Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Csp/27/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, v zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: A. o zaplatenie 469,82 € s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 420,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 259,21 Eur odo dňa 26.9.2013 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 145,36 Eur odo dňa 26.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 15,67 Eur od 26.11.2013 do zaplatenie, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 78%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 26.9.2016 doplnenou písomne dňa 30.9.2016 žiadal súd, aby zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 469,82 Eur a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 264,20 Eur od 26.9.2013 do zaplatenia, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 170,15 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 35,47 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia titulom neuhradenia faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a trovách právneho zastúpenia.

2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, Vložka č. 2081/B a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2017 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu bolo žalovanej oznamované listom zo dňa 4.9.2015. Jeho právny predchodca je telekomunikačný operátor, ktorý ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej mobilnej siete, služby, internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, kedy právny predchodca poskytuje služby podľa zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákona o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb resp. zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov sa jeho právny predchodca a žalovaný dohodli na tom, že jeho právny predchodca bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním

SIM karty, ku ktorej/ktorým bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX. Na základe vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným boli jeho právnym predchodcom žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Jeho právny predchodca vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas, a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Ku dňu podania žaloby k úhrade dlhu žalovanému uplatňovanému v tomto spore zostáva suma vo výške 264,20 - doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.9.2013, suma vo výške 170,15 - doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.10.2013, suma vo výške 35,47 - doklad č. XXXXXXXXXX,. splatná dňa 25.11.2013. Žalobca si uplatňuje v tomto spore nárok výlučne za nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby.

3. Podľa § 297 zákona č. 150/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V súlade s § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol súd bez nariadenia pojednávania dňa 19.10.2017 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom: Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015, Zmluva o pripojení zo dňa 9.9.2005 ako aj jej Dodatky, Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.9.2014, faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaným vznikol na základe Zmluvy o pripojení uzavretej dňa 9.9.2005. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatkov právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ telekomunikačných služieb zapožičal žalovanému ako užívateľovi mikroprocesorovú SIM kartu a súčasne pridelil žalovanému telefónne číslo XXXXXXXXX. Žalovanému bol predaný aj mobilný telefón.

6. Z faktúry č. 7309275164 zo dňa 8.9.2013, splatnej dňa 25.9.2013 (v spise na čl. 15) súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 264,20 Eur pozostávajúcu z mesačných poplatkov vo výške 13,3249 Eur, hlasových služieb vo výške 200,5064 Eur, nehlasových služieb vo výške 2,1819 Eur, s pripočítaním 20% DPH plus upomienky vo výške 4,99 Eur.

7. Z faktúry č. 7310473159 zo dňa 8.10.2013, splatnej dňa 25.10.2013 (v spise na čl. 15/rub) súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 170,15 Eur pozostávajúcu z mesačných poplatkov vo výške 13,3249 Eur, hlasových služieb vo výške 107,6389 Eur, nehlasových služieb vo výške 0,1666 Eur, iných poplatkov a služieb vo výške 16,50 Eur (za obmedzenie služby pre neplatenie), s pripočítaním 20% DPH plus upomienky vo výške 4,99 Eur.

8. Z faktúry č. 7311676817 zo dňa 8.11.2013, splatnej dňa 25.11.2013 (v spise na čl. 16) súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 35,47 Eur pozostávajúcu z mesačných poplatkov vo výške 13,0564 Eur, iných poplatkov a služieb vo výške 16,50 Eur (za prerušenie služby pre neplatenie), s pripočítaním 20% DPH.

9. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 29.9.2014 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy s účinnosťou od 6.10.2014.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z.. o elektronických komunikáciách, podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

13. Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o poskytovaní verejnej služby uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. tým, že nezaplatil cenu za ním poskytnuté telekomunikačné služby. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a jej príslušenstva, ktorá je predmetom tohto sporu.

20. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba jej dôvodná len v časti zaplatenia sumy 420,24 Eur pozostávajúca z faktúry č. XXXXXXXXXX z mesačných poplatkov vo výške 13,3249 Eur, hlasových služieb vo výške 200,5064 Eur, nehlasových služieb vo výške 2,1819 Eur s pripočítaním 20% DPH, z faktúry č. 7310473159 z mesačných poplatkov vo výške 13,3249 Eur, hlasových služieb vo výške 107,6389 Eur, nehlasových služieb vo výške 0,1666 Eur, s pripočítaním 20% DPH, z faktúry č. XXXXXXXXXX. z mesačných poplatkov vo výške 13,0564 Eur, s pripočítaním 20% DPH.

21. K uvedeným sumám istiny súd priznal aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr (25.9.2013, 25.10.2013, 25.11.2013), kedy bola sadzba Európskej centrálnej banky 0%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne 5% ročne.

22. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie iných poplatkov a služieb, upomienok súd v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Daný zmluvný vzťah medzi stranami sporu vyplývajúci z predmetnej zmluvy o pripojení posudzoval ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

23. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na

formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa doplňujú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

24. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27.6.2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvad Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26.10.2006 Mostaza Celáro, C-168/2005 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. z 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ- Korčovská).

25. Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o pripojení je typickou štandardnou formulárovou zmluvou, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola. Predmetné poplatky boli vopred zo strany žalobcu naformulované bez možnosti zmeny zo strany spotrebiteľa, resp. neboli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednané. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).

26. Uvedené súd konštatuje aj z toho dôvodu, že zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve týkajúce sa predmetných poplatkov považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také poplatky, ktoré obstoja v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Kladie za tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripraví obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní ako sú poplatky. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

27. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nie len podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdnej dvora vo veci C-618/10; rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012 sp. zn. 18Co/109/2011).

28. Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutý telekomunikačných služieb je odôvodnený, je v súlade so zákonom, žalovanému boli poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatil riadne dohodnutú cenu, čím sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal aj príslušné úroky z omeškania, ktoré boli uplatnené v súlade s príslušným vykonávacím predpisom s výnimkou nárokov uvedených nižšie.

29. V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval vo faktúrach zaplatenie iných poplatkov a služieb vo výške 16,50 Eur bez DPH za obmedzenie služby - neplatenie resp. prerušenie služby - neplatenie a upomienok vo výške 4,99 Eur bez DPH. Súdu však nebol v tomto konaní predložený

jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté.

30. Súd zároveň poukazuje na definíciu pojmu služba v predložených Všeobecných podmienkach, ale aj z pohľadu súdu upomienku, obmedzenie služby - neplatenie, prerušenie služby - neplatenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal spotrebiteľ určitý prospech a za ktoré by teda bola žalovaná povinná platiť. Čo sa týka poplatkov za upomienku vo výške 4,99 Eur, nebolo súdu preukázané vystavenie osobitných upomienok a ich doručenie žalovanej, žalobca nepreukázal skutočné výdavky na upomienku, na ktoré by mohol vzniknúť nárok. Čo sa týka poplatkov za obmedzenie či prerušenie, treba poukázať na to, že samotné obmedzenie je nepochybne nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovanou resp. zabrániť poskytovaniu aj ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Obmedzenie a prerušenie je teda výlučným nástrojom určenej ochrany samotného žalobcu, nie je to služba v prospech žalovanej. Súd považuje poplatok za obmedzenie, prerušenie služieb v zmluve o pripojení za neprijateľné zmluvné podmienky, a teda za neplatné v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

31. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v týchto častiach žalovanej istiny, t.j. v časti požadovaného poplatku za upomienku, obmedzenie služieb a prerušenie služieb a vzhľadom k nepriznaniu nároku na ich zaplatenie, nepriznal žalobcovi ani nárok na úroky z omeškania požadované v týchto sumách, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samotnej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo z tejto istiny.

32. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

33. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 78 % (jeho úspech predstavoval 89 %, neúspech 11 %, kedy pomer úspechu a neúspechu predstavuje 78 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).