Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/248/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci žalobcu: 1./. Z. D., H.. XX.X.XXXX, X./. C. D., H.. X.XX.XXXX, obidvaja bytom Šaľa, H. Č.. XX, v konaní obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., IČO: 36 866 296, so sídlom Šaľa, Štúrova č. 42, proti žalovanému: X./. R. S., H.. XX.XX.XXXX, C. D. K., L. Č.. XXX, X./. A. S., H.. XX.X.XXXX, C. D. K. Č.. XXX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, IČO: 47 241 543 Šaľa 3./. T. S., H.. XX.X.XXXX, C. R. Č.. XXX, X./. M. S., H.. XX.X.XXXX, C. R. Č.. XXX, obaja zastúpení Mgr. Ildikó Körösi, advokátska kancelária so sídlom Šaľa, P. Pázmaňa 17A, X./. U. S., H.. XX.X.XXXX, C. D. K. Č.. XXX, X./. Q. S., H.. XX.X.XXXX, C. D. K. Č.. XXXX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, IČO: 47 241 543 Šaľa o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Súd určuje, že žalovaný v 1/ rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na F. Č.. XXXX S. E.. Ú. D. K. B. Q. M. K..Č.. XXX, S. H. S.. Q.. „. Č.. XXX/X, S. S.. Q.. „. Č.. XXX/X X. N. XXX Z. - T. S. a nádvoria, pozemku parc. reg. „C“ č. XXX/X X. N. XXX Z. - T. S. B. H. B. S. S.. Q.. „. Č.. XXX X. N. XXX Z. - zastavané plochy a nádvoria.

Súd žalobcom v 1/ a 2/ rade priznáva plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 8.8.2013 domáhali aby súd určil, že žalovaný v 1/ rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na F. Č.. XXXX S. E.. Ú. D. K. B. Q. M. K..Č.. XXX, S. H. S.. Q.. „. Č.. XXX/X, S. S.. Q.. „. Č.. XXX/X X. N. XXX Z. - zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. reg. „C“ č. XXX/ X X. N. XXX Z. - zastavané plochy a nádvoria a pozemku parc. reg. „C“ č. XXX X. N. XXX Z. - zastavané plochy a nádvoria. Svoj pôvodný návrh smerujúci iba voči žalovanému v 1/ rade rozšírili aj voči žalovaným v 2/ rade, žalovanému v 5/ rade a žalovanému v 6/ rade, pričom táto zmena bola pripustená uznesením tunajšieho súdu č.k. 15C/248/2013-57 zo dňa 22.8.2014. V priebehu konania zomrel pôvodne žalovaný v 3/ rade a to U. S., H.. X.X.XXXX, pričom súd v ďalšom konal s jeho dedičmi ako žalovanými v 3/ a 4/ rade. Z tohto dôvodu došlo k zmene označenia pôvodne žalovaného v 4/ rade na žalovaného v 5/ rade a pôvodne žalovaný v 5/ rade bol preznačený na žalovaného v 6/ rade. Svoj návrh žalobcovia odôvodnili tak, že voči žalovanému v 1/ rade a jeho bývalej manželke bolo vedené na tunajšom súde konanie pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, ktoré začalo na základe žaloby žalobcov zo dňa 12.1.2010. V uvedenom konaní bol dňa 29.1.2013 vyhlásený rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2013, ktorým bol žalovaný v 1/ rade zaviazaný k zaplateniu sumy XX XXX,XX Eur v prospech žalobcov. V priebehu tohto súdneho konania žalovaný v 1/ rade previedol Darovacou zmluvou zo dňa 22.1.2010 nehnuteľnosti vedené na F. Č.. XXXX pre kat. územie D. K. na žalovanú v 2/ rade. V čase tohto prevodu stavba teraz vedená pod s.č. XXX ešte nebola zapísaná v katastri nehnuteľností, avšak reálne už existovala. Následne žalovaná v 2/ rade previedla Darovacou zmluvou zo dňa 21.7.2010 sporné nehnuteľnosti na

