Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom Mgr. Annou Monokovou v spore žalobcu: N. N., T.. XX.XX.XXXX, H. S. XXX/XX, H., zast. JUDr. Matúš Fabian, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Námestie sv.Egídia 93, Poprad, IČO: 42421161, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, t a k t o

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 03322/16 vydaný dňa 16.06.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45744971.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.09.2016 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 03322/16 vydaný dňa 16.06.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnil tým, že dňa 06.07.2016 bol žalobcovi doručený Rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 03322/16 vydaný dňa 16.06.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta15, 851 01 Bratislava, IČO: 45744971 ( ďalej len Rozhodcovský súd) v právnej veci žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 651,54 eur s prísl., predmetom ktorého bol záväzok žalobcu ( v konaní pred Rozhodcovským súdom v postavení žalovaného) uhradiť úrok v sume 306,31 eur a úrok z omeškania v sume 16,08 eur, zmluvnú pokutu 33 eur, trovy mediačného konania 227,27 eur a poplatok za upomienku 10 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 147,78 eur. Dňa 04.04.2014 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená Rozhodcovská zmluva, v zmysle ktorej sa rozhodcovským súdom na účely Rozhodcovskej zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd so sídlom Karloveské rameno 8, 841 01 Bratislava, zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 01 Bratislava, IČO: 35 922 761. V zmysle č. II Rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 901701947 uzatvorenej dňa 04.04.2014 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno 8, 841 01 Bratislava s tým, že následne citoval ust. § 45 ods. 1 písm. d) a § 3 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že Rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 03322/16 má byť zrušený v súlade s § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nakoľko rozhodcovský súd, ktorý vydal predmetný rozhodcovský rozsudok bol ustanovený v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keďže rozhodcovský rozsudok sp.zn.

SRSAspA 03322/16 nebol v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vydaný stálym rozhodcovským súdom určeným v Rozhodcovskej zmluve. V zmysle č.II Rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 901701947 uzatvorenej dňa 04.04.2014 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom mali byť riešené pred Stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno8, 841 01 Bratislava, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. a nie iným subjektom a teda Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava. Ako ďalší dôvod zrušenia uviedol, že dňa 04.04.2014 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 901701947, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi vo výške 600 eur ( ďalej len Zmluva o úvere). Veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky na základe zmluvy o úvere, ktorá sa spravuje režimom zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ZoSÚ) a zároveň sa spravuje režimom § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu. Predmetná zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ neobsahuje náležitosti požadované ZoSÚ, pričom v predmetnej zmluve absentuje náležitosť v súlade s písm. k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ vyplýva, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „ výška, počet a termíny“ sa viaže k zložkám splátky spotrebiteľského zloženého z „ istiny, úrokov a poplatkov“ vždy samostatne. Každá zložka „ splátky spotrebiteľského úveru“, ktorá je zložená zo „splátky istiny“, „ splátky úroku“ prípadne aj splátok „ iných poplatkov“ môže byť zložená z týchto zložiek vždy v inom pomere, v čoho dôsledku žiadna splátka spotrebiteľského úveru nemusí byť zložená „zo splátky istiny“ a „splátky úroku“ prípadne „splátky iných poplatkov“ v rovnakom pomere, práve preto zákonné ustanovenie ako je vyjadrené v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je potrebné vykladať v tom zmysle, že každý z atribútov vyjadrený slovami „ výška, počet a termíny“ sa viaže ku každej v zákone definovanej zložke splátky spotrebiteľského úveru a to „ istine, úroku a poplatku“. Zákonná požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje osobitne tak k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom vyplýva z úvahy zákonodarcu, ku ktorej zákonodarca pristúpil po predchádzajúcich negatívnych skúsenostiach spotrebiteľov z dôvodov, že sa stávalo, že veritelia si jednotlivé splátky započítal najprv na úroky, poplatky, prípadne iné sankcie a až naposledy na istinu, touto právnou úpravou sa malo takémuto konaniu veriteľov predchádzať, aby spotrebiteľ mal možnosť vidieť akým spôsobom spláca poskytnutú istinu svojho spotrebiteľského úveru. Len takýto výklad požiadavky zákona spĺňa účel spotrebiteľského práva to zvýšená pozornosť venovaná ochrane spotrebiteľa ( ktorý by takto nemal byť zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy poskytnutého úveru a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Tomuto výkladu sa prikláňa rozhodovacia prax prvostupňových, ako aj druhostupňových všeobecných súdov v rámci celého územia SR a teda žalobca zastáva názor, že sa jedná o ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR. Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s §11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ z dôvodu absencie podstatnej náležitosti v zmluve o úvere sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 03322/16 má byť zrušený v súlade s § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nakoľko rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, konkrétne ZoSÚ, keďže priznal žalovanému príslušenstvo zo Zmluvy o úvere v rozpore s § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Ako posledný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedol, že predmetná zmluva o úvere zároveň obsahuje ustanovenie, ktoré je absolútne neplatným ustanovením v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Rovnako je predmetné ustanovenia absolútne neplatným ustanovením aj v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 96 % podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v danom čase, čo potvrdzuje aj fakt, že je viac ako dvojnásobná oproti výške priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorej výška predstavovala ku dňu podpisu zmluvy o úvere 44,79 %. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že rozhodcovský rozsudok sp.zn. SrSAspA 03322/16 má byť zrušený v súlade s §45 ods.1 písm. j) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nakoľko rozhodcovský rozsudok zaviazal žalobcu ako účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie právom nedovolené, ktoré odporuje dobrým mravom, keďže zaviazal žalobcu na úhradu úrokov a iných nákladov, napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo zmluvy o úvere a to vo výške odporujúcej dobrým mravom. Na základe zmluvy o úvere žalobca čerpal od žalovaného úver vo výške 600 eur. do dnešného dňa uhradil 990 eur. z uvedeného vyplýva, že ak žalobca čerpal úver vo výške 600

