Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15T/37/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obžalovanému T. J., nar.: XX.XX.XXXX pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 19. októbra 2017, takto

rozhodol:

obžalovaný: T. J., nar.: XX.XX.XXXX v O., trvale bytom X. XXX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

je vinný, že

hoci mu bola príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Trnava dňa 15.02.2016 uložená bloková pokuta evidenčné číslo bloku 12056110 vo výške 30,- Eur za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 0T/48/2016 zo dňa 27.04.2016, právoplatným dňa 27.04.2016 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, dňa 03.11.2016 v čase okolo 19.00 hod. na Kollárovej ulici v Trnave v OC City Aréna v predajni Billa odcudzil v oddelení liehovín z predajného regálu 4 ks fliaš vodky zn.: Goral, každú v objeme 0,7 l v celkovej hodnote 51,96 Eur, tieto si vložil do vnútra svojho batohu, pričom pri pokladni zaplatil iba za balík čipsov a balík žuvačiek, za tovar ukrytý v batohu nezaplatil a cez pokladničnú zónu prešiel bez jeho zaplatenia, následne bol však zastavený pracovníkom SBS služby, ktorému sa ku krádeži priznal, čím spoločnosti BILLA s.r.o. so sídlom Bratislava, Bajkalská č. 19/A, IČO: 31 347 037 spôsobil škodu vo výške 51,96 Eur, odcudzený tovar však bol nepoškodený vrátený do predajne,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a taký čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,

za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na Okresný súd Trnava dňa 11.05.2017 obžalobu sp.zn. 1 Pv 62/17/2207 zo dňa 02.05.2017 na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný medzičasom nastúpil výkon trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, a teda išlo o prípad povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, podľa ktorého obvinený po vznesení obvinenia musí mať obhajcu už v prípravnom konaní, ak je vo výkone trestu odňatia slobody, súd obžalovaného vyzval, aby si zvolil obhajcu v lehote, ktorú mu určil. (čl. 59)

Nakoľko obžalovaný si v určenej lehote obhajcu nezvolil a tento mu nebol zvolený ani inou oprávnenou osobou, súd opatrením zo dňa 06.09.2017 obžalovanému ustanovil obhajcu (čl. 61) a následne o obžalobe rozhodol trestným rozkazom, ktorým obžalovaného uznal vinným zo spáchania skutku podľa podanej obžaloby a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. (čl. 62)

Proti predmetnému trestnému rozkazu obžalovaný prostredníctvom svojho ustanoveného obhajcu podal odpor, a preto súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie a určil jeho termín na 19.10.2017.

Zástupca poškodeného (pozn.: spoločnosť BILLA s.r.o.) na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby uviedol, že poškodený si náhradu škody neuplatňuje.

Obžalovaný po poučení o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku ako aj o dôsledkoch, ktoré také vyhlásenia so sebou spájajú po porade so svojim obhajcom urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd následne postupoval primerane podľa ustanovenia § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a kládol obžalovanému celkom 5 otázok, pričom obžalovaný na každú otázku odpovedal kladne. Následne súd vyhlásil podľa § 257 ods. 7 Trestného priadku, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a súčasne podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že ďalšie dokazovanie sa v rozsahu vyhlásenia urobeného obžalovaným nevykoná a vykoná sa len dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste pre obžalovaného a náhrade škody.

Obžalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že spáchanie skutku ľutuje, má stálu prácu s dobrým platom, kde na neho čakajú a kde sa po skončení výkonu trestu, ktorý aktuálne vykonáva chce vrátiť a chce tak ako aj predtým pomáhať svojej matke a bratovi, ktorý je postihnutý a sestre, ktorá je nezamestnaná a je na invalidnom dôchodku. Na otázku súdu, prečo opakovane pácha prečiny krádeže pokiaľ je pravdou, že má prácu s dobrým platom obžalovaný uviedol, že mal vzťah, ktorý nedopadol dobre a on sa chcel osamostatniť a v Trnave sa dostal do zlej spoločnosti, kde stretol skupinu chlapcov, ktorí ho obrali o telefón, ktorý bol drahý a na ktorý si dlho šetril, pričom títo potrebovali dať niečo do záruky, aby mali na drogy. On im sľúbil, že ukradne vodky, pričom v tom čase bolo pred výplatou, nemal peniaze a preto vodky nekúpil, ale ukradol.

Súd ďalej vykonal dokazovanie čítaním resp. oboznámením:

- odpisu z registra trestov obžalovaného,

- lustrácie v registri priestupkov,

- uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. 3T/25/2014 zo dňa 21.04.2017.

Z odpisu s registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento má vykázaných v registri trestov celkom 5 záznamov. V prípade prvého odsúdenia pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/49/2012 zo dňa 22.02.2012 sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený.

V prípade druhého odsúdenia bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 3T/25/2014 zo dňa 19.03.2014 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 2 (dva) roky, pričom v prípade tohto odsúdenia Okresný súd Trnava uznesením sp.zn. 3T/25/2014 zo dňa 21.04.2017, právoplatným dňa 13.05.2017 rozhodol tak, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe predmetného odsúdenia neosvedčil a preto uložený trest vykoná s tým, že súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia s minimálnym stupňom stráženia (pozn.: ide o trest, ktorý obžalovaný v čase konania hlavného pojednávania aktuálne vykonáva), čím bolo zároveň preukázané, že v prípade tohto odsúdenia sa na obžalovaného stále hľadí ako na odsúdeného, a teda posúdenie konania obžalovaného aj podľa § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona je správne.

Obžalovaný bol ďalej uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona vo dvoch prípadoch, pričom trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/46/2016 zo dňa 22.02.2016 mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 3 (tri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest dňa 03.09.2016 aj vykonal a trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 0T/48/2016 zo dňa 27.04.2016 mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 200 hodín.

Piate odsúdenie obžalovaného vykázané v jeho odpise z registra trestov je odsúdenie cudzozemským súdom dňa 18.05.2016 pre trestný čin krádeže, za čom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 35 dní s podmienečným odkladom na dobu 3 rokov.

Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol pred spáchaním prečinu krádeže podľa obžaloby priestupkovo prejednávaný celkom štyrikrát, a to v troch prípadoch pre priestupky proti verejnému poriadku a v jednom prípade pre priestupok proti majetku.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine vo vzťahu ku skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu a vyjadrenie zástupcu poškodenej spoločnosti BILLA s.r.o., že poškodený o náhradu škody nežiada (pozn.: vyplýva to napokon aj z opisu skutku, z ktorého je zrejmé, že odcudzený tovar bol vrátený nepoškodený do predajne) súd vykonával dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste, ktorý je potrebné obžalovanému uložiť.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí si cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a taký čin spácha, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Z opisu skutku uvedeného v obžalobe a tiež aj vo výroku tohto rozsudku je zrejmé, že obžalovaný spáchal tento prečin, keď si dňa 03.11.2016 prisvojil 4 fľaše vodky, hoci bol dňa 15.02.2016 postihnutý za priestupok proti majetku a hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 0T/48/2016 zo dňa 27.04.2016 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona. Na tomto mieste súd poznamenáva, že pri vydávaní trestného rozkazu do opisu skutku ako kvalifikačný znak podľa § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zahrnul aj odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/46/2016 zo dňa 22.02.2016, ktorý v obžalobe uvedený nebol. Vo výroku tohto rozsudku v rámci opisu skutku sa však toto odsúdenie obžalovaného nenachádza z dôvodu, že obžaloba bola na hlavnom pojednávaní prokurátorom prednesená tak, ako bola súdu doručená, teda bez odsúdenia obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/46/2016 zo dňa 22.02.2016. Táto skutočnosť však na právnej kvalifikácii spáchaného skutku nič nemení a to je aj dôvod, prečo súd vyhlásenie obžalovaného o jeho vine vo vzťahu ku žalovanému skutku prijal.

Z opisu skutku je zrejmé, že čo sa týka úmyslu obžalovaného, ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom

uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, nakoľko v konaní obžalovaného je prítomná aj vedomostná a aj vôľová zložka konania.

umožňuje uložiť páchateľovi prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) trest odňatia slobody vo výmere od 6 (šesť) mesiacov do 3 (troch) rokov. V prípade obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchanie trestného činu priznal a jeho spáchanie aj oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 psím. m) Trestného zákona, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, čo vyplynulo z jeho odpisu z registra trestov.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd nezvyšoval dolnú hranicu a ani neznižoval hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 6 Trestného zákona Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Je síce pravdou, že v prípade obžalovaného nešlo o prípad, kedy by súd musel uložiť obžalovanému trest odňatia slobody (mohol uložiť aj iný trest), avšak vzhľadom na odpis z registra trestov obžalovaného je súd toho názoru, že iný trest než trest odňatia slobody by v prípade obžalovaného neplnil svoj účel, a to z dôvodu, že obžalovaný sa v krátkom časovom slede opakovane dopúšťa prečinov krádeží, pričom od spáchania tohto prečinu ho neodradili nielen jeho predchádzajúce odsúdenia, ale ani to, že obžalovaný vykonal trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/46/2016 zo dňa 22.02.2016 dňa 03.09.2016 a hneď po dvoch mesiacoch sa dopustil ďalšieho prečinu krádeže.

S ohľadom na uvedené súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody, a to ako trest nepodmienečný, nakoľko v prípade osoby obžalovaného podmienky na uloženie trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom neboli vykonaným dokazovaní preukázané.

Pokiaľ ide o výmeru trestu 12 (dvanásť) mesiacov je súd toho názoru, že trest odňatia v tejto výmere je trestom primeraným vo vzťahu ku všetkým okolnostiam prípadu, ktoré spočívajú v osobe obžalovaného, okolnostiach, za ktorých bol trestný čin spáchaný ako aj vo vzťahu k časovým okolnostiam jeho spáchania na strane obžalovaného vo vzťahu k jeho predchádzajúcim odsúdeniam. Takto uložený trest je zároveň spôsobilým naplniť nielen individuálnu, ale aj generálnu prevenciu, keď iných páchateľov odradí od podobného konania. Čo sa týka skutočnosti, že súd v trestnom rozkaze obžalovanému pôvodne uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov súd poukazuje jednak na ustanovenie § 355 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa odseku 1 v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356, ale najmä na skutočnosť, že trest uložený obžalovanému trestným rozkazom sa po výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní javí byť ako príliš mierny. Dôvodom pre takýto záver je to, že obrana obžalovaného resp. uvedenie dôvodov, prečo obžalovaný spáchal tento prečin neobstojí, keď nie je logické, aby potom, ako je niekomu odcudzený jeho mobilný telefón takáto osoba situáciu rieši krádežou alkoholu. Takáto obrana obžalovaného neobstojí a vypovedá aj o jeho postoji k spáchaniu prečinu a z tohto dôvodu súd zastáva názor, že obžalovanému je namieste uložiť trest prísnejší.

Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, podľa ktorého Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keď z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, keď dňa 03.09.2016 vykonal trest uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/46/2016 zo dňa 22.02.2016.

Záverom súd k možnosti aplikácie ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná poznamenáva, že vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a to najmä s poukazom na odpis z registra trestov obžalovaného priestor na takúto úvahu nie je, keď opakovanú a druhovo rovnakú trestnú činnosť obžalovaného nemožno z hľadiska jej závažnosti posudzovať ako nepatrnú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.