Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-184-2016.pdf
PDF · 126.7 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/184/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobkyne: G. Z., D.. XX.X.XXXX, N. Š., W. XXX/X, právne zastúpená advokátom: JUDr. Boris Štanglovič, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že úver zmluvy o úvere 40120027 zo dňa 18.5.2012 je bezúročný a bez poplatkov.
II. Súd určuje, že úver zmluvy o úvere č. 401200559 zo dňa 25.2.2013 je bezúročný a bez poplatkov.
III. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 18.5.2012 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným o sporoch vzniknutých z právnych vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. 401200327 je neplatná.
IV. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 25.2.2012 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným o sporoch vzniknutých z právnych vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. 401200559 je neplatná.
V. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 18.5.2012 uzatvorená medzi žalobkyňou na jednej strane ako dlžníkom a žalovaným na druhej strane ako veriteľom je neplatná.
VI. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 25.2.2012 uzatvorená medzi žalobkyňou na jednej strane ako dlžníkom a žalovaným na druhej strane ako veriteľom je neplatná.
VII. Žalovaný je povinný poskytnúť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 750,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
VIII. Súd žalobkyni priznáva plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.4.2016 domáhala, aby súd určil, že Zmluva o úvere č. 401200327 zo dňa 18.5.2012 a Zmluva o úvere č. 401200559 zo dňa 25.2.2013 je neplatná. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že neplatná je aj Rozhodcovská zmluva zo dňa 18.5.2012 vzniknutá z právnych sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. 401200327 a Rozhodcovská zmluva zo dňa 25.2.2012 vzniknutá z právnych sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. 401200559. Žalobkyňa taktiež žiadala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 18.5.2012 a zo dňa 25.2.2013 je neplatná. V neposlednej rade žalobkyňa žiadala aj to, aby súd žalovanému uložil povinnosť jej poskytnúť sumu vo výške 1.750 Eur ako primerané finančné zadosťučinenie a nahradiť trovy predmetného konania. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že podpísala dňa 18.5.2012 ako spotrebiteľ zmluvu o úvere č. 401200327, ktorej
predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.400 Eur, pričom tieto prostriedky boli žalovanej poskytnuté v hotovosti. Zároveň v ten istý deň uzavrela ďalšie so zmluvou č. 401200327 súvisiace zmluvy, a to rozhodcovskú zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Dňa 25.2.2013 žalobkyňa podpísala ako spotrebiteľ zmluvu o úvere č. 401200559, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 350 Eur, pričom tieto prostriedky boli žalovanej poskytnuté v hotovosti. Zároveň v ten istý deň uzavrela ďalšie so zmluvou č. 401200559 súvisiace zmluvy, a to rozhodcovskú zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Žalobkyňa do dnešného dňa uhradila žalovanému celkovo sumu 3.544 Eur. Na základe zmluvy č. 401200327 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.400 Eur, pričom žalobkyňa bola v zmysle tejto zmluvy povinná vrátiť túto čiastku spolu s poplatkom vo výške 1.348 Eur, teda celkovo zaplatiť čiastku 2.748 Eur, a to v 12 mesačných splátkach vo výške 229 Eur. Ide teda o navýšenie o 96,29% požičanej sumy za rok. Na základe zmluvy č. 401200559 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 350 Eur, pričom žalobkyňa bol v zmysle tejto zmluvy povinná vrátiť túto čiastku spolu s poplatkom vo výške 346 Eur, teda celkovo zaplatiť 696 Eur, a to do 22.2.014. Ide teda o navýšenie o 98,86 % požičanej zmluvy za rok. Takéto dojednanie, na základe ktorého je žalobkyňa povinná vrátiť čiastku navýšenú takmer o 100% je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a teda spôsobuje absolútnu neplatnosť Zmlúv o úvere v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že sa domnieva, že takéto dojednanie hraničí s civilnoprávnou úžerou a vykorisťovaním osoby so zlou finančnou situáciou. Taktiež žalobkyňa poukázala na niektoré body všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré poukazujú na hrubé znevýhodňovanie žalobkyne zo strany žalovaného pri poskytnutí úverov a spĺňajú znaky neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa bodu 10 všeobecných podmienok poskytnutia úveru tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Toto ustanovenie považujem za neurčité, nakoľko nešpecifikuje, za aké konkrétne úkony si žalovaný tieto administratívne náklady uplatňuje. V rámci zmluvy č. 401200559 sú jednotlivé časti poplatku vyčíslené v sume, avšak rovnako nie sú špecifikované administratívne úkony a náklady, za ktoré sa tento poplatok uhrádza. Z tohto ustanovenia nie je jasné, či ide o plnenie za reálne vykonané úkony a reálne vynaložené náklady, nakoľko