Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: DOMPLUS, s. r. o, so sídlom Zlatobanská 11617/12, 080 05 Prešov - Solivar, IČO: 36 841 498, zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: MÓGER - SPED, s.r.o., Vyšná Pokoradz 95, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 279 846 (právnemu nástupcovi pôvodne žalovanej spoločnosti VALA Prešov, s. r. o., Kutuzovova 15, 080 05 Prešov, IČO: 36 765 945), o zaplatenie 48.972,69 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Cb/53/2014-183 zo dňa 12.1.2017, zhodou hlasov členov senátu, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom (v poradí už jeho druhým v predmetnej veci) rozhodol, že :

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 48.972,69 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59.939,54 eur od 28.11.2012 do 27.12.2012, zo sumy 44.939,54 eur od 28.12.2012 do 24.1.2013, zo sumy 34.939,54 eur od 25.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 4.579,15 eur od 2.11.2013 do zaplatenia a zo sumy 10.000,- eur od 14.4.2013 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Priznáva žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania.“

2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že :

2.1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 48.972,69 eur s prísl., titulom zaplatenia ceny plnenia realizovaného podľa zmluvy o dielo zo dňa 2.7.2012 do odstúpenia od zmluvy žalovaným dňa 23.11.2012, s odôvodnením, že podľa bodu 7.1.7. zmluvy v prípade odstúpenia od zmluvy patrí zhotoviteľovi nárok na úhradu za skutočne vykonané práce. Žalobca plnenie vyúčtoval vystavenými faktúrami, a to č. 2012057 na sumu 69.941,54 eur, č. 2013043 na sumu 23.579,15 eur a č. 2013009 na sumu 10.000,- eur, ktoré žalovaný čiastočne plnil a nezaplatený zostal iba dlh vo výške 48.972,69 eur z faktúry č. 2012057 v sume 34.393,54 eur, z faktúry č. 2013043 v sume 4.579,15 eur a z faktúry č. 2013009 suma 10.000,- eur.

2.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil dôvodiac, že po ukončení zmluvného vzťahu žalobca mu riadne neodovzdal zhotovenú časť dohodnutého diela, nedodal mu podklady k stavbe sa vzťahujúce, najmä stavebný denník a certifikáty v zmysle čl. 10 Zmluvy o dielo, a preto žalovaný nemôže svojmu

objednávateľovi riadne poskytnúť a garantovať záruku za dielo. Namietal i to, že faktúra č. 2012057 obsahuje žalovaným neschválené obsahové krytie v rozpore so zmluvou. V časti fakturovanej sumy, ktorú žalovaný uznával, túto aj uhradil, čo však nemožno spájať s tým, že by týmito úhradami uznával aj zvyšnú časť účtovanej sumy, čo v písomnej korešpondencii a pri osobných stretnutiach žalobcovi oznámil.

2.3. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca poukázal na dôvod odstúpenia o d zmluvy, na to že žalovaný neplnil zmluvne dohodnutú povinnosť na poskytnutia záloh, pre ktorú bol žalobca nútený ukončiť výkon prác na druhej časti diela. Dielo v časti SO 01 Zateplenie bloku B bolo realizované v celom rozsahu. Dielo v časti SO 01 Severné krídlo bolo dokončené v prevažnej časti. Zvyšné práce boli uskutočnené z materiálu, ktorý kúpil žalobca. Stavba, stavebné práce boli skolaudované a riadne odovzdané investorovi - S. V. N. S.. Tvrdenia žalovaného o neodovzdaní podkladov k stavbe a nemožnosti poskytnutia záruky na dielo označil za irelevantné, lebo inak by ku kolaudácii vôbec nemohlo dôjsť. Žalovaný cenu diela hlavnému zhotoviteľovi vyfakturoval a túto má aj v celom rozsahu zaplatenú. Obsahové krytie vykonanej časti diela bolo predložené a žalovaným odsúhlasené a bez výhrad schválené. Konateľ žalovaného niekoľkokrát ústne aj formou SMS ubezpečil štatutára žalobcu, že všetky vyfakturované sumy budú uhradené. Žalovanému boli vyúčtované len skutočne vykonané práce a dodané materiály napriek nedôvodnému odstúpeniu od zmluvy pred ukončením stavby. Žalovaný vykonanú časť diela nereklamoval a v predsúdnej korešpondencii ponúkal žalobcovi v rámci urovnania plnenie v rozsahu 25.000,- eur, neskôr až 35.000,- eur, z čoho vyplýva, že minimálne v určitom rozsahu považuje nárok žalobcu za dôvodný.

