Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-6-2017.pdf
PDF · 136.98 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu K. A., J. X.X.XXXX, G. E. X, H., zastúpeného JUDr. Karin Juhásovou, advokátkou so sídlom Húskova 19, Košice, proti žalovanej G. A., J. XX.X.XXXX, G. E. X, H., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 3.2.2017 domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 23C/136/2009 zo dňa 13.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.9.2011, bolo manželstvo účastníkov konania žalobcu K. A. M. Ž. G. A., V. S., W. O. XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Košice IV, vo zväzku 7, v ročníku 1994, na strane 51, pod poradovým číslom 65, rozvedené a v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení týmto zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalobca a žalovaná nadobudli počas trvania manželstva na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 4.8.2008 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vlastnícke právo k G. Č.. XX J. N. I. I. Č.. X J. X. Poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX K.ostaveného na pozemku- parcela H.-U. Č.. XXXX/X I. H. Ú. J. Ť., v obci H.- N. Ť., v okrese H. F. (ďalej v texte len „byt“), pričom ich spoluvlastnícky podiel k predmetnému bytu predstavoval 1/1 k celku. S vlastníctvom bytu bol nerozlučne spojený podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpis. Č.. XXXX, pričom spoluvlastnícky podiel predstavuje XXXX/XXXXXX k celku (ďalej v texte len „ spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach“). Hore opísané nehnuteľnosti sú evidované Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na liste vlastníctva Č.. XXXX (byt a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach). Manželstvo žalobcu a žalovanej trvalo Q. XX.X.XXXX O. X.X.XXXX. Po rozvode manželstva nedošlo medzi žalobcom a žalovanou do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pred podaním tohto návrhu sa žalobca skúšal so žalovanou dohodnúť o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k hore uvedeným nehnuteľnostiam, pričom navrhoval, aby vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve nadobudla žalovaná s tým, že žalovaná vyplatí žalobcovi finančné vyrovnanie vo výške 40.000,- eur. Žalovaná s takouto dohodou nesúhlasila, resp. sa do dňa uvedeného v návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nijako nevyjadrila. Navrhuje, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak, že spoluvlastnícky podiel žalobcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. Ť., I. Q. H. - N. Ť., I. Q. H. F., L. J. X. I. Č.. XXXX a to spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k celku
k bytu Č.. XX nachádzajúcemu sa vo vchode Č.. X J. X. K. bytového domu so súpisným číslom XXXX postaveného na pozemku- parcela H.-U. Č.. XXXX/X a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. Č.. XXXX I. I. XXXX/XXXXXX k celku, prikazuje do vlastníctva žalovanej, pričom žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi za prikázaný spoluvlastnícky podiel primeranú náhradu vo výške 40.000,- eur, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
2. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že súhlasí s tým, aby súd prikázal vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, avšak nesúhlasí s výškou náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel tak, ako to návrhom požaduje žalobca. Cena predmetnej nehnuteľnosti v žiadnom prípade nedosahuje žalobcom uvádzanú výšku 80.000,- eur. Žalovaná má za to, že hodnota predmetnej nehnuteľnosti dosahuje výšku maximálne 60.000,- eur. Tvrdenie, že hodnota predmetného bytu dosahuje výšku maximálne 60.000,- eur potvrdzuje aj čestné vyhlásenie realitnej maklérky. Žalovaná ďalej poukazuje na to, že okrem skutočnosti, že hodnota predmetnej nehnuteľnosti v žiadnom prípade nedosahuje žalobcom deklarovanú úroveň, žalovaná má nízky príjem, ktorý jej neumožňuje vyplatiť žalobcovi sumu vo výške 40.000,- eur. Žalovaná sama zabezpečuje výchovu maloletých, pričom jej životná a finančný situácia je sťažená chorobou maloletej M. A., ktorá trpí duševnou poruchou. Žalovaná má za to, že súd v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka má prihliadať okrem reálnej hodnoty nehnuteľnosti aj na skutočnosť, že príjem žalovanej neumožňuje žalobcovi vyplatiť ním požadovanú sumu a taktiež na tú skutočnosť, že je to práve žalovaná, kto zhodnocuje predmetnú nehnuteľnosť a stará sa o maloleté deti. Žalovaná ďalej poukazuje na to, že rozpad manželstva medzi žalobcom a žalovanou zapríčinil práve žalobca, ktorý pravidelne vo väčšej miere požíval alkoholické nápoje, čo spôsobovalo jeho agresívne správanie a vulgárne vyjadrovanie sa na adresu žalovanej a ich maloletých detí. Žalobcovo správanie bolo do takej miery neúnosné, že žalovaná podala na súd návrh na vylúčenie žalobcu z ich spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu v tomto konaní (sp.zn.: 16C/273/2009), pričom žalobcovi bolo súdnym rozhodnutím zakázané vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti. Okrem uvedeného návrhu žalovaná z obavy o svoje maloleté deti podala na súd taktiež návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností (sp.zn.:22P/126/2009), ktorým bolo otcovi zakázané stretávať sa s ich maloletými deťmi. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam máme za to, že žalobcom požadovaná suma vo výške 40.000,- eur za spoluvlastnícky podiel v predmetnej nehnuteľnosti je nereálny. V zmysle § 150 Občianskeho zákonníka má žalovaná za to, že žalobca nemá nárok na zaplatenie polovice hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko je to práve žalobca, ktorý zapríčinil rozvrat manželstva svojím správaním, pričom žalovaná predmetnú nehnuteľnosť obstaráva, zhodnocuje a potrebuje na riadnu starostlivosť o maloletých. Práve ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka uvádza, že súd pri vyporiadaní majetku prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí a na to, kto sa ako staral o rodinu. Je teda potrebné poukázať na to, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť nevyhnutne potrebuje práve z dôvodu starostlivosti a riadnej výchovy maloletých detí, pričom podotýka, že maloletá M. A. trpí duševnou poruchou. Vzhľadom k uvedenému má žalovaná za to, že súd má v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka prihliadnuť na skutočnosti vyššie uvedené a zaviazať ju uhradiť žalobcovi za prikázaný spoluvlastnícky podiel náhradou maximálne vo výške 10.000,- eur. Žalovaná ďalej uvádza, že vzhľadom na jej životnú ako aj finančnú situáciu a skutočnosť, že sama zabezpečuje starostlivosť o maloletých, môže žalobcovi splatiť súdom určenú hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnosti v splátkach, vo výške maximálne 30,- eur mesačne. Navrhuje, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak, že spoluvlastnícky podiel žalobcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. Ť., I. Q. H. - N. Ť., I. Q. H. F., L. J. X. I. Č.. XXXX a to spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1. H. U. a k G. Č.. XX nachádzajúcemu sa vo vchode Č.. X J. X. K. bytového domu so súpisným číslom XXXX K. J. K. - K. H.-U. Č.. XXXX/X a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpis. Č.. XXXX vo veľkosti XXXX/ XXXXXX k celku, prikazuje do vlastníctva žalovanej, pričom žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi za prikázaný spoluvlastnícky podiel náhradu vo výške 10.000,- eur, a to mesačnými splátkami vo výške 30,- eur.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.6.2017 uviedol, že pokiaľ žalovaná v tomto konaní navrhuje aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka žalobca uvádza, že vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka sa týka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, toto ustanovenie v danej právnej veci aplikovať nemožno. Argumentáciu žalovanej, ktorá nadväzuje na aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, a to že sa stará o postihnuté dieťa, ktoré je už plnoleté, že zhodnocuje nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva ako aj kto zapríčinil rozpad manželstva strán sporu, považuje preto v tomto konaní za irelevantnú. Je nesporné, že keďže v zákonom stanovenej lehote nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (strán sporu), žalobca a žalovaná sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX a to žalobca podielovým spoluvlastníkom bytu vo veľkosti 1 k celku a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX k celku a žalovaná podielovou spoluvlastníčkou bytu vo veľkosti 1 k celku a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX k celku. Na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je teda potrebné aplikovať ustanovenie týkajúce sa podielového spoluvlastníctva a to § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovanej k výške primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu k nehnuteľnostiam v sume 40.000,- eur (navrhovanej žalobcom), pričom táto navrhuje za spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam primeranú náhradu vo výške 10.000,- eur, žalobca uvádza, že z aplikačnej prace súdov je zrejmé, že pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel je potrebné vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a danom čase vec predať. Vzhľadom k tomu, žalobca trvá na výške primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu k nehnuteľnostiam v sume 40.000,- eur, nakoľko má za to, že momentálna trhová cena nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 2136 je cca 80.000,- eur.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a oboznámením sa so žalobou a s vyjadrením žalobcu, s vyjadrením žalovanej, s listom vlastníctva Č.. XXXX, s rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 23C/136/2009 zo dňa 13.7.2011, s rozhodnutím Košického samosprávneho kraja č. 3014/2014/ OSVaZ-13818 zo dňa 12.5.2014 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že k tomuto bytu prišiel tak, že robil u vojska. Po zrušení vojsk v H. prišlo k odkúpeniu tohto bytu. Zobrala sa hypotéka na odkúpenie tohto bytu, ktorú splatil on. Túto hypotéku splatil z dedičstva po svojej nebohej mame. V byte sa vymenili plastové okná, položil tam dlažbu, je prerobené WC a kuchyňa, dal rolety na balkón. Po rozvode dostal zákaz užívania toho bytu, sa odsťahoval, viacej tam nebol. V danom byte nebýva od roku 2008. Po odchode zo spoločnej domácnosti z tohto bytu najprv býval v zamestnaní, kde pracoval, čo mu zamestnávateľ umožnil. Potom si našiel ubytovanie v ubytovni, tam bol dva-tri roky. Potom sa odsťahoval k jeho nebohej mame do I. I., kde musel dochádzať a po úmrtí mamy sa presťahoval do H..
6. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že s návrhom nesúhlasí, pokiaľ ide o cenu 80.000,- eur za byt. Tvrdenia žalobcu, že od vojska odkúpil tento byt, je pravdivé. Je rada, keď zaplatí nájomné a s deťmi vyžijú. Pokiaľ ide o tvrdenia, že od roku 2008 nebýva v predmetnom byte, uvádza k tomu, že to nie je pravda. V roku 2009 dávala podanie o rozvod manželstva. Dlh za rok 2009 na nájomnom je vyplatený. Zvýšili jej mesačné úhrady za byt a uhradila to za pomoci svojich rodičov. Išlo o dlh z roku 2009. Na deti je sama, má dosť čo robiť sa o deti postarať. Pokiaľ ide o navrhované splátky 30,- eur nie je vysoká splátka, ale bude sa snažiť exmanželovi splatiť všetko. Žalobca platí výživne nepravidelne. Dostáva na dcéru opatrovateľský príspevok. Iný príjem nemá. Dcéra potrebuje celodennú starostlivosť. Platí 80,- eur mesačne na to, že ju nosí do sociálneho zariadenia na 4 hodiny denne, dlhšie tam nie je. Keď sa stará o takéto zdravotne postihnuté dieťa nesmie byť vôbec zamestnaná. Dieťa môže navštevovať detský stacionár na 4 hodiny alebo školu, ale viac nesmie. To je 20 hodín týždenne, čo im toleruje úrad. Nesmie byť zamestnaná. Dcéra strán netoleruje nikoho v byte okrem žalovanej. V tých zariadeniach, kde je umiestnená 4 hodiny denne, je medzi sebe rovnými, rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi. Oni tam maľujú, kreslia, rozvíjajú ich nejaké činnosti, avšak, ak by bol nejaký epileptický alebo schizofrenický záchvat, tak ona sa musí dostaviť do 30 minút a dieťa si vziať. Na ďalšiu otázku, či by bolo možné, aby si žalovaná našla prácu s tým, že by dieťa bolo umiestnené do celodenného stacionára alebo do celodennej starostlivosti, aby nepoberala príspevok za neho, žalovaná uviedla, že zariadenia sú celoročné. V týchto zariadeniach dieťa nemôžete vyzdvihnúť a zobrať si ho domov, môžete také dieťa len navštíviť, je takéto zariadenie na Q. I. H..