sa výška odplaty za administratívne služby javí neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi. Odplatou za poskytnutie úveru je dohodnutý úrok, pričom ten je v bode 10 určený vo výške jednej tretiny poplatku, teda vo zvyšnej časti poplatku ide o plnenie, za ktoré dlžník nedostáva protiplnenie a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka. Podľa bodu 4 je dlžník v prípade omeškania aspoň 7 dní povinný zaplatiť zmluvnú pokutu 15 Eur za každý prípad omeškania. Následne podľa bodu 5 je dlžník povinný platiť veriteľovi zákonné úroky z omeškania, veriteľovi vzniká nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka a veriteľ má nárok požadovať pokutu vo výške 312 Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Tieto ustanovenia spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka., nakoľko niekoľkonásobne sankcionujú za porušenie povinností, požadujú od dlžníka neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a preto ide o neprijateľné zmluvné podmienky, tiež predstavujú porušenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa jej názoru ide tiež o šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa je toho názoru, že Zmluvy o úveroch nezabezpečujú rovnosť účastníkov, ba práve naopak, ich výsledkom je hrubé znevýhodnenie žalobkyne v prospech žalovaného. Uviedla, že odplata za poskytnutie úveru vo výške takmer 100% požičanej sumy je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje neplatnosť týchto zmlúv. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy odôvodňuje skutočnosťou, že v súčasnosti vzhľadom na očividné porušenie dobrých mravov v súvislosti s uzavretím Zmlúv o úvere nie je ustálená výška pohľadávky, ktorú by mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému. Nakoľko bola žalobkyňa povinná plniť zo zmlúv, ktoré boli uzavreté v rozpore s dobrými mravmi a bola povinná vrátiť výrazne vyššiu čiastku ako jej bola poskytnutá a zmluvné podmienky boli nastavené zásadne v jej neprospech, bola negatívnym spôsobom ovplyvnená a boli jej týmto spôsobované stresové situácie a finančné problémy. Z toho dôvodu má žalobkyňa za to, že boli naplnené dôvody na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to vo výške 1.750 Eur.
2. Žalovaný sa k podanému vyjadril v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 18.8.2016, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s názormi žalobkyne, nakoľko tvrdenie žalobkyne o celkovej neplatnosti zmluvy o úvere je mylné. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platí, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súd nemôže určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, avšak toto ustanovenie neumožňuje súdu určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok. Ďalej uviedol, že z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu, a nie
výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť. V súvislosti s návrhom na vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere ako celku, ktorej sa domáha žalobkyňa, žalovaný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaného dňa 15.3.2012 v prejudiciálnom konaní vo veci C-453/10 Pereničová, Perenič proti SOS financ, spol. s.r.o., ktorý je v plnom rozsahu aplikovateľný aj na predmetný spor. Súdny dvor Európskej únie s a v rozsudku zaoberal dvoma prejudiciálnymi otázkami Okresného súdu Prešov. Pričom prvá otázka sa vzťahovala k rámcu ochrany spotrebiteľa podľa Smernice Rady 93/13EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a v tom zmysle, či čl. 6 ods. 1 Smernice pri zistení nekalých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, umožňuje urobiť záver, že zmluva ako celok spotrebiteľa nezaväzuje ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Súdny dvor v rozsudku zároveň uviedol, že cieľom sledovaným normotvorcom Únie v rámci Smernice je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré obsahujú neprijateľné podmienky. Taktiež uviedol, že ..tak znenie článku 6 ods. 1 Smernice, ako aj požiadavky týkajúce sa právnej istoty ekonomických činností hovoria v prospech objektívneho prístupu pri výklade tohto ustanovenia, takže situáciu jednej zo zmluvných strán v tomto prípade spotrebiteľa, nemožno považovať za rozhodujúce kritérium pre budúci osud zmluvy...“. Žalovaný uvádza, že rozsudok jasne a jednoznačne potvrdil, že cieľom čl. 6 ods. 1 Smernice nie je povinnosť členských štátov nariadiť neplatnosť celej zmluvy. Práve naopak, európske právo podľa rozsudku a to aj s odkazom na čl. 6 ods. 1 smernice obmedzuje nezáväznosť pre spotrebiteľa na konkrétnu podmienku, pričom zmluva ako taká existuje ďalej. Navyše pri určovaní či zmluva môže existovať bez nekalých podmienok je súd v zmysle rozsudku povinný prihliadať výlučne na objektívne kritériá. Vzhľadom na uvedené žalovaný má za to, že vyhlásenie neplatnosti celej zmluvy o úvere ako celku tak, ako to navrhuje žalobkyňa nemá žiadnu oporu v ustanoveniach vnútroštátneho a ani európskeho práva. Žalovaný žiada, aby súd návrh zamietol a to z dôvodu neopodstatnenosti.
3. Dňa 28.10.2016 bolo zo strany žalobkyne tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného s tým, že tvrdenia žalovaného sú účelové s cieľom poškodiť žalobkyňu, spotrebiteľku. Judikatúra, ktorú žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza sa nevzťahuje na totožnú situáciu, a ako taká je v tomto prípade neaplikovateľná. Ďalej uviedla, že zmluvy majú akcesorickú povahu, tzn. Bez hlavnej zmluvy, teda úverovej zmluvy, ktorá podmieňuje ich existenciu, nemôžu samostatne existovať, a preto naďalej trvá na pôvodnom návrhu, aby súd tieto zmluvy vyhlásil za neplatné, pričom dodala, že sa domáha určenia neplatnosti v rámci zaručenia právnej istoty a hospodárnosti konania pre prípad, že by sa neskôr žalovaný domáhal plnenia z akcesorických zmlúv.
4. Dňa 23.6.2017 bol zo strany žalobkyne doručený návrh na zmenu petitu podanej žaloby, kde žalobkyňa žiada aby súd určil, že úver zmluvy o úvere č. 40120027 zo dňa 1á.5.2012 je bezúročný a bez poplatkov že úver zmluvy o úvere č. 401200559 zo dňa 25.2.2013 je bezúročný a bez poplatkov, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 18.5.2012 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným o sporoch vzniknutých z právnych vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. 401200327 je neplatná, že rozhodcovská zmluva zo dňa 25.2.2012 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným o sporoch vzniknutých z právnych vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. 401200559 je neplatná, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 18.5.2012 uzatvorená medzi žalobkyňou na jednej strane ako dlžníkom a žalovaným na druhej strane ako veriteľom je neplatná, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 25.2.2012 uzatvorená medzi žalobkyňou na jednej strane ako dlžníkom a žalovaným na druhej strane ako veriteľom je neplatná. Súčasne žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný k povinnosti poskytnúť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 750,- Eur. Uznesením č.k. 15C/184/2016-62 zo dňa 11.7.2017 súd pripustil uvedenú zmenu žaloby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 14.8.2017.
5. Žalobkyňa sa k primeranému zadosťučineniu vo výške 1.750 Eur vyjadrila podaním zo dňa 9.8.2017, kde uviedla, že žalobkyni boli v dôsledku postupu žalovanej spôsobované finančné ako aj zdravotné problémy. Pre získanie úveru bola žalobkyňa nútená podpísať dohodu o splnomocnení s občianskym združením ProHelp, v zmysle ktorej bolo toto občianske združenie oprávnené podať návrh na vklad záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 3599 a 4129 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela. Išlo o ich jediné nehnuteľnosti (byt a garáž) a ich stratou by sa ocitli na ulici. Žalovaná pre uver vo výške 1.750 Eur aj tak žiadala o zapísanie záložného práva k nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela vo svoj prospech, hoci hodnota týchto nehnuteľností mnohonásobne prevyšovala sumu úveru poskytnutú žalobkyni. Žalovaná pre úver vo výške 1.750 Eur
požadovala zápis záložného práva aby pre je túto sumu mohla poprípade iniciovať dražbu nehnuteľností žalobkyne a jej manžela, čím by ich de facto dostala na ulicu, čo je absolútne v rozpore s dobrými mravmi. Táto snaha žalovanej o kontrolu nad nehnuteľnosťami žalobkyne silno negatívne vplývala na žalobkyňu a spôsobovala jej značné starosti a stres z možnej straty strechy nad hlavou. Žalobkyňa bola tiež neustále obťažovaná telefonátmi a listami od žalovanej, pričom žalovaná neváhala obťažovať ani rodinných príslušníkov žalobkyne, najmä jej dcéru, ktorú opakovane kontaktovala vo veci pohľadávky, pričom dcéra s právnym vzťahom žalovanej a žalobkyne nemala nič spoločné. Všetko sa negatívne odzrkadlilo na zdravotnom stave žalobkyne, ktorá bola neustále v strese aj z obavy o stratu strechy nad hlavou, čo vyústilo do zhoršenia psychického stavu žalobkyne.
