Predmetom posúdenia odvolacím súdom bola lehota na plnenie, uvedená v napadnutom rozhodnutí troch dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že žalovaný namietal splatnosť pohľadávky naraz, žiadal o splátkový kalendár z dôvodu nepriaznivých sociálnych pomerov.
Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym posúdením a uplatnenou odvolacou námietkou, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so žiadosťou žalovaného o povolenie splácať priznanú istinu v splátkach. Z obsahu spisu vyplýva, a to na čl. 37, že žalovaný požiadal o splátkový kalendár z dôvodu, že je nezamestnaný a poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 20,30 eura mesačne. Súd prvej inštancie i napriek tejto žiadosti žalovaného sa v odôvodnení s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal, okrem poukázania na stanovisko žalovaného k žalobe v bode 6.
6. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Lehota na plnenie v procesnej teórii, nazývaná i paričná lehota začína plynúť od momentu právoplatnosti rozhodnutia. Za predpokladu, že paričná lehota je stanovená na 3 dni, rozsudok nadobúda vykonateľnosť prvým dňom po uplynutí lehoty na plnenie. V odôvodnených prípadoch je možné určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach. Táto časť výroku rozhodnutia musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery strán sporu je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snahou o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by priznané zdržanie plnenia súdom v stanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe požiadal o splátkový kalendár z dôvodu nepriaznivých sociálnych pomerov. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Vzhľadom na nevysporiadanie sa s touto žiadosťou žalovaného súdom prvej inštancie, odvolací súd považoval uplatnenú námietku žalovaného v odvolacom konaní za dôvodnú. Z obsahu vyjadrenia žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že súhlasil s rozhodnutím súdu vo veci, bez nariadenia pojednávania, žiadal o splátkový kalendár z dôvodu, že je nezamestnaný a poberá iba 20,30 eura mesačne (čl. 37 spisu). Z obsahu pripojeného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny č. N zo dňa 15.02.2016 v spise na čl. 47 vyplýva, že žalovaný je fyzickou osobou v hmotnej núdzi a je mu priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 20,30 eura mesačne od 01.02.2016. Ďalej z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný je od 03.11.2015 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorá evidencia trvá naďalej. Žalovanému nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Od 01.01.2016 sa žalovaný zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb, preto mu vznikol nárok na aktivačný príspevok v sume 63,07 eura, ktorý mu bude vyplatený od mesiaca februára 2016, lebo žiadosť o pomoc v núdzi bola podaná až v mesiaci február 2016. Spoločne posudzovanou osobou je N. A., ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 eura mesačne. Podľa Zákona o pomoci v hmotnej núdzi sú splnené podmienky nároku pre poskytovanie dávky v sume 160,40 eura a aktivačného príspevku v sume 63,07 eura. Odvolací súd považoval uplatnenú námietku žalovaného za dôvodnú, a preto napadnutý rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia vo výroku o splatnosti bolo nevysporiadanie sa so žiadosťou žalovaného súdom prvej inštancie o povolení splácať žalovanú istinu v splátkach s tým, že súd prvej inštancie vôbec v odôvodnení rozhodnutia nereagoval na žiadosť žalovaného o splátkový kalendár, ani sa s jeho žiadosťou nevysporiadal, neskúmal jeho sociálne a
majetkové pomery, ani neodôvodnil prečo v danom prípade sa možnosťou povolenia splácať žalovanú istinu v splátkach vôbec nezaoberal.
7. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie posúdiť sociálne a majetkové pomery žalovaného, ako aj zistiť stanovisko žalobcu k možnosti povolenia splácať priznanú sumu vo výške 215,85 eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 215,85 eura od 11.07.2014 do zaplatenia v splátkach. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil priznať výhodu splátok bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania po predchádzajúcom zohľadnení a stanovisku aj žalobcu k možnosti uloženia priznaného plnenia žalovanému splácať v splátkach.
Ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v novom rozhodnutí v súlade s ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.