Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-94-2017.pdf
PDF · 71.85 KB
Case nature
Subarea
4Cob/94/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Romana Rizmana a Mgr. Márie Hlaváčovej, v spore žalobcu KLIVENT s.r.o, sídlo: Slanec č. 387, Slanec, IČO: 45 259 046, zastúpený JUDr. Jozef Göbl, advokát, sídlo: Jantárová č. 30, Košice, proti žalovanému: Steelstav, s.r.o. Košice, sídlo: Vstupný areál U.S. Steel, Košice, IČO: 36 595 543, o zaplatenie 6.400,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 36Cb/188/2016 - 21 zo dňa 4.4.2017 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol odpor žalovaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice II zo dňa 15.2.2017, č.k. 36Cb/188/2016-19.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh žalobcu súd vydal dňa 15.2.2017 platobný rozkaz, č.k. 36Cb/188/2016-19, ktorý bol žalovanému doručený 10.3.2017. Žalovaný podal dňa 23.4.2117 na súde prvej inštancie odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že dlžná suma nezodpovedá skutočnosti.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 267 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje náležitosti odporu proti platobnému rozkazu. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 1999, sp. zn. 2 Cdo 124/98, podľa ktorého odpor musí byť náležite odôvodnený a v odpore môže odporca uviesť akékoľvek tvrdenia vecné alebo právne spochybňujúce opodstatnenosť povinnosti uloženej v platobnom rozkaze.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci odpor neobsahoval zákonne náležitosti, pretože žalovaný v odpore vecne ani právne nespochybnil opodstatnenosť uloženej povinnosti a v platobnom rozkaze. Žalovaný síce spochybnil výšku uloženej povinnosti, avšak toto spochybnenie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Ak žalovaný netvrdí, že pohľadávka, ktorú si žalobca uplatňuje neexistuje, resp. spochybňuje jej výšku bez akéhokoľvek odôvodnenia, súd nemá dôvod predpokladať, že existuje dôvod, pre ktorý by bolo treba takú pohľadávku ako predmet konania prejednať v riadnom konaní a nariadiť vo veci pojednávanie. Pri vydaní platobného rozkazu súd vychádza z tvrdení žalobcu a predložených dôkazov žalobcom. Tieto tvrdenia žalobcu neboli spochybnené žalovaným v podanom odpore proti platobnému rozkazu.
5. Súd prvej inštancie preto podľa § 267 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odmietol odpor žalovaného, ktorý bol podaný bez odôvodnenia, aj keď o následkoch podania neodôvodneného odporu, bol žalovaný poučený v platobnom rozkaze.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol: „odvolanie odôvodňujem tým, že dlžná suma nezodpovedá skutočnosti“. Ďalšie dôvody odvolania žalovaný v odvolaní neuviedol.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie je nedôvodné, neopodstatnené a v odvolaní žalovaný neuvádza žiadne skutočnosti a fakty, ktorými by podporil svoje tvrdenie. Žalovaný len zopakoval svoje tvrdenie uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, že žalovaná suma nezodpovedá skutočnosti. Toto svoje tvrdenie ničím nevysvetlil a nedoložil žiadnymi dôkazmi. Žalobca poukázal na náležitosti odvolania a v prípade, ak odvolanie nespĺňa zákonne náležitosti, súd podľa § 386 Civilného sporového poriadku má odvolanie odmietnuť. Preto považuje odvolanie žalovaného len za účelové naťahovanie času v snahe vyhnúť sa splneniu si svojej povinnosti voči žalobcovi. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného ako neodôvodnené.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd skôr než prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, zisťoval, či odvolanie spĺňa náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
10. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odvolateľ musí v odvolaní uviesť dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu považuje za nesprávne. V odvolacom konaní platí systém neúplnej apelácie, to znamená, že neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Ak odvolateľ uvedie v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania dôvody odvolania, je nimi súd viazaný a iné odvolacie dôvody, než ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní, odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní nebude posudzovať ani zisťovať a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Výnimkou sú iba dôvody, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania. V prípade, že odvolateľ v odvolaní neuvedie odvolací dôvod, odvolací súd odvolateľa nevyzýva na doplnenie odvolania, ktoré je bez uvedenia odvolacích dôvodov.
11. Podľa § 373 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
12. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak odvolanie má vady, avšak tieto sú odstrániteľné, súd vyzve odvolateľa, aby tieto chýbajúce náležitosti odvolania doplnil. Ak však odvolanie obsahuje odvolací dôvod, súd na ďalšie odvolacie dôvody odvolateľa nevyzýva. Taktiež odvolateľa nevyzýva na doplnenie odvolacieho dôvodu, ak žiadny odvolací dôvod nie je v odvolaní uvedený.
13. Odvolací súd zistil z obsahu odvolania žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie, že žalovaný odvolanie odôvodnil iba tým, že „ dlžná suma nezodpovedá skutočnosti“. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že presne rovnako žalovaný odôvodnil aj odpor proti platobnému rozkazu „dlžná suma nezodpovedá skutočnosti“. Znamená to, že odvolanie je iba presnou kópiou odporu proti platobnému rozkazu, ktorý správne súd prvej inštancie odmietol ako neodôvodnený.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že tak ako súd prvej inštancie nemohol meritórne prejednať odpor proti platobnému rozkazu, ktorý nebol riadne odôvodnený, ani odvolací súd nemohol prejednať odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie, pretože neobsahuje dôvody odvolania. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nerozhodol o dlžnej sume, ale napadnutým uznesením rozhodol o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu. Preto odvolanie žalovaného mohlo smerovať iba proti
výroku uznesenia súdu prvej inštancie o odmietnutí odporu. Žalovaný vôbec neuviedol prečo považuje odmietnutie odporu proti platobnému rozkazu za nesprávne, to znamená, že jeho odvolanie nesmeruje proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Odvolací súd preto podľa § 386 písm. d/ Civilného sporového poriadku odmietol odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie, pretože odvolanie nemá náležitosti podľa citovaného ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku a pre túto vadu odvolania, neuvedenie dôvodov odvolania, nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
16. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 257 Civilného sporového poriadku tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov konania, pretože odvolací súd odvolanie žalovaného bez uvedenia dôvodov, meritórne neprejednával a súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 373 ods. 3 Civilného sporového poriadku nevyzýval žalobcu, aby sa vyjadril k odvolaniu žalovaného, pretože odvolanie malo neodstrániteľné vady a nešlo o odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej. V prípade, že ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, súd prvej inštancie, skôr než vec predloží odvolaciemu súdu doručuje rozhodnutie druhej strane sporu, avšak bez výzvy na vyjadrenie sa k odvolaniu. Tak to bolo aj v prejednávanej veci, keď súd prvej inštancie neuložil žalobcovi povinnosť vyjadriť sa k odvolaniu. To samozrejme nebráni protistranne - žalobcovi vyjadriť sa k podanému odvolaniu, avšak bez nároku na náhradu trov konania za takéto vyjadrenie.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).