6. Po vyvolaní veci, na pojednávaní, ktoré sa v danej veci uskutočnilo deň 19.10.2017, súd zistil, že na pojednávanie sa strany sporu nedostavili, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil, žalobkyňa a jej právny zástupca brali termín pojednávania na vedomie, vzdali sa práva predvolania, svoju neúčasť neospravedlnili. Súd teda pojednával v neprítomnosti strán sporu.
7. Súd v danej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: Zmluva o úvere č. 401200327, č. 401200551, Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, listinné dôkazy o splácaní poskytnutých úverov a pokút, prehľad o priemerných úrokových sadzbách z úverov, ako aj s ostaným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci:
8. Žalobkyňa ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným ako dodávateľom Zmluvu o úvere č. 401200327 zo dňa 18.5.2012, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.400 Eur. Predmetný úver sa žalobkyňa zaviazala splatiť žalovanému prostredníctvom 12 mesačných splátok vo výške po 229 Eur. Celkovo sa žalobkyňa zaviazala žalovanému vrátiť sumu 2.748 Eur, t.j. úver navýšený o sumu 1.348 Eur (poplatok). Dňa 25.2.2013 žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere č. 401200559, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 350 Eur. Celkovo sa žalobkyňa zaviazala žalovanému vrátiť sumu 696 Eur, t.j. úver navýšený o sumu 346 Eur (poplatok), ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť do 22.2.2014. Súčasťou obidvoch zmlúv bola Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako aj Rozhodcovská zmluva. Na základe uvedených právnych úkonov si žalovaný zabezpečil plnenie svojej pohľadávky ako aj možnosť riešiť prípadne vzniknuté spory na rozhodcovskom súde. Z predloženého prehľadu uhradených splátok mal súd za preukázané, že na poskytnuté úvery žalobkyňa splatila sumu vo výške 3.544 Eur. Súd uvádza, že zmluva o úvere č. 401200327 zo dňa 18.5.2012 neobsahuje údaj o RPMN ani údaj o úrokovej sadzbe. V zmluve o úvere č. č. 401200559 zo dňa 25.2.2013 je uvedená RPMN vo výške 98,86% a celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 137,03 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 227,97 Eur.
9. Naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmlúv o úvere je predovšetkým v tom, že potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky a poplatky). Jej postavenie sa stane istejšie, nebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s názorom, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane do rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsahu tohto právneho úkonu, tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ods. 2 písm. c) cit. ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
Podľa ods. 2 písm. f) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa ods. 2 písm. g) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
Podľa ods. 2 písm. i) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
Podľa ods. 2 písm. j) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa ods. 2 písm. k) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa ods. 2 písm. m) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny. Podľa ods. 2 písm. n) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť. Podľa ods. 2 písm. o) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ods. 2 písm. y) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 10.Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 4 písm. s) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ods. 7 cit. ustanovenia, zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11.Úver je odplatný právny úkon a jeho ekonomickým cieľom je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky). V danom prípade odplata za poskytnuté úvery zjavne vybočuje z rámca úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov, pričom hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva práve ustanovenie § 39 OZ. Neprimeraná výška úrokov je väčšinou spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom. V zmysle rozhodnutia NS SR 5Cdo 26/2011 v prípade vysokých úrokov ide o neplatnosť úrokov v celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať. Judikatúra súdneho dvora podporuje toto opatrenie v rozsudku zo 14.1úna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino: Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov ( Real Decreto Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias ) zo 16.novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.
