Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-349-2017.pdf
PDF · 95.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/349/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: Z., proti žalovanému: A. bytom N., zast. Mgr. Jozef Vida, advokát so sídlom advokátskej kancelárie Turecká 36, Nové Zámky, o zaplatenie 1.966,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/188/2015 - 81 zo dňa 20. decembra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 972,80 eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok za návrh vo výške 58,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1,2,3, § 444 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1 až 4, § 4 ods. 1 až 4, § 5 ods. 1,2, 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Konštatoval, že predmetom súdneho konania je to, či nárok žalobcu voči žalovanému titulom bolestného, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, psychická trauma a náhrady škody/ náklady s návštevou lekára a cena liekov/ je oprávnený. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 3T/153/2014-141 zo dňa 14.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.12.2014, bol žalovaný súdom uznaný vinným, že dňa 19.5.2014 o 19,30 hod. pred rodinným domom č. XX, na ulici H. v obci N. E. po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol poškodeného Z. F. / žalobcu/ a spôsobil mu zranenia a to: viaceré pomliaždeniny, krvné podliatiny a kožné odreniny na povrchu tela a otras mozgu ľahkého stupňa s dobou liečenia 14-21 dní a poškodenie mobilného telefónu, čím žalovaný spáchal prečin ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva. Za uvedený skutok bol žalovaný odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu odporcovi bol podmienečne odložený a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona odporcovi súd určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Pavlom Gavalom PhDr. v rámci trestného konania súd zistil, že žalobcovi bolo spôsobených viacero zranení a to : otras mozgu ľahkého stupňa, kožné odreniny a pomliaždenia. Predpokladanú dobu liečenia určenú odborným lekárom MUDr. Petrom Freyom v trvaní 32dní však znalec považoval za nadhodnotenú a sám určil, že doba liečenia sa u žalobcu predpokladá v trvaní 14-21 dní. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že výšku odškodnia za bolesť podľa zákona č. 437/2004 Z.z. odhaduje úhrnom na 60.
1.2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného za zranenie žalobcu preukazuje aj vyššie citovaný trestný rozkaz, z ktorého je zrejmé, že žalovaný bol za spôsobenie ujmy na zdraví žalobcu právoplatne uznaný vinným. V konaní súd nepovažoval za sporné, že žalovaný svojim protiprávnym konaním spôsobil žalobcovi uvádzané zranenia, ktoré konanie súd v rámci trestného konania kvalifikoval ako ublíženie na zdraví. Zo znaleckého posudku vyplýva, že bodové odškodnenie za bolesť poškodeného žalobcu bolo v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. ohodnotené na 60 bodov. Súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti podaného znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného konania, ktorý bol v rámci tohto súdneho konania, ktorým sa žalobca domáha od žalovaného aj náhrady za bolesť v sume 966,- eur, vyhodnotený ako listinný dôkaz. K námietkam žalovaného, že žalobca na preukázanie nároku na bolestné nepredložil lekársky posudok podľa §§ 7,8 zákona č. 437/2004 Z.z., ale znalecký posudok, súd uviedol, že táto je z hľadiska posudzovania nároku žalobcu na bolestné bezpredmetná. Je pravda, že podľa cit. zákona č. 437/2004 Z.z., sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje na základe lekárskeho posudku. Podľa súdu bol posudok vypracovaný znalcom / lekárom/ z príslušného oboru, tento dostatočne hodnoverným spôsobom vyhodnotil poškodenie zdravia žalobcu žalovaným a dostatočne, pre účely priznania nároku na bolestné, určil bodové ohodnotenie poškodenia zdravia. Vypracovanie znaleckého posudku v tomto prípade nevylučuje, resp. umožňuje aj ustanovenie § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že čo sa týka námietky žalovaného, že bodové ohodnotenie bolestného bolo znalcom určené odhadom, k tomuto bol ako svedok v konaní vypočutý samotný súdny znalec, ktorý posudok vypracoval. Znalec uviedol, že pri niektorých diagnózach je presne uvedené bodové ohodnotenie bolestného. Napríklad pri otrase mozgu je uvedený nejaký počet bodov v závislosti od stupňa otrasu mozgu. V posudzovanom prípade bol diagnostikovaný len samotný otras mozgu, bez určenia presného stupňa, preto ho znalec ohodnotil tak, že ho ohodnotil najnižším možným počtom bodov pri otrase mozgu. Znalec uviedol, že vypracoval znalecký posudok po zdiagnostikovaní pacienta. Táto diagnostika vychádzala predovšetkým zo zdravotnej dokumentácie. Uviedol, že išlo o maximálne objektívne posudzovanie, keď ako už bolo uvedené , pri obodovaní otrasu mozgu dal najnižší počet bodov a to z toho dôvodu, že sa nedal z dokumentácie zistiť konkrétny stupeň otrasu mozgu. Preto aj túto námietku žalovaného súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, z výpovede znalca vyplynulo, že bodové ohodnotenie zranení nebolo v neprospech žalovaného. Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal zato, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na náhradu za bolesť. Ako bolo uvedené, v rámci znaleckého dokazovania v trestnom konaní bola určená výšku bodov za bolesť u žalobcu na 60 bodov, čo pri hodnote 1 bodu 16,10 eur predstavuje sumu 966,- eur. Žalobca si titulom bolestného uplatnil sumu 966,- eur, preto mu ju súd priznal.
1.3 Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal ďalšími nárokmi žalobcu na náhradu škody vo výške 1.000,- eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s liečbou a ďalšou psychickou traumou, k uvedenému súd zistil nasledovné. Z lekárskej správy založenej na č.l. 61 v spise súd zistil, že na zmiernenie následkov vyššie uvedených zranení MUDr. Tibor Gobo predpísal žalobcovi liek Tebokan. Žalobca súdu predložil pokladničný doklad , z ktorého je zrejmá cena uvedeného lieku a jeho úhrada vo výške 6,80 eur. Súd dospel k záveru, že táto suma predstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla, o túto sumu sa zmenšil jeho majetok zakúpením lieku, ktorý potreboval užívať na zmiernenie následkov úrazu, ktorý úraz mu spôsobil žalovaný svojim protiprávnym konaním, ako bolo uvedené vyššie. Čo sa týka ďalších finančných nárokov žalobcu , tento nárok na ne nepreukázal. Súd poukázal na to, že žalobca nepreukázal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, že by mu vznikol nárok v súvislosti s údajnou psychickou traumou, prípadne v súvislosti so sťaženým spoločenským uplatnením. V tomto prípade sa jedná o nárok nemajetkovej povahy, ktorý je viazaný výlučne na osobu poškodeného. V prípade uplatňovania nároku vyplývajúceho zo sťaženia spoločenského uplatnenia, je potrebné tento taktiež preukázať lekárskym posudkom. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé následky, ktoré trvalo a výrazným spôsobom sťažujú uplatnenie poškodeného v osobnom živote, či iných sférach jeho života, prípadne pri výkone povolania. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Vyššie uvedené nepriaznivé následky však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, ani na ich preukázanie žiadne dôkazy nenavrhol. Žalobca v konaní nad všetku pochybnosť nepreukázal ani ďalšie výdavky údajne súvisiace s návštevou lekára.
1.4 Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný v časti o zaplatenie žalovanej sumy 972,80 eur , ktorá pozostáva zo sumy 966,- eur, priznaná titulom náhrady škody na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka - bolestného a zo sumy 6,80 eur / cena liekov/ priznaná titulom náhrady škody, za ktorú žalovaný zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd záverom uviedol, že námietka žalovaného, že na súde prebiehalo konanie vo veci 13C /60/2015 a že tu môže existovať prekážka rozsúdenej veci, je nedôvodná. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znovu / tzv. res iudicata /. Za právoplatne rozhodnutú vec sa považuje rozhodnutie vo veci samej. Z pripojeného spisu 13C/60/2015 súd zistil, v predmetom konaní sa taktiež žalobca domáhal od žalovaného náhrady škody, avšak len vo výške 169,- eur. V žalobe v predmetnom konaní žalobca uviedol, že si uplatňuje bolestné, ktoré ale nevyčíslil a súčasne si uplatňuje nárok na náhradu škody za poškodený mobilný telefón vo výške 169,- eur. Žalobca však vzal návrh v predmetnom konaní späť v celom rozsahu a konanie bolo uznesením č.k. 13C/60/2015-11 zo dňa 16.3.2015 právoplatne zastavené, bez prejednania veci samej. Je zrejmé, že konanie vedené pod sp.zn. 13C/60/2015 bolo síce zastavené, jedná sa však o procesné rozhodnutie, nejde o rozhodnutie vo veci samej. V danom prípade sa preto nejedná o vec rozsúdenú, keďže vo veci samej právoplatne rozsudkom rozhodnuté nebolo. Preto aj túto námietku žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 1.966,- eur / 100% predmetu sporu /, úspešný bol v konaní o zaplatenie sumy 972,80 eur /49,48 % predmetu sporu/. Vo zvyšku bol úspešný žalovaný / 50,52% predmetu sporu/. Berúc do úvahy pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania, títo boli v konaní takmer rovnako úspešní aj neúspešní. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z nich. Nakoniec súd prvej inštancie neúspešného žalovaného zaviazal aj na úhradu súdneho poplatku za návrh vo výške 58,- eur, lebo žalobca bol podľa § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. od poplatkovej povinnosti oslobodený, keďže mu bola priznaná ujma spôsobná trestným činom.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý žiadal rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z bodového ohodnotenia znalca MUDr. Gavaľu podľa znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní. Uviedol, že ak by závery znalca MUDr. Gavaľu o bodovom ohodnotení zranení poškodeného F. boli určené nad akúkoľvek pochybnosť, nič by nebránilo súdu, aby v trestnom konaní uložil zaplatiť poškodenému F. bolestné v uvedenej výške. Súd však v trestnom konaní poškodeného F. odkázal na civilný proces. Zdôraznil, že znalec pri posudzovaní bolestného za jednotlivé zranenia môže vychádzať len z objektívnych nálezov
- zdravotnej dokumentácie, ktorá bola predložená znalcovi. V prípade, že zdravotný záznam obsahuje len subjektívne ťažkosti popisované zranenou osobou, znalec by mal uvedené údaje vyhodnotiť a porovnávať s objektívnym nálezom. V tejto súvislosti poukázal na to, že už dňa 19.05.2014 bol poškodený ošetrený na Poliklinike Šurany, kde objektívnym vyšetrením boli zistené rôzne odreniny, nie však otras mozgu, i keď v časti diagnostických záverov je táto diagnóza uvedená, no bez opory v objektívnom vyšetrení. Čo sa týka ostatných zranení, tieto vo vyhláške nie sú vôbec uvedené ako samostatné položky a boli obodované 15 bodmi len na základe úvahy znalca. Opätovne namietol res iudicata v konaní 13C/60/2015 , v ktorom si žalobca uplatnil bolestné a náhradu škody. Skutočnosť, že svoj nárok si žalobca vyčíslil len do výšky 169,- EUR, nemení nič na skutočnosti, že sa jedná o tzv. „res iudicata“.
3. Žalobca k odvolaniu žalovaného vo svojom vyjadrení uviedol, že znalecký posudok MUDr. Pavla Gavaľu PhD. si nedával vypracovať on, ale dával si ho vypracovať policajný orgán pri vyšetrovaní trestného činu. Do spisu pritom boli založené lekárske nálezy z hospitalizácie v Nemocnici Nové Zámky, z chirurgickej ambulancie v Nitre / MUDr. Bakoš/ doporučené neurologické kontroly, z neurologickej ambulancie v Nitre MUDr. Gobo, z neurologickej ambulancie Šurany- MUDr. Stanovičová.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd dospel k záveru , že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj podrobne a v dostatočnej miere po skutkovej i právnej stránke odôvodnil. S rozsudkom súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto na správnosť týchto dôvodov podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje bez toho, aby ich sám opakoval.
8. Predmetom konania v zmysle žaloby žalobcu bol nárok náhrady za bolesť vo výške 966,- eur a suma 1.000,- eur titulom náhrady nákladov vynaložených v súvislosti s návštevou v zdravotníckych zariadeniach a za psychickú ujmu. Žalobca svoj nárok odôvodnil trestným rozkazom Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 14.11. 2014, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil na žalobcovi ako poškodenom. Týmto konaním žalovaný spôsobil žalobcovi škodu na zdraví, sťaženie spoločenského uplatnenia, liečebné náklady a psychickú ujmu. V trestnom konaní znalec z oboru zdravotníctvo- odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Pavel Gavaľa vypracoval znalecký posudok, v ktorom znalec určil výšku odškodnenia za bolesť úhrnom na 60 bodov. V roku 2013 bola hodnota jedného bodu 16,10 eur, t.j. bolestné predstavuje 966,- eur. Zvyšok žalovanej sumy vo výške 1.000,- eur si žalobca uplatnil titulom náhrady nákladov vynaložených v súvislosti s návštevou v zdravotníckych zariadeniach a za psychickú ujmu, pričom v konaní upresnil, že mu ďalšie náklady súvisiace s liečbou v cene 500,- eur vznikli ako náklady súvisiace s návštevou neurologickej a chirurgickej ambulancie / náklady s cestovaním k lekárovi/, náklady na kúpu liekov. Žalovaný v konaní spochybňoval znalecký posudok ako listinný dôkaz, a to z tohto dôvodu, že v rámci neho uvedené bodové ohodnotenie odškodnenia za bolestné bolo zistené len odhadom a úvahou znalca. K psychickej traume uviedol, že túto žalobca nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal.
9. Predmetom odvolacieho konania ako to vyplýva z odvolania žalovaného je len časť rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 972,80 eur a súvisiaci výrok o trovách konania. Žalovaný namietol v odvolaní závery znaleckého posudku MUDr. Gavaľu o bodovom ohodnotení zranení poškodeného žalobcu a poukazoval na to, že ak by boli správne, už v trestnom konaní mohol súd uložiť obžalovanému zaplatiť bolestné v uvedenej výške a nemusel poškodeného odkázať na civilný proces. Túto námietku považoval odvolací súd za irelevantnú, nakoľko z pripojeného trestného spisu OS Nové Zámky sp.zn. 3T/153/2014 vôbec nevyplýva, že by sa poškodený domáhal v trestnom konaní náhrady škody titulom bolestného. Poškodený ( žalobca) si v trestnom konaní uplatňoval len náhradu škody z titulu poškodenia mobilného telefónu vo výške 169 eur. Odvolací súd aj ďalšie námietky žalovaného týkajúce sa nesprávnosti znaleckého posudku rovnako ako súd prvej inštancie považoval za nedôvodné, poukazujúc aj na výsluch znalca v samotnom konaní. Sám znalec sa vyjadril na námietku žalovaného, prečo bolo urobené bodové ohodnotenie odhadom v tom zmysle, že v medicíne sa pravidelne používa termín odhadom, pretože veľa vecí je len pravdepodobných, nie sú jednoznačné. Znalec však znalecký posudok robil na základe diagnózy. Znalec tiež jednoznačne poukázal na to, že v danom prípade bol u poškodeného diagnostikovaný otras mozgu bez určenia presného stupňa, preto pri obodovaní otrasu mozgu dal najnižší počet bodov. Uvedené vyplýva aj zo samotného znaleckého posudku a je nesporné, že znalec vychádzal z viacerých lekárskych správ, v ktorých minimálne traja lekári diagnostikovali žalovanému otras mozgu. Preto aj odvolací súd urobil záver, že námietky žalovaného v tomto smere sú zjavne neopodstatnené.
10. Žalovaný namietol v odvolaní opätovne res iudicata v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky sp.zn. 13C/60/2015, v ktorom si žalobca uplatnil bolestné a náhradu škody. Aj túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú a poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie súdu prvej inštancie ( bod 1.4), s ktorým sa stotožňuje.
11. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil a to s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
12. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).