Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sd-142-2016.pdf
PDF · 84.15 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/142/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky U. B. rod. U., nar. X. R. XXXX, bytom U. - U. č. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 10. marca 2016 v spojení s rozhodnutím odporkyne totožného čísla z 20. júna 2016 a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 31. mája 2016 o invalidnom dôchodku navrhovateľky takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 10. marca 2016 v spojení s rozhodnutím odporkyne totožného čísla z 20. júna 2016 p o t v r d z u j e. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 31. mája 2016 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozhodnutím z 10. marca 2016 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku napriek tomu, že bola uznaná invalidnou so 70 % poklesom jej pracovnej schopnosti dňom 25. júla 2014, pretože k uvedenému dňu nezískala potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia ale len 13 rokov a 177 dní, čím neboli splnené zákonné podmienky pre možnosť priznania dôchodkovej dávky. 2 6S d / 1 4 2 / 2 0 1 6 - 2 -
Rozhodnutím z 20. júna 2016 odporkyňa podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zrušila vyššie uvedené rozhodnutie s tým, že opravnému prostriedku navrhovateľky v celom rozsahu vyhovuje. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že na základe predložených rodných listov jej detí boli splnené podmienky pre priznanie invalidného dôchodku, pretože získala potrebné obdobie dôchodkového poistenia. Rozhodnutím z 31. mája 2016 odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 255 ods. 1, § 81 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala navrhovateľke od 25. júla 2014 invalidný dôchodok vo výške 74,50 EUR mesačne a na základe jednotlivých, vo výroku rozhodnutia cit. valorizačných úprav ho od 1. januára 2016 zvýšila na sumu 76,- EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia konkretizovala spôsob výpočtu priznanej dôchodkovej dávky s tým, že v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 - 2013 navrhovateľka nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov na zistenie priemerného osobného mzdového bodu a nezískala ich ani po postupnom rozšírení tohto obdobia pred 1. január 1984, preto bol jej priemerný osobný mzdový bod vypočítaný z nižšieho počtu kalendárnych rokov a po jeho zvýšení podľa § 63 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení bol zistený vo výške 0,5764. Ku dňu vzniku invalidity navrhovateľka získala 6 655 dní dôchodkového poistenia, ku ktorému pripočítala obdobie dôchodkového poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku v rozsahu 6 094 dní a celkové obdobie jej dôchodkového poistenia pre účely určenia sumy jej invalidného dôchodku zistila v rozsahu 34,9288 rokov dôchodkového poistenia. Vychádzala z aktuálnej
dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a určenej zákonom vo výške 10,2524 a sumu invalidného dôchodku určila ako súčin jej priemerného osobného mzdového bodu, celkového obdobia dôchodkového poistenia, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Takto určenú sumu jej invalidného dôchodku vo výške 144,50 EUR mesačne zvýšila na základe zákonnej valorizácie platnej v roku 2014 o 4,50 EUR mesačne na 149,- EUR mesačne. Zároveň konštatovala, že ku dňu vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku vo výške 149,- EUR mesačne bola navrhovateľka súčasne poberateľkou vdovského dôchodku vo výške 151,20 EUR mesačne, preto s poukazom na ust. § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení priznala invalidný dôchodok navrhovateľke v sume jeho 1, pretože táto dôchodková dávka bola nižšia než poberaný vdovský dôchodok. Poukazom na príslušnú právnu úpravu odôvodnila aj príslušné valorizačné zvýšenia priznanej dôchodkovej dávky. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia navrhovateľky. Navrhovateľka sa odvolala voči rozhodnutiu odporkyne z 10. marca 2016 a žiadala, aby bol jej nárok na invalidný dôchodok prehodnotený. Predložila rodné listy všetkých svojich detí. Po priznaní invalidného dôchodku rozhodnutím odporkyne z 31. mája 2016 žiadala, aby bola jeho výška prehodnotená s tým, že pokles jej pracovnej schopnosti jej bol priznaný len na úrovni 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 2 6S d / 1 4 2 / 2 0 1 6 - 3 -
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní a namietala výšku priznaného invalidného dôchodku aj jeho krátenie z titulu poberania vdovského dôchodku. Odporkyňa sa na pojednávanie pred krajským súdom napriek riadnemu a včasnému pojednávaniu nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto krajský súd vec prejednal v jej neprítomnosti v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. a pri rozhodovaní prihliadol na ostatné vykonané dôkazy. Písomným vyjadrením zo 7. júla 2016 odporkyňa žiadala konanie vo veci zastaviť podľa § 250o O.s.p. , pretože po priznaní invalidného dôchodku rozhodnutím z 31. mája 2016 bolo odvolaniu navrhovateľky vyhovené. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z.- Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492 ods. 1 upravil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Preskúmavacie konanie krajského súdu bolo začaté na základe odvolania navrhovateľky z 31. marca 2016, tj. pred 1. júlom 2016, preto krajský súd preskúmal označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul navrhovateľku, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu a to so žiadosťami navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskou správou posudkového lekára z 21. januára 2016, s rodnými listami jej detí, s evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia a dospel k presvedčeniu, že rozhodnutie odporkyne z 31. mája 2016, ktorým bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok je potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť pre neúplný spis správneho orgánu v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Podľa ods. 3 cit. zákonného ust. vec vrátil odporkyni v tejto časti na ďalšie konanie. Rozhodnutie odporkyne z 10.marca 2016 v spojení s jej rozhodnutím z 20. júna 2016 potvrdil ako súladné so zákonom. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných 2 6S d / 1 4 2 / 2 0 1 6 - 4 -
vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly VI., odd. A, pol. 11, písm. c) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre mozgové nádory po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch), s ľahkým reziduálnym neurologickým nálezom vyjadriť v rozpätí 50 - 70 %. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa neurologického, psychiatrického a psychologického nálezu, prípadne zmyslových porúch, s ohľadom na možnosti operačného zákroku a výsledku onkologickej liečby. Z ust. § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Podľa § 63 ods. 6 cit. zákona rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku... Podľa § 209 ods.1,4 cit. zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutie uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Navrhovateľka v konaní namietala výšku priznanej dôchodkovej dávky - invalidného dôchodku s ohľadom na jeho výpočet, krátenie pre súbeh s vdovským dôchodkom i s ohľadom na priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti. 2 6S d / 1 4 2 / 2 0 1 6 - 5 -
Pre určenie výšky invalidného dôchodku je z hľadiska zisteného priemerného osobného mzdového bodu i aktuálnej dôchodkovej hodnoty rozhodujúci dátum vzniku invalidity poistenca, pretože pri jeho výpočte sa aplikuje aktuálna dôchodková hodnota, ktorá bola platná ku dňu vzniku nároku na dôchodkovú dávku a priemerný osobný mzdový bod poistenca sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia, ktorým je zákonom definované obdobie pred vznikom nároku na dôchodkovú dávku, tj. pred vznikom invalidity. Výšku invalidného dôchodku ovplyvňuje aj samotný percentuálny pokles pracovnej schopnosti poistenca, ktorý stanoví posudkový lekár sociálneho poistenia na základe posúdenia jeho zdravotného stavu na základe predloženej zdravotnej dokumentácie. Pre posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní invalidného dôchodku z hľadiska jeho určenej výšky i dátumu jeho priznania je nevyhnutné predloženie zdravotnej dokumentácie navrhovateľky, na základe ktorej bol určený konkrétny dátum vzniku jej invalidity i konkrétna miera jej zníženej pracovnej schopnosti. Pre určenie výšky invalidného dôchodku nie je podstatný dátum, od ktorého navrhovateľka o jeho priznanie požiadala, pretože ten nesúvisí so vznikom invalidity, ktorej konštatovanie je závislé výlučne na zdravotnom stave poistenca. Odporkyňa po podaní odvolania nepredložila súdu úplný administratívny spis pre účely preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože nepredložila lekársky dokumentačný materiál navrhovateľky, na základe ktorého by mohol krajský súd posúdiť, či zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený úplne a správne, v súlade s predloženou zdravotnou dokumentáciou a teda, či určený dátum vzniku jej invalidity a percentuálna miera jej zníženej pracovnej schopnosti boli určené v súlade so zákonom a posudkovými kritériami. Uvedenú povinnosť nesplnila napriek tomu, že jej vyplýva zo zákonného ust. § 217 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého, ak o odvolaní nerozhodne organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo. Uvedený nedostatok v postupe odporkyne bol dôvodom na zrušenie rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne rozhodnúť o invalidnom dôchodku navrhovateľky opätovne a v prípade súdneho konania zabezpečiť pre súd úplný správny spis. Rozhodnutie odporkyne z 10. marca 2016, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku v spojení s rozhodnutím odporkyne z 20. júna 2016, ktorým bolo uvedené rozhodnutie zrušené, krajský súd potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p., 2 6S d / 1 4 2 / 2 0 1 6 - 6 -
pretože bolo vecne správne. Po zistení, že o invalidnom dôchodku navrhovateľky nebolo rozhodnutím z 10. marca rozhodnuté správne, pretože nebolo správne zistené jej obdobie dôchodkového poistenia, odporkyňa správne skôr vydané nesprávne rozhodnutie zrušila v rámci autoremedúry, ktorú jej umožňuje ust. § 217 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, preto uvedené rozhodnutie krajský súd ako súladné so zákonom potvrdil. V súvislosti s námietkou navrhovateľky ohľadom nesprávne kráteného invalidného dôchodku pre súbeh s dôchodkom vdovským krajský súd uvádza, že uvedený postup vyplýva z ust. § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého, ak sú súčasne splnené podmienky na výplatu invalidného dôchodku a podmienky na výplatu vdovského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Správnosť vyplácania invalidného dôchodku vo výške 1 tak, ako to odporkyňa napadnutým rozhodnutím realizovala, bude možné posúdiť po opätovnom určení výšky invalidného dôchodku a jeho priznaní v súvislosti s vyššie uvedeným (zistenie priemerného osobného mzdového bodu, aktuálnej dôchodkovej hodnoty, percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti). O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 v O.s.p. a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v jeho zrušujúcej časti odvolanie nie je prípustné. Odvolanie možno podať voči rozhodnutiu v jeho potvrdzujúcej časti a voči výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.