2.4. Na prvom pojednávaní vo veci samej, na ktorom sa súd pokúsil o mimosúdne vysporiadanie sporu, sa účastníci dohodli na tom, že poveria spoločne vybraného znalca podaním znaleckého posudku na vyčíslenie a ustálenie výšky ceny skutočne vykonaných prác žalobcu na tejto stavbe s tým, že náklady za znalecké dokazovanie budú obe strany hradiť na polovicu. Po podaní tohto znaleckého posudku sa pokúsia o uzavretie dohody, ktorú by prípadne súdu predložili vo forme súdneho zmieru.

2.5. Listom zo dňa 17.6.2015 žalobca predložil súdu znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 20.4.2015 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 25.5.2015 vyhotovené znalcom P.. A. O. vo veci stanovenia ceny skutočne zrealizovaných stavebných prác na stavbách: Rekonštrukcia bývalej T., V.. XX. H. Č.. XX, S.X. - K. XX

- K. E. a Rekonštrukcia bývalého Š., V.. XX.H. XX, S.X. - K. XX - T. C. C., pre účely súdneho sporu.

2.6. Žalovaný následne v konaní zostal nečinný a k vypracovanému znaleckému posudku už žiadne vyjadrenie nepodal.

2.7. Rozsudkom zo dňa 12.1.2016 č.k. 19Cb/53/2014-136 súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Na základe žalovaným podaného odvolania odvolací súd uznesením zo dňa 8.9.2016 č.k. 2Cob/27/2016-164 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že prejednanie veci v neprítomnosti žalovanej spoločnosti na pojednávaní dňa 12.1.2016 napĺňalo odvolací dôvod založený na odňatí možnosti žalovanej spoločnosti konať pred súdom. Zakladalo to teda aj dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uviedol i to, že dôvody napadnutého rozhodnutia neobsahujú ani právnu kvalifikáciu prisúdeného nároku pokiaľ sa týka samotnej istiny. Zdôraznil, že úlohou súdu prvej inštancie bude poskytnúť účastníkom konania rovnaké práva a povinnosti na realizáciu procesno-právnych oprávnení v civilnom sporovom konaní, predísť takým skutočnostiam, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako odňatie možnosti konať pred súdom a podanú žalobu aj opätovne prejednať. Bude vecou súdu prvej inštancie, aby posúdil prípadne aj skutočnosti, ktoré by svedčili pasivite právnickej osoby v konaní pred súdom. Právnická osoba ako taká, aj keď vystupuje len ako jednoosobová spoločnosť s jediným konateľom má v tomto smere tiež povinnosti, aby si ochranu svojich práv a povinností zabezpečila aj takými úkonmi, ktoré aj pri prípadnej prekážke konateľa zúčastňovať sa jednotlivých úkonov boli realizované či už poverením inou osobou, alebo na základe zastúpenia. O tom však účastník musí byť procesne poučený v prípadoch, keď nemá na konanie zvoleného zástupcu z radov advokátov (viď ust. § 160 ods. 1 .

2.8. Rozhodnutie odvolacieho súdu súd prvej inštancie doručil spolu s novým termínom pojednávania na 5.12.2016 žalovanej obchodnej spoločnosti na adresu sídla uvedenú v Obchodnom registri, ktorá súdna zásielka bola prevzatá 8.11.2016.

2.9. Na základe podania žalovaného, doručeného súdu dňa 2.12.2016, súd prvej inštancie rozhodol o určení nového termínu pojednávania na deň 12.1.20107, s tým, že konateľovi žalovanej spoločnosti zaslal i procesné poučenie (jeho obsah citoval v dôvodoch rozsudku).

2.10. Podaním doručeným súdu dňa 9.1.2017 Z. N., konateľ žalovanej spoločnosti, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje sa plne sústrediť na proces, ani poštu nie je schopný si prebrať a nemá koho splnomocniť. Žiadal preto, aby súd ospravedlnil jeho neprítomnosť na súdnom pojednávaní 12.1.2017.