7. Z listu vlastníctva Č.. XXXX L. O. XX.XX.XXXX súd zistil, že strany tohto sporu sú spoluvlastníkmi bytu Č.. XX J. X. K. na W.. E. Č.. X I. H. nachádzajúceho sa v katastrálnom území J. Ť., I. Q. H. F., I. Q. H. - N. Ť., M. Y. I. K. X/X z celku.
8. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 23C/136/2009 zo dňa 13.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť O.M. X.X.XXXX, súd zistil, že manželstvo žalobcu K. A. a žalovanej G. A., V. S., W. O. XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Košice IV, vo zväzku 7, v ročníku 1994, na strane 51, pod poradovým číslom 65, bolo rozvedené. Maloleté deti Z. M. M. boli zverené do osobnej starostlivosti žalovanej a žalobca nebol oprávnený sa s nimi stýkať.
9. Z rozhodnutie Košického samosprávneho kraja č. 3014/2014/OSVaZ-13818 zo dňa 12.5.2014 súd zistil, že M. A., J.. XX.X.XXXX, trvale bytom E. X, H. - dcéra strán sporu, je odkázaná na sociálnu službu poskytovanú v domove sociálnych služieb. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že bol posúdený zdravotný stav účastníčky konania, teda M. A., a na základe výsledkov tohto posúdenia bol vydaný dňa 23.2.2012 zdravotný posudok, podľa ktorého bola účastníčka konania M. A. s celkovým počtom dosiahnutých bodov 0 zaradená v zmysle prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách do VI. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.
10. Zo správy Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach zo dňa 2.5.2017 súd zistil, že v apríli 2017 bola M. A. bez záchvatu, v marci mala záchvat - 3x, v januári časté záchvaty typu zahľadenia.
11. Z potvrdenia DOMKO - Domov sociálnych služieb, Park mládeže 3 Košice zo dňa 2.10.2017 súd zistil, že M. A. navštevuje DOMKO - Domov sociálnych služieb s ambulantnou (dennou) sociálnou službou denne v pracovných dňoch, s dobou poskytovanej služby do 20 hodín týždenne. V prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu, napr. epileptické záchvaty je rodič povinný dostaviť sa pre dcéru do 30 minút od telefonického nahlásenia zhoršenia zdravotného stavu.
12. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne:
13. Podľa ustanovenia § 149 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
14. Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
15. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
16. Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
17. Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
18. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
19. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 Občianskeho zákonníka). Ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojim autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť sú uvedené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
20. Súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi strán, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex). Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije (ďalší) spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pri úvahe o tom, či sa vec prikáže jednému zo spoluvlastníkov alebo viacerým z nich, súd prihliadne na návrhy strán; do spoluvlastníctva prikáže vec iba vtedy, ak strany o to žiadajú alebo aspoň sú s tým uzrozumení. Zákonom nevysloveným, ale z povahy veci vyplývajúcim predpokladom teda je, že o spoločnú vec má niektorý zo spoluvlastníkov záujem a je schopný za ňu zaplatiť primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta OZ od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 526/2002 Z.z. zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 8/2008).
21. Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcu vznikla v prípade jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený. Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovaného alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia strán tohto konania, v neprospech žalobcu. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcu môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnil právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia žalobe alebo že mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po
jej prikázaní do jeho vlastníctva majú v úmysle predať (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2010, sp. zn. 1 Cdo 84/2009).
22. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané a nesporné, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci bytu Č.. XX J. X. K. J. W.. E. Č.. X I. H. nachádzajúceho sa v katastrálnom území J. Ť., I. Q. H. F., I. Q. H. - N. Ť., (keďže nevyporiadali svoje bezpodielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu v lehote 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo dňa 6.9.2011 rozvodom ich manželstva), a to každý v podiele po 1 z celku, že spolu nežijú, že tento byt užíva výlučne žalovaná so spoločnými deťmi strán sporu, ktoré jej boli rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti, a to s maloletým Z., ktorý má v čase rozhodovania súdu 12 rokov a s 22 ročnou ťažko zdravotne postihnutou M., ktorú opatruje žalovaná na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 2.2.2017 (na č.l. 40). Dcéra strán sporu M. A., J.. XX.X.XXXX je zaradená do VI. (t.j. posledného) stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby s celkovým počtom dosiahnutých bodov 0 (pozri prílohu č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní /živnostenský zákon/ v znení neskorších predpisov), čo znamená, že je pri väčšine úkonov stravovania, úkonov vyprázdňovania močového mechúra, úkonov vyprázdňovania hrubého čreva, úkonov zabezpečenia osobnej hygieny, úkonov celkového kúpeľa, úkonov obliekania a vyzliekania, úkonov zmeny polohy, sedenia a státia, úkonov pohybu po rovine, úkonov orientácie v prirodzenom prostredí, úkonov dodržiavania liečebného režimu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby (je odkázaná na nepretržitý dohľad pri väčšine činností). Jediným zdrojom príjmu žalovanej je peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je jej dcéra M. A., J.. XX.X.XXXX.
23. Ustanovenie § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka je vyjadrením jednej zo základných zásad inštitútu podielového spoluvlastníctva, a to zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Pokiaľ sa spoluvlastníci sami nedohodnú ako sa ich spoluvlastníctvo zruší a ako si ho vyporiadajú, resp. ak sa nemôžu dohodnúť ani inak, môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva na súde. Z pravidla kladného rozhodnutia súdu však existuje výnimka obsiahnutá v citovanom ustanovení § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
24. Nevyhnutnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby súd mohol upustiť od zrušenia podielového spoluvlastníctva je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda predstavuje takú právnu normu, ktorá ponecháva pomerne široký priestor na voľné uváženie súdu (vzhľadom na jej abstraktnosť), na aké prípady súd túto právnu normu aplikuje. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia byť prítomné v čase rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 CSP).
25. Aplikácia ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka bude skôr výnimočného charakteru
- zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa totiž z povahy veci musí reflektovať skutkovú jedinečnosť konkrétneho prípadu.
26. Vo všeobecnosti možno za dôvody hodné osobitného zreteľa považovať napríklad nepriaznivý zdravotný stav a sociálna situácia spoluvlastníka, stav odkázanosti spoluvlastníka a jeho rodinných príslušníkov na bývanie v spornej nehnuteľnosti, osobné väzby na nehnuteľnosť a pod.).
27. Súd je oprávnený rozhodnúť o nezrušení podielového spoluvlastníctva aj vtedy, ak takýto postup nenavrhol žiaden zo spoluvlastníkov, t.j. súd nie je v tomto prípade viazaný návrhmi strán sporu (§ 216 ods. 2 CSP). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nie je vylúčené, aby sa dotknutý spoluvlastník na základe podstatných zmien skutkových okolností, ktoré by predstavovali dodatočné odpadnutie dôvodov hodných osobitného zreteľa, mohol opätovne domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
28. Dôvody hodné osobitného zreteľa predstavujú právnu kategóriu, ktorá v konkrétnom prípade umožňuje súdu presadiť ochranu „slabšieho“ účastníka a zabrániť nepriaznivým dôsledkom na jeho postavenie - prostredníctvom tejto kategórie v podstate súd vyvažuje jednotlivé záujmy spoluvlastníkov na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
29. Ak totiž nie je dobre možné, aby súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením veci podľa rozsahu spoluvlastníckych podielov (ako je tomu v prejednávanej veci, keďže predmetom
vyporiadania je byt v bytovom dome, ktorý nie je možné, z dôvodu jeho dispozície, reálne rozdeliť), ani aby súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal spôsobom navrhnutým žalobcom, t.j. prikázaním bytu žalovanej za náhradu - trhovú cenu podielu na byte, keďže žalovaná má príjem iba z peňažného príspevku na opatrovanie dcéry vo výške 247,62 eura mesačne, môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, a to aj v prípade, kedy je možné, aby vec bola prikázaná za náhradu jedenému alebo niekoľkým spoluvlastníkom, alebo kedy je možné, aby vec bola predaná a výťažok predaja bol rozdelený podľa veľkosti podielov. Pritom dôvod hodný osobitného zreteľa posudzuje vždy konkrétne, najmä vzhľadom na subjektívne podmienky žalobcu alebo žalovaného, či oboch z nich, ako aj na existujúce objektívne okolnosti. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť prípadne aj zneužitie výkonu práva podľa § 3 Obč. zákonníka. Nie je však vylúčené, aby na základe podstatných zmien okolností konkrétneho prípadu, ktoré by znamenali odpadnutie dôvodov pre zamietavé rozhodnutie, sa spoluvlastník neskôr znovu domáhal vyhovenia svojmu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zamietavé rozhodnutie je totiž rozhodnutím iba pre „pre tento krát“, t.j. iba potiaľ, pokiaľ trvajú okolnosti (pomery), pre ktoré došlo k vydaniu takéhoto rozhodnutia.
