Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Ek/133/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Plenkall Money s.r.o., so sídlom: Růžová 951/13, 110 00 Praha, Česká republika, IČO 04092155, proti povinnej: Y. T., Q.. XX.XX.XXXX, W. U.: Q. F. XXXX/XX, XXX XX X., v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 1.000,00 Eur s príslušenstvom, o návrhu na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. § 53 ods. 3) písm. h) Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.09.2017 domáhal voči povinnej vymoženia istiny vo výške 1.000,00 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000,00 Eur od 23.08.2017 do zaplatenia a trov exekúcie oprávneného vo výške 16,50 Eur, na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice N 96/2017, Nz 967/2017, NCR1s 9870/2017 zo dňa 23.03.2017, spísanej sa Notárskom úrade vo Zvolene JUDr. Jany Hričovskej, notárky so sídlom vo Zvolene, Študentská 32 (ďalej ako „exekučný titul“ alebo “notárska zápisnica“).

2. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil nasledovné elektronické dokumenty: Notárska zápisnica so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, posúdením schopnosti spotrebiteľa (hodnotenie bonity) splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 Zákona o spotrebiteľoch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 129/2010 Z.z. a čestným vyhlásením, ktorá vznikla zaručenou konverziou listinného dokumentu, Exekučné konanie - Návrh na vykonanie exekúcie spísaný Ing. Miroslavom Bezděkom, konateľom spoločnosti Plenkall Money s. r. o., výpis z Obchodného registra ČR, poštový podací lístok a výpoveď úverovej zmluvy.

3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

4. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

5. Podľa § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

6. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.

7. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Podľa § 46 prvá veta Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (účinného v čase vydania notárskej zápisnice dňom 23.03.2016), ďalej len „Notársky poriadok“: Notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.

8. Podľa § 558 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občianskeho zákonníka), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, čo dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

9. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Podľa § 37 ods. 1) Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Súd preskúmaním notárskej zápisnice zistil, že povinná osoba týmto exekučným titulom zo dňa 23.03.2017 uznala dlh voči oprávnenému a súčasne vyslovila súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Týmto exekučným titulom povinná uznala dlh, ktorý vznikol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere k žiadosti č. XXXXXXXXXX M. D. XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), ktorou sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej osobe bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.000,00 Eur (istina). Povinná osoba sa zaviazala splácať úver a odplatu za poskytnutie úveru podľa splátkového kalendára, pričom termín prvej splátky bol stanovený na dátum 15.04.2017 a dátum poslednej splátky je stanovený na 15.03.2021, celkový počet splátok bol 48 a jednotlivá splátka bola stanovená vo výške 28,11 EUR.

12. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že tento bol vydaný po splnení formálnych podmienok vykonateľnosti exekučného titulu ustanovených v § 47 Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, a teda bol vydaný v súlade s Notárskym poriadkom, t. j. spĺňa formálnu stránku vykonateľnosti. Exekučný titul obsahuje aj podmienky materiálnej vykonateľnosti uvedené v § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a to právny záväzok, v ktorom je označená osoba oprávnená, osoba povinná, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Súd v tomto konaní uprel svoju pozornosť najmä na preskúmanie materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

13. Súd preskúmaním ostatného spisového materiálu a to elektronického dokumentu, ktorý oprávnený označil ako „Návrh na vykonanie exekúcie“ zistil, že v bode I. tohto návrhu oprávnený uviedol nasledovné citujem „Dňa 16.03.2017 bola medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou dohodnutá, odsúhlasená a následne uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. Pred uzatvorením Úverovej zmluvy, mala povinná osoba k dispozícii Úverovú zmluvu, ktorú jej oprávnená osoba zaslala elektronicky na e-mailovú adresu, ktorú povinná osoba uviedla pri registrácii. Povinná osoba mala možnosť túto zmluvu preštudovať a s kýmkoľvek konzultovať. Po preštudovaní, boli do tejto zmluvy povinnou osobou doplnené osobné údaje, ako aj číslo bankového účtu pre zaslanie úverovej sumy dohodnutej v Úverovej zmluve. Túto Úverovú zmluvu povinná osoba zaslala späť mailom oprávnenej osobe, čím prejavila svoj bezvýhradný súhlas s podmienkami zmluvy.

Následne boli dokumenty vytlačené v sídle oprávnenej osoby a odoslané prostredníctvom doporučenej zásielky na adresu povinnej osoby. Po doručení bol opäť čas na preštudovanie Úverovej zmluvy. Následne povinná osoba doručila tieto dokumenty na notársky úrad, kde bola spísaná, notárom povinnej osobe prečítaná a na znak bezvýhradného súhlasu povinnou osobou podpísaná Notárska zápisnica. Na základe právoplatnej Úverovej zmluvy zo dňa 16.03.2017, bola dňa 23.03.2017 spísaná Notárska zápisnica, pre zabezpečenie pohľadávky oprávnenej osoby, ktorá vznikla na základe oboma stranami podpísanej Úverovej zmluvy. V zmysle podmienok Úverovej zmluvy a Notárskej zápisnice, oprávnená osoba poskytla povinnej osobe úver tak, ako je dohodnuté v týchto dokumentoch,“, teda v tejto listinnej verzii návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že povinnému poskytol peňažné prostriedky až po spísaní notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom.

14. Súd konštatuje, že notárska zápisnica o uznaní dlhu bola spísaná na vyššie uvedenom notárskom úrade dňa 23.03.2017, pred tým, ako oprávnený poukázal bezhotovostným prevodom na bankový účet povinného peňažné prostriedky (úver) vyplývajúce zo zmluvy o úvere zabezpečenej notárskou zápisnicou ako exekučným titulom, pričom oprávnený upozornil povinného, že na bankový účet povinného môžu byť pripísané peňažné prostriedky až nasledujúci pracovný deň, a teda k reálnemu pripísaniu poskytnutých peňažných prostriedkov na účet povinného došlo neskôr ako povinný uznal dlh v notárskej zápisnici.

15. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to konkrétne uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 345/2012: „Notárska zápisnica je vykonateľná za splnenia predpokladov uvedených v zákone. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Za najdôležitejšiu náležitosť exekučnej notárskej zápisnice treba považovať súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom. Notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom musí obsahovať uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom je uznanie peňažného dlhu. Z obsahuje exekučného spisu odvolací súd vyvodil, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že v predtlači Zmluve o úvere je zakotvený súhlas povinnej osoby s exekúciou tak, že povinná nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a podpisom Zmluvy sa vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej Zmluvy a svojho záväzku. Uvedené dojednanie preto treba považovať za odporujúce dobrým mravom. ...... Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).“

16. V tomto bode by bolo potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 136/2017-27 zo dňa 01. 03. 2017, ktorý skonštatoval, že: „z ústavného hľadiska ústavný súd považuje za akceptovateľný právny záver krajského súdu založený na tom, že ak má mať notárska zápisnica ako verejná listina účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň vyjadrením súhlasu „dlžníka“ s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená. Ak táto požiadavka nebola splnená, potom ani podľa názoru ústavného súdu nemožno notársku zápisnicu považovať z materiálneho hľadiska za vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval.“ Ústavný súd dospel k rovnakému záveru aj vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (II. ÚS 667/2014, I. ÚS 261/2015, I. ÚS 349/2016).

17. Tunajší súd poukázal na inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ktorým sa rozumie jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania existoval. Právny úkon uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka musí okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony spĺňať aj ďalšie požiadavky - písomná forma, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zákon tak za podstatnú náležitosť uznania dlhu považuje jeho „určitosť“, pričom tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška dlhu. Uznanie dlhu ako spôsob zabezpečenia záväzku prichádza do úvahy teda až potom ako dlh vznikol - keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie od dlžníka

požadovať, t. j. keď sa stal záväzok splatným. Podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 136/2017-27 zo dňa 01.03.2017: „Podstatnou náležitosťou, ktorá charakterizuje uznanie dlhu, je vymedzenie dlhu tak do dôvodu ako aj do jeho výšky, čo vyhlásenie dlžníka obsiahnuté v notárskej zápisnici neobsahuje, a z logiky veci ani nemôže obsahovať. Je totiž potrebné pojmovo rozlišovať medzi „záväzkom”, za ktorý sa považuje jednak druh občiansko-právneho vzťahu a teória ho súčasne definuje ako povinnosť vychádzajúcu zo záväzkovo právneho vzťahu a na druhej strane kategóriou „dlhu”, ktorý je nutné interpretovať ako konkrétnu povinnosť subjektu poskytnúť druhému subjektu (oprávnenému) požadované a dlžníkom sľúbené plnenie...Samotný záväzok vrátiť poskytnutý úver (peňažné prostriedky) veriteľovi totiž dlžníkovi vzniká už okamihom vzniku záväzkového vzťahu (okamihom uzatvorenia zmluvy o úvere), kým dlh až k zmluvne dohodnutému okamihu, dokedy mal dlžník tak urobiť. V týchto intenciách treba vykladať ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať dlh je teda právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol a za predpokladu že vôbec vznikol) môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností, ktoré nastanú v budúcnosti. Ak v danej veci bola zmluva o úvere uzavretá v rovnaký deň ako bola spísaná notárska zápisnica, ktorá obsahuje vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v zmysle § 558 a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, nejde o spôsobilý exekučný titul, pretože nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti.“ V tomto bode by bolo potrebné spomenúť, že Ústavný súd SR v tomto uvedenom konaní posudzoval porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4 CoE 63/2014 z 11. marca 2015, pričom sa Ústavný súd SR plne stotožnil s odôvodnením uvedeného uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica, a sťažnosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.

18. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že v čase vyhlásenia povinného o uznaní dlhu, ktoré je obsahom notárskej zápisnice, žiadny konkrétny dlh neexistoval. V čase spísania notárskej zápisnice, a to dňa 23.03.2017 existoval len záväzok povinného na základe zmluvy o úvere zo dňa 16.03.2017, t. j. záväzok v stanovenej lehote úverovú pohľadávku splatiť, t. j. do dňa 15.03.2021. Povinný v notárskej zápisnici uznal svoj „dlh“ vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky oprávnenému (veriteľovi) v dohodnutom čase. Oprávnená osoba poskytla povinnej osobe úver v zmysle podmienok uvedených v Úverovej zmluve a Notárskej zápisnici. Týmto došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov zo strany oprávneného adresované povinnému až potom, ako uznal dlh v notárskej zápisnici, teda konkrétna povinnosť povinného ako dlžníka poskytnúť oprávnenému ako veriteľovi požadované peňažné prostriedky spolu s príslušenstvom mu vznikla najskôr až, momentom keď povinnému boli peňažné prostriedky od oprávneného ako spotrebiteľský úver pripísané na jeho bankový účet. V tomto zmysle vyhlásenie povinného (dlžníka) v notárskej zápisnici nemožno akceptovať ako uznanie dlhu čo do výšky a dôvodu z dôvodu, že ide o uznanie budúceho dlhu, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice nevznikol, a s prihliadnutím na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, nemohol súd dospieť k inému záveru než tomu, že uznaním „dlhu“ v tejto notárskej zápisnici sa povinný vzdal svojho práva uznať prípadný dlh, ktorý vznikne, resp. nevznikne v budúcnosti, a preto ho možno považovať za absolútne neplatný právny úkon. Obdobný právny záver je vyslovený aj v Uznesení Krajského súdu Trenčín sp.zn. 2CoE/104/2014 zo dňa 12. 08. 2014, podľa ktorého: „Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Právna úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti (§ 574 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka). V čase uznania nebola známa ani výška dlhu, preto nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Uznať možno len dlh, ktorý vznikol a nie ktorý vznikne, inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. mája 2011, č. IV. ÚS 183/2011).

19. Notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Neplatnosť právnych úkonov upravuje všeobecne Občiansky zákonník. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo dlh uznať. Predmet plnenia bol neurčitý (neurčiteľný), pretože ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť v akejkoľvek výške v prípade, ak

by povinná osoba nevrátila peňažné prostriedky v určenej výške. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe notárskej zápisnice, ktorej obsahom je právny úkon uznanie budúceho dlhu (nie zmluva o úvere), o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, ak vznikne tak nebolo určité (určiteľné) v akej výške skutočne vznikne. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka kogentnej povahy je teda neprípustné, aby sa niekto vzdal práva (v tomto prípade práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto je neplatným aj v prípade, ak je urobený v kvalifikovanej forme - notárskej zápisnice. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na ňu prihliada aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje.

20. Týmto súd skonštatoval, že nebola splnená podmienka materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a preto súd nemohol túto notársku zápisnicu považovať za spôsobilý exekučný titul, na ktorom by bolo možné viesť exekúciu u toho ktorého exekútora. A taktiež súd musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a preto v prípade ak exekučným titulom je notárska zápisnica, na to aby bola vykonateľná musia byť po formálnej stránke splnené náležitosti notárskej zápisnice podľa § 47 Notárskeho poriadku, a zároveň materiálne podmienky podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 3 Exekučného poriadku. A preto exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku.

21. Okrem uvedených skutočností súd poukazuje aj na skutočnosť, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatňuje istinu vo výške 1.000,00 Eur, pričom v zmysle splátkového kalendára uvedeného v zmluve o úvere, ako aj v notárskej zápisnici, prvá splátka, ktorú bude možné započítať na istinu bude splatná až 15.03.2019.

22. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/51/2004, ak sa ukáže, že notárska zápisnica je nevykonateľná, súd konanie zastaví podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku. Predpokladom však je vydanie rozhodnutia o neprípustnosti exekúcie.

23. Posudzovanie notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu (I ÚS 5/2000).

24. Vychádzajúc z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa navrhuje vykonanie exekúcie, odporuje zákonu, preto návrh na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku zamietol.

25. Podľa § 35 ods. 1) prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.

26. Podľa § 199a ods. 1) Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

35. Podľa § 199c ods. 1) Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

37. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil právo na náhradu trov exekučného konania vo výške 16,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku. Vzhľadom na to, že k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo na základe osobitného dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému, súd rozhodol, že oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.