Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoP-49-2017.pdf
PDF · 91.45 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/49/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N. B., nar. XX.XX.XXXX, M. B., nar. XX.XX.XXXX a M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, deti rodičov W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Z. XXX/XX a W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Z. XXX/XX, zastúpeného JUDr. N. Q. a JUDr. V. X., Advokátske združenie X. & Q. so sídlom G., O. XXXX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 05. apríla 2017, č.k. 2P/98/2016-88, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného zo strany otca na mal. N. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne, na mal. M. zo sumy 85 Eur mesačne na sumu 95 Eur mesačne a na mal. M. zo sumy 65 Eur mesačne na sumu 75 Eur mesačne p o t v r d z u j e .
Vo výroku o určení účinnosti zvýšenia výživného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že výživné z v y š u j e s účinnosťou od 01.09.2017.
U r č u j e zročné výživné na mal. N. za obdobie od 01.09.2017 do 31.10.2017 vo výške 20 Eur mesačne, zročné výživné na mal. M. za obdobie od 01.09.2017 do 31.10.2017 vo výške 20 Eur mesačne a zročné výživné na mal. M. za obdobie od 01.09.2017 do 31.10.2017 vo výške 20 Eur mesačne, a povoľuje ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 5 Eur na každé dieťa spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/156/2014-87 zo dňa 10.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/12/2015-103 z 28.05.2015 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého N. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne, na maloletého M. zo sumy 85 Eur mesačne na sumu 95 Eur mesačne a na maloletú M. zo sumy 65 Eur mesačne na sumu 75 Eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. rozhodol, že zameškané zvýšené výživné neurčuje. Vo výroku III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 62 ods. 1-5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 dos. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Vychádzal zo zistenia, že vyživovacia povinnosť otca k deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/156/2014-87 zo dňa 10.12.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/12/2015-103 z 28.05.2015. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti matka žila v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý dosahoval čistý priemerný mesačný príjem vo výške 452,42 Eur. Priemerný čistý mesačný príjem matky bol cca 360 Eur. Mal. N. bol žiak 7. ročníka, mal. M. 5. ročníka a mal. M. 3. ročníka ZŠ v H.. Otec bol zamestnancom E., poberal čistú mesačnú priemernú mzdu vo výške cca 629,17 Eur. Okrem toho pracoval na dohodu u V. B. - F. H., kde mal nepravidelný prijem cca 50 Eur mesačne. Podľa aktuálnej správy o šetrení pomerov v rodine matky z 27.02.2017 mal. N. je žiakom 9. ročníka, mal. M. 7. ročníka a mal. M. 5. ročníka ZŠ v H.. Podľa potvrdenia o príjme matky, jej čistý príjem bol za obdobie 01/2016-12/2016 vo výške 433,20 Eur, pracuje v spoločnosti H. M., a.s. Podľa potvrdenia o príjme otca, tento pracuje v spol. E. a.s. a jeho čistý príjem za obdobie 02/2016-01/2017 je vo výške 672,87 Eur. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázanú tú skutočnosť, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky, pretože táto v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bývala v spoločnej domácnosti okrem detí aj s druhom, ktorý sa zo svojho príjmu podieľal na nákladoch spoločnej domácnosti. Od poslednej úpravy výživného v rádoch desiatok eur stúpol priemerný pravidelný zárobok obidvoch rodičov, viac u matky. Ostatné výdavky rodičov na maloleté deti nie sú tak zmenené, že by to okrem dôvodu uvedeného vyššie malo vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca k deťom. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že došlo k vyporiadaniu BSM manželov, pretože vzájomné nároky nie sú započítateľné na výživné, pričom skutočnosť, že matka vzala úver aj za účelom vyplatenia otca maloletých, teda jej úverové zaťaženie, nemôže byť dôvodom na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Súd dospel k sume zvýšenia výživného tak, že sumu nákladov (predpokladané náklady na bývanie matky) na päťčlennú domácnosť /domácnosť, ktorú tvoril aj druh matky/ prepočítal na domácnosť štvorčlennú. Druh matky nemal povinnosť prispievať na výživu družky či jej detí, preto súd zohľadňoval len náklady na bývanie. Suma 30 Eur je sumou cca 1/5 nákladov spojených s užívaním bytu s prihliadnutím aj na to, že časť zvýšených výdavkov musí hradiť aj matka. Preto súd výživné zvýšil len o túto sumu, teda 10 Eur na každé z detí mesačne. Novourčené výživné 260 Eur predstavuje 38,64% čistého príjmu otca čo súd považoval za primerané výživné aj s prihliadnutím na to, že otec sa podieľa na úhrade potrieb detí hoci nie významne, ale predsa aj nad rámec výživného pričom matka uviedla, že deti trávia nie málo víkendov mimo jej domácnosti. Je zrejmé, že pokiaľ ide o záujmové aktivity detí, že tieto sa v podstate nezmenili od času poslednej úpravy výživného, preto súd na tieto, ako dôvod zmeny výšky výživného neprihliadol. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že aktuálne sú rodičia v stave, že tak matka ako aj otec žijú u rodičov, matka zrejme ešte nevie presne odhadnúť skutočné náklady na bývanie v byte, ktorý nadobudla vyporiadaním BSM, a otec si ešte nenašiel samostatné bývanie. Súd zvýšil výživné až od právoplatnosti rozsudku práve vzhľadom k aktuálnemu prechodnému stavu a skutočnosti, že považoval štandardné životné potreby detí za pokryté aj doterajším výživným. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal argumentáciu súdu prvej inštancie, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky ohľadne rozchodu s jej druhom, keď táto okolnosť nie je taká zmena pomerov, akú má na mysli litera zákona o rodine. Poukázal na to, že s matkou maloletých detí sa rozviedli v októbri 2012, pričom v tom čase matka mala už priateľa. Od tejto doby, teda za čas 5 rokov, mu súd zvýšil vyživovaciu povinnosť už druhýkrát. Zdôraznil, že výdavky na maloleté deti v súčasnosti ostali rovnaké v porovnaní s poslednou úpravou výživného, matke dokonca vzrástol príjem a napriek tomu súd prvej inštancie považoval za potrebné výživné zvýšiť. Uviedol, že v septembri 2017 pôjde mal. N. na strednú školu, čiže opätovne čaká zvýšenie výživného. Poukázal na to, že na strane maloletých detí nedošlo k žiadnej zmene výdavkov, ani k zmene v ich zdravotnom stave. Naopak u matky nastala tá zmena, že je čiastočne odbremenená od ich stravovania, keďže deti trávia čas u jeho matky, kde sa pravidelne stravujú. Doprial by pre svoje deti taký štandard, aký si zaslúžia, avšak pri jeho príjme 600 Eur mesačne si to nemôže dovoliť.
3. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kedy deti nie sú schopné samé sa živiť. Jej boli tri maloleté deti pridelené do osobnej starostlivosti, pričom otec si deti cez prázdniny nebráva vôbec. Pokiaľ aj deti navštevujú starých rodičov, ich návštevy nie sú denno denné, ale sporadické a je vecou starej matky, či ponúkne deťom stravu. Mala vedomosť o tom, že otec
popri zamestnaní pracuje brigádne na rôznych stavbách, preto zavádza súd, že má príjem 600 Eur mesačne.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že vykonané dôkazy sú dostačujúce, zvýšenie výživného je odôvodnené a jednoznačne v prospech maloletých detí.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti výroku o zvýšení výživného podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a vo výroku o určení účinnosti zvýšenia výživného je potrebné napadnutý rozsudok zmeniť podľa § 388 CSP, nakoľko v tejto časti nie je vecne správny.
6. V predmetnej veci súd prvej inštancie konal o návrhu matky zo dňa 05.12.2016 o zvýšenie výživného na maloleté deti N., M. a M., keď predchádzajúca úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 10.12.2014, č.k. 1P/156/2014-87, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.05.2015, č.k. 19CoP/12/2015-103 tak, že otcovi maloletých detí bola zvýšená vyživovacia povinnosť na mal. N. zo sumy 70 Eur na sumu 80 Eur mesačne, na mal. M. zo sumy 70 Eur na sumu 85 Eur mesačne, na mal. M. zo sumy 60 Eur na sumu 65 Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2014. V čase tejto úpravy výživného maloletý N. bol žiakom 7. ročníka základnej školy, maloletý M. bol žiakom 5. ročníka základnej školy a maloletá M. žiačkou 3. ročníka základnej školy v H.. Matka maloletých detí dosahovala priemerný mesačný príjem 360 Eur, s maloletými deťmi žila v spoločnej domácnosti aj s priateľom, ktorý dosahoval čistý priemerný mesačný príjem vo výške 452,42 Eur. Otec maloletých detí v čase poslednej úpravy výživného dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 629,17 Eur, okrem toho pracoval na dohodu, z ktorej mal nepravidelný príjem cca 50 Eur mesačne.
7. Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodnených potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.
8. Ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného, pokiaľ nastane zmena pomerov. Výživné sa totiž určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o tomto nároku detí. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s vekom detí a s tým spojenými zvýšenými nákladmi na ich výživu a môže nastať aj zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi. Výživné však možno zmeniť v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného výživné platiť. V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia, s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné.
9. V čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného, t.j. 05.12.2016, matka mal. detí dosahovala priemerný mesačný zárobok vo výške 433,20 Eur mesačne, s maloletými deťmi žila sama v 4-izbovom prenajatom byte. Maloletý N. bol žiakom 9. ročníka základnej školy, maloletý M. bol žiakom 7. ročníka a maloletá M. bola žiačkou 5. ročníka základnej školy v H.. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že matka má okrem bežných výdavkov na výživu maloletých detí - ako sú strava, ošatenie, obuv, hygiena, aj nepravidelné výdavky na školské potreby detí, okrem toho má zvýšené náklady v súvislosti so športovými aktivitami mal. N. a mal. M.. Mal. N. sa venuje futbalu, s uvedenou športovou aktivitou má výdavky na kúpu športovej obuvi, športových doplnkov, maloletý absolvuje tréningy alebo zápasy, na ktoré mu dáva vreckové. Taktiež mal. M. sa venuje športovej činnosti, keď hráva aktívne hokej a aj futbal, taktiež mu matka zakupuje športovú obuv, prípadne iné športové doplnky, dáva
mu vreckové na tréningy a na zápasy. Zdravotný stav maloletých detí je dobrý, v súvislosti so zdravotným stavom má matka zvýšené výdavky len s potrebou nákupu okuliarov pre mal. N. a pre mal. M.. Otec maloletých detí dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 672,87 Eur mesačne, žil sám v 3-izbovom byte, ktorý v čase podania návrhu na zvýšenie výživného patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo rozhodnutím súdu vyporiadané bezpdoeilové spoluvlastníctvo manželov, pričom do výlučného vlastníctva matky bol prikázaný 3-izbový byt s povinnosťou výplaty otca maloletých v sume 11.001,55 Eur. Matka maloletých detí vo februári 2017 uzavrela zmluvu o spotrebnom úvere na sumu 16.000 Eur za účelom vyplatenia podielu otca z BSM. Na základe takto zistených pomerov na strane rodičov, ako aj na strane maloletých detí, sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že od poslednej úpravy výživného, vykonanej takmer pred troma rokmi, nastala zmena pomerov, ktorá opodstatňuje zvýšenie výživného zo strany otca maloletých detí. Od poslednej úpravy výživného sú maloleté deti takmer o tri roky staršie, vyspelejšie, s čím nepochybne súvisí i zvýšenie ich životných nákladov. S prihliadnutím na takto zistený skutočný stav veci súdom prvej inštancie dospel aj odvolací súd k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť zvýšené výživné v takej výške, ako určil súd prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného zo strany otca na mal. N. zo sumy 80 Eur na sumu 90 Eur mesačne, na mal. M. zo sumy 85 Eur na sumu 95 Eur mesačne a na mal. M. zo sumy 65 Eur na sumu 75 Eur mesačne podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. Pokiaľ sa však jedná o určenie účinnosti zvýšenia výživného, v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vecne správne, nakoľko počiatok zvýšenia výživného je potrebné vždy určiť od zmeny pomerov a nie od právoplatnosti rozsudku tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného od času, keď došlo k zmene pomerov. Výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o tomto nároku detí. Odvolací súd preto nepovažoval za správny právny názor súdu prvej inštancie, že štandardné životné náklady detí sú aktuálne pokryté doterajším výživným a preto zvýšil výživné až od právoplatnosti rozsudku. Z týchto dôvodov odvolací súd určil počiatok účinnosti zvýšenia výživného od 01.09.2017, t.j. od nástupu maloletých detí M. a M. do vyšších ročníkov základnej školy (maloletý M. 8. ročník, maloletá M. 6. ročník) a od nástupu maloletého N. do 1. ročníka strednej školy.
11. Za obdobie od 01.09.2017 do 31.10.2017 určil odvolací súd zročné výživné v sume 20 Eur na mal. N., za to isté obdobie v sume 20 Eur na mal. M. a za to isté obdobie v sume 20 Eur na mal. M. (zročné výživné za mesiac september, október 2017, t.j. 2 mesiace x 10 Eur = 20 Eur na každé dieťa) a povolil ho otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 5 Eur na každé dieťa, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).