30. Podľa judikatúry (R 100/1999) dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide iba o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo, že vec má v úmysle predať).
31. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax nielen bytové záujmy podielových spoluvlastníkov samotných, ale aj ich rodinných príslušníkov (R 1/1989).
32. Súd zastáva názor, že zistený skutkový stav v predmetnej veci umožňuje záver o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu (žaloby) na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Týmto dôvodom je skutočnosť, že predmet spoluvlastníctva je domovom detí strán sporu, a to maloletého Z. a plnoletej, avšak ťažko zdravotne postihnutej M., v ktorom žijú od svojho narodenia a zostali v ňom bývať po rozvode manželstva svojich rodičov spolu so svojou matkou - žalovanou, ktorej boli zverené do osobnej starostlivosti. Pokiaľ totiž predmetom podielového spoluvlastníctva je byt, ktorý je domovom detí podielových spoluvlastníkov, potom ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba interpretovať (t.j. určiť relatívne otvorenú hypotézu tejto právnej normy v konkrétnych súvislostiach) a aplikovať s prihliadnutím na ochranu práva na domov zaručovanú medzinárodnými zmluvami, ktoré sú v zmysle čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku.
33. Takouto medzinárodnou zmluvou je Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 6. februára 1991 a bol publikovaný v Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 104/1991 Zb. Článok 16 tohto dohovoru zaručuje maloletému dieťaťu právo na ochranu domova, pričom v zmysle článku 3 tejto právnej normy záujem (blaho) dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, teda aj pri rozhodovacej činnosti súdov.
34. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Oba tieto pakty boli publikované ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. a pre bývalú Československú republiku nadobudli platnosť 23. marca 1976.
35. Napokon je právo na ochranu domova zaručené aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť
18. marca 1992 (pre Slovenskú republiku záväzný od 1. januára 1993) a bol uverejnený v Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.
36. Európsky súd pre ľudské práva definuje domov ako miesto, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 874). Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka (vydaného Vedou, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied v roku 2006) domov je miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde je doma, rodný dom. Pre niekoho je domov miesto, kde sú alebo boli rodičia alebo aspoň jeden z nich, miesto ktoré poskytuje človeku pocit bezpečia, zázemia, do ktorého sa vždy môže vracať, ku ktorému ho niečo viaže. Slovami básnika (Miroslav Válek) „domov sú ruky, do ktorých smieš plakať“. Domov je jednou zo základných ľudských (životných) potrieb, bez ktorej nemožno spokojne žiť. V prípade detí, ktorých rodičia prestali spolu žiť, domov aspoň čiastočne nahrádza kompletnú rodinu a zostáva ako istota, ktorá je predpokladom pre ich zdravý telesný a duševný vývoj.