žalovaného v 3/ rade. Tento následne nehnuteľnosti Darovacou zmluvou zo dňa 16.2.2011 previedol na žalovaného v 5/ rade a žalovaný v 5/ rade nehnuteľnosti previedol Darovacou zmluvou zo dňa 1.8.2013 na žalovaného v 6/ rade. Na základe týchto skutočností teda žalobcovia argumentovali, že žalovaný v 1/ rade v priebehu súdneho konania ktorého výsledkom bol vznik jeho povinnosti plniť v prospech žalobcov účelovo previedol nehnuteľnosti na žalovanú v 2/ rade, pričom následne došlo k ďalším prevodom týchto nehnuteľností v rámci rodiny. Podľa názoru žalobcov všetky tieto právne úkony sú neplatné z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi a taktiež aj z toho dôvodu, že pri vykonaní týchto úkonov absentovala vážnosť vôle u účastníkov týchto úkonov, pretože cieľom sledovaným týmito úkonmi nebolo nadobudnúť vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam, ale zmenšiť majetok žalovaného v 1/ rade, ktorý v čase týchto právnych úkonov vedel, že existuje jeho záväzok voči žalobcom vo výške XX XXX,XX Eur a to aj napriek tomu, že táto pohľadávka žalobcom nebola priznaná súdom. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na to, že odstúpenie od kúpnej zmluvy ktorej tvorilo právny dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v 1/ rade, žalovaný v 1/ rade prevzal dňa 19.10.2009, teda už v tom čase musel vedieť, že v dôsledku tohto odstúpenia bude musieť žalobcom vrátiť nimi poskytnuté plnenie vo výške XX XXX,XX Eur.

2. Žalovaní s návrhom nesúhlasili, pričom poukazovali na nedostatok naliehavého právneho záujmu na takom určení, akého sa domáhali žalobcovia. Taktiež poukázali na absenciu aktívnej legitimácie na strane žalobcov, ktorí neboli účastníkmi právnych vzťahov medzi žalovanými. Ďalšia obrana žalovaných spočívala v tom, že určovacej žalobe žalobcov nie je možné vyhovieť, pretože zákonodarca pre takéto situácie zaviedol inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. Taktiež obrana žalovaných spočívala v tom, že v prípade právnych úkonov ktoré ukracujú uspokojenie veriteľa je potrebné uplatňovať svoje práva odporovacou žalobou, pretože zákon s právnym úkonom ktorým dochádza k ukracovaniu veriteľa nespája následok jeho neplatnosti, ale iba neúčinnosti voči veriteľovi. Žalovaní taktiež poukazovali na to, že rodinný dom K..Č.. XXX v čase prvého prevodu t.j. dňa 22.1.2010 ešte neexistoval a že bol postavený žalovanou v 2/ rade a žalovaným v 5/ rade až potom, čo došlo k prvému prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného v 1/ rade na žalovanú v 2/ rade. V dôsledku toho teda žalovaný v 1/ rade nikdy nebol vlastníkom rodinného domu so s.č. XXX.

3. Súd vo veci vypočul strany sporu, rovnako ako svedkyňu Z.. G. M., oboznámil sa s obsahom pripojených spisov a ostatného spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Medzi žalobcami a žalovaným v 1/ rade a jeho bývalou manželkou bolo vedené na tunajšom súde konanie XXC/XX/XXXX, ktoré začalo na základe žaloby zo dňa 12.1.2010. V uvedenom konaní sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného v 1/ rade a jeho bývalej manželky, pričom k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo tak, že žalobcovia dňa 15.10.2009 odstúpili od kúpnej zmluvy, na základe ktorej mali nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX N. kat. území D. K.. Uvedené odstúpenie od zmluvy prevzal dňa 19.10.2009, pričom zaplatil kúpnu cenu vo výške XX XXX,XX Eur žalobcom nevrátil. Keďže nedošlo k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovaného v 1/ rade a jeho bývalej manželky, uplatnili si žalobcovia svoje práva vo vyššie uvedenom súdnom konaní, v rámci ktorého bol súdom vydaný rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2013, pričom na základe tohto rozsudku bol žalovaný v 1/ rade spolu s bývalou manželkou zaviazaný vydať žalobcom bezdôvodné o obohatenie vo výške XX XXX,XX Eur.

