Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Co-95-2016.pdf
PDF · 84.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/95/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, so sídlom Nám. Martina Benku, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX, XXX XX K., o zaplatenie 385,80 eura s príslušenstvom a zmluvnými pokutami, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov 20C/49/2016-20 zo dňa 20.05.2016 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnej zaplatiť žalobcovi 233,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 283,80 eura od 10.10.2014 do 26.11.2014, zo sumy 233,80 eura od 27.11.2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 23,60 eura, a to 4,88 eura z titulu súdneho poplatku, 18,72 eura z titulu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vratislava Šteffeka, advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a uviedol, že účastníci uzavreli dňa 28.01.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 400,- eur. Dohodnutý úrok bol vo výške 80,- eur, servisný poplatok vo výške 72,- eur. Zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku 552,- eur uhradiť v 13. mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,- eur a ďalej v pravidelných 10. mesačných splátkach vo výške 54,60 eura. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná uhradila celkom 166,20 eura, pričom posledná uhradená suma vo výške 50,- eur bola uhradená dňa 26.11.2014. V oznámení o zosplatnení záväzku žalobcu oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal splatným dňom 09.10.2014. Právny vzťah strán sporu súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, ako aj osobitného právneho predpisu, a to Zákona o spotrebiteľských úveroch s tým, že uviedol, že podľa predmetného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať osobitné náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 citovaného zákona. Zákon absenciu niektorých náležitosti vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorá je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahuje iba údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 45,94 %, pričom údaj o vlastnej ročnej percentuálnej miere nákladov tohto konkrétneho úveru je uvedený iba v obchodných podmienkach. Ďalej zmluva neobsahuje
podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva neobsahuje presnú výšku toho ktorého nároku tak, ako to má na mysli zákonné ustanovenie. Spotrebiteľ má právo na informácie o tom v akej sume splatil samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Je nesporné, že žalovanej bola vyplatená suma 400,- eur, pričom žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 166,20 eura. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 233,80 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pri výške sumy 166,20 eura súd vychádzal z vyjadrenia žalobcu, keďže žalovaná túto sumu nespochybnila, preto súd mal za to, že táto skutočnosť nie je medzi stranami sporu sporná. Ďalej súd prvej inštancie citoval ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. s tým, že uviedol, že oznámením zo dňa 09.11.2014 žalobca oznámil žalovanej, že záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol ku dňu 09.10.2014 zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Žalovaná sa dňom 10.10.2014 dostala do omeškania, a preto žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 283,80 eura od 10.10.2014 do 26.11.2014, zo sumy 233,80 eura od 27.11.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie prihliadol na úhradu sumy 50,- eur dňa 26.11.2014, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán v spore, stanovil úspech žalobcu, ktorý prevyšuje úspech žalovanej v rozsahu 21,20 %, a preto žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 23,60 eura z vyčíslených trov konania vo výške 111,32 eura, a to z titulu súdneho poplatku v sume 4,88 eura a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 18,72 eura, k zaplateniu ktorej náhrady zaviazal žalovanú.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - zamietavom výroku odvolanie žalobca. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, ako aj nesprávne právne posúdenie, ako aj inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lebo predmetná zmluva hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov obsahuje, a to v článku I predstavuje 67,75 %. V tejto časti preto súd nesprávne zistil skutkový stav veci, ako aj nesprávne vyhodnotil dôkazy čo malo za následok nesprávne rozhodnutie. Ďalej súd prvej inštancie nesprávne uviedol skutočnosti týkajúce sa neuvedenia výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K tomu žalobca uviedol, že v čl. II zmluvy je zakotvená dohoda zmluvných strán o splácaní poskytnutého úveru, ktorú citoval. Zmluva obsahuje rozčlenenie splátok, teda je v zmysle zmluvného ustanovenia zrejmé, že prvé tri splátky sú splátkami úroku, čiže tieto splátky sa nečlenia na istinu, úrok a servisný poplatok. Konkrétne splátky 4 až 10 pozostávajú z istiny vo výške 40,- eur (73,26 % zo splátky), z úroku vo výške 7,40 eura (13,55 % zo splátky) a zo servisného poplatku vo výške 7,20 eura (13,19 % zo splátky), t.j. spolu 38,25 eura (správne 54,60 eura). Vo vzťahu ku konečnej splatnosti úveru uviedol, že zákonodarca neuviedol akým spôsobom majú byť jednotlivé zložky splátky uvedené v zmluve. Uvedenie jednotlivých zložiek splátok v percentuálnom vyjadrení nie je v rozpore s právnou úpravou, nakoľko sa jedná o presné určenie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v znení platnom a účinnom do 30.06.2016,
ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenie pojednávania ( § 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. 6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nesprávne v zamietavom výroku posúdil uplatnený nárok z dôvodu neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu dňa 28.01.2014 č. zmluvy XXXXXXXXX (čl. 3 spisu). Z článku I vyplýva, že veriteľ na základe tejto zmluvy pri jej podpise poskytol dlžníkovi bezúčelový, hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 400,- eur, ktorý bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje servisný poplatok vo výške 18 % z istiny. Ročná percentuálna miera nákladov (uvedená v skratke RPMN) činí 67,70 %. V tejto časti uplatnené odvolacie námietky boli dôvodné, lebo skutočne z obsahu zmluvy z čl. I, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vyplýva, a preto súd prvej inštancie v tejto časti nesprávne uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísané náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
7. Za dôvodnú považoval odvolací súd aj ďalšiu uplatnenú námietku týkajúcu sa neuvedenia náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Z čl. II ods. 2 zmluvy vyplýva, že dlžník sa zaviazal uhradiť úver veriteľovi riadne a včas, vrátane úroku a servisného poplatku v mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,- eur (splátky úroku) a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 eura (istina vo výške 73,26 %), úrok vo výške 13,55 % a servisný poplatok vo výške 13,19 % z každej jednotlivej splátky, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z uvedeného dojednania z čl. II zmluvy týkajúcej sa výšky a počtu splátok, ako aj konečnej splatnosti vyplýva, že žalovanej ako spotrebiteľke boli známe výšky splátok, ich počet, ako aj lehota splatnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, uvedená zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Namietané nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia boli aj v tejto časti opodstatnené.
8. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku v zamietavom výroku bolo nesprávne posúdenie obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako náležitosti, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie neboli v zmluve uzavreté i napriek tomu, že vyplývajú z čl. I a II zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čl. 3 spisu).
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
9. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku vo vzťahu k uplatnenej sume žalobcom prevyšujúcej priznanú istinu vo výške nad 233,80 eura do uplatnenej výšky 385,80 eura, t.j. s príslušenstvom a zmluvnými pokutami.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 396 ods. 3 v spojení s § 262 CSP v novom rozhodnutí vo veci.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.