37. Ak teda predmet spoluvlastníctva je domovom pre deti spoluvlastníkov, v ktorom tieto žijú od svojho narodenia, ochrana ich práva na domov je z vyššie uvedených dôvodov významnou okolnosťou, ktorú musí súd vziať do úvahy pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zachovanie domova detí, či maloletých alebo aj plnoletých, až do času kým samy nenadobudnú schopnosť vytvoriť si inde iný vlastný domov, je podľa názoru súdu súčasťou všeobecných predstáv o slušnosti a spravodlivosti. Je všeobecne známou skutočnosťou odpozorovanou zo samotnej prírody, že „mláďatá samy opúšťajú rodné hniezdo, ak majú dosť silné krídla“. Právu na ochranu domova detí preto treba dať v konkrétnych súvislostiach prednosť pred právom na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Zachovanie domova detí strán sporu, z ktorých je jedno maloleté a druhé ťažko zdravotne postihnuté, je teda dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd pre tento čas, t.j. pre čas, kým predmet spoluvlastníctva plní túto funkciu, podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému bytu nezrušil a nevyporiadal a žalobu zamietol (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 14. novembra 2013, sp.zn. 6Cdo/279/2012).
38. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
41. Aplikácia tohto ustanovenia (§ 257 Civilného sporového poriadku) prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde, na chovanie strán v priebehu konania a ich postoj v konaní, ako aj k ďalším relevantným skutočnostiam, ktoré určitým spôsobom individualizujú situáciu strany v tom smere, že si zasluhuje špecifické zaobchádzanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000, nález sp. zn. III. ÚS ČR 1840/10 zo dňa 23.9.2010, dostupný na <http://nalus.usoud.cz>).
42. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v okolnostiach danej veci, v okolnostiach na strane strán sporu a v okolnostiach, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde.
43. Súd založil svoje rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania na konštatovaní, že žalobca ako podielový spoluvlastník sporného bytu nemá vlastne z tohto svojho vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na tomto byte žiadny profit alebo úžitok, pretože byt užíva výlučne žalovaná ako ďalšia podielová spoluvlastníčka tohto bytu. Aj keď bol žalobca v spore o vyporiadanie tohto spoluvlastníctva v konečnom dôsledku neúspešný, keďže jeho žaloba bola zamietnutá, tak toto kritérium,
t. j. kritérium úspešnosti v spore, nemôže byť nosným pri rozhodovaní o trovách konania, pretože v danom prípade už pri podaní žaloby nebolo možné konštatovať jej zjavnú bezúspešnosť alebo nedôvodnosť, keďže výsledok sporu závisel výlučne na úvahe súdu odvíjajúcej sa od posúdenia zisteného skutkového stavu, ktorú strany sporu nemohli predvídať (a ani nepredvídali).
44. Inými slovami, súd v tejto veci uviedol, že rozhodnutie o nevyhovení návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka je tzv. rozhodnutím iba „pre tento krát“, t. j. je to rozhodnutie, ktoré vychádza z aktuálneho skutkového stavu zisteného v čase rozhodovania zakladajúceho podľa súdu v okamihu rozhodnutia dôvod hodný osobitného zreteľa pre nevyhovenie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý sa však časom môže zmeniť tak, že už nebude dôvodom hodným osobitného zreteľa, takže nie je vylúčené, že pri opätovnom návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva už za týchto zmenených okolností bude žalobca v konaní úspešný, keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že je na úvahe konajúceho súdu, či prisúdi v čase rozhodovania zisteným skutkovým okolnostiam charakter okolností hodných osobitného zreteľa, pričom túto voľnú úvahu súdu (samozrejme, musí byť odôvodnená) nemožno predvídať.
45. V danom prípade súd založil existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý zamietol žalobu žalobcu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na zistení, že sporný byt užíva žalovaná s maloletým synom a plnoletou dcérou, avšak táto dcéra v tomto byte býva a je zvyknutá na neho od detstva a v jeho okolí má úzke spoločenské väzby, pričom požíva status nezaopatreného a ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa. Vo veci konajúci súd túto skutočnosť vyhodnotil v čase rozhodovania ako prioritnú s poukazom na právo dieťaťa na zachovanie domova, za ktorý deti strán sporu v čase rozhodovania nepochybne považujú sporný byt.
46. Súd má teda za to, že v tomto prípade by bolo uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť trovy konania žalovanej neprimerane prísne, preto o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia 257 Civilného sporového poriadku tak, že stranám ich náhradu nepriznal (pozri uznesenie Ústavného súdu SR zo 7. júla 2016, sp. zn. I. ÚS 425/2016).
47. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).