5. Počas prebiehajúceho súdneho konania žalovaný v 1/ rade previedol Darovacou zmluvou zo dňa 21.12.2009 previedol žalovaný v 1/ rade na žalovanú v 2/ rade nehnuteľnosti vedené na F. Č.. XXXX S. E.. Ú.. D. K. B. S.. Q.. „. Č.. XXX B. XXX.

6. Darovacou zmluvou zo dňa 29.6.2010 previedla žalovaná v 2/ rade ktorá je matkou žalovaného v 1/ rade na neb. žalovaného v 3/ rade ako svojho ďalšieho syna nehnuteľnosti vedené na F. Č.. XXXX S. E.. Ú.. D. K. B. S.. Q.. „. Č.. XXX B. XXX. Pôvodne žalovaný nebohý v 3/ rade previedol Darovacou zmluvou zo dňa 13.1.2011 nehnuteľnosti na svojho otca žalovaného v 5/ rade, pričom predmetom prevodu boli totožné nehnuteľnosti ako pri predchádzajúcich dvoch prevodoch.

7. Posledný prevod nehnuteľností bol vykonaný Darovacou zmluvou zo dňa 9.7.2013 a to žalovaným v 5/ rade na svojho vnuka a syna žalovaného v 1/ rade, ktorý v konaní vystupoval ako žalovaný v 6/ rade. Predmetom tohto prevodu už boli nehnuteľnosti v tom čase vedené na F. Č.. XXXX S. E.. Ú..

D. K. B. Q. M. K..Č.. XXX B. S.. Q.. „. Č.. XXX/X, XXX/X B. XXX. Súčasne v rámci tohto prevodu bolo k nehnuteľnostiam zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného v 1/ rade spočívajúce v jeho doživotnom práve na užívanie nehnuteľností.

8. Zo spisového materiálu ktorý bol zaslaný súdu Obcou D. K. ako stavebným úradom súd zistil, že na základe stavebného povolenia zo dňa 19.9.2008 Obec D. K. ako miestne príslušný stavebný úrad povolila Z. O. stavbu rodinného domu na parc. reg. „. Č.. XXX B. XXX N. E. Ú. D. K..

9. Rozhodnutím X. D. K. T. M. XX.XX.XXXX ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.3.2010 súd zistil, že došlo k zmene pôvodne vydaného stavebného povolenia v osobe stavebníka, ktorým sa stal žalovaný v 1/ rade, ktorý nehnuteľnosti nadobudol titulom dedičstva po pôvodnej stavebníčke Z. O. B. R. H. T. S. X. X. M. Č.. XXD/X/XXXX, M. XX/XXXX, E. H. S. M. XX.XX.XXXX.

10. Z povolenia o zmene stavby ktoré bolo vydané Obcou D. K. M. 17.8.2010 súd zistil, že pôvodne vydané stavebné povolenie bolo zmenené v osobe stavebníka, ktorým sa stal pôvodne žalovaný nebohý v 3/ rade. Ďalším povolením o zmene stavby vydaný Obcou Horné Saliby dňa 3.3.2010 došlo k ďalšej zmene pôvodne vydaného stavebného povolenia, opäť v osobe stavebníka, ktorým sa stala žalovaná v 2/ rade. 11. Kolaudačným rozhodnutím Obce D. K. ktoré nadobudlo účinnosť dňa 17.4.2013 bolo povolené užívanie rodinného domu postaveného na parcelách č. XXX B. XXX B. R. S. K. - Ž. N. X/ Q..

