Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Cb-135-2009.pdf
PDF · 198.85 KB
No categories available
12Cb/135/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou v sporovej veci žalobkyne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovaným: 1) ZIPP Brno, s.r.o., IČO: 499 75 561, so sídlom Kaštanová 34, Brno, Česká republika, zastúpený: JUDr. Jana Brišková Dominová, advokátka so sídlom Štefánikova 6453/2C, Piešťany, 2) G.. F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, Ž. a 3) G.. G. O., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, Ž., o zaplatenie 5.835,47 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný 1) a žalovaný 2) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5.835,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.835,47 Eur od 22.9.2008 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žaloba sa voči žalovanému 3) a v časti úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.835,47 Eur od 18.9.2008 do 21.9.2008 zamieta.
III. Žalobkyni sa priznávajú voči žalovanému 1) a žalovanému 2) trovy konania v celom rozsahu, ktoré sú povinní zaplatiť žalovaný 1) a žalovaný 2) spoločne a nerozdielne a o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
IV. Žalovanému 3) sa priznávajú voči žalobkyni trovy konania v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
V. Štátu sa priznávajú trovy konania v celom rozsahu, ktoré sú povinní zaplatiť žalovaný 1) a žalovaný 2) spoločne a nerozdielne a o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 22.9.2008 domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 116.025,- Sk/3.851,32 Eur s príslušenstvom, ktorú žalobu niekoľkokrát rozšíril a zmenil s tým, že pokiaľ ide o rozšírenie žaloby, toto pozostávalo z navýšenia žalovanej sumy o 614,72 Eur. Súd poslednú zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 8.3.2017, č.k. 12Cb/135/2009-690. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že ich poistenec dňa 21.9.2005 utrpel úraz na stavbe FM Logistik X. II. etapa pri vykonaní prác v prospech žalovaných 1) až 3). Poistenec žalobkyne, t.j. poškodený vykonával prácu u žalovaného 3) ako pomocný stavebný robotník na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 4.9.2005. Dňa 21.9.2005 bol poškodený pridelený vedúcim zamestnancom práce v prospech žalovaného 1) k montážnej skupine, ktorú riadil žalovaný 2) vykonávajúci práce v prospech žalovaného 1) na základe zmluvy so žalovaným 1). Dňa 21.9.2005 v čase okolo 11:30 hod. v meste X. na stavenisku počas vykladania betónových dielcov z nákladného
automobilu po vyložení jedného z dielcov pohyboval sa poškodený v blízkosti dielca, ktorý bol uložený na zemi a opretý o betónovú stojku, dielec ho privalil v dôsledku zlého podloženia a spôsobil mu zranenia, a to pohmoždenie pravej nohy s následnou amputáciou nohy od členka. Opísaný pracovný úraz, ktorý bol klasifikovaný ako ťažký pracovný úraz, bol predmetom šetrenia Inšpektorátu práce v Trnave, pričom zo správy zo šetrenia úrazu vyplýva, že žalovaný 1) a žalovaný 2) porušili ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 330/1996 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 15 ods. 8 a § 45 ods. 1 Vyhlášky č. 374/1990 Zb. a bod 2.2 technologického postupu železobetónovej konštrukcie stavby FM Logistik X. II. etapa v tom, že nedohodli vzájomné vzťahy pri bezpečnom skladovaní prvkov a pripustili neodborné skladovanie železobetónového väzníka typu VO 100 000, ktorý bol uložený na rozmoknutom teréne v mieste montáže. Tento väzník nebol dostatočne zabezpečený proti preklopeniu smerom od piliera do vnútra traktu. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že aj žalovaný 3) zodpovedá za vznik pracovného úrazu poškodeného a to tak, že napriek tomu, že bol jeho zamestnávateľom vyslal ho na výkon prác v prospech žalovaného 1) a žalovaného 2) bez toho, aby s nimi uzatvoril písomnú dohodu o zabezpečení ochrany zdravia pri práci v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 330/1996 Z.z.. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. má voči žalovaným 1) až 3) právo na náhradu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť o svojho poistenca v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaných. Náklady zdravotnej starostlivosti, vyčíslené na sumu 5.835,36 Eur (175.796,- Sk), boli dňa 18.7.2008 odsúhlasené revíznym lekárom. Žalobkyňa pôvodne prihliadala na čiastočné zavinenie pracovného úrazu aj zo strany poškodeného a primerane znížila výšku uplatneného nároku na náhradu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti, v priebehu konania však spochybnila dôkaz, ktorý mal preukázať, že poškodený v čase úrazu bol pod vplyvom alkoholu a žiadala nahradiť celkové náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť poškodeného vo výške 5.835,47 Eur.
2. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 21.5.2009, č.k. 14Ncb/5/2009-34 určil, že miestne príslušným súdom na prejednanie veci je Okresný súd Galanta.
3. Žalovaný 1) vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 21.10.2010 vyjadril nesúhlas so žalobou a žiadal ju zamietnuť z dôvodu, že neporušil žiadnu svoju povinnosť. Poukázal na to, že mali vypracovaný technologický postup montáže železobetónovej konštrukcie stavby FM Logistic X. II. etapa zo dňa 30.8.2005, s ktorým boli pracovníci stavby preukázateľne oboznámení dňa 30.8.2005. V danom prípade nešlo o ich zamestnanca, ale o zamestnanca žalovaného 3), ktorý vykonával práce pre žalovaného 2), pričom aktívne sa on na týchto činnostiach nezúčastňoval, keďže to boli činnosti dvoch subdodávateľov, ktoré on nemohol ovplyvniť. Z jeho strany preto nedošlo k protiprávnemu konaniu, pričom pred začatím stavebných prác bolo subdodávateľom stavenisko dňa 30.8.2005 zápisnične odovzdané. Bol tiež toho názoru, že spoluzodpovednosť poškodeného by mala byť podstatne vyššia vzhľadom na to, že bol pod vplyvom alkoholu, čo je dôvodom aj pre zbavenie sa zodpovednosti celkom alebo sčasti podľa iných právnych predpisov.
4. Žalovaný 1) vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu elektronicky dňa 2.4.2012 a následne písomne dňa 3.4.2012, zdôraznil, že nebol na stavenisku v pozícii zamestnávateľa voči žiadnemu zo zamestnancov vykonávajúcim stavebné práce. Dňa 22.8.2005 uzatvoril Zmluvu o dielo so žalovaným 3), v zmysle ktorej je za dodržiavanie predpisov BOZP zodpovedný žalovaný 3). Povinnosť žalovaného 1) spočívala v spolupráci so žalovaným 3) pri školení zamestnancov žalovaného 3), ktorú povinnosť si splnil a tak objektívne v maximálne možnej miere vykonal všetko pre to, aby predišiel vzniku pracovných úrazov na stavenisku. Opätovne poukázal aj na to, že príčinou poškodenia zdravia poistenca bola skutočnosť, že bol pod vplyvom alkoholu.
5. Žalovaný 1) vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.2.2013 uviedol, že sa nestotožňuje so závermi protokolu Inšpektorátu práce Trnava, a to s poukazom na výpovede svedkov, z ktorých vyplývalo, že prefabrikát bol uložený v súlade s technologickým postupom, s ktorým boli všetci preukázateľne oboznámení. Domnieval sa, že vyšetrenie pracovného úrazu zo strany inšpektorátu nebolo riadne vykonané, resp. nevychádzal z overených informácií, keď výpovede svedkov sú rozporuplné a neurčité, popis samotného úrazu nekorešponduje s výpoveďami svedkov. Okrem toho inšpektorát uviedol, že zo strany žalovaného 3) nenašiel žiaden nedostatok, pričom bol to práve žalovaný 3), ktorý bol zamestnávateľom poškodeného a preto v zmysle platných právnych predpisov zodpovedá za pracovný úraz. S poukazom na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka mal za to, že treba zistiť mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody, najmä to, či poškodený svojim zavineným konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu. Ďalej mal za to, že ak sa zistí, že poškodený
si škodu zavinil výlučne sám, znáša aj škodu výlučne sám. Žalovaný 1) vychádzajúc vo vyjadrení popísaných skutočností, sa domnieval, že nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný.
6. Žalovaný 1) vo svojom vyjadrení zo dňa 12.12.2013 namietal žalobkyňou vyčíslenú výšku nákladov na zdravotnú starostlivosť a mal za to, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaného 1), ako ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného 1) a vzniknutou ujmou na strane poškodeného, ktorú si žalobkyňa v rámci regresu voči žalovaným 1) až 3) v konaní uplatňuje. Taktiež mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s výškou uplatneného nároku, keďže neposkytla výšku ňou uplatňovaného nároku a doložené doklady nepreukazujú žalobkyňou uplatňovanú výšku škody, nakoľko ako také sú neúplné a nejasné a pre potreby komparácie s výpisom zo zdravotného účtu poškodeného nepostačujúce.
7. Žalovaný 1) vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.6.2017 opätovne zdôraznil, že podľa jeho názoru, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, relevantne nepreukázala výšku škody, porušenie povinností žalovaných a kauzálny nexus v súvislosti s uplatňovanou škodou.
8. Žalovaný 2) vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.1.2010 vyjadril nesúhlas so žalobou a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť, a to s poukazom na skutočnosť, že k pracovnému úrazu a ku škode na zdraví poškodeného došlo v príčinnej súvislosti s konzumáciou alkoholických nápojov, ktorá bola u poškodeného zistená v rozsahu 1,14 g/kg/ /promile/. Mal za to, že príčinou úrazu, ktorý utrpel dňa 21.9.2005 poškodený nebolo zavinené protiprávne konanie žalovaného 2). Za vytvorenie podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku zodpovedali viaceré subjekty, rozdielne od žalovaného 2), predovšetkým žalovaný 1), ktorý mal so N. W. X..H..E.. na stavbu, kde došlo k úrazu uzavretú Dohodu o určení zodpovednosti za vytvorenie podmienok BOZP v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 330/1996 Z.z., o čom svedčí zápis o odovzdaní a prevzatí staveniska a Dohoda o určení zodpovednosti za vytvorenie BOZP.
9. Žalovaný 3) vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu elektronicky dňa 20.5.2015 a doplnené písomne dňa 22.5.2015, poukázal na zistenia Inšpektorátu práce Trnava, z ktorých vyplýva, že nedostatky zo strany žalovaného 3) neboli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Ďalej poukázal na to, že skutočnosť, že svedkovia nevideli poškodeného požívať alkoholické nápoje a ani si nevšimli, že by bol pod vplyvom alkoholu sú z právneho hľadiska nepodstatné vzhľadom k tomu, že ani jeden zo svedkov netrávil s poškodeným celý jeho pracovný čas a ani čas pred nástupom do práce a nakoľko nešlo o stav úplnej opitosti, je veľmi ťažko z ich strany zhodnotiť stav poškodeného jednak k miere požitia alkoholických nápojov ako takých a už vôbec nie k množstvu požitia alkoholických nápojov. Za zarážajúcu považoval skutočnosť, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa žalobkyne potvrdil, že poškodený nebol pod vplyvom alkoholu, čo sa rozchádza s informáciou poskytnutou žalovanému 3) zo strany P.. U. O.. Poukázal na to, že poskytovateľ síce odobral poškodenému vzorku krvi za účelom zistenia alkoholu v krvi, avšak nebol schopný vykonať skúšku na alkohol z dôvodu, že v tom čase nemal pracovisko klinickej biochémie. Žalovaný 3) konal v dobrej viere a na základe pokynov poskytovateľa, keď prevzal vzorku krvi a následne ju odovzdal riadne prelepenú a označenú na vyšetrenie v Žiline. Napriek uvedenému považoval manipuláciu so vzorkou krvi za chybnú, avšak mal za to, že sa jednalo o pochybenie poskytovateľa, čo nemôže byť na ujmu žalovaného 3), pričom výsledok vyšetrenia vzorky krvi jednoznačne preukázal, že poškodený pracoval pod vplyvom alkoholu.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi predloženými stranami, najmä správou Inšpektorátu práce Trnava zo šetrenia ťažkého pracovného úrazu poškodeného zo dňa 16.1.2006, výzvou na úhradu náhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 22.7.2008, Dohodou o vykonaní práce zo dňa 4.9.2005, Zmluvou o dielo bez označenia čísla zo dňa 3.1.2005, náhľadom na výpis z účtu poistenca zo obdobie od 15.12.2007 do 26.10.2010, Oboznámením s predpismi BOZP a OPP zo dňa 30.8.2005, prezenčnou listinou zo školenia predpisov BOZP zo dňa 30.8.2005, Technologickým postupom montáže žb. konštrukcie stavby FM Logistic X., Zápisom o odovzdaní a prevzatí staveniska a dohodou o určení zodpovednosti za vyhotovenie podmienok BOZP v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 330/96 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 5 ods. 1 vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 374/90 Zb. zo dňa 24.8.2005, záznamom o úraze zo dňa 21.9.2005, Zmluvou o dielo bez označenia čísla zo dňa 22.8.2005, lekárskou správou zo dňa 22.9.2005, oznámením o výsledku vyšetrenia zo dňa 26.9.2005, chorobopisom na č.l. 472, dokladmi o poskytnutej zdravotnej starostlivosti
s pracovným úrazom a dokladmi o úhrade zdravotnej starostlivosti poskytovateľom, dokumentáciou Inšpektorátu práce Trnava k pracovnému úrazu F. F., a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
11. Z Dohody o vykonaní práce zo dňa 4.9.2005, uzavretej medzi žalovaným 3) a poškodeným vyplýva, že poškodený mal vykonávať pomocné stavebno - montážne práce v prospech žalovaného 3) s tým, že bol povinný dodržiavať všetky predpisy v oblasti BOZ a PO a zdržať sa požívania alkoholických nápojov a návykových látok pred vstupom na pracovisko.
12. V článku II. Zmluvy o dielo bez uvedeného čísla zo dňa 3.1.2005, uzavretej medzi žalovaným 1) ako objednávateľom a žalovaným 2) ako zhotoviteľom, bolo dojednané, že zhotoviteľ pri vykonaní diela je povinný dodržiavať všetky platné predpisy súvisiace s jeho činnosťou najmä v oblasti BOZ a PO. Pred začatím prác budú zamestnanci zhotoviteľa povereným stavbyvedúcim objednávateľa oboznámení s pracoviskom, s prístupovými cestami k miestu výkonu práce, s používaním OOPP, so zákazom požívania alkoholických nápojov a návykových látok pred vstupom na pracovisko a na pracovisku, s miestom pre hygienu a s dodržiavaním poriadku na pracovisku. O tomto vstupnom školení sa vyhotoví zápis s podpismi zamestnanca zhotoviteľa. Akékoľvek porušenie predpisov BOZ a nepoužívanie OOPP zo strany pracovníkov zhotoviteľa bude trestané zmluvnou pokutou 5.000,- Kč za každý prípad porušenia.
13. Na prezenčnej listine zo školenia predpisov BOZP zo dňa 30.8.2005 sa nachádza aj podpis poškodeného. Predmetné školenie vykonal za žalovaného 1), stavbyvedúci Q. T..
14. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí staveniska a dohody o určenie zodpovednosti za vyhotovenie podmienok BOZP v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 330/96 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 5 ods. 1 vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 374/90 Zb. vyplýva, že objednávateľ N. W. X.. X. H..E.. odovzdal dňa 24.8.2005 stavbu FM Logistic X. II. etapa zhotoviteľovi žalovanému 1). V bode 8. Predmetného zápisu sa konštatovalo, že zhotoviteľ sa zaväzuje, že osoby vykonávajúce pre zhotoviteľa stavebnú činnosť a tiež jeho zamestnanci budú zodpovedať v plnom rozsahu za plnenie úloh vyplývajúcich z platných právnych a ostatných predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi s tiež budú dodržiavať všetky právne a ostatné predpisy v oblasti BOZP a OPP, a rovnako vyplývajúce zo zmluvných dojednaní, a že s týmito všetkými predpismi budú zhotoviteľom riadne a včas zoznámené. Zástupca zhotoviteľa sa zaväzuje, že tieto osoby budú vždy počas prítomnosti na stavenisku vybavené všetkými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami príslušnými pre dané činnosti podľa aktuálneho ohrozenia.
15. Zo záznamu o úraze súd zistil, že poškodený ako zamestnanec žalovaného 3) utrpel dňa 21.9.2005 o 11:20 hod. pracovný úraz. V popise príčin a okolností, za ktorých došlo k úrazu sa uviedlo, že poškodený zadnou časťou tela sa opieral o dočasne uložený prefabrikát, uložený podľa technologického postupu. Zrejme došlo k zatlačeniu drevenej podložky - hranolu do podlažia a následnému prevrhnutiu, čo spôsobil poškodenému úraz. Poškodený opustil svoju montážnu skupinu a vzdialil sa od svojho pracoviska. Predmetný záznam dňa 21.9.2005 podpísal žalovaný 3), Q.. T., F.. Š. a dňa 22.9.2005 poškodený.
16. V článku II. Zmluvy o dielo bez uvedeného čísla zo dňa 22.8.2005, uzavretej medzi žalovaným 1) ako objednávateľom a žalovaným 3) ako zhotoviteľom, bolo dojednané, že zhotoviteľ pri vykonaní diela je povinný dodržiavať všetky platné predpisy súvisiace s jeho činnosťou najmä v oblasti BOZ a PO. Pred začatím prác budú zamestnanci zhotoviteľa povereným stavbyvedúcim objednávateľa oboznámení s pracoviskom, s prístupovými cestami k miestu výkonu práce, s používaním OOPP, so zákazom požívania alkoholických nápojov a návykových látok pred vstupom na pracovisko a na pracovisku, s miestom pre hygienu a s dodržiavaním poriadku na pracovisku. O tomto vstupnom školení sa vyhotoví zápis s podpismi zamestnanca zhotoviteľa. Akékoľvek porušenie predpisov BOZ a nepoužívanie OOPP zo strany pracovníkov zhotoviteľa bude trestané zmluvnou pokutou 5.000,- Kč za každý prípad porušenia.
17. V protokole Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 25.10.2005 o vyšetrení príčin ťažkého pracovného úrazu podľa § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, ktoré bolo vykonané v dňoch 23.9., 26.9., 27.9., 18.10., 20.10., 21.10., 24.10. a 25.10. inšpektormi sa uvádza, že postihnutý vykonával prácu u žalovaného 3) na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 4.9.2005. Prácu vykonával na stavbe FM Logistic X. II. etapa od 8.9.2005 ako pomocný stavebný robotník. Jeho práca spočívala v pomocných stavebno-
montážnych prácach, ktoré vykonával pre montážnu skupinu pri osadzovaní väzníkov na stĺpy. Túto prácu vykonával na základe zmluvy medzi žalovaným 3) a žalovaným 1). Železobetónový skelet haly pozostával z nosných železobetónových stĺpov, na ktoré boli uložené trámy a v priečnom smere na trámy boli uložené väzníky. Montážne práce boli vykonávané podľa projektovej dokumentácie a podľa technologického postupu vypracovaného žalovaným 1) zo dňa 30.8.2005. V deň vzniku pracovného úrazu bol terén na stavbe rozmoknutý od predchádzajúcich dažďov. Dňa 21.9.2005 bol F. F. pridelený Q. T. stavbyvedúcim ZIPP Brno s.r.o. k montážnej skupine, ktorú riadil G.. F. W., živnostník na základe zmluvy o dielo so ZIPP Brno s.r.o.. Montážnu skupinu tvorili dvaja viazači F. P. a P. M., ktorí z nákladného automobilu pomocou žeriava dopravovali väzníky na miesto montáže, kde tieto ukladali P. Q. a G. Q.. Po privezení piatich väzníkov na nákladnom automobile montážnici museli jeden väzník uložiť na terén, nakoľko žeriav z jedného postavenia mohol uložiť iba štyri väzníky. Väzník, ktorý bol uložený na teréne bol opretý o železobetónový stĺp konštrukcie. Ďalšie väzníky začali osádzať priamo z nákladného automobilu a to tak, že po zapnutí väzníka F. P. a P. M., žeriavnik U. P. zdvihol väzník na miesto určenia. V tom čase F. F. prechádzal popri väzníku uloženom na teréne z jedného konca na druhý, aby podal viazacie oko F. P. a P. M., ktorí sa nachádzali na ložnom priestore vozidla. Keď bol väzník asi v polovici montážnej výšky došlo k preklopeniu väzníka uloženého na teréne, ktorý čiastočne pritlačil F. F. k terénu. Žeriavnik zdvihnutý väzník uložil späť na zem. Viazacie laná prepli na preklopený väzník, ktorý zdvihli a tak vyslobodili spod neho postihnutého. Inšpektorát práce Trnava zistil nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany postihnutého, ktorý v deň úrazu pracoval pod vplyvom alkoholu 1,14g/kg/promile, zo strany organizácie ZIPP Brno s.r.o. a zo strany G.. F. W. v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 330/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 15 ods. 8 a § 45 ods. 1 Vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 374/1990 Zb. a bod 2.2 Technologického postupu železobetónovej konštrukcie stavby FM Logistic X. II. etapa, v tom že nedohodli vzájomné vzťahy pri bezpečnom skladovaní prvkov a pripustili neodborné skladovanie železobetónového väzníka typu VO 100 000, ktorý bol uložený na rozmoknutom teréne v mieste montáže. Tento väzník nebol dostatočne zabezpečený proti preklopeniu, následkom čoho došlo k jeho preklopeniu smerom od piliera do vnútra traktu a k zachyteniu pravej nohy F. F., ktorý sa tam pohyboval a spôsobil mu zranenia v dôsledku čoho mu bola vykonaná amputácia časti pravej nohy. Inšpektorát zistil aj ďalšie nedostatky, ktoré však neboli v príčinnej súvislosti s udalosťou, a to zo strany zamestnávateľa poškodeného a zo strany organizácie ZIPP Brno s.r.o.
18. Z dohody zo dňa 24.8.2005 bez uvedenia čísla, uzavretej medzi objednávateľom ZIPP Bratislava spol. s r.o. a zhotoviteľom ZIPP Brno, ktorá tvorí súčasť spisu Inšpektorátu práce Trnava vyplýva, že zhotoviteľ je povinný dodržiavať platné predpisy Slovenskej republiky o BOZP. Je zodpovedný za úrazy a škody, ktoré vzniknú porušením alebo zanedbaním bezpečnostných predpisov a noriem (bod 1. článok II.). Zhotoviteľ zodpovedá za škody, ktoré vzniknú nedodržaním predpisov o BOZP (bod 2. článok II.).
19. Zo zápisnice Inšpektorátu práce Trnava o výpovedi svedka F. Š. zo dňa 27.9.2005 súd zistil, že menovaný svedok uviedol, že v čase vzniku úrazu sedel v hornej kabíne žeriavu a sledoval montážnikov, ktorý montovali prefabrikáty vo vedľajšom trakte. Odtiaľto videl, že prefabrikát, ktorý bol uložený na teréne sa začína preklápať a v smere jeho klopenia stál postihnutý. Panel sa preklopil, pričom videl, že postihnutý leží pred ním a nohu má pritlačenú pod prefabrikátom. Keď postihnutého vyprostili videl, že pod prevráteným panelom sú zbytky hranolov, avšak nevedel, či boli podložené. Podľa toho čo videl z kabíny žeriavu prefabrikát bol takmer vo zvislej polohe a sa preklápal smerom od piliera. Podľa jeho názoru, dôvodom preklopenia prefabrikátu bol terén, ktorý bol namoknutý a mokrý. Pravdepodobne podľa jeho názoru, prefabrikát sa vlastnou váhou zaboril do terénu a stratil stabilitu. Podľa toho čo videl, mohol byť pád prefabrikátu spôsobený činnosťou osôb alebo iných mechanizmov.
20. Zo zápisnice Inšpektorátu práce Trnava o výpovedi svedka F. P. zo dňa 27.9.2005 vyplýva, že menovaný svedok v deň úrazu vykonával prácu ako viazač na nákladnom automobile a na teréne kde viazal prefabrikáty pre montážnikov. Mal viazačský preukaz, ktorý aj predložil. Bol poučený o technologickom postupe montáže ako aj o ukladaní prefabrikátov. S poučenia vedel, že prefabrikát mal byť opretý o pevnú konštrukciu a mal byť uložený na hranole a mal byť zaistený klinmi proti prevráteniu. Túto prácu vykonávali takýmto spôsobom až do vzniku úrazu. Asi pred 11:00 hod. z vozidla, ktoré priviezlo 5 prefabrikátov museli 1 kus zložiť na terén, pretože žeriav by ho nedokázal uložiť na miesto určenia. Terén bol po daždi mokrý. Po uložení prefabrikátu uviazali ďalší prefabrikát na viazačské prostriedky žeriavu. On s pánom M. stál na korbe vozidla a odtiaľ sledoval uloženie prefabrikátu na miesto určenia. Potom uvidel že postihnutý leží na ľavom boku a nohu má pritlačenú pod väzníkom. Postihnutý ich od rána obsluhoval (nosil laná, viazačské prostriedky, viazacie oká, betón ..) podľa
potreby. V čase vzniku úrazu od postihnutého nepožadoval žiadny materiál. Postihnutý bol pridelený k nim na pracovisko a mal im pomáhať. Počas práce cítil z dychu postihnutého alkohol asi 1 hod. pred úrazom. Na pracovisku ho nevidel požívať alkoholické nápoje. Počas zmeny bol pri nich a pohyboval sa okolo nich ako bolo určené. Nevedel uviesť dôvod prečo sa uložený a zaistený panel prevrátil. Tvrdil, že panel bol zabezpečený proti prevráteniu. Prácu im zadeľoval stavbyvedúci G.. T..
21. Zo zápisnice Inšpektorátu práce Trnava o výpovedi svedka P. M. zo dňa 27.9.2005 vyplýva, že v deň úrazu prišiel kamión, na ktorom bolo 5 prefabrikátov, pričom 1 kus väznice uložili na terén, pretože žeriav na jedno zapätkovanie vloží iba 4 kusy prefabrikátov. Z tohto dôvodu s F. P. zložili 1 kus prefabrikátu na terén tak, že G. Q. podložil hranoly, na to spustil prefabrikát, potom sa nahol smerom k pilieru za súčasného zapnutia viazacích lán. G. Q. odskúšal rukami, či je prefabrikát uložený. Potom prefabrikát zaklinoval. Na úrovni terénu na jednom konci prefabrikát odopol G. Q. a na druhom konci postihnutý. Postihnutý im podal dehy a zapli ďalší prefabrikát, ktorý žeriavnik zdvihol a prenášal ho na pracovisko do výšky. Keď bol prefabrikát v polovičnej výške začul kričať „Rýchlo dolu“ a potom zbadal, že postihnutý má nohu pod prevalenou väznicou. Čo robil pri prefabrikáte nevedel. Boli však jedna partia a on pre nich robil pomocné práce. O správnej manipulácii ich poučili len starší montážnici, na iné školenia si nespomínal. On na postihnutom nevidel, že by používal alkoholické nápoje. Prefabrikát bol uložený na hranoloch a bol riadne zaklinovaný. Nevedel z akého dôvodu sa prefabrikát prevrátil. Pamätal si, že po dažďoch bol terén mokrý. Prefabrikát, ktorý zložili na zem bol takto zložený asi 10 minút až potom sa preklopil. Na blízku podľa jeho vedomostí nebol žiadny stroj, ktorý by mohol prefabrikát preklopiť. Montážne práce riadil pán T..
22. Zo zápisnice Inšpektorátu práce Trnava o výpovedi svedka U. P. zo dňa 23.9.2005 vyplýva, že menovaného svedka s pravidlami BOZP na danej stavbe nikto neoboznámil. Pracovný postup na danej stavbe riadil F. W., ktorý mu povedal akým spôsobom mal ukladať väzníky. V čase nehody pracoval na žeriave a ukladal priviazané väzníky, a to tak, že jeden väzník uložil na zem. Na zemi ho F. P. a P. M. podložili drevenými klinmi a opreli o stĺp konštrukcie a zabezpečili ho, aby nespadol. Po zabezpečení a zaistení väzníka na zemi išli na nákladný automobil, na ktorom boli väzníky a odtiaľ ich priamo z auta vykladali na konštrukciu. Postihnutého nevidel, odrazu počul krik, pozrel sa dolu a videl ako bol panel spadnutý a pod ním videl postihnutého. Panel, ktorý bol zavesený a pripravený na osadenie položil na zem, aby mohli zdvihnúť padnutý panel, pod ktorým bol poškodený. Vyslobodenie vykonal pán W. spolu s pánom P.. O samotnom úraze ako k nemu prišlo nemal vedomosť, pretože osádzal väzník, pričom poškodeného videl až po úraze.
23. Zo zápisnice Inšpektorátu práce Trnava o výpovedi svedka G.. F. W. zo dňa 23.9.2005 súd zistil, že menovaný uviedol, že pracuje ako dodávateľ stavebných práv pre ZIPP Brno. Vykonával funkciu vedúceho pracovnej čaty. Jeho práca spočívala v organizácii práce pri montážnych prácach žel. konštrukcií, montáž skeletu. Bol zodpovedný za práce, ktoré sa vykonávali podľa projektovej dokumentácie, smerové aj výškové zameranie a podľa technologického postupu, ktorý bol na danej stavbe vypracovaný. Poučenie o BOZP pri práci vykonal pán T.. V čase ukladania väzníka na zem nebol prítomný na pracovisku, bol v sklade pre montážne podložky, ktoré sa podkladajú pod väzníky. Keď prišiel na pracovisko cca. o 11:20 hod. navádzal väzník na miesto osadenia počul ranu, buchnutie, ale samotný väzník, ktorý spadol nevidel, nakoľko mu v tom bránili ďalšie prefabrikáty uložené v palete. Pracovníci, ktorí vykonávali montáž P. Q. a G. Q. zavolali na neho, že pod spadnutým väzníkom je poškodený. Väzník, ktorý mali prichystaný k montáži položili na zem a prevrátený väzník, ktorý zavalil poškodeného zapli a vyslobodili poškodeného spod neho. Medzitým volal záchrannú službu o 11:22 hod. a poskytli poškodenému potrebnú zdravotnú pomoc. Samotný úraz nevidel a nevedel ako k nemu v skutočnosti prišlo. Väzníky, ktoré ukladali na zem uložili na drevené hranoly a opreli o pevnú časť (stĺp), aby sa nemohli prevrátiť a zabezpečili ho pomocou klinu. Okolo takto položených väzníkov boli zamestnanci poučený, že sa nemajú pohybovať v ich blízkosti.