12. V danom prípade súd rozhodoval o žalobe, ktorá spočívala v nároku žalobkyne, že vyššie uvedené právne úkony - zmluvy o poskytnutí úveru (súd má za to, že v danom prípade išlo o poskytnutie tzv. klasických úverov, nakoľko tomu nasvedčuje jednak mechanizmus ich splácania
- pravidelné mesačné splátky, a jednak aj spôsob ich čerpania - jednorazové vyplatenie sumy; je potrebné považovať za zmluvy o poskytnutí úveru bez úrokov a bez poplatkov. Tu súd zistil, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN, obidve zmluvy neobsahujú údaj o priemernej RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Preto v danom prípade možno poskytnuté úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov, a to v zmysle uvedeného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.. Zrozumiteľnosť údajov uvedených zmlúv o spotrebiteľských úveroch je podstatnou náležitosťou hlavne kvôli tomu, že vo väčšine prípadov sú úvery poskytované osobám s priemerným vzdelaním, bez odborného ekonomického či právnického vzdelania, a teda tieto osoby nie sú schopné náležitým spôsobom posúdiť formuláciu použitú v zmluve, a spôsob akým sú zmluvy písané je pre ne nezrozumiteľný. Činnosť a prax súdov rozhodovaním však smeruje k tomu, aby zmluvy takéhoto typu boli písané jazykom pochopiteľným pre bežného spotrebiteľa. Jazyk absentuje.
13. Podľa názoru súdu je neprijateľnou podmienkou aj rozhodcovská doložka vo forme rozhodcovskej zmluvy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovské zmluvy vo formulárovej podobe vyhotovil žalovaný - dodávateľ služby, veriteľ. Ide taktiež o jednostranné nastavenie podmienok, ktoré druhá - slabšia zmluvná strana, dlžník, spotrebiteľ (žalobca) ani nemôže ovplyvniť. Predmetnými rozhodcovskými zmluvami reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľky. Je možné dať za pravdu žalobcovi, že žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde. Rozhodcovské zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedky zabezpečujúce pohľadávku vzniknutú z právneho úkonu, ktorý trpí vadami, súd aj vzhľadom na výšku pohľadávky nepovažoval za nevyhnutné. Okrem toho súd v konaní nemal preukázané, že by žalovaný nejakým spôsobom poučil žalobcu o význame a priebehu rozhodcovského konania, aký význam má jeho výsledok a rovnako tak ani o štatúte rozhodcovského súdu. Preto aj v týchto prípadoch súd určil, že rozhodcovské zmluvy sú neplatné.
14. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) (rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci 18Co 108/2011). Predmetné dohody o zrážkach zo mzdy tak isto neboli so žalobcom ako spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednané. Jednalo sa o vopred pripravené a naformulované ustanovenia Zmlúv o spotrebiteľských úveroch revolvingového typu, ktorých súčasťou boli aj dohody o zrážkach zo mzdy, dlžník) žalobca tak svojim podpisom mohol akceptovať zmluvy ako celok. Žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť sa dostatočne oboznámiť aj s ostatnými podkladmi, a tak prejaviť svoju slobodnú vôľu ohľadom dohôd o zrážkach zo mzdy. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy je neprimeranou požiadavkou veriteľa - žalovaného, keď viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom dlžníka. Veriteľ (žalovaný) výšku dlhu sám diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Napriek tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník (žalobca) nemá možnosť ich priamo zastaviť. Súd preto určil, že dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné.
15. Výšku finančného zadosťučinenia súd priznal vychádzajúc zo svojej činnosti a praxe ako aj vzhľadom na činnosť a praktiky žalovaného. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v konaní, na osobu žalobkyne má súd za to, že suma 1.750 Eur je primeraným zadosťučinením za to, že žalobkyňa bola pod tlakom jednotlivých úkonov a neetického vymáhania pohľadávky žalovaného, a to prakticky už od roku 2012.
16. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
17. Súd rozhodol na základe dôkazov označených a navrhnutých stranami sporu. Sám žiadne dôkazy nevykonával ani neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho konania ako aj s prihliadnutím na právo strán sporu na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalobkyni, ktorá bola v danej veci stopercentne úspešná, trovy konania jej vznikli a ich náhradu si riadne uplatnila. O výške priznaných trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.