12. Z výsluchu žalovaného v 1/ rade súd zistil, že podľa vyjadrenia samotného žalovaného dôvodom na uzavretie darovacej zmluvy ktorou nehnuteľnosti previedol na žalovaného v 1/ rade bolo to, že mal v minulosti skúsenosť pri rodinnom dome ktorý vlastnil s bývalou manželkou a ktorý museli predať. Z tohto dôvodu sa žalovaný v 1/ rade bál, aby neprišiel o ďalší dom. Pozemky prevádzal na žalovanú v 2/ rade z dôvodu, že ich nadobudol do vlastníctva titulom dedenia po svojej tete, avšak o ňu sa starala žalovaná v 2/ rade. Žalovaný v 1/ rade nevedel, kedy bolo vybavované stavebné povolenie na rodinný dom s.č. 800, pretože toto stavebné povolenie vybavovala jeho mama - žalovaná v 2/ rade. Stavbu rodinného domu financovali jeho rodičia - žalovaní v 2/ a 5/ rade, pretože on na to nemal peniaze. Nehnuteľnosti žalovaný podľa svojho vyjadrenia užíva asi rok. To že bolo na nehnuteľnostiach zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania žalovaný v 1/ rade vysvetlil tak, že sa tak rozhodli jeho rodičia - žalovaní v 2/ a 5/ rade. V rokoch 2010 až 2012 aj napriek tomu že zmluvy na dodávku energií do rodinného domu K..Č.. XXX mal uzavreté on, platili dodávateľom za energie opäť jeho rodičia. Žalovaný v 1/ rade ďalej uviedol, že stavba bola stavaná pre ich rodinu, preto pri jednotlivých prevodoch pozemkov neriešili vzťahy k stavbe rodinného domu teraz pod s.č. XXX, neskôr túto odpoveď korigoval tak, že týmto vyjadrením myslel to, že dom bol stavaný pre jeho rodičov - žalovaných v 2/ a 5/ rade. nehnuteľnosti prevádzal darovacou zmluvou preto, že tento majetok mali po jeho tete zdediť jeho rodičia. O následných prevodoch vlastníctva k nehnuteľnostiach informovaný nebol.

13. Žalovaná v 2/ rade pred súdom uviedla, že pozemky nadobudla do vlastníctva v roku 2009 hneď po tom, čo ich zdedil žalovaný v 1/ rade, ktorý je jej synom. Predmetom prevodu boli iba pozemky a na nich stál starý, nepoužívateľný dom. Nehnuteľnosti jej žalovaný v 1/ rade daroval z toho dôvodu, že nemal peniaze na to, aby mohol stavať. Skutočnosť že žalovaný v 1/ rade žiadal o zmenu stavebného povolenia v osobe stavebníka si žalovaná v 2/ rade vysvetlila tak, že nemal peniaze na to, aby dom postavil on. Žalovaná taktiež uviedla, že žalovaný v 1/ rade rodinný dom s.č. XXX užíva hneď ako bol postavený, čo mohlo byť asi tak 4 roky pred jej výsluchom, konaným dňa 2.6.2015. Žalovaný v 5/ rade pôvodne označovaný ako žalovaný v 4/ rade uviedol, že nevie presne kedy sa začalo so stavbou rodinného domu, avšak v tom čase bol vlastníkom nebohý, pôvodne žalovaný v 3/ rade. K darovaniu nehnuteľností jeho osobe pôvodne žalovaným nebohým v 3/ rade došlo z dôvodu, že tento rodinný dom nebol ochotný dokončiť a ochotu prejavil on.

14. Žalovaný v 3/ a 4/ rade ktorí sú dedičmi po pôvodne žalovanom v 3/ rade uviedli, že im nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré sa týkali prevodov nehnuteľností.