24. Zo zápisnice Inšpektorátu práce Trnava o výpovedi poškodeného F. F. zo dňa 23.9.2005 vyplýva, že poškodený bol zamestnaný u pána G. O. na dohodu asi od 5.9.2005. Školil ho na stavbe pán E., vedúci stavby za N.. Poškodený stál na konci uloženého väzníka, ktorý bol v teréne a bol práve zložený z auta. Vlastne odväzoval na zemi z auta zložené väzníky. Na aute boli viazači pán P. a pán M., ktorí uviazali väzník, ktorý potom na zemi on odopol zo žeriavu. Obaja mu z auta zakričali, aby nepodkladal pod väzník, lebo on je naklonený k pilieru. Vyskúšal rukami, či väzník drží, a keď sa presvedčil, že je dobre opretý nechal ho v tejto polohe. Z auta mu potom zakričali, aby im podal oko na viazanie, ktoré
bolo na druhom konci panela. Oko bolo na druhom konci, lebo ho tam hodil muž, ktorému zazvonil telefón a preto oko hodil na zem. On teda išiel pre oko na druhý koniec väzníka a asi v polovici väzníka zbadal, že sa väzník preklápa na neho. Nestihol uskočiť a padajúci panel mu pritlačil nohu o zem, ktorú mu rozdrvil. Nepočul v technologickom postupe ako ukladať väzníky, aby sa neprevrátili. Na stavbe robil rôzne práce, napr. sekanie. Nemal viazačský preukaz, vedel však, že panel mal byť zaistený proti pádu. Tento väzník nezaisťoval preto, lebo mu viazači z vozu povedali, že to nie je potrebné. Pri pilieri bol len jeden väzník opretý oňho. Ostatné boli na voze. Pilier držal väzník asi v jednej tretine dĺžky a opreli ho tak preto, aby náhodou nepadol na podpery žeriavu. Cez pracovnú dobu alkohol nepili. Už sa im stalo, že väzník uložený na hranu padol. Asi doňho narazil nakladač alebo JCB. On takto aj s druhým mužom okolo postaveného väzníka chodil aj inokedy.
25. Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2010 sa žalobkyňa pridržiavala žaloby a navrhla, aby súd zaviazal žalovaných k úhrade nákladov zdravotnej starostlivosti, ktoré vynaložili v súvislosti s ťažkým pracovným úrazom ich poistenca, ktorý utrpel dňa 21.9.2005 pri výkone prác na stavbe FM Logistic X. II. etapa v prospech žalovaných. Uvedený úraz bol predmetom šetrenia Inšpektorátu práce Trnava, pričom vychádzajúc z jeho správy mala za to, že žalovaní konali v rozpore s právnou úpravou v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a preto má žalobkyňa s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/1997 Zb. v znení neskorších predpisov, právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, ktoré náklady boli z hľadiska účelnosti, hospodárnosti a nutnosti posúdené revíznym lekárom. Poukázala aj na to, že počas zisťovania pracovného úrazu bola tendencia zo strany žalovaných presúvať zodpovednosť na iného žalovaného, avšak z prípisov a stanovísk žalovaného 1) vyplýva, že si je vedomý zodpovednosti za vzniknutý pracovný úraz, trval však na obmedzení svojej zodpovednosti, a to z dôvodu spoluzavinenia, resp. spoluúčasti žalovaných 1) až 3).
26. Na pojednávaní konanom dňa 3.4.2012 žalobkyňa opätovne poukázala na závery vyšetrovania Inšpektorátu práce Trnava a na písomné vyjadrenie žalovaného 1) zo dňa 5.8.2008, v ktorom sa vyjadril, že je pripravený podieľať sa na úhrade nákladov spojených s ťažkým úrazom ich poistenca. Zodpovednosť žalovaného 2) vyvodzovala z toho, že žalovaný 2) na pracovisku riadil poškodeného a dával mu pokyny. Rovnako mala za to, že žalovaný 3) je zodpovedný za úraz, keďže konal v rozpore s ustanovením § 9 zákona č. 330/1996 Z.z..
27. Na pojednávaní dňa 3.4.2012 zástupca žalovaného 1) uviedol, že zamestnávateľom poškodeného v čase pracovného úrazu bol žalovaný 3) na základe dohody o vykonaní práce. Žalovaný 1) mal so žalovaným 3) uzatvorenú zmluvu o dielo, v zmysle ktorej žalovaný 3) bol zodpovedný za dodržiavanie predpisov BOZP na pracovisku, pričom povinnosťou žalovaného 1) bolo zabezpečiť školenie tohto subdodávateľa, prípadne jeho zamestnancov, čo sa aj stalo a na školení sa dňa 30.8.2005 zúčastnil aj poškodený. Poukázal na to, že žalovaný 1) nemal žiadnych zamestnancov vykonávajúcich stavebné práce na pracovisku, teda nebol v pozícii zamestnávateľa, čiže § 9 zákona č. 330/1996 Z.z. by na neho nemal byť použitý a táto skutočnosť nebola ani príčinou pracovného úrazu. Zdôraznil, že poškodený bol v čase úrazu pod vplyvom alkoholu, čo podľa neho bolo jednoznačnou príčinou pracovného úrazu. Prioritne by mal náklady na zdravotnú starostlivosť znášať poškodený. Žalovaný 1) protokolárne celé stavenisko odovzdal dňa 30.8.2005 subdodávateľom. Mal za to, že u žalovaného 1) chýba tak zavinenie, ako aj protiprávne konanie. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu voči žalovanému 1) zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
28. Na pojednávaní dňa 3.4.2012 žalovaný 2) poukázal na to, že s poškodeným nebol v žiadnom vzťahu. Zo zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným 1) mu nevyplývala žiadna povinnosť ohľadom zodpovednosti za dodržiavanie BOZP, a to ani vo vzťahu k poškodenému. On bol zodpovedný pri neprítomnosti stavbyvedúceho zo strany žalovaného 1) za dodržiavanie výkresov a dokumentácie, teda technologického postupu. Na základe uvedeného, bol presvedčený, že by nemal byť stranou sporu. Na objasnenie právnych vzťahov uviedol, že bol v občianskoprávnom vzťahu s pánom P. Q. a G. Q., s ktorými mal uzatvorené zmluvy o dielo. V deň pracovného úrazu poškodeného dňa 21.9.2005 sa nachádzal na stavbe. On navádzal prefabrikát zavesený na žeriave. Keď bol asi v polovici, ten čo bol položený na zemi sa prevrátil a spôsobil zranenie nohy poškodeného. Už počas vykládky väzníkov sa tam pohyboval poškodený, ktorý sa v skutočnosti nemal v tomto priestore zdržiavať. Konkrétne v ten deň mal poškodený vykonávať práce na inom mieste stavby, nebol vôbec určený ako pracovník na montáž, vykonával len pomocné práce. Žalovaný namietal protokol inšpektorátu v časti „E“ strana 3, kde bolo uvedené, že v tom čase poškodený prechádzal popri väzníku uloženom na teréne z jedného
konca na druhý, aby podal viazacie oko. Uvedené nebolo možné z dôvodu, že viazacie prostriedky boli zavesené na kus, ktorý premiestňovali. Poškodený mal v deň úrazu odrezávať nadbytočnú armatúru na inom mieste stavby. Tento príkaz mu dal on napriek tomu, že s ním nebol v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu, ale vyplývalo to z jeho prirodzenej autority, pretože koordinoval a zároveň aj fyzicky vykonával práce na stavbe žalovaného 1). Navrhol žalobu voči nemu ako nedôvodnú zamietnuť.
29. Na pojednávaní dňa 10.7.2012 žalovaný 3) uviedol, že poškodený pracoval pre neho na základe dohody o vykonaní práce. Čo sa týka preškolenia poškodeného ohľadne BOZP, jedno školenie bolo dňa 2.9.2005, o čom svedčí záznam o vstupnom školení. So žalovaným 1) mali uzatvorenú zmluvu o dielo. Pán T. za žalovaného 1) bol stavbyvedúci a on zodpovedal za kompletnú montáž železobetónového skeletu a za dodržiavanie BOZP. Primárne boli preškolení z BOZP a PO pracovníci stavby žalovaným 1). Následne sa začala montáž na stavbe FM Logistic v X., ktorú koordinoval pán T. za žalovaného 1) a riadil pravidelnými návštevami od začatia montáže do skončenia. On námatkovo kontroloval svojich pracovníkov, dal im fúkať. Konkrétne u poškodeného vykonal kontrolu dňa 8.9.2005. Okrem toho viackrát do týždňa kontroloval aká je situácia na stavbe, či sa práce vykonávajú v súlade s harmonogramom a včas. Zároveň konzultoval s pánom T., či je všetko v poriadku. V deň pracovného úrazu na stavbe nebol, o celej záležitosti ho informoval pán T. do hodiny po úraze. Následne hneď išiel na stavbu a vypytoval sa čo sa stalo. Všetci zhodne uviedli, že každý si vykonával svoju prácu okrem poškodeného, ktorý sa zdržiaval úplne inde než mal a pohyboval sa v areáli okolo väzníka. Žalovaný 2) mu pridelil, aby rezal železné trny. Niektorí pracovníci povedali, že sa opieral o väzník. Následne prišlo k preklopeniu väzníka. Keďže tam osobne nebol prítomný, jeho informácie sú len sprostredkované. Uviedol, že so žalovaným 2) nebol v žiadnom právnom vzťahu. Žalovaný 2) bol predĺženou rukou pána T., ktorý prácu na stavbe riadil a s ním bol žalovaný 2) v každodennom kontakte. Pán T. dal príkazy prostredníctvom žalovaného 2). Žalovaný 3) mal za to, že nemá žiaden podiel viny za vznik pracovného úrazu poškodeného, keďže nič nezanedbal. Na úraze podľa jeho názoru zohral veľkú úlohu aj to, že pôda okolo stĺpu kde bol opretý väzník nebola stabilizovaná a nakoľko bolo nepriaznivé počasie, terén bol značne rozmoknutý po niekoľkodňových dažďoch. Za stabilizáciu terénu bol podľa jeho názoru zodpovedný žalovaný 1).
30. Svedok F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., U. XXXX/XX na pojednávaní dňa 10.7.2012 uviedol, že pracoval ako viazač bremien u zamestnávateľa W. G.. G. O. na základe dohody o vykonaní práce. Poučení o BOZP a PO boli všetci pracovníci, pričom to bolo u pána T.. Na stavbe ich preškoloval pán T. a pred nástupom na stavbu zamestnávateľ. V deň úrazu pracoval na aute na vykládke prefabrikátu. Ako viazači spolu s P. M. zabezpečovali uloženie väzníka. Väzníky opreli o stĺp, pokladali pod ne hranoly a zaisťovali klinmi. Keď posledný kus navigoval na montáž zazrel pána F., že je opretý o väzník, následne pozrel znovu hore a počul tupý náraz. Keď sa opäť pozrel na menovaného, tento už sedel na zemi a nohu mal zavalenú väzníkom. Väzník, ktorý zavalil poškodeného bol riadne zaistený a toto robil on so svojim spolupracovníkom. Poškodený v tom čase nemal čo hľadať u väzníkov, podľa jeho vedomostí mal niečo robiť s rezaním základných panelov. Rozhodne sa o väzník nemal opierať.
31. Svedok P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž., U. XXXX/X na pojednávaní dňa 10.7.2012 uviedol, že bol zamestnancom žalovaného 3). Z predpisov BOZP a PO bol preškolený žalovaným 3) a pánom T.. Na stavbe pracoval ako viazač. V deň úrazu dávali s pánom P. dole väzníky z auta, ktoré na zemi opierali o ďalšie nosníky, dali pod ne hranoly a pod to kolíky, aby sa to celé upevnilo. Pri poslednom väzníku, ktorý dali na zem videl ako okolo neho pobehuje poškodený a opiera sa oň. Zároveň na neho zakričal, že tam nemá čo hľadať a nech ide robiť svoju robotu. On si iba zapálil cigaretu a díval sa ako robia. Potom on opäť pozeral hore. Keď sa obzrel na poškodeného, už sedel a nohu mal privalenú. Ako sa stal úraz nevedel. Úraz mohol spôsobiť silný vietor a dážď, ale príčinou mohlo byť aj to, že sa o väzník poškodený opieral a držal ho rukou a kymácal ním. Podávať im viazacie oko poškodený nemusel, na takúto činnosť by mal mať viazačský preukaz, čo však nemal. Poškodený väčšinou nerobil to čo mal a pobehoval po stavbe.
32. Svedok P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom D. D., I. XXX/XX na pojednávaní dňa 10.7.2012 sa vyjadril tak, že v deň vzniku úrazu vykonával prácu na základe zmluvy o dielo ako živnostník u žalovaného 2). Jeho úlohou bolo vykonávať stavené práce, montáž železobetónových konštrukcií na stavbe FM Logistic X.. Preškolenie BOZP a PO zabezpečil stavbyvedúci a bezpečnostný technik žalovaného 1). V čase úrazu montoval vo výške a približoval montážnou plošinou k miestu kde sa osádzal kus, ktorý bol aktuálne zdvíhaný žeriavom. Asi v polovičke tohto zdvihu videl, že je väzník prevrátený a pod ním
je zaseknutá noha poškodeného, ktorého videl až tesne po úraze. Kde sa pohyboval poškodený pred úrazom nevedel, mal však za to, že nemal tam čo robiť. Nevedel uviesť ako bol väzník zaistený.
33. Svedok F. X., nar. XX.X.XXXX, bytom X., A. XX/XX na pojednávaní dňa 11.12.2012 uviedol, že úraz, ktorý je predmetom sporu sa stal vo vnútri staveniska. On bol zamestnancom N. W. a vykonával montáž betónových prefabrikátov. V deň úrazu pracoval na žeriave, ktorým zakladal betónové prefabrikáty na kraj staveniska. Všimol si, že jeden prefabrikát, ktorý bol na zemi a podľa jeho výhľadu bol nastojato, sa zvalil. V tomto momente sedel v autožeriave, čo je asi tri metre vysoko od zeme. Odstavil žeriav, zabezpečil bremeno, aby nespadlo a hneď išiel k spadnutému panelu. Pri páde panela videl, že tento zasiahol nejakého pracovníka, snažili sa zdvihnúť panel a uvoľniť mu nohu. Pred úrazom videl, že niekto bol opretý o prefabrikát, ale si nepamätal, či to bol poškodený. Pohybovalo sa tam väčšie množstvo pracovníkov. Pričom niekedy sa stáva, že sa treba postaviť na panely, lebo tieto treba zaistiť. On však svoju pozornosť venoval bremenu, ktorý bol zavesený na žeriave. Na otázku, či je možné aby sa takéto teleso zvalilo v prípade ak sa oň oprie človek uviedol, že záleží to od toho ako je podložené a ako je spevnený podklad terénu. Záleží aj od počasia, napríklad ak naprší, môže terén zvlhnúť, svojou váhou môže teleso zatlačiť na podloženie, môže nastať výkyv a môže oslabnúť stabilita panelu.
34. Na pojednávaní konanom dňa 27.6.2013 žalobkyňa konštatovala, že z výpovedí svedkov, ktoré zachytil inšpektorát práce vo svojom protokole zo dňa 25.10.2005 v porovnaní s výpoveďami na pojednávaniach vyplýva, že niektoré skutočnosti sú rozporné. Mala za to, že svedkovia chceli privodiť priaznivejší stav pre žalovaných. Poukázala však nato, že z výpovedí svedkov vyplynulo, že pracovisko, kde bol väzník uložený, nebolo oddelené páskou, ktorá by obránila osobám priblížiť sa k väzníku, aby nedošlo k nehode. Ďalej namietala vierohodnosť dôkazu o prítomnosti alkoholu v krvi poškodeného v čase pracovného úrazu, nakoľko požitie alkoholu sa nepreukázalo ani svedeckými výpoveďami, pričom poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vyšetrenie na prítomnosť etanolu nevykonal a vzorku krvi odovzdal žalovanému 3), ktorý ju dal vyšetriť na patológii v Ž.. Mala za to, že takéto nakladanie s dôkazom bolo neprípustné.
35. Na pojednávaní dňa 27.6.2013 právny zástupca žalovaného 1) namietal žalobkyňou vyčíslenú výšku škody. Poukázal na to, že z výpisu z účtu poistenca nie je možné zistiť, či náklady poskytnutej a aj uplatňovanej zdravotnej starostlivosti sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom poškodeného, teda či náklady vyčíslené žalobkyňou sú oprávnené.
36. Na pojednávaní dňa 19.3.2015 žalobkyňa naďalej mala za to, že žalovaní zodpovedajú za poškodenie zdravia ich poistenca, pričom poukázala aj na svedecké výpovede a na spis inšpektorátu práce, najmä na tam sa nachádzajúce snímky, z ktorých podľa jej tvrdení je zrejmé, že terén bol rozmoknutý a väzník nebol dostatočne zabezpečený proti preklopeniu a nebol ani uviazaný o oporný stĺp. Je vylúčené, aby sa väzník, ak by bol správne uložený, zabezpečený proti preklopeniu alebo zosunutiu na vhodnom podklade, preklopil aj v prípade ak by sa poškodený oň oprel. Za spornú považovala aj skutočnosť, či sa poškodený vôbec oprel, resp. prišiel do kontaktu s väzníkom, pretože tvrdenia svedkov sú rozporné. Pokiaľ ide o vyčíslenie zdravotnej starostlivosti postup poisťovne má oporu v právnych predpisoch, pričom § 16 zákona č. 581/2004 Z.z. uvádza, že zdravotná poisťovňa okrem iných činností je povinná viesť účet poistenca. V tomto ustanovení je uvedené čo musí účet poistenca obsahovať, okrem iného sú to aj všetky výkony zdravotnej a lekárskej starostlivosti. Vykazovanie poskytnutej zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je upravované opatrením MZSR. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytuje výkaz na elektronických nosičoch, na ktorých sú spracované jednotlivé dávky, dátové rozhrania za určité obdobie a za všetkých poistencov, ktorých v tomto období ošetroval. Tieto výkony preklopia do účtu poistenca. Vykázaná zdravotná starostlivosť podlieha revíznej činnosti revíznymi lekármi poisťovne, obsahuje diagnózy ktorých označenie je uvádzané v medzinárodnej klasifikácie chorôb svetovej zdravotnej organizácie. Z uvedeného ako aj zo zoznamu výkonov zdravotnej starostlivosti revízny lekár v prípade poškodeného zdravotného stavu vyúčtuje tie výkony zdravotnej starostlivosti, ktoré súvisia s poškodením zdravia. Tento spôsob je súčasťou VZP a tento postup sa používa vo všetkých zdravotných poisťovniach.
37. Na pojednávaní dňa 19.3.2015 právny zástupca žalovaného 1) sa pridržiaval svojich písomných aj ústnych vyjadrení. Mal za to, že žalovaný 1) riadne zabezpečil tak školenie zmluvných partnerov ako aj zamestnancov, pričom takéhoto školenia sa zúčastnil aj poškodený. Poukázal na to, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu a na pracovisku sa správal neprimerane a v podstate nedodržiaval nielen
BOZP, ale ani bezpečnosť bežného človeka, ktorý sa pohybuje v takýchto podmienkach. Uviedol, že zo strany žalovaného 1) nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, mal vypracovaný technologický postup montáže, súčasťou ktorého je aj identifikácia rizík a nebezpečenstva pri vykonávanej činnosti a v takýchto postupoch sú zohľadnené aj technologické postupy pre zabezpečenie uložených prefabrikátov. Ďalej uviedol, že z výpovedí svedkov a žalovaných v druhom a v treťom rade, ktorí reálne v tom čase na stavbe boli, bolo preukázané, že prefabrikát bol zabezpečený proti preklopeniu. Bol to práve poškodený, ktorý sa zdržiaval na mieste kde nemal čo robiť a hlavne pod vplyvom alkoholu. Poukázal na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
38. Na pojednávaní dňa 19.3.2015 žalovaný 2) namietal tvrdenia žalobkyne, že svedkovia, ktorí boli vypočutí v tomto konaní, boli ovplyvňovaní. Zdôraznil, že nebol v pracovnom ani v obchodnom vzťahu s poškodeným, nemal povinnosť s ním uzatvárať žiadnu zmluvu o BOZP a nenesie ani fyzickú ani morálnu vinu za úraz.
39. Na pojednávaní konanom dňa 21.9.2017 sa žalobkyňa pridržiavala žaloby a žiadala, aby súd rozhodol v zmysle petitu návrhu na základe poslednej zmeny, a to vzhľadom k tomu, že zdravotná poisťovňa zaplatila náklady za úraz. Vychádzali z protokolu inšpektorátu práce a tiež z registrovaného záznamu, ktorý im bol predložený. Na základe aj ďalších skutočností, ktorí si obstarali zisťovaním a tiež skutočností, ktoré vyplynuli z prednesu žalovaných a svedeckých výpovedí, dospeli k záveru, že v danom prípade je daná zodpovednosť žalovaných, nakoľko svojim konaním sa dopustili protiprávneho konania, ktoré spočíva v porušení predpisov o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci predovšetkým v tom čase platného zákona o BOZP č. 330/1996 Z.z., tiež základných povinností ktoré Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi na úseku BOZP ako aj ustanovení vyhlášky č. 374/990 Zb. o BOZP pri stavebných prácach. Porušenie týchto povinností vyplýva aj z výpovedi svedkov, ktoré urobil Inšpektorát práce v Trnave bezprostredne po pracovnom úraze. Svedecké výpovede, ktoré svedkovia učinili pred týmto súdom už boli v značnej miere účelové. Žalovaní ďalej nepreukázali ani prípadnú spoluvinu poškodeného zamestnanca F. F., keď tvrdili, že príčinou pracovného úrazu bola opitosť poškodeného, ktorá skutočnosť sa nepreukázala, naopak bola vyvrátená písomným potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosť, že skúšku na alkohol nevykonal, nakoľko v tom čase nemal zriadené pracovisko klinickej biochémie. Poukázal na to, že zamestnávateľ zodpovedá za BOZP všetkých osôb, ktoré sa s jeho vedomím pohybujú na pracovisku. Čiže námietky jednotlivých žalovaných, že oni nemali na starosti poškodeného zamestnanca, respektíve za BOZP nezodpovedajú, sú právne irelevantné. K námietkam žalovaných, že nepreukázala poskytnutie a výšku zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá v súvislosti s predmetným pracovným úrazom, podotýkala, že žalobkyňa je zdravotnou poisťovňou, ktorá je zo zákona povinná a je zriadená na to, aby uhrádzala zdravotnú starostlivosť za svojich poistencov, v danom prípade za poškodeného. Žalobkyňa za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti svojím poistencom uzatvára s jednotlivými poskytovateľmi zmluvy na základe ktorých vzniká medzi poisťovňou a príslušným poskytovateľom obchodný vzťah, preto je vylúčené aby žalobkyňa uhrádzala zdravotnú starostlivosť, ktorá nebola poskytnutá. Trvala na tom, že v celom rozsahu preukázala dôvodnosť a výšku uplatneného nároku. Zdôraznila, že žalovaný 3) tiež zodpovedá pretože porušil príslušné ustanovenia zákona č. 330/1996 Z.z. konkrétne ustanovenia o povinnostiach zamestnávateľa v zmysle ktorých zamestnávateľ je povinný nielen poučiť zamestnanca o BOZP, ale aj sústavne kontrolovať dodržiavanie týchto predpisov a zamestnávateľ je povinný venovať zvýšenú pozornosť zamestnancom na odlúčených pracoviskách, čo žalovaný 3) nedodržal.
40. Na pojednávaní konanom dňa 21.9.2017 sa právny zástupca žalovaného 1) pridržiaval svojich písomných a ústnych podaní v celom rozsahu. Mal za to, že so žalobkyňou predložených listín nevyplýva a nie je ani preukázané, či žalobcom spísané náklady priamo súvisia s pracovným úrazom poškodeného. Domnieval sa, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala v akej výške a kedy preplatila jednotlivé úkony zdravotnej starostlivosti jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Trval na tom, že žalovaný 1) si riadne splnil všetky svoje povinnosti, pričom žalobkyňa v konaní nepreukázala zavinenie, protiprávne konanie žalovaného 1) a príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného 1) a vzniknutým pracovným úrazom, resp. medzi konaním žalovaného 1) a žalobkyňou uplatneným nárokom. Opakovane poukázal na to, že poškodený porušil svoje povinnosti napriek všetkým poučeniam zo strany žalovaných, čím tak porušil viaceré ustanovenia príslušných bezpečnostných predpisov. Z uvedeného dôvodu mal za to, že poškodený by mal stáť na strane žalovaného a nie žalovaný 1), ktorý si splnil všetky svoje povinnosti. Taktiež zastával názor, že je to
práve súd, ktorý má rozhodovať o zodpovednosti a zavinení a nie samotný žalobca, ktorý si podľa svojich domnienok neustále v konaní menil pomer zodpovednosti a v tejto súvislosti aj ním uplatňovaný nárok.
41. Na pojednávaní dňa 21.9.2017 žalovaný 2) opätovne zdôraznil, že nebol s poškodeným v žiadnom pracovnoprávnom ani obchodnom vzťahu. On predpisy o BOZP nevytváral, bol povinný ich dodržiavať. Trval na tom, že nijakým spôsobom nezavinil pracovný úraz poškodeného, a preto bol presvedčený, že žaloba voči nemu je neoprávnená. Mal za to, že žalobkyňa manipuluje s predloženými dôkazmi, ktoré sú uvedené v spise. Pracovný úraz si poškodený spôsobil sám vlastnou vinou, a to nedodržaním BOZP, požil v pracovnej dobe alkoholické nápoje a naproti jeho zákazu sa zdržiaval na mieste, kde sa stal pracovný úraz, hoci bol poverený len na pomocné práce a nebol oprávnený v mieste montáže sa pohybovať.
42. Na pojednávaní dňa 21.9.2017 žalovaný 3) mal za to, že on svoje povinnosti vyplývajúce mu z postavenia zamestnávateľa poškodeného neporušil. Tvrdenia žalobkyne o nepožití alkoholu poškodeným považoval za účelové. Poukázal na to, že poškodený mu podpísal čestné vyhlásenie o tom, že si neuplatní nároky na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom dňa 21.9.2005, nakoľko si je vedomý, že urobil chybu.
43. V zmysle § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2016, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu 31) alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
44. V zmysle § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
45. V zmysle § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
46. V zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 22.9.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
47. Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd vo veci teda vykonal dokazovanie podľa uvedenej procesnej zásady a dospel k takému záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne.
48. V konaní bolo nesporne preukázané, že poistenec žalobkyne, F. F. dňa 21.9.2005 utrpel ťažký pracovný úraz pri výkone prác na stavbe FM Logistik X. II. etapa. V dôsledku tohto úrazu bola vykonaná amputácia časti pravej nohy poškodeného. Menovaný poškodený vykonával pomocné stavebno - montážne práce na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 4.9.2005 u žalovaného 3), ktorý mal so žalovaným 1) uzatvorenú zmluvu o dielo zo dňa 22.8.2005, ktorej predmetom bolo vykonanie stavebno - montážnych prác pracovníkov žalovaného 3) v prospech žalovaného 1) podľa potrieb a požiadaviek žalovaného 1) na stavbe FM Logistic X., II. etapa. Obdobnú zmluvu o dielo mal žalovaný 1) uzatvorenú aj so žalovaným 2). Medzi žalovaným 2) a žalovaným 3) súd nezistil žiaden právny vzťah. V predmetných zmluvách o dielo sa zakotvila povinnosť oboch zhotoviteľov diela, t.j. tak žalovaného 2), ako aj žalovaného 3) povinnosť dodržiavať všetky právne predpisy v oblasti BOZP. Žalovaný 1) vykonával stavebnú činnosť pre spoločnosť N. W. X.. X. H..E.., s ktorou spoločnosťou mal uzatvorenú Dohodu o podmienkach pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi zo dňa 24.8.2005, v zmysle ktorej za úrazy a škody, ktoré vzniknú porušením alebo zanedbaním bezpečnostných predpisov a noriem a nedodržaním predpisov o BOZP zodpovedá zhotoviteľ, t.j.
žalovaný 1). Dohodu s obdobným obsahom o zodpovednosti za úrazy v prípade nedodržania predpisov o BOZP žalovaný 1) so žalovaným 2) a žalovaným 3) uzatvorenú nemal.
49. Po zhodnotení všetkých dôkazov, vychádzajúc najmä zo zistení Inšpektorátu práce Trnava ako aj z ďalších listín nachádzajúcich sa v spise, súd dospel k záveru, že príčinou úrazu, ktorý bol popísaný vyššie, bolo jednak nesprávne a neodborné skladovanie železobetónového skeletu na rozmoknutom teréne v mieste montáže, ktorý nebol dostatočne zabezpečený proti preklopeniu, ako aj správanie sa samotného poškodeného. Presné okolnosti, za ktorých došlo k úrazu nebolo možné bez pochybností ustáliť, keďže v spisovej dokumentácii Inšpektorátu práce Trnava sa konštatuje, že poškodený sa pohyboval okolo väzníka, ktorý sa preklopil, nakoľko vykonával pracovnú činnosť. Naproti tomu v zázname o pracovnom úraze sa uvádza, že poškodený sa opieral zadnou časťou tela o dočasne uložený prefabrikát, pričom zrejme došlo k zatlačeniu drevenej podložky, hranolu do podlažia a následnému prevrhnutiu. Uvedené tvrdili aj v tomto konaní tak žalovaní, ako aj pred súdom vypočutí svedkovia. Súdu sa ale javia byť zistenia inšpektorátu práce za dôveryhodnejšie, nakoľko žalovaní 1) až 3) neboli svedkami úrazu, preto ich informácie sú len sprostredkované a svedkovia vypočutí v tomto konaní vypovedali pred súdom až sedem rokov po úraze. Predovšetkým výpovede svedka F. P. a svedka P. M. pred súdom s porovnaním s ich výpoveďami pred inšpektorátom práce sú značne rozporné, čo sa týka popisu okolností vzniku úrazu. Kým pred inšpektorátom tvrdili, že poškodený ich celý deň od rána obsluhoval a robil pre nich pomocné práce a vôbec sa nezmienili o tom, že by sa poškodený opieral o väzník, pred súdom už sa vyjadrili tak, že poškodený sa mal v čase úrazu zdržiavať na inej časti stavby, mal vykonávať inú prácu a rozhodne sa nemal opierať o väzník. Súd však na rozdiel od žalobkyne výpovede svedkov v tomto smere nepovažoval za účelové. Svedkovia si nemuseli po siedmych rokoch pamätať všetky okolnosti úrazu. Či už sa však poškodený len pohyboval okolo prefabrikátu alebo sa opieral oň, podľa názoru súdu prefabrikát by sa nemal preklopiť pokiaľ by bol správne zabezpečený proti preklopeniu, a to aj s prihliadnutím na poveternostné podmienky a rozmoknutý terén. Uvedené však nič nemení na tom, že poškodený sa nemal zdržiavať okolo prefabrikátu vzhľadom na predpisy o BOZP, s ktorými bol preukázateľne oboznámený. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že poškodený bol aj pod vplyvom alkoholu. Aj v tomto smere sa súd stotožnil s výsledkami inšpektorátu práce a prihliadol aj na výpovede svedkov, ktorí síce poškodeného konzumovať alkohol na pracovisku nevideli, avšak niektorí z nich cítili z jeho dychu alkohol pred úrazom. Súd nespochybnil žalovaným 3) predložený dôkaz o pravosti výsledku vyšetrenia na prítomnosť alkoholu v krvi poškodeného, aj s poukazom na svedecké výpovede, a to napriek tomu, že spôsob zaobstarania tohto dôkazu nebol správny a došlo k pochybeniu aj zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý v čase úrazu nemal zriadené pracovisko klinickej biochémie a preto nedokázal zabezpečiť vyšetrenie na zistenie prítomnosti etanolu v krvi poškodeného a vydal žalovanému 3) vzorku krvi, ktorý si v dobrej viere sám zabezpečil uvedené vyšetrenie. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poznamenať, že koncentrácia etanolu v krvi poškodeného bola 1,14 g/kg/promile/. Aj keď má alkohol tlmivý účinok, nemožno hovoriť u poškodeného o stave úplnej opitosti, a preto argumentácia žalovaných, že za úraz môže výlučne sám poškodený, podľa názoru súdu neobstojí. Prefabrikát nebol dostatočne zabezpečený proti preklopeniu, čo vyplýva zo zistení Inšpektorátu práce Trnava, ktorý vo svojom protokole konštatoval porušenie ustanovenia § 9 odseku 1 zákona č. 330/1996 Z.z. v nadväznosti na § 15 ods. 8 a § 45 ods. 1 Vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 374/1990 Zb. a bod 2.2 technologického postupu železobetónovej konštrukcie stavby FM Logistic X. II. etapa. Žalovaní síce namietali v tomto konaní tieto zistenia inšpektorátu práce, avšak nepreukázali opak, resp. nepredložili súdu dôkaz o nepravdivosti týchto zistení, napríklad odborné vyjadrenie. Subjektívny názor zainteresovaných osôb, t.j žalovaných, resp. svedkov, ktorí vykonali skladovanie a zabezpečenie väzníkov, súd nepovažoval za postačujúce na vyvrátenie zistení inšpektorátu práce.
50. Po ustálení príčin úrazu poistenca žalobkyne, súd pristúpil k skúmaniu zodpovednosti žalovaných za tento úraz. Čo sa týka argumentov žalovaných o tom, že súd má prihliadnuť na spoluzavinenie poškodeného, súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2011, sp. zn. 2Cdo/343/2009, v ktorom sa vyslovilo, že právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým je v danom prípade právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť spôsobom upravených v osobitných zákonoch a nie je preto právom na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Z tohto rozhodnutia vyplýva záver, že nárok zdravotnej poisťovne je osobitným nárokom, na ktorý sa ustanovenia upravujúce náhradu škody podľa Občianskeho
zákonníka nevzťahujú. Nárok zdravotnej poisťovne, ktorý je predmetom tohto konania, preto nie je právom na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. upravuje osobitný regresný nárok zdravotnej poisťovne na náhradu nákladov vynaložených zdravotnou poisťovňou na zdravotnú starostlivosť, ak ku poškodeniu zdravia u poistenca zdravotnej poisťovne došlo protiprávnym konaním tretej osoby. Jedná sa o náhradu nákladov, ktorú upravuje špeciálny predpis, vo vzťahu ku ktorému nemôžu byť ustanovenia Občianskeho zákonníka všeobecnými ustanoveniami. V prejednávanej veci tak nebol priestor zisťovať mieru spoluzavinenia poškodeného na poškodení jeho zdravia tak, ako to žalovaní žiadali. Aplikácia ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody, a tým aj aplikácia ustanovenia§ 441 Občianskeho zákonníka, ktoré rieši otázku spoluzavinenia poškodeného, je v danom prípade vylúčená (porovnaj aj napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 28.1.2015, sp.zn. 13Cob/389/2014). V danom prípade bolo na žalobkyni, aby ustálila okruh žalovaných, t.j. či sa po vyhodnotení jej prístupných listín a dôkazov rozhodla žalovať len v tomto konaní označené subjekty alebo aj poškodeného, resp. výlučne poškodeného. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. totiž nevyplýva, že by žalobkyňa mala primárne žalovať svojho poistenca a až v prípade, ak sa u neho nezistia nedostatky, t.j. nedodržanie liečebného režimu, požitie alkoholu alebo iných návykových látok, nastupujú iné tretie osoby, ak k úrazu poistenca došlo ich zavineným protiprávnym konaním. Rovnako je to právom a nie povinnosťou žalobkyne prihliadnuť na mieru spoluzavinenia poškodeného na poškodení svojho zdravia, a teda žalovať od tretích osôb úhradu celkových nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť ich poistenca, alebo len časť týchto náklad. Súdu tak ako to bolo konštatované vyššie neprislúchalo skúmať otázku spoluzavinenia poškodeného, a preto v tomto konaní sa zameriaval na zistenie, či k úrazu poistenca žalobkyne došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaných.
51. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný 1) a žalovaný 2) majú povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni náklady zdravotnej poisťovni za zdravotnú starostlivosť. Žalovaný 1) v priebehu konania namietal, že stavbu vykonával výlučne subdodávateľsky a nebol na stavenisku v pozícii zamestnávateľa voči žiadnemu zo zamestnancov vykonávajúcim stavebné práce, pričom nezanedbal žiadnu svoju povinnosť. Zabezpečil školenie subdodávateľov a ich zamestnancov a celé stavenisko protokolárne odovzdal subdodávateľom dňa 30.8.2005. V priebehu konania sa ale zistilo, že stavbyvedúci za žalovaného 1), pán Q. T., zodpovedal za kompletnú montáž železobetónového skeletu a za dodržiavanie BOZP. Osobne riadil práce a v prípade jeho neprítomnosti ho zastupoval žalovaný 2), ktorému dával pokyny a s ktorým bol v každodennom kontakte. Žalovaný 1) teda konal prostredníctvom stavbyvedúceho a aktívne sa zúčastňoval na stavebných činnostiach, čo vyplýva nielen zo zistení inšpektorátu práce, ale aj z výpovedí žalovaného 2), žalovaného 3) a svedkov, ktorí boli vypočutí súdom v tomto konaní. Protiprávne konanie stavbyvedúceho a tým žalovaného 1) vychádzajúc zo zistení Inšpektorátu práce Trnava, spočívalo v porušení § 9 ods. 1 zákona č. 330/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 15 ods. 8 a § 45 ods. 1 Vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 374/1990 Zb. a bod 2.2 technologického postupu železobetónovej konštrukcie stavby FM Logistic X. II. etapa a tým v pripustení neodborného skladovania železobetónového väzníka typu VO 100 000, ktorý bol uložený na rozmoknutom teréne v mieste montáže. Nakoľko väzník nebol dostatočne zabezpečený, preklopil sa, pričom došlo k zasiahnutiu pravej nohy poškodeného. V dôsledku tohto úrazu žalobkyni ako zdravotnej poisťovni vznikli náklady v súvislosti zo zdravotnou starostlivosťou poškodeného, ktorý je jej poistencom. Súd teda mal za to, že žalobkyňa preukázala tak protiprávne konanie žalovaného 1) ako aj príčinnú súvislosť medzi úrazom a žalobkyňou uplatneným nárokom. Je pravdou, že žalovaný 1) zabezpečil školenie subdodávateľov a ich zamestnancov, pričom na školení sa dňa 30.8.2005 zúčastnil aj poškodený, avšak uvedené neznamená, že by žalovaný 1) týmto splnil všetky svoje povinnosti a ďalej by nezodpovedal za dodržiavanie BOZP a technologického postupu. O tom svedčí aj aktívna účasť stavbyvedúceho na stavebných činnostiach. K argumentom žalovaného 1) o tom, že nebolo preukázané zavinenie žalovaného 1) v konaní, súd poukazuje na to, že zavinenie zodpovedá vnútornému psychickému vzťahu človeka jednak k vlastnému protiprávnemu konaniu a jednak k výsledku tohto protiprávneho konania, ktorý má za následok jeho prípadnú trestnú alebo civilno- právnu zodpovednosť. Zavinenie ako stav vedomia a vôle, ktoré môže mať len konkrétna fyzická osoba, nie je možné skúmať u právnickej osoby, za ktorú vždy konajú jednotlivé fyzické osoby. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné skúmať subjektívnu stránku žalovaného 1) ako právnickej osoby ku protiprávnemu konaniu, ku ktorému došlo prostredníctvom osoby, ktorá konala v jeho mene napriek tomu, že citované ustanovenie § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/577/> hovorí o zavinenom protiprávnom konaní. Zavinenie by tak bolo možné skúmať výlučne vo vzťahu k osobe, ktorá priamo konala v mene žalovaného 1), t.j. vo vzťahu
k stavbyvedúcemu. Tento však nie je subjektom, ktorý by bol povinný platiť náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť voči zdravotnej poisťovni. Vzhľadom na nemožnosť skúmania otázky zavinenia u právnických osôb by v prípade takého výkladu ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/577/>, boli právnické osoby úplne vylúčené z povinnosti úhrady nákladov za poskytnutú starostlivosť v prípade, ak ich konaním došlo k poškodeniu zdravia u poistenca, čo nepochybne nebolo úmyslom zákonodarcu. Ak žalovaný 1) bol postihnutý správnym orgánom, t.j. inšpektorátom práce bez ohľadu na svoje zavinenie, tak rovnako bez ohľadu na jeho zavinenie mu vzniká povinnosť náhrady nákladov zdravotnej poisťovni za zdravotnú starostlivosť poskytnutú jej poistencovi v dôsledku jeho protiprávneho konania.
52. Rovnako aj žalovaný 2) v konaní namietal, že s poškodeným nebol v žiadnom pracovnoprávnom, resp. obchodnom vzťahu, a preto za úraz nezodpovedá, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že práve žalovaný 2) vykonával funkciu vedúceho pracovnej čaty, pričom jeho práca spočívala v organizácii práce pri montáži skeletu. Bol predĺženou rukou stavbyvedúceho za žalovaného 1), s ktorým bol v každodennom, či už osobnom alebo telefonickom kontakte. Riadil aj poškodeného a dával mu pokyny. Žalovaný 2) v priebehu konania ďalej namietal, že poškodený jeho príkazy nerešpektoval, a napriek tomu, že mu určil v deň úrazu vykonávať práce na inom mieste stavby, pohyboval sa okolo väzníka, hoci nemal viazačský preukaz a mal vykonávať len pomocné práce. V tomto smere súd poznamenáva, že nebolo možné ustáliť, či v deň úrazu poškodený nerešpektujúc pokyn žalovaného 2) opustil svoje pracovisko tak ako to tvrdil žalovaný 2), ako aj niektorí svedkovia vypočutí v tomto konaní (svedok P., svedok M., svedok Q.), resp. od rána obsluhoval montážnikov a vykonával pre nich pomocné práce tak, ako to vyplýva zo zistení inšpektorátu práce. Žalovaný 2) však prípadné porušenie pracovnej disciplíny nesignalizoval zamestnávateľovi poškodeného, pričom koordinoval aj fyzicky vykonával práce na stavbe. Teda kvázi zastupoval stavbyvedúceho v čase jeho neprítomnosti, o čom svedčia aj svedecké výpovede. Sám žalovaný 2) pred súdom sa vyjadril tak, že bol zodpovedný pri neprítomnosti stavbyvedúceho zo strany žalovaného 1) za dodržiavanie technologického postupu. Práve s poukazom na túto skutočnosť mal súd za to, že aj žalovaný 2) sa dopustil protiprávneho konania, ktoré spočívalo v porušení § 9 ods. 1 zákona č. 330/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 15 ods. 8 a § 45 ods. 1 Vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 374/1990 Zb. a bod 2.2 technologického postupu železobetónovej konštrukcie stavby FM Logistic X. II. etapa a tým v pripustení neodborného skladovania železobetónového väzníka typu VO 100 000, ktorý bol uložený na rozmoknutom teréne v mieste montáže. Tým, že žalovaný 2) riadne nedohliadal na správne zabezpečenie väzníka, ktorý sa preklopil, ako ani na dodržiavanie technologického postupu a predpisov v oblasti BOZP, došlo k úrazu. Dopustil sa tak zavineného protiprávneho konania, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s úrazom a tým aj so žalobkyňou uplatneným nárokom. S poukazom na uvedené súd mal za to, že žalovaný 2) má povinnosť nahradiť náklady zdravotnej poisťovni za zdravotnú starostlivosť poskytnutú jej poistencovi spoločne a nerozdielne so žalovaným 1).
53. Súd ďalej skúmal, či aj žalovaný 3) je zodpovedný za úraz a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť voči žalovanému 3). Žalobkyňa v priebehu konania poukázala na to, že aj žalovaný 3) zodpovedá za úraz, keďže napriek tomu, že poškodený bol jeho zamestnancom, vyslal ho na výkon prác v prospech žalovaného 1) bez toho, aby s ním uzatvoril dohodu o zabezpečení ochrany pri práci podľa § 9 zákona č. 330/1996 Z.z.. Ďalej žalovaný 3) bol povinný nielen poučiť svojho zamestnanca o BOZP, ale aj sústavne kontrolovať dodržiavanie týchto predpisov, pričom mal povinnosť venovať zvýšenú pozornosť zamestnancom na odlúčených pracoviskách, čo žalovaný 3) nedodržal. Súd s argumentáciou žalobkyne síce čiastočne súhlasil, zamestnávateľ, t.j. žalovaný 3) nepochybne porušil niektoré svoje povinnosti, čo konštatoval aj Inšpektorát práce Trnava vo svojom protokole, avšak tieto pochybenia neboli v príčinnej súvislosti s úrazom, pričom podľa názoru súdu, k úrazu by zrejme došlo, ak by žalovaný 3) mal uzatvorenú dohodu o zabezpečení ochrany práce. Žalovaný 3) svojich zamestnancov, a tým aj poškodeného na stavbe kontroloval, napríklad dal im fúkať. Kontroloval aj situáciu na stavbe a konzultoval aj so stavbyvedúcim za žalovaného 1). V konaní sa nepreukázalo, že by žalovaný 3) zistil, či už priamo sám alebo od tretej osoby nedodržanie pracovnej disciplíny poškodeným pred úrazom. Súd ďalej mal za to, že za nesprávne zabezpečenie neskôr padnutého väzníka žalovaný 3) ako zamestnávateľ poškodeného nezodpovedá, a rovnako ani za stabilizáciu terénu, ktorý bol v čase úrazu značne rozmoknutý. Vzhľadom na tieto skutočnosti, opierajúc sa o zistenia Inšpektorátu práce Trnava, súd konštatuje, že žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, hodnoverne teda nepreukázala súdu, že k úrazu jej poistenca došlo v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného 3). Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poznamenať, že v konaní skúmal
zodpovednosť žalovaného 3) ako zamestnávateľa poškodeného výlučne v intenciách vyššie citovaného zákona č. 577/2004 Z.z. a nie jeho prípadnú zodpovednosť napríklad podľa Zákonníka práce, resp. iných právnych predpisov, nakoľko na to v tomto konaní nebol priestor.
54. Žalobkyňa náklady na zdravotnú starostlivosť poškodeného poistenca vyčíslila v priebehu konania na sumu 5.835,47 Eur. Žalovaní, predovšetkým žalovaný 1) výšku uplatneného nároku namietali, nakoľko mali za to, že žalobkyňou doložené doklady sú neúplné a nejasné. Žalovaný 1) poukázal aj na to, že z výpisu z účtu poistenca nie je možné zistiť, či náklady poskytnutej a aj uplatňovanej zdravotnej starostlivosti sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom poškodeného. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že k otázke výšky uplatnenej istiny vykonal dokazovanie oboznámením sa najmä s vyjadreniami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o poskytnutí zdravotnej starostlivosti a jej úhrade (č.l. 484-492), dokladmi o poskytnutej zdravotnej starostlivosti (č.l. 478-483) a zoznamom výkonov zdravotnej starostlivosti (č.l. 517 a nasl.), pričom dospel k záveru, že v súvislosti s úrazom poškodeného vznikli náklady na jeho zdravotnú starostlivosť v celkovej výške 5.835,47 Eur. S poukazom na vyjadrenia niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, túto sumu žalobkyňa ako zdravotná poisťovňa poškodeného preukázateľne uhradila. Všetky náklady zdravotnej starostlivosti boli odsúhlasené revíznym lekárom v súlade s Metodickým usmernením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, teda v zozname výkonov zdravotnej starostlivosti mohli byť len také náklady zdravotnej starostlivosti, ktoré súviseli s úrazom poškodeného, ktorý utrpel dňa 21.9.2005 a ktoré boli zdravotnou poisťovňou skutočne uhradené. Súd teda mal za to, že žalobkyňa hodnoverne preukázala náklady, ktoré vynaložila na poskytnutie zdravotnej starostlivosti svojmu poistencovi. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 5.835,47 Eur.
55. Okrem istiny si žalobkyňa uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 18.9.2008 do zaplatenia, t.j. odo dňa doručenia výzvy na plnenie žalovaným. Úroky z omeškania možno vo všeobecnosti priznať iba od toho času, kedy sa dlžník dostal do omeškania a suma je vyčísliteľná. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, či skutočne dňom 18.9.2008 bola doručená výzva na plnenie žalovaným, ktorí tento dátum aj sami namietali, preto súd za kvalifikovanú výzvu na plnenie považoval deň podania žaloby na súd a na základe uvedeného v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a ustanovení nariadenia vlády Slovenskej republiky zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy odo dňa podania žaloby, t.j. odo dňa 22.9.2008, pričom žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 18.9.2008 do podania žaloby, t.j. do dňa 21.9.2008 zamietol.
56. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
57. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a na vyššie citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že súd priznal žalobkyni nárok voči žalovanému 1) a žalovanému 2) na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko mala v konaní neúspech iba v nepatrnom rozsahu. Súd s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému 3) voči žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko súd žalobu voči nemu zamietol v plnom rozsahu.
59. Nakoľko súd uznesením zo dňa 27.7.2012, č.k. 12Cb/135/2009-260 priznal svedkovi P. Q., nar. XX.X.XXXX svedočné vo výške 31,82 Eur, ktorú sumu uhradil zo štátnych prostriedkov, vznikli štátu trovy, na náhradu ktorých súd zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaného 1) a žalovaného 2) ako neúspešné strany v celom rozsahu.
60. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.