2.11. Súd prvej inštancie tak prejednal vec na pojednávaní dňa 12.1.2017 v neprítomnosti žalovaného.

2.12. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že sporové strany ako podnikateľské subjekty dňa 2.7.2012 uzavreli Zmluvu o dielo na zhotovenie časti stavby: „Rekonštrukcia a zateplenie T. XX.H. B. Š. XX.H. - S. V.“, predmetom ktorej bola povinnosť zhotoviteľa (žalovaného) vykonať v zmluve dohodnuté stavebné práce, a to: SO 01 Zateplenie bloku B a SO 01 Severné krídlo na stavbe „Rekonštrukcia a zateplenie T. XX.H. B. Š. XX.H. - S. V.“ v rozsahu podľa príslušnej projektovej dokumentácie a rozpočtu, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy a odovzdať ho objednávateľovi (žalobcovi) v mieste stavby v S., na V.. XX.H.. Z textu zmluvy súd prvej inštancie poukazuje na body 4, 5 ( o celkovej cene), 6 (o čase plnenia, lehotách výstavby), 7 (o podmienkach odstúpenia od zmluvy) a 12 (o platobných podmienkach). Dňa 27.9.2012 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 2012057 s dátumom splatnosti 27.11.2012, ktorou mu vyúčtoval vykonané stavebné práce v hodnote 69.941,54 eur s DPH. Listom zo dňa 23.11.2012 žalovaný odstúpil od predmetnej zmluvy z dôvodu, že nebol zo strany zhotoviteľa dodržaný termín ukončenia diela do 15.10.2012 napriek výzvam a telefonickým dohovorom. Neodovzdanie diela v stanovenom termíne považuje žalovaný za podstatné porušenie zmluvy a od zmluvy teda odstupuje s tým, že ostatné podmienky zmluvných vzťahov budú riešené po vzájomnej dohode.

2.13. Z predloženého súpisu nákladov súvisiacich s výstavbou predmetného diela za dodávky a materiály vyplynulo, že žalobca na tieto 93.520,69 eur.

2.14. Faktúrou zo dňa 13.3.2013 č. 2013009 vyfakturoval žalobca žalovanému použitý stavebný materiál na stavbe v hodnote 10.000,- eur s dátumom splatnosti 13.4.2013.

2.15. Dňa 18.10.2013 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 2013043 s dátumom splatnosti 1.11.2013, ktorou doúčtoval k pôvodne vystavenej faktúre č. 2012057 cenu za vykonané stavebné práce v hodnote 23.579,15 eur.

2.16. Podľa znaleckého posudku P.. A. O., č. XX/XXXX, predmetom ktorého bolo stanovenie ceny a hodnoty žalovaným skutočne realizovaných stavebných prác na stavbách Rekonštrukcia bývalej T., V.. XX. H. Č.. XX, S. - K. XX - K. E. B. Q. C. Š., V.. XX.H. XX, S. - K. XX - T. C. C. vrátane doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku rekapitulácia hodnoty stavebných prác je nasledovná:

- Stavba SO 01 Severné krídlo spolu 50.292,68 eur,

- Stavba SO 01 Zateplenie bloku B spolu 113.493,48 eur,

- Celková cena za skutočne vykonané práce - 163.756,216 eur.

2.17. Žalovaný voči znaleckému posudku námietky nevzniesol a v priebehu ďalšieho konania zostal naďalej nečinný, pričom ak vzniesol v skoršom konaní skutkové a právne námietky voči nároku, ich dôvodnosť nepreukázal t.j. neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy na tieto svoje námietky. Ak by aj súd uvažoval o tom, že na nich zotrval, čo po podaní znaleckého posudku žalovaný netvrdil, je potrebné konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno na tieto svoje tvrdenia, preto k týmto námietkam súd už neprihliadal. Z tohto dôvodu súd nemal žiadne pochybnosti o výške ceny skutočne vykonaných prác na predmetnej stavbe zo strany žalobcu do odstúpenia od zmluvy.