15. Z výsluchu Z.. G. M. E. A. T. X. D. K. a má na starosti agendu stavebného úradu súd zistil, že počas vybavovania agendy listiny na úrad nosila žalovaná v 2/ rade. Svedkyňa taktiež potvrdila, že v rámci konania o vydanie stavebného povolenia bola dňa 28.2.2008 vykonané miestne zisťovania. Svedkyňa

si však už nevedela spomenúť, či na pozemkoch ešte stál starý rodinný dom. Ďalšie miestne zisťovanie sa robilo až pri kolaudácii stavby.

16. Z písomného vyjadrenia Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. zo dňa 10.5.2017 súd zistil, že odberné miesto na dodávku vody je vedené iba na adrese D. K. XXX, pričom od 1.1.2010 je spotreba vody fakturovaná na žalovaného v 1/ rade a odovzdanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je od 28.12.2009 fakturované taktiež na žalovaného v 1/ rade. K nehnuteľnosti pod s.č. 800 nie je zriadené žiadne vodovodné pripojenie.

17. Z vyjadrenia Západoslovenskej energie a.s. zo dňa 13.6.2017 súd zistil, že od 12.11.2009 je na odbernom mieste Horné Saliby 801 evidovaná Zmluva o združenej dodávke elektriny uzatvorená so žalovaným v 1/ rade. Na odbernom mieste D. K. XXX pritom nie je evidované uzavretie žiadnej zmluvy o dodávke elektrickej energie.

18. Z orthomapy Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra na ktorej je zachytený stav nehnuteľností v roku 2008 súd zistil, že pozemok na ktorom v súčasnosti stojí stavba pod s.č. 800 je kompletne vyčistený a pripravený na stavbu.

19. Z predloženého snímku orthomapy ktorá zachytáva stav nehnuteľností v roku 2011 je zrejmé, že stavba vzhľadom na upravenosť jej okolia je kompletne ukončená.

20. Identifikácia stavby je preukázaná snímkami GoogleEarth z ktorých jednoznačne vyplýva, že na mieste pôvodného domu pod s.č. 801 stojí v súčasnosti nový rodinný dom.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v tomto konaní rozhodoval o určovacej žalobe, musel pred samotným rozhodovaním o veci vyriešiť existenciu naliehavého právneho záujmu.

Podľa § 137 písm. b/ žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

22. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k názoru, že na strane žalobcov v 1/ a 2/ rade existuje naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vo forme, v akej ju formulovali. Súd vo veci zaujal stanovisko, že naliehavý právny záujem na strane žalobcov je daný tým, že dôjde k obnoveniu stavu majetkovej bonity žalovaného v 1/ rade, ktorý je ich dlžníkom a ktorý svoj dlh dobrovoľne neplní. určovacia žaloba v tomto prípade je podľa názoru súdu efektívnym a účinným právnym prostriedkom, ktorý zabezpečí ochranu práv žalobcov.

23. Ďalšou dôležitou otázkou ktorou sa súd musel zaoberať pred rozhodnutím vo veci samej bolo rozhodnutie, či žalovaný v 1/ rade je okrem pozemkov aj vlastníkom rodinného domu pod s.Č.. XXX. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpovede samotných žalovaných, kde sám žalovaný v 1/ rade priznal, že účelom uzatvorenia darovacej zmluvy bolo to, aby neprišiel o ďalší rodinný dom, ktorý však podľa jeho následných tvrdení ako aj argumentácii ostatných žalovaných v tom čase ešte nemal stáť. To, že rodinný dom teraz vedený pod s.č. XXX resp. stavba tohto rodinného domu už existovala v roku 2011 má súd za preukázané snímkami z orthofotomapy z ktorých je zrejmé, že v roku 2011 už rodinný dom pod s.č. XXX bol už dokončený. V tejto súvislosti preto nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že rodinný dom sa začal stavať až v čase, keď sa vlastníkom nehnuteľnosti stal žalovaný v 4/ rade, teda začiatkom roka 2011. Tvrdenia žalovaných sú taktiež vyvrátené tým, že tlakové skúšky plynových zariadení boli vykonané dňa 26.8.2011. Žalovaná v 2/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že rodinný dom sa v období od 22.1.2010 do 16.2.2011 nestaval. Tvrdenia žalovaných o tom kedy a ako sa začal rodinný dom stavať súd vyhodnotil ako rozporné a zavádzajúce, odporujúce stavu zistenému zo satelitných záberov a orthofotomáp. Vzniknutú situáciu preto súd vyhodnotil tak, že v čase prvého prevodu nehnuteľnosti t.j. ku dňu 21.12.2009 už rodinný dom, resp. jeho stavba bol postavený, preto mal byť predmetom prevodu vlastníctva. To že k tomu nedošlo, bolo podľa názoru súdu zámerom jednotlivých účastníkov prevodov.

24. Ďalšie rozpory v tvrdeniach samotných žalovaných videl súd v tom, že ako žalovaná v 2/ rade tak aj žalovaný v 1/ rade pri svojich výsluchoch v roku 2015 uvádzali rozporné tvrdenia spočívajúce v tom, že podľa žalovaného v 1/ rade rodinný dom užíva asi rok, pričom žalovaná v 2/ rade uviedla, že žalovaný v 1/ rade rodinný dom užíva hneď po jeho dokončení, t.j. je asi 4 roky pred termínom výsluchu, t.j. niekedy

od roku 2011, pričom užívanie stavby bolo povolené až v roku 2013. Skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade rodinný dom aj skutočne užíva minimálne od januára 2010, resp. decembra 2009 je preukázané aj tým, že od uvedeného obdobia má uzatvorené zmluvy so Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a od novembra 2009 aj so Západoslovenskou energiou a.s.. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ako odberné miesto je síce vedené K..Č.. XXX B. K..Č.. XXX nie je evidované u žiadneho dodávateľa ako miesto so zmluvným odberom. Táto skutočnosť je však podľa názoru súdu spôsobená tým, že žalovaný v 1/ rade využil prípojku predchádzajúceho rodinného domu stojaceho na parc. reg. „C“. XXX B. XXX.

25. Na základe týchto skutočností súd vyhodnocoval všetky dôkazy samostatne, ale hlavne v ich vzájomnej súvislosti pričom dospel k jednoznačnému názoru, že vlastníkom stavby s.Č.. XXX bol od samého počiatku žalovaný v 1/ rade a všetky nasledujúce úkony urobené v rámci stavby tohto rodinného domu boli žalovanými robené so zámerom zmenšiť majetok žalovaného v 1/ rade a vyhnúť sa jeho splnenia povinnosti uložené súdom. Takéto konanie súd vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi ktoré nemôže požívať právnu ochranu pričom je potrebné poukázať, že žalovaný v 1/ rade v rozpore so zásadami slušnosti a morálky minimálne od roku 2009 disponuje s finančnými prostriedkami žalobcov, pričom tento jeho záväzok neplní dobrovoľne, je vystavený exekučnému konaniu a za účelom zmarenia uspokojenia žalobcov koná v rozpore so zásadami morálky.

26. Súd sa nestotožňuje taktiež so stanoviskom žalovaných, že jediným prostriedkom nápravy v danom prípade môže byť odporovacia žaloba súd poukazuje na to, že dôvody neplatnosti formulované žalobcami podľa § 39 Občianskeho zákonníka súd dôvodmi, pre ktoré je právny úkon neplatný a to absolútnym spôsobom, pričom je súd toho názoru, že neplatnému právnemu úkonu nemožno úspešne odporovať, pretože predmetom odporovateľnej žaloby môže byť iba napadnutie právneho úkonu ktorý je inak platný a súd iba vylúči jeho účinnosť voči žalobcovi. V prípadoch ak je právny úkon neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka je táto neplatnosť absolútna a pôsobí voči všetkým.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Na základe vyššie cit. zákonných ustanovení dospel súd k názoru, že darovacie zmluvy uzatvárané medzi žalovaným v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade dňa 21.12.2009, žalovanou v 2/ rade a pôvodne žalovaným v 3/ rade dňa 29.6.2010, pôvodne žalovaným v 3/ rade a žalovaným v 5/ rade dňa 13.1.2011 a medzi žalovaným v 5/ rade a žalovaným v 6/ rade dňa 9.7.2013 sú neplatné. Dôvod neplatnosti súd videl hlavne v absencii vôle účastníkov týchto právnych úkonov, spôsobiť týmito právnymi úkonmi právny následok stanovený zákonom. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynul záver, že účelom týchto právnych úkonov nebol spôsobiť skutočný prevod vlastníctva na obdarovaných. Účelom týchto právnych úkonov bolo naopak to, aby došlo k zníženiu majetku žalovaného v 1/ rade a tým k znemožneniu uspokojenia žalobcov. Tieto úvahy súdu sú podporené aj reálnym stavom užívania nehnuteľností, kde sa nehnuteľnosti najprv prevádzali v rámci rodiny žalovaných zo žalovaného v 1/ rade, ktorý po vykonaní 4 prevodov vlastníckeho práva je aj tak výlučným užívateľom nehnuteľnosti a má dokonca na nich zriadené právo doživotného užívania. Táto skutočnosť je podporená aj tým, že žalovaný v 1/ rade má pouzatvárané zmluvy o dodávke energií do nehnuteľnosti.

28. Keďže k právnym úkonom dochádzalo účelovo je súd toho názoru, že vzhľadom na sledovaný cieľ ich účastníkov sú tieto právne úkony v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože ich jednoznačným účelom bolo vyhnúť sa plneniu žalovaného v 1/ rade v prospech žalobcov. Súd poukazuje taktiež na tú skutočnosť, že k prvému prevodu vlastníckeho práva došlo v období, kedy žalobcovia iniciovali konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže zámerom týchto právnych úkonov bolo vyhnutie sa splnenia právnej povinnosti žalovaným v 1/ rade je podľa názoru súdu potrebné tieto právne úkony vyhodnotiť ako právne úkony v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov sú tieto úkony absolútne neplatné, teda nie je možné sa domáhať odporovacou žalobou ich neúčinnosti.

29. Keďže všetky darovacie zmluvy vyhodnotil súd ako absolútne neplatné, nemohlo na ich základe dôjsť prevodu vlastníckych práv preto súd rozhodol tak, že žalovaný v 1/ rade je vlastníkom nehnuteľnosti a určovacej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

30. Čo sa týka námietok voči aktívnej legitimácii žalobcov je súd toho názoru, že táto otázka úzko súvisí s otázkou naliehavého právneho záujmu pričom uvádza, že aktívna legitimácia na strane žalobcov v prípade určovacej žaloby je daná tým, že na ich strane existuje naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ktorá spôsobí zmenu ich právneho postavenia v tom, že sa zmení majetková bonita žalovaného v 1/ rade a žalobcovia sa budú môcť zákonnými prostriedkami domôcť splnenia právnej povinnosti, ktorá svedčí žalovanému v 1/ rade. Z tohto dôvodu preto sa súd nemôže stotožniť s argumentáciou, že žalovať neplatnosť právneho úkonu môže iba jeho účastník práve naopak, žalovať neplatnosť právneho úkonu môže ten, komu svedčí naliehavý právny záujem vo veci, čo sú v tomto prípade jednoznačne žalobcovia. Súd vo veci rozhodol aj na základe toho, že je pri svojom rozhodovaní povinný prihliadnuť aj na základné princípy spravodlivosti, medzi ktoré patrí aj to, aby jednotlivé subjekty práva právo nezneužívali na úkor iných subjektov. V tomto prípade je súd toho názoru, že takýto postup práve zvolili žalovaní a preto je spravodlivé poskytnúť ochranu žalobcom.

Podľa § 255 ods. 1/ súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Vzhľadom na skutočnosť že žalobcovia mali vo veci plný úspech, priznal im súd plnú náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude podľa § 262 ods. 2/ rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.