Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-291-2017.pdf
PDF · 80.45 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/291/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom v R., T. XXX/X, s adresou na doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o., JUDr. Barbora Korenecová, advokát, Y. XX, P. proti žalovanému Ing. Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., X. XXX/XX, o zaplatenie 585,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 5Csp/25/2016-64 zo dňa 7. júna 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2) Uplatnený nárok na náhradu škody má svoj základ v uzavretej úverovej zmluve, teda škoda vznikla v súvislosti so spotrebiteľským vzťahom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú dopadali ustanovenia v čase jej uzatvorenia účinného zákona č. 258/2001 Z. z., ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (vo väzbe na § 23a zákona SNR č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného do 01.07.2007). Ak bol teda žalobca so svojím nárokom na náhradu škody uplatneným v trestnom konaní odkázaný na občianske súdne konanie, právoplatným skončením trestného konania začala žalobcovi (najneskôr) plynúť subjektívna a objektívna premlčacia doba, resp. pokračovalo jej ďalšie plynutie po tom ako skončil dôvod majúci za následok zastavenie (spočívanie) jej plynutia, keď daným trestným rozkazom bolo právoplatne vyslovené, že žalobcovi vznikla v dôsledku trestného činu škoda a že túto škodu mu spôsobil práve žalovaný. S ohľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu, z ktorého vznikla škoda a s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení zákona č. 102/2014 Z. z., ktoré má charakter procesnej normy aplikovateľnej od jej účinnosti vo všetkých konaniach, ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv, účinného od 01.05.2014, prislúcha súdu povinnosť pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať aj na premlčanie žalovaného nároku uplatneného voči spotrebiteľovi. Keďže žalobca podal žalobu až dňa 07.09.2016, ktorým dňom s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka došlo k zastaveniu (spočívaniu) premlčacej doby, hoci najneskôr žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia lehota dňom 10.04.2007 (právoplatnosťou trestného rozkazu), je žalobcom uplatnený nárok, ktorý si tento uplatnil až s odstupom takmer 9,5 roka odo dňa, kedy mu najneskôr mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba, v celom rozsahu premlčaný, keďže žalobu na súd podal až s odstupom takmer 7,5 roka po jej uplynutí. Preto súd žalobu pre premlčanie uplatneného nároku v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorému by s poukazom na § 255 ods. 1 CSP prináležal nárok na plnú náhradu prípadne vzniknutých trov v súvislosti s týmto
sporom, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žalovanému v dôsledku jeho nečinnosti v rámci tohto sporu ani nemohli vzniknúť nejaké trovy.
3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že na daný právny vzťah nie je vhodné aplikovať ustanovenia ohľadne ochrany spotrebiteľa a poskytovať zvýšenú ochranu strane sporu, ktorá svojím konaním porušila ustanovenia zmluvy, dobré mravy, ako i zákonné ustanovenia a dopustila sa trestného činu, ktorým spôsobila žalobcovi škodu. Takisto poukázal na výšku škody a jeho nárok na náhradu tejto škody. Pokiaľ išlo o premlčaciu dobu, poukázal na ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa pri škode spôsobenej úmyselne premlčí právo za desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej vznikla škoda. Mal za to, že podal žalobu v objektívnej lehote na náhradu škody. Súd nemal ex offo prihliadať na premlčanie, nakoľko nejde o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy.
4) Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
7) Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ išlo o posúdenie premlčania. Za danej situácie tak na právne vzťahy strán konania je dôvodné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj pokiaľ ide o posúdenie premlčania. Súd prvej inštancie v danom prípade takto postupoval, vzal na zreteľ ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. keďže ako „orgán rozhodujúci o nárokoch za spotrebiteľské zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod brániaci priznaniu plnenia požadovaného návrhom. S takýmto postupom sa odvolací súd stotožnil. 8) Pokiaľ aj odvolateľ poukazoval na to, aby súd neprihliadal na spotrebiteľský charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, súd viazaný zákonom na daný prípad správne aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Súdy sú povinné z úradnej povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi v súdnom konaní právnu ochranu tak, ako vyplýva z vnútroštátneho práva a z ustanovení smernice 93/13/EHS. Aj odvolací súd považoval právny vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a žalovaným, za vzťah spotrebiteľský, a teda na tento vzťah aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva.
9) Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa rozsudku NS SR, sp. zn. 3 Cz 16/78 (čo do otázky "vedomosti poškodeného o škode a škodcovi") pojem "dozvie sa o škode" vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť v peniazoch), aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Začiatok plynutia subjektívnej doby môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti a škode. Podľa rozsudku NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 2232/2004, (čo do otázky "okamihu vzniku škody v dôsledku neúspechu strany v konaní") majetková ujma, spočívajúca v nepriznaní zažalovaného nároku, vzniká strane okamžikom, kedy bolo súdom záväzne a nezmeniteľne rozhodnuté, že v uvedenom spore nebola strana úspešná. Týmto dňom je deň právoplatnosti rozsudku. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 2 Cz 129/74 (čo do otázky "vzťahu subjektívnej a objektívnej lehoty) ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody, uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a škodca namieta premlčanie, právo sa premlčalo. Neprichádza tu už do úvahy objektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako
o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním; b/ o škodcovi, t. j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobca dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t. j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Ako už uviedol vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie, z ust. § 106 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Teda, ako náhle uplynie subjektívna premlčacia doba, neprichádza do úvahy už objektívna premlčacia doba. 10) Vzhľadom na vyššie uvedené závery je potom nesporné, že právoplatnosťou Trestného rozkazu Okresného súdu Dolný Kubín, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu, začala plynúť žalobcovi 2-ročná subjektívna premlčacia doba, t. j. odo dňa 11. 04. 2007 (Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 10. 04. 2007 a vykonateľnosť dňa 10. 04. 2007.). Keďže žalobca podal žalobu na súde prvej inštancie až dňa 08. 09. 2016, učinil tak po jej márnom uplynutí. Pokiaľ aj žalobca poukázal na to, že žalobu podal v objektívnej lehote, táto skutočnosť nemala vplyv na posúdenie jeho nároku. 11) Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).