2.18. Pri právnom závere o uplatnených nárok súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania sú nároky žalobcu vyplývajúce z odstúpenia od zmluvy o dielo z 2.7.2012, pričom si účastníci v zmysle čl. 7 Zmluvy dohodli podmienky odstúpenia od tejto zmluvy. V konaní medzi nimi bola spornou iba skutočnosť týkajúca sa výšky úhrady za skutočne vykonané práce. Súd pritom zdôraznil aplikáciu ust. § 344, § 349 ObZ, § 351 ObZ, ale i ust. § 263 sa strany môžu odchýliť od ustanovení upravujúcich

odstúpenie od zmluvy, súd skúmal, aké práva a povinnosti vyplývajú účastníkom zmluvného vzťahu z ich zmluvných ustanovení a zistil, že si tieto upravili v bode 7 zmluvy nazvanej Odstúpenie od zmluvy, pričom toto potvrdila aj žalovaná strana. V zmysle tejto účastníkmi dohodnutej úpravy pomerov po odstúpení od zmluvy sporové strany v tomto konaní prejavili záujem na mimosúdnom vysporiadaní sporu, v rámci ktorého sa dohodli aj na tom, že výšku ceny skutočne vykonaných prác ustáli nimi spoločne vybraný znalec, k čomu aj napokon došlo. Podľa vyhotoveného znaleckého posudku cena za skutočne vykonané práce a dodané materiály žalobcom bola ustálená na 163.756,216 eur, pričom žalobca vystavenými faktúrami žalovanému vyúčtoval len sumu 103.520,69 eur. Preto žalobe o zaplatenie ceny súd vyhovel. Priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na výšku úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., keďže je taktiež oprávnený.

2.19. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa ust. § 262 ods. 1,2 s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, s tým, že žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu priznal 100 % náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Poukazuje na to, že procesným postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, že konanie má vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd aj vec nesprávne a nejasne právne posúdil. Súdu bolo známe, že je žalovaná spoločnosť s jediným spoločníkom a jediným konateľom, ktorý pri zdravotných problémoch nemohol sa zúčastňovať konania na súde prvej inštancie. Z dôvodu jeho zdravotného stavu bol mu priznaný aj invalidný dôchodok. Konateľ pri takomto zdravotnom stave sa nemohol zaoberať vecnou stránkou konania na primeranej úrovni. Keďže bol aj jediným svedkom rokovaní a dohôd so žalobcom, nemohol sa vecnou stránkou pri svojom súčasnom stave aj účinne brániť. Namieta aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené v podstate iba na znaleckom posudku. Pritom znalec vypracoval znalecký posudok len na základe spolupráce so žalobcom. Jeho argumenty ho nezaujímali. Závery posudku žalovaný neakceptoval. Podľa neho sú svojvoľné. Neuviedol to však súdu písomne, pretože chcel na súde konateľovi žalobcu do očí povedať svoju argumentáciu. Odvolateľ namieta aj to, že už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu bolo zdôraznené, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje ani právnu kvalifikáciu prisúdeného nároku. Aj v teraz napadnutom rozsudku takáto kvalifikácia chýba. Predmetom konania bol peňažný nárok za časť stavebných prác, ktoré mal žalobca realizovať. V rozsudku sa hovorí len o rozpočtoch pri zmluve uzavretej žalovaným so žalobcom, ale nie je z rozsudku zrejmé, aké podstatné otázky z tejto zmluvy súd právne posudzoval. Odvolateľ zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne právnym názorom odvolacieho súdu. Pre rozhodnutie vo veci nebolo podstatné odstúpenie od zmluvy, ale posúdenie peňažných nárokov, ktoré z tohto odstúpenia žalobca mal mať. Rozsudok súdu prvej inštancie svojím obsahom nedáva odpoveď, ako sa súd s jednotlivými zmluvnými dojednaniami vyporiadal. Pri zdravotnom stave konateľa, keď nebol schopný sa brániť proti znaleckému posudku, je záver o neunesení dôkazného bremena neopodstatnený a nemôže obstáť. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonné náležitosti, je správny, riadne odôvodnený a spravodlivý. Nemôže obstáť argumentácia o prekážkach bránenia svojho práva pred súdom prvej inštancie. Žalovaný má a aj v čase konania pred súdom prvej inštancie mal reálnu možnosť si zabezpečiť pre obranu svojich práv zástupcu pre konanie. Ak je žalovaný spôsobilý vypracovať, resp. zabezpečiť si vypracovanie kvalifikovaného odvolania, nevyhnutne musí byť spôsobilý aj náležite konať v mene žalovaného ako obchodnej spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom v súdnom konaní, a to priamo ním samým, alebo prostredníctvom tretej osoby. Aj odvolací súd v predchádzajúcom svojom rozhodnutí zdôraznil povinnosť aj právnickej osoby - jednoosobovej spoločnosti s jediným konateľom, aby si ochranu svojich práv a povinností zabezpečila aj takými úkonmi, ktoré aj pri prípadnej prekážke konateľa zúčastňovať sa jednotlivých úkonov boli realizované či už poverením inou osobou, alebo na základe zastúpenia. Aj keď odvolací súd svojím zrušujúcim uznesením dal žalovanému „ďalšiu“ možnosť hájiť svoje práva v súdnom konaní, žalovaný túto šancu nevyužil, k nej sa postavil pasívne a znovu vo veci nekonal. Jeho nečinnosť nemôže ísť na ťarchu žalobcu, a teda ani na úkor jeho práva na spravodlivý proces a na konanie bez prieťahov. Súd prvej inštancie na žiadosť žalovaného odročil už pojednávanie nariadené na deň 5.12.2016. Následne doručil žalovanému procesné poučenie s upozornením na