eur a do dnešného dňa uhradil sumu 990 eur ( 850 eur + 3 x 35 eur), potom sa žalovaný na úkor žalobcu z titulu, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov bezdôvodne obohatil vo výške 390 eur.

2. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.12.2016 uviedol, že sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi žalobcu uvedenými v žalobe. Vzhľadom na uvedený rozsah žaloby má za to, že tvrdenia žalobcu si nenachádzajú potrebnú právnu oporu, ktorou by dostatočne odôvodnil svoje tvrdenia. Žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom poukazuje na nesprávne vyhodnotenie spotrebiteľskej zmluvy a nárokov, ktoré z nej boli priznané. Žalobca bol vyzvaný na oznámenie výberu rozhodcovského súdu, čo však neoznámil a preto žalovaný si dovolil vybrať rozhodcovský súd v zmysle § 73 ods. 8. Oznámenie o výbere bolo 28.12.2015 doručené žalobcovi. V zmysle rozhodcovskej zmluvy článku II- predmet zmluvy v bode 1 sa uvádza: sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. ( ďalej len rozhodcovský súd) alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Opäť poukazuje sa mylné tvrdenie žalobcu, kde uvádza, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému súdu, avšak žalobca by mal čítať celé znenia Rozhodcovskej zmluvy a nie iba polovičné, nakoľko vo svojej žalobe uvádza, že mu bola predložená len jediná možnosť a to ktorú uvádza Rozhodcovská zmluva v písm. a) ale Rozhodcovská zmluva pokračuje ďalej kde uvádza, že zmluvné strany majú možnosť obrátiť sa podľa písm. b) na všeobecný súd. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a žalovaný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Námietku voči právomoci súdu je možné podať aj v čase keď žalovanému je doručená výzva na žalobnú odpoveď. V predmetnom prípade, žalobná odpoveď doručená nebola. Keby žalobca tento pocit nadobudol mal možnosť v lehote 10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby bola dotknutá platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo opäť naznačuje skutočnosť, že ich vzájomná podmienenosť je vylúčená. Na odstúpenie a to aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní odkazuje čl. II. ods. 3 Rozhodcovskej zmluvy. Ak by túto lehotu nestihol mal možnosť dovolávať sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo výberu rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bol poučený vo výzve na žalobnú odpoveď, avšak napriek svojej nespokojnosti ostal nečinným v konaní. Podľa tvrdení rozhodcovského súdu žalobná odpoveď doručená súdu nikdy nebola, pričom poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 14C/214/2014 zo dňa 24.09.2015, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/107/2015 a rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 19C/289/2014. Ročná percentuálna miera nákladov je stanovená v zmluve o úvere č. 901701947 vo výške 96 % . RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve o úvere č. 901701947. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je poplatok pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 341,10 eur čo predstavuje RPMN vo výške 96 %. V zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 44,79 %. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014 obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobných prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to detailom príkazu z EB, kópiami potvrdení pre klienta z Poštovej banky, Rozhodcovskou zmluvou, súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4.štvrťrok 2013, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. SRSAspA 03322/16, písomným vyjadrením žalovaného, písomnými vyjadreniami žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.02.2017 prostredníctvom právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobca v žalobe o zrušenie Rozhodcovského rozsudku sp.zn.; SRSAspA 03322/16 vydaného dňa 16.06.2016 zrušenie uvedeného rozsudku opiera o skutkové a právne dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. d), i), j) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.12.2016 nijakým spôsobom nerozporoval dôvody zrušenia Rozhodcovského rozsudku sp.zn.: SRSAspA 03322/16 v zmysle § 45 ods. 1 písm. i), j) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene doplnení niektorých zákonov, nepoukázal na žiadne nové skutkové, či právne okolnosti týkajúce sa uvedených dôvodov zrušenia Rozhodcovského rozsudku sp.zn.: SRSAspA 03322/16, žalobca opätovne poukazuje na dôvodnosť a opodstatnenosť zrušenia Rozhodcovského rozsudku sp.zn.: SRSAspA 03322/16 v súlade s dôvodmi uvedenými v žalobe o zrušenie Rozhodcovského rozsudku sp.zn.: SRSAspA 03322/16 zo dňa 28.09.2016 týkajúci sa zrušenia uvedeného rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. d) i), j) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene doplnení niektorých zákonov. Teda žalobca poukazuje na to, že stály rozhodcovský súd Rozhodcovským rozsudkom sp.zn.: SRSAspA 03322/16 rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, konkrétne ZoSÚ, keďže priznal žalovanému príslušenstvo zo Zmluvy o úvere v rozpore s § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (absencia podstatnej náležitosti v Zmluve o úvere - § 9 ods. 2 písm. k). Zároveň stály rozhodcovský súd Rozhodcovským rozsudkom sp.zn.: SRSAspA 03322/16 zaviazal žalobcu ako účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie právom nedovolené, ktoré odporuje dobrým mravom, keďže zaviazal žalobcu na úhradu úrokov a iných nákladov, napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo Zmluvy o úvere a to vo výške odporujúcej dobrým mravom. V Zmluve o úvere uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 96% podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v danom čase, čo potvrdzuje aj fakt, že je viac ako dvojnásobná oproti výške priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorej výška predstavovala ku dňu podpisu Zmluvy o úvere 44,79 % ( rozpor s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka). V Zmluve o úvere uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 96% je zároveň ustanovením, ktoré je absolútne neplatným ustanovením v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.

5. V podaní zo dňa 18.09.2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu opätovne uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s procesnou obranou žalovaného vyjadreného vo vyjadrení žalobcu k žalobe zo dňa 30.12.2016 a zároveň udávajú, že boli naplnené dôvody pre zrušenie Rozhodcovského rozsudku sp.zn. SRSAspA 03322/16 vydaný dňa 16.06.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž v súlade s § 45 ods. 1 písm. i) a j) zákona. Vzhľadom na doposiaľ v konaní uvedených skutočnostiach trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu.

6. Dňa 04.04.2014 došlo medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 600 eur a žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 576 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1176 eur a to do 14.04.2015. V zmysle zmluvy spotrebiteľ zároveň berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 96 %.

7. Medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 04.04.2014 k uzavretiu Rozhodcovskej zmluvy vyhotovenej na formulárovom tlačive, v ktorej v čl. II bod 1 bolo uvedené, že všetky spory ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 901701947 uzatvorenej dňa 04.04.2014 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou zmluvou alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako sú napríklad ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, dohoda zmluvnej pokute, záložná zmluva na hnuteľné a nehnuteľné veci, dohoda o vyplnení zmeniek, zmenka, dohoda o uznaní dlhu, zmluva o zabezpečovacom postúpení pohľadávky a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z týchto vzťahov, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. II bod 2 Rozhodcovskej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

9. Z detailu príkazu z EB zo dňa 16.11.2015, ako aj potvrdení klienta z Poštovej banky zo dňa 14.07.2015, 14.09.2015 a dňa 19.10.2015 vyplýva, že žalobca na predmetný úver uhradil celkovo sumu 955 eur.

10. V zmysle súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4.štvrťrok 2013 výška RPMN pri ostatných spotrebiteľských úveroch do 1500 eur vrátane so splatnosťou od 06 do 12 mesiacov predstavovala výšku 44,79 %.

11. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp.zn. SRSAspA 03322/16 zo dňa 16.06.2016 bol žalobca zaviazaný uhradiť žalovanému úrok v sume 306,31 eur, úrok z omeškania v sume 16,08 eur, zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, trovy mediačného konania 227,27 eur a poplatok za upomienku vo výške 10 eur. Zároveň bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému trovy rozhodcovského konania vo výške 147,78 eur.

12. V odôvodnení predmetného rozhodcovského rozsudku bolo uvedené, že Stály rozhodcovský súd dospel k záveru, že takto uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou s alternatívnym výberom súdneho orgánu nebola žalovanému uložená povinnosť riešiť prípadný spor výlučne v rozhodcovskom konaní a teda nebola žalovanému obmedzená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov len v rámci rozhodcovského konania. V intenciách uvedeného nie je podľa názoru Stáleho rozhodcovského súdu možné uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a rozhodcovskú zmluvu považoval za platne uzatvorenú.

13. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní ( § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka).

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

21. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

24. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

26. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah na základe uzavretej zmluvy o úvere, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel zmluvu o úvere so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom.

28. Predmetná zmluva je zároveň spotrebiteľským úverom, preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa, ďalej príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené nielen Smernici rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sú pre žalobcu ako spotrebiteľa priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky. Podľa ustanovenia §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. Ak by na daný právny vzťah by bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

29. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

30. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

31. Podľa ustanovenia §73 ods. 1 a 3 Zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

32. Platnosť rozhodcovskej zmluvy súd posudzoval podľa právnych predpisov účinných v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy zo dňa 04.04.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, teda podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

33. Priebeh rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný napadnutý rozhodcovský rozsudok, súd posudzoval podľa právnych predpisov, účinných v čase podania žaloby na rozhodcovský súd (29.01.2016), teda podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V zmysle predmetného zákona súd posudzoval aj podmienky a dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

34. Podľa § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

35. Žalobca v rozhodcovskom konaní prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 06.07.2016 a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na tunajšom súde dňa 30.09.2016. Žalobu teda podal v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, ktorú skutočnosť v danom prípade nenamietal ani žalovaný.

36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

37. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

38. Podľa § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

39. Ako vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

40. Podľa § 47 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

41. Dôvody, pre ktorých naplnenie možno rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach zrušiť, sú uvedené v ustanovení §45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom z koncepcie ustanovení upravujúcich zrušenie rozhodcovského rozsudku v §45 až §47 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, že tieto dôvody nie sú rovnocