Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32C-27-2016.pdf
PDF · 116.52 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/27/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom u v právnej veci žalobcu 1./: . P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XA, XXX XX O., právne zastúpeného: JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému 1./: X. Fančovič, nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. H., proti žalovanej 2./: X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, proti žalovanej 3./: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, zastúpenej M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, zastúpenou: T. X., nar. 28.XX.XXXX, bytom XXX XX L. H. XX, proti žalovanej 4./: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. H. XX, proti žalovanej 5./: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. H. XXX, zastúpená D.. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. H., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným 1./ až 5./ voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.06.2017, sa žalobca domáhal určenia, že: a) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 222/600 a 111/600 vzhľadom k celku na nehnuteľnosti v okrese Hlohovec, obec Dolné Otrokovce, katastrálne územie Dolné Otrokovce, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, parcela číslo 21/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1638 m2, b) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/4 a 1/8 vzhľadom k celku na nehnuteľnosti v okrese Hlohovec, obec Dolné Otrokovce, katastrálne územie Dolné Otrokovce, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, parcela číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 596 mX a parcela číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 836 m2, c) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/4 a 1/8 vzhľadom k celku na nehnuteľnosti v okrese Hlohovec, obec Dolné Otrokovce, katastrálne územie Dolné Otrokovce, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, parcela číslo XX/X - záhrady vo výmere 1633 m2 a parcela číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 217 m2, patrí do dedičstva po neb. V. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX L. H. XX, ktorá bola v čase svoje smrti jeho vlastníčkou. Súčasne sa žalobca domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že jeho matka nar. 20.03.1925, zomrelá 30.11.2014 uzavrela s právnou predchodkyňou žalovaných 1/. až 3./ T. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelou dňa XX.XX.XXXX, a žalovanými 4./ a 5./ dňa 25.11.2014 darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom uvedeným v ods. 1 tohto rozhodnutia, pričom nehnuteľnosti uvedené pod písmenom a) nadobudla právna predchodkyňa žalovaných 1./ až 3/, nehnuteľnosti uvedené pod písmenom b) nadobudla žalovaná 2./ a nehnuteľnosti uvedené pod písmenom c) nadobudla žalovaná
3./. Návrh na vklad bol doručený Okresnému úradu dňa 28.11.2014, dva dni pred smrťou poručiteľky. Žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/29/2010. Ďalej uviedol, že z tohto titulu je pre vyriešenie otázky vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam určujúcim to, že rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť až po smrti poručiteľa, ktorý v čase smrti bol vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca ďalej poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, a to rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 44/2008 zo dňa 11.12.2008, 5Cdo 147/2007 zo dňa 30.06.2008, 1Cdo 43/2007 zo dňa 29.01.2008 a 3Cdo 25/2007 zo dňa 26.07.2007, ktoré vyslovili prípustnosť takejto určovacej žaloby. Žalobca ďalej uviedol, že má naliehavý právny záujem na tom, aby nehnuteľnosti boli poňaté do súpisu dedičstva a ich prededenie v rámci ďalšieho konania. Ďalej poukázal na to, že právna predchodkyňa žalovaných 1./ až 3./ zomrela dňa 25.03.2015, ktorým dňom malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva na žalované, čo plynie aj z osvedčenia o dedičstve č.k. 11D/254/2015, Dnot 81/2015-75.
3. Žalobca k žalobe pripojil darovaciu zmluvu č.l. 4-6, rozhodnutie Okresného úradu katastrálneho odboru č.l.7, úmrtný list č.l. 8, výpis z listu vlastníctva č.l. 9, 10, 11.
4. Žalované 5./ a 6./ sa vyjadrili k žalobe podaním doručeným súdu dňa 11.08.2016, kde uviedli, že žalobcom prezentovaný výklad § 460 nie je spôsobilý spochybniť súčasný právny stav. Dedičstvo sa nadobúda okamihom smrti poručiteľa, ale predmetom dedičstva môže byť len tá vec, ktorú poručiteľ v okamihu smrti skutočne vlastnil, nie vec u ktorej nenastali vecnoprávne účinky podmienené správnym aktom. Žalované poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu 5Cdo 153/2009, 1Sžr/15/2002 a 2Sžo/127/2010. Žalované ďalej mali za to, že účinnosť zmluvy nastali vznikom platnej zmluvy. Pričom aj po smrti účastníka zmluvy sú jeho dedičia viazaný prejavom vôle poručiteľa. Žalované tiež poukázali na to, že v dedičskej veci vedenej pod sp.zn. 11D/244/2014 bolo rozhodnuté vo veci dňa 31.05.2016, pričom žalobca proti uvedenému rozhodnutiu nijako nenamietal, žiadnym spôsobom ho nenapadol riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Žalobu žiadali zamietnuť.
5. Žalovaný 1./ až 3./ sa k žalobe nevyjadrili.
6. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaných 4./ a 5./ zotrval na svojich tvrdeniach poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 29/2010 zo dňa 11.08.2011, 6Cdo 188/2010 zo dňa 31.01.2012 3Cdo 29/2010 zo dňa 11.08.2011, a 3 Cdo 154/2010 zo dňa 16.12.2010.
7. Žalované 5./ a 6./ vo svojom vyjadrení doručenom súdu 26.05.2017 zotrvali na doterajších tvrdeniach, pričom súčasne poukázali na to, že výkon práv nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalované rozpor s dobrými mravmi odôvodnili tým, že žalobca žiadnym spôsobom nenamietal v konaní 11D/244/2014 darovanie, ani nenapadol konečné rozhodnutie v tomto konaní. Súčasne vyjadrili záver o spravodlivosti darovania, pričom činnosť žalobcu označili za porušovanie pravidiel morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti.
8. Súd dal účastníkom predbežné právne posúdenie na pojednávaní dňa 10.08.2017. Žalobca sa vyjadril k uvedenému podaním doručeným súdu dňa 16.08.2017, kde vyjadril nesúhlas. Súčasne uviedol, že právoplatný rozsudok bude podkladom pre podanie návrhu podľa § 211 zákona č. 161/2015 Z.z., pričom podľa žalobcu pôjde o novoobjavený majetok.
9. Na pojednávaní dňa 26.09.2017 účastníci zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach a právnych záveroch. Žalovaní uviedli, že ponúkli dohodu protistrane, súčasne uviedli, že žalobca mal vedomosť o dare už počas dedičského konania. Ohľadne dohody uviedli, že ponúkali žalobcovi dohodu, že na neho prevedú podiely, ktoré by mu patrili ak by nehnuteľnosti boli prejednané v dedičskom konaní.
10. Žalobca na pojednávaní dňa 26.09.2017 uviedol, že mimosúdne rokovania prebehli, avšak návrh dohody bol v hrubých rysoch, pričom podmienkou bolo vysporiadanie ďalšieho spoluvlastníka p. Rožnáka, s ktorým má kontakt zástupca žalovanej 5./, pričom však k uzatvoreniu dohody neprišlo. Žalobca taktiež uviedol, že o darovacej zmluve sa dozvedel v dedičskom konaní. Súčasne vyjadril ten záver, že v konaní o novoobjavenom majetku budú účastníkmi aj žalovaní, pričom sa prejedná tento majetok v konaní o dedičstve, a pridelí sa v prospech sporových strán.
11 Súd vykonal dokazovanie obsahom spisového materiálu vyjadreniami účastníkov, pričom vec posúdil podľa nasledovných ustanovení zákona.
12. Podľa . § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
13. Podľa § 481 Občianskeho zákonníka, ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.
14. Podľa § 482 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.
15. Podľa § 482 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
16. Podľa § 484 Občianskeho zákonníka, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523473'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523479'&ucin-k- dni='30.12.9999'> neodôvodnene zvýhodnený.
17. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
18. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak
19. Podľa § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.
20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21. Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
22. Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
24. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
25. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
26. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,
a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).
28. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
31. Podľa § 137 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z.z., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
32. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)
33. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
34. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.(ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
35. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že došlo k darovania nehnuteľností za života poručiteľky, ani skutočnosť, že účinky zmluvy nastali až po jej zavkladovaní rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Trnava. Súd konštatuje, že nebola spornou ani otázka platnosti zmluvy (jej účinnosti), nakoľko tieto skutkové (právne) tvrdenia žalobca nepoprel. Vzhľadom na uvedené, preto súd konštatuje, že z obsahu predloženej darovacej zmluvy č.l. 4-6 mal preukázané darovanie nehnuteľností (pri ktorých sa domáha žalobca určenia, že patria do dedičstva) tak, ako to uviedol žalobca v žalobe. Ďalej mal súd preukázané z obsahu rozhodnutia č. V XXXX/XXXX, že vklad darovacej zmluvy bol povolený dňa 30.12.2014, a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2015, kedy žalovaní nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania. Súd má súčasne preukázané z obsahu výpisov listov vlastníctva č.l.9-11, že vlastníkmi nehnuteľností sa stali žalovaní, pričom pri žalovaných 1./ až 3./ do tejto skutočnosti pristúpila okolnosť ďalšieho dedičského konania vedeného pod sp.zn. 11D 254/2015 (ostatne uvedené nebolo predmetom sporu v konaní). Ďalej mal súd z úmrtného listu č.l.8 preukázané, že poručiteľka zomrela dňa 30.11.2011, t.j. po podpísaní zmluvy, podaní návrhu na vklad a pred rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Trnava.
36. Podľa ČL. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
37. Podľa ČL. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
38. Podľa ČL. 2 ods. 3 CSP, ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
39. Podľa ČL. 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
40. Podľa ČL. 16 ods. 1 CSP, súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
41. Podľa ČL. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
42. Spornou otázkou je otázka právna, a to či žalobe má byť vyhovené alebo nie. Súd konštatuje, že obe strany majú čiastočnú pravdu v právnej argumentácii, ktorú v konaní uviedli. Prvú žalobca v tom, že skutočne súdna prax pripúšťa tento druh žalôb. Žalovaní majú zase pravdu v tom, že zmluva sa dokončí, a žalovaní (ich právny predchodca) nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Súd konštatuje, že žalobca správne argumentoval, že poručiteľka bola v deň smrti vlastníkom nehnuteľnosti, pričom túto argumentáciu nemožno prelomiť názorom žalovaných, že účinky zmluvy nastali jej podpisom, nakoľko k prechodu vlastníckeho práva je potrebné právoplatné rozhodnutie katastrálneho odboru okresného úradu o vklade tak ako stanovujú citované zákonné ustanovenia. Až týmto momentom sa stali žalovaní vlastníkmi. Súčasne je však správnou argumentácia žalovaných, že prejav vôle uvedený v darovacej zmluve, je záväzný aj pre právnych nástupcov, t.j. dedičov, a že právny úkon dobehne, t.j. žalovaní sa stanú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Obe strany poukázali na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými podporovali svoju argumentáciu. Súd konštatuje, že uvedené rozhodnutia tak ako boli označené 3Cdo 29/2010 zo dňa 11.08.2011, 6Cdo 188/2010 zo dňa 31.01.2012, 3Cdo 29/2010 zo dňa 11.08.2011, a 3 Cdo 154/2010 zo dňa 16.12.2010, 5Cdo 153/2009, 1Sžr/15/2002 a 2Sžo/127/2010, sú súdu známe a pri svojom rozhodnutí z nich vychádzal. Súd má za to, že žaloba tak ako ju podal žalobca je prípustná a možná, čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax Najvyššieho súd Slovenskej republiky.
43. Súd keď uvádzal právne posúdenie, posudzoval otázku, či táto žaloba môže mať praktický význam pre žalobcu, alebo nie, nakoľko dedičské konanie už právoplatne skončilo, pričom žalobca podal žalobu až po jeho skončení. Uvedenú otázku súd posudzoval z pohľadu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže od 01.07.2016 (od účinnosti nových procesných predpisov), sú kladené zvýraznené požiadavky na určovacie žaloby a ich prípustnosť. Súd konštatuje, že dedičské konanie právoplatne skončilo, a uvedené nastoľuje otázku, aký význam má rozhodnutie súdu o požadovanom určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, keď reálne už žalobca nemôže v dedičskom konaní uplatniť námietku započítania a súčasne, keď nehnuteľnosti (spoluvlastnícke podiely na nich) sú vlastnené už žalovanými. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že osvedčenie o dedičstve je deklaratórne rozhodnutie, ktoré spätne osvedčuje okolnosti, ktoré platili ku dňu smrti poručiteľa, pričom nie sú spôsobilé vyvolať vkladové konanie, keďže ide o záznamovú listinu, ktorú však podľa názoru súdu katastrálny odbor okresného úradu nebude môcť zapísať, nakoľko nebude jej svedčiť stav na liste vlastníctva, keďže medzičasom (od smrti poručiteľa), nadobudol nehnuteľnosti niekto iný. V zásade podľa názoru súdu, v konaní o novoobjavenom majetku, príde len k deklaratórnemu potvrdeniu nadobudnutia podielov podľa dedičov, bez reálneho nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré už v súčasnosti vlastní niekto iný na základe inej právnej skutočnosti (darovacej zmluvy), ktorá spôsobila, že majetok sa stal vlastníctvom inej osoby. Všetko uvedené súd vyhodnocoval z pohľadu toho, či žalobe vyhovieť, alebo nie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 154/2010 zo dňa 16.12.2010, kde bol vyjadrený nasledovný právny záver: „Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne
bezvýznamné“.. Súd ďalej poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 151/2016-29 zo dňa 03. mája 2017), kde bola posudzovaná obdobná otázka, a kde Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil ten právny záver: „Pokiaľ ide o ústavnoprávne posúdenie sťažnosti sťažovateľov, ústavný súd síce vidí rozdiel medzi konaním o určenie vlastníctva a konaním o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, v obidvoch prípadoch však ide o obdobné určovacie žaloby, v ktorých podľa názoru ústavného súdu musia byť uvedené princípy ochrany dobrej viery dobromyseľného nadobúdateľa chránené rovnakým spôsobom. Inak povedané, úvahy krajskéhosúdupodporenéstaršímijudikatórnymizáverminajvyššiehosúdu (sp. zn. 3 Cdo 154/2010, sp. zn. 3 Cdo 29/2010) vo svetle preferovaného princípu ochrany dobrej viery dobromyseľného nadobúdateľa neobstoja. Ak má totiž mať určovacia žaloba okrem iného aj preventívny charakter (má predchádzať ďalším sporom), nemožno vidieť rozumný dôvod na to, aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, neskúmala v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, a aby všeobecné súdy v podstate umelo predlžovali stav právnej neistoty a nútili strany do podávania ďalších (zbytočných) žalôb, v ktorých by sa táto otázka následne riešila. A navyše, aj rozhodnutie o takomto určení musí deklarovať existenciu právneho vzťahu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia podľa § 154 ods. 1 (teraz § 217 ods. 1 CSP). Pokiaľ taký právny vzťah už neexistuje, nemôže mať ani návrh na určenie, že veci patria do dedičstva po zomrelom poručiteľovi, úspech.“ Uvedené súd vyhodnocoval súčasne s ďalšou okolnosťou, a to skutočnosťou, že žalobca podal žalobu bezprostredne po právoplatnom skončení dedičského konania (právoplatne skončilo dňa 31.05.2016
- nesporne tvrdená skutočnosť žalovanými), pričom už v rámci dedičského konania vedel o tom, že nehnuteľnosti boli darované, pričom mohol žiadať ich prejednanie v rámci dedičského konania. Rovnako žalobca v priebehu konania mohol uzavrieť dohodu, ktorú odmietol uzavrieť, respektíve rokovať o nej. Súd teda skúmal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a súčasne, či žalobca nekonal v rozpore s dobrými mravmi. Súd konštatuje, že právne predpisy nedefinujú pojem dobré mravy, pričom však teória a súdna prax považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu. Súd po vyhodnotení uvedeného dospel k záveru, že v danej veci nemožno žalobe vyhovieť, nakoľko v konaní sú nasledovné skutkové a právne osobitosti. Žalobca žalobou nemôže docieliť reálnu zmenu vlastníckeho práva, nakoľko toto rozhodnutie by deklarovalo len stav, ktorý bol v čase smrti poručiteľa, pričom toto samo o sebe nie je dôvodom na zamietnutie žaloby, nakoľko uvedené je prakticky v každej obdobnej žalobe a rozhodovacia prax žaloby tohto pripúšťa. Avšak v tomto konaní je uvedené spojené so skutočnosťou, že dedičské konanie je právoplatne skončené, a teda žalobca nemôže vzniesť námietku zápočtu daru, ktorú mohol vzniesť v konaní o dedičstve. Súčasne vydanie tohto rozhodnutia by vyvolalo konanie o dedičstve, ktoré by deklaratórne vyriešilo otázku nadobudnutia novoobjaveného majetku v dodatočnom dedičskom konaní, avšak bez reálneho dopadu, nakoľko takéto rozhodnutie by sa nedalo zavkladovať ani zapísať, nakoľko po nadobudnutí dedičstva (smrti poručiteľa) nastala právna skutočnosť, s ktorou sú spojené tie právne následky, že žalovaní sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. A teda prebehne ďalšie súdne konanie bez hmatateľného výsledku, ktorého účastníkmi budú opäť strany tohto sporu. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko vydaným súdnym rozhodnutím sa nezmení postavenie žalobcu, nenadobudne vlastnícke právo, a to ani po skončení dodatočného dedičského konania, pričom žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd súčasne poukazuje opätovne na citovaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý dospel k rovnakým záverom. Súd súčasne má za to, že z uvedeného pohľadu je žaloba pre žalobcu bez reálneho výsledku. Súd ďalej uvádza, že žalobca už v rámci dedičského konania vedel o tom, že nehnuteľnosti boli darované, pričom mohol žiadať ich prejednanie v rámci dedičského konania, požiadať o postup podľa § 484 Občianskeho zákonníka, pričom nič z uvedeného neurobil, neodvolal sa proti rozhodnutiu o dedičstve, ale naopak výslovne počkal a podal žalobu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, pričom v rámci konania nemal záujem uzavrieť dohodu, kde mu bol ponúknutý zodpovedajúci podiel na pozemkoch. Súd uvedený postup vyhodnotil ako rozporný so zásadami vyjadrenými v § 1 ods. 1 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda ako konanie rozporné s dobrými mravmi, kde z pohľadu súdu žalobca vedie žalobu, ktorá nemôže dospieť k hmatateľnému výsledku, pričom žalobu podal až po skončení dedičského konania, bez toho, že by v dedičskom konaní čokoľvek namietal alebo žiadal, a teda vyvolal zámerne toto konania, pričom chce vyvolať ďalšie súdne konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva, ktoré nebude mať reálny výsledok v podobe zmeny vlastníckych vzťahov. Ďalej
súd konštatuje, že poručiteľ daroval nehnuteľnosti na základe slobodného rozhodnutia a vôle, ktorú prejavil v darovacej zmluve, pričom v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sú dedičia viazaný takýmto prejavom vôle, tento je platný naďalej a vkladové konanie sa dokončí. Žalobca v konaní netvrdí, že poručiteľ bol nespôsobilý na právne úkony prípadne, že uzavrel zmluvu v tiesni a podobne. Žalobca v konaní, len popísal skutkový stav tak, ako prebehol. Súd má za to, že takýto postoj žalobcu je nerešpektovaním prejavenej vôle poručiteľa za života, ktorou chcel darovať nehnuteľnosti, pričom žalobca sa svojím konaní snaží uvedené zvrátiť, čo súd vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď sa snaží týmto spôsobom obísť vôľu darcu. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nemožno žalobe vyhovieť, a vykonal odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, nakoľko podľa názoru, súdu nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko žaloba za súčasného stavu nebude mať reálne výsledok a súčasne žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, keď si bol vedomý darovacej zmluvy, svoje práva si neuplatnil na čo mal priestor, a teraz si ich uplatňuje v ďalšom konaní, ktoré pri posúdení veci, vychádza ako šikanózna žaloba voči žalovaným, pričom žalobca chce vyvolať ešte ďalšie súdne konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva. Uvedený postup súd vyhodnotil ako nepožívajúci právnu ochranu, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
44. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
48. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovaným, ktorým by prináležala náhrada trov, nakoľko boli v konaní plne úspešní, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal. Súd konštatuje, že žaloba bola zamietnutá, pričom žalovaní 1./až 5./, boli plne úspešní v konaní. O náhrade trov konania by prichádzalo do úvahy rozhodnúť podľa CSP tak, že nárok na ich náhradu by priznal žalovaným. Následne by súd samostatným rozhodnutím rozhodol, že priznáva žalovaným 1./ až 5./ náhradu trov konania vo výške 0,- eur, nakoľko títo si náhradu trov konania neuplatnili a ani im z obsahu spisu nevyplývajú (neboli právne zastúpení, neplatili súdny poplatok. Súd je toho názoru, že takýto postup by bol priamo v rozpore s ČL. 17 CSP, a preto rozhodol o nároku na náhradu trov konania v záujme hospodárnosti, účelnosti a rýchlosti konania tak, že žalovaným 1./ až 5./ náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.