procesnú právnu úpravu danú aplikáciou ust. § 183 CSP. Pojednávania dňa 12.1.2017 sa žalovaný, ani jeho zástupca nezúčastnil. Žalovaný svoju neprítomnosť už len ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. Boli preto splnené podmienky na realizáciu pojednávania aj v neprítomnosti žalovaného. O nehospodárnosti a neefektívnosti postupu žalovaného svedčí aj to, že žalovaný je nemajetnou obchodnou spoločnosťou. Žalobcovi neplnil žalovaný ani titulom skoršieho nároku, ktorý bol judikovaný formou súdneho zmieru v konaní na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 19Cb/248/2013. Žalobca poukazuje na citované ustanovenia §§ 149, 153 ods. 1, 2, 154 CSP. K námietke o záveroch súdu prvej inštancie odvádzaných od znaleckého posudku žalobca zdôrazňuje, že tento posudok bol vypracovaný po vzájomnej dohode strán sporu, po vykonaných ohliadkach, pričom žalovaný závery a obsah posudku doposiaľ nijako nenamietal. Nereagoval ani na Dodatok č. 1 k znaleckému posudku v máji 2015, kedy bol tento dodatok doručený ešte jeho predchádzajúcemu právnemu zástupcovi. Po prvýkrát žalovaný spomína nedostatky znaleckého posudku až v podanom odvolaní. Žalobca označuje za nedôvodnú aj argumentáciu odvolateľa o tom, že sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal výškou právneho nároku žalobcu. Žalovaný bol pred súdom prvej inštancie opakovane vyzývaný a procesne poučovaný, aby sa vyjadril, dostavil sa na pojednávania, či udelil plnomocenstvo zvolenému advokátovi, alebo inému zástupcovi. Žalovaný svoje oprávnenie nevyužil. Na výzvu súdu prvej inštancie nereagoval riadnym a včasným predložením prostriedkov procesnej obrany a postup súdu prvej inštancie o tejto otázke namieta až vo svojom druhom odvolaní, teda po uplynutí lehôt sudcovskej i zákonnej koncentrácie konania. Súd prvej inštancie na právne posúdenie nároku správne uvádza relevantné ustanovenia zmluvy o dielo s následným poukazom na výsledky vykonaného dokazovania. Po odstúpení od zmluvy o dielo zo dňa 2.7.2012 došlo k zániku zmluvy a vzťahy zmluvných strán sa následne riadili už len ustanovením bodu 7 zmluvy, v zmysle ktorého patrí žalobcovi ako zhotoviteľovi úhrada za skutočne vykonané práce. Keďže v konaní ostala spornou len výška tohto nároku, bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý túto otázku zodpovedal, a to pri dohodnutých zmluvných cenách udaných v rozpočtoch. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok - ďalej aj pred vecným prieskumom odvolaním napadnutého rozsudku najskôr zisťoval splnenie procesných podmienok, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť. Po zistení, že pôvodne žalovaná spoločnosť VALA Prešov, s.r.o. zanikla výmazom z Obchodného registra dňom 24.5.2017 (po rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom) uznesením zo dňa 31.8.2017 č.k. 2Cob/20/2017 - 210 odvolací súd rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti VALA Prešov, s.r.o., a to so spoločnosťou MÓGER - SPED, s.r.o., Vyšná Pokoradz 95, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 279 846. V dôvodoch uvedeného uznesenia odvolací súd poukázal i na to, že podľa § 20a ods. 2 Obč. zák. právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri, alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov vyplýva, že dôvodom zániku pôvodne žalovanej spoločnosti bolo zlúčenie s inou spoločnosťou a zároveň z Obchodného registra vyplýva, že právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti je spoločnosť MÓGER - SPED, s.r.o., IČO: 36 279 846 so sídlom Vyšná Pokoradz 95, 979 01. S odkazom na ust. § 64 obligatórne odvolací súd, ktorému vec bola predložená na odvolacie konanie, rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti s ručením obmedzeným.

6. Po realizácii úkonu uvedeného v bode 5 dôvodov tohto rozhodnutia - pred vecným preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd v zmysle ust. § 382 vyzval účastníkov konania, aby sa písomne vyjadrili k možnej aplikácii ust. § 351 ods. 2 Obch. zák. i k použiteľným záverom z judikatúry Najvyššieho súdu SR („Práce na diele, vykonané do doby odstúpenia od zmluvy o dielo, treba oceniť podľa jednotkových cien určených v zmluve o dielo, pokiaľ plnenie zhotoviteľa bolo poskytnuté vo výkonoch a vrátenie plnenia nie je možné (§ 351 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka). Relutárna náhrada má byť ekvivalentom hodnoty výkonu poskytnutého zhotoviteľom v čase platnosti zmluvy o dielo, a tento ekvivalent by mal zodpovedať hodnote výkonov ocenených spôsobom dohodnutým v zmluve“. - Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Obdo 5/2012).

7. Žalobca vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že v zmysle zmluvy o dielo v bode 7.1.7. zo dňa 2.7.2012 je upravené, že v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany objednávateľa, zhotoviteľovi patrí nárok na úhradu za skutočne vykonané práce. Na pojednávaní konanom dňa 4.11.2014 bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda, že ocenenie prác vykonaných žalobcom ako zhotoviteľom sa

uskutoční vybraným znalcom. Závery znaleckého posudku mali byť pre strany záväzné a základom pre uzavretie dohody. Vo veci bol následne po takejto dohode vypracovaný znalecký posudok, pričom žalovaný jeho obsah, jeho závery až doteraz nijako nenamietal. Po prvýkrát žalovaný namieta tento znalecký posudok až v odvolaní zo dňa 16.3.2017, teda po uplynutí lehoty pre koncentráciu konania. Žalobca pre porovnanie hodnôt určených v znaleckom posudku a podľa zmluvy o dielo predkladá súdu aj rozpočty, ktoré boli podkladom pre uzavretie zmluvy o dielo. Poukazuje na hodnotu vykonaných prác na oboch častiach diela, ktoré boli účtované a vyčísľované aj v znaleckom posudku. Je zrejmé, že žalobca zrealizoval výkony pre žalovaného v oveľa vyššej hodnote ako napokon vyfakturoval pôvodnému žalovanému. Uplatnený nárok aj po zohľadnení platieb pôvodného žalovaného je preto podľa žalobcu v celom rozsahu dôvodný.

8. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu nereagoval.

9. Tak ako bude ďalej uvedené, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu i na webovej stránke súdu zodpovedajúco ust. § 219 ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania. Vychádzal pritom z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom mal za to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani iný verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd sa riadil zásadami vyplývajúcimi z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP. Bol teda viazaný rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať. Dospel pritom k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie súd spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

11. Zásadná odvolacia námietka odvolateľa je založená na tom, že postupom súdu prvej inštancie bol zbavený možnosti účinne sa brániť proti žalobe, a teda že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V súvislosti s touto obranou žalovaného uplatnenou v odvolacom konaní, treba poukázať na závery predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v predmetnej veci z 8.9.2016. č.k. 2Cob/27/2016-164. Aj na závery vtedajšieho rozhodnutia, najmä v bode 17 sa žiada odkázať aj v súvislosti s teraz uplatnenými odvolacími námietkami proti postupu súdu prvej inštancie v nasledujúcom konaní. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie splnil všetky procesné povinnosti vo vzťahu k žalovanej spoločnosti v súvislosti realizáciou procesných úkonov po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie poučil žalovanú spoločnosť o prostriedkoch procesnej obrany, ale i o prostriedkoch potreby zabezpečenia si svojho práva aj v situácii, keď je právnická osoba - obchodná spoločnosť s jediným spoločníkom a konateľom. Súd prvej inštancie dal do pozornosti žalovanej spoločnosti aj to, že v zmysle ust. § 183 možno odročiť pojednávanie len z tam uvedených dôvodov. Z obsahu spisu nevyplýva, že by vo vzťahu k realizácii pojednávania na súde prvej inštancie dňa 12.1.2017, napriek uvedeným procesným poučeniam, žalovaný požiadal o odročenie pojednávania. Z písomného podania, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie 9.1.2017 vyplýva len jeho žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Súd prvej inštancie tak ani nemal dôvod oznamovať žalovanej spoločnosti to, či bude vec prejednaná v neprítomnosti žalovanej spoločnosti. Takýto dôvod na odpoveď by bol daný vtedy, keby žalovaná spoločnosť požiadavku na odročenie pojednávania súdu doručila. Obranu žalovaného, poukazujúcu na to, že nemal možnosť splnomocniť niekoho iného na konanie vo veci, spochybňuje aj obsah spisu v tom, že na niektoré úkony už po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaná spoločnosť splnomocnila P.. N. N. (plnomocenstvá na č.l. 170 a 172 spisu). Za takéhoto stavu treba súhlasiť so súdom prvej inštancie v tom, že mal priestor na prejednanie veci aj pri nečinnosti žalovaného. Pasivita sporovej strany v konaní nemôže byť na ujmu základného práva druhej sporovej strany na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR).

12. Súd prvej inštancie po nápade predmetnej veci na súd poučil účastníkov konania aj o prostriedkoch, akými sa žalovaný má možnosť brániť v súdnom konaní proti uplatnenému nároku. Je skutočnosťou aj to, že v začiatočných štádiách konania zastupoval žalovanú spoločnosť aj splnomocnený právny zástupca A.. A. C.. Ten vo veci podával odpor proti platobnému rozkazu a jemu bolo doručené aj procesné poučenie o povinnosti účastníkov pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností i dôkazov v konaní. Tento splnomocnený zástupca sa zúčastnil aj pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie na deň 4.11.2014, z ktorého vzišlo aj iniciovanie vypracovania znaleckého posudku za účelom

ocenenia skutočne realizovaných prác žalobcom podľa uzavretej zmluvy o dielo. Pôvodnému právnemu zástupcovi boli doručované aj úkony pred realizáciou pojednávania nariadeného na deň 21.9.2015. Žalovaný aj prostredníctvom tohto zástupcu mal priestor na to, aby sa oboznámil aj s podaným znaleckým posudkom i jeho dodatkom. Treba súhlasiť so žalobcom, ak zdôrazňuje vo vyjadrení k podanému odvolaniu, že žalovaný bol pasívny a na tieto úkony vôbec nereagoval. Z hľadiska skutkového za takéhoto stavu úplnej pasivity žalovaného v konaní, súd prvej inštancie správne vychádzal z tých skutočností, ktoré produkoval žalobca v konaní a pri pasivite žalovaného nemal dôvod na pochybnosti o záveroch vyplývajúcich z predložených listinných dôkazov. V konečnom dôsledku žalovaný je aj nekonkrétny v spochybňovaní týchto záveroch, ak hovorí bez akejkoľvek špecifikácie len to, že posudok spracovaný P.. O. je jednostranný. Konkretizácia takýchto dôvodov absentuje aj v podanom odvolaní, pričom prípadnú obranu mal žalovaný v rámci súdnej koncentrácie zhromažďovania dôkazov pred súdom prvej inštancie namietať ešte do rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom. Námietky žalovaného o odňatí možnosti konať pred súdom a jeho výhrady vo vzťahu k skutkovým záverom súdu prvej inštancie sú tak zjavne neopodstatnené.

13. Vo veci je zrejmé, že na základe uzavretej zmluvy o dielo žalobca pre žalovaného ako objednávateľa diela realizoval plnenie. Došlo aj k odstúpeniu od zmluvy, pričom v rámci vyporiadania obchodno- právneho záväzkového vzťahu z odstúpenej zmluvy o dielo sú relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z aplikácie ust. § 348 ods. 2 Obch. zák. v nadväznosti na ust. § 351 ods. 1, 2 Obch. zák.. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku nešpecifikuje podmienky, aké pre právne posúdenie uplatneného nároku by mali vyplývať osobitne z ktorého z ust. § 351 ods. 1, 2 Obch. zák.. Len všeobecne odkazuje na aplikáciu ustanovenia § 351 (bez označenia odseku). Úprava nárokov vyplývajúcich z odstúpenia od zmluvy je daná aj do dispozitívnej úpravy účastníkmi v samotnej zmluve. To, čo je obsiahnuté v zmluve o dielo v bode 7.1.7. v podstate zodpovedá aj náležitostiam, ktoré žiada úprava daná ustanovením § 351 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad; inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Toto ustanovenie však neobsahuje návod na určenie spôsobu, akým sa majú účastníci zmluvy zrušenej odstúpením v konečnom dôsledku vysporiadať, keďže sú povinní vrátiť si vzájomné plnenia. Tu možno analogicky aplikovať výklad svedčiaci postupu obsiahnutého v § 548 ods. 2 Obch. zák., ktorý podľa názoru odvolacieho súdu treba aplikovať, a to vysporiadanie v tom zmysle, že zhotoviteľovi patrí cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy, od tejto ceny sa odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu. Vykonané práce tak bolo potrebné ohodnotiť spôsobom určeným v zmluve, ktorá bola na ich ocenenie v čase uzatvárania zmluvy aj použitá. Práce na diele v predmetnej veci vykonané do doby odstúpenia od zmluvy bolo treba oceniť podľa jednotkových cien určených v zmluve o dielo, pokiaľ plnenie zhotoviteľa bolo poskytnuté vo výkonoch a vrátenie plnenia nie je možné (§ 351 ods. 1, 2 Obch. zák.). Relutárna náhrada má byť ekvivalentom hodnoty výkonu poskytnutého zhotoviteľom v čase platnosti zmluvy o dielo a tento ekvivalent by mal zodpovedať hodnote výkonov ocenených spôsobom dohodnutým v zmluve. Takýto názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/5/2012. Pre použitie tejto právnej kvalifikácie bol poskytnutý priestor účastníkom konania na vyjadrenie. Na výzvu odvolacieho súdu reagoval len žalobca, žalovaný (už nástupca pôvodne žalovanej spoločnosti) na túto výzvu odvolacieho súdu vôbec nereagoval. Aj toto svedčí o pokračujúcej pasivite žalovaného v celom priebehu tohto konania. Za takéhoto stavu odvolací súd je toho názoru, že ak súd prvej inštancie žalobe vyhovel, je jeho rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 potrebné ako vecne správne potvrdiť. Zdôrazniť opätovne treba viazanosť odvolacieho súdu uplatnenými odvolacími dôvodmi. Z vyššie uvedených konštatovaní odvolacieho súdu je zjavné, že uplatnené odvolacie dôvody nemohli privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uplatnené odvolacie dôvody sa v ničom nedotýkajú úkonov svedčiacich výške poskytnutého plnenia žalovaným žalobcovi, či úkonov, ktoré by svedčili inej cene poskytnutého plnenia žalobcom žalovanému do doby odstúpenia od zmluvy, a teda ani výške relutárnej náhrady za výkony poskytnuté zhotoviteľom v čase do zrušenia zmluvy o dielo jej odstúpením. Odvolacie dôvody nemajú výhradu ani voči záveru o úrokoch z omeškania, či proti priznaným nárokom na náhradu trov konania. Takéto konkrétne námietky žalovaný ako odvolateľ neprodukoval. Pri ich absencii nebolo dôvodu, aby sa odvolací súd bližšie takýmito námietkami zaoberal. Preto v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie podľa už spomenutého ustanovenia § 387 ods. 1 odvolací súd potvrdil.

14. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. V zmysle ust. § 255 ods. 1, ust. § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 odvolací súd priznal žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní proti žalovanému nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá vyšší súdny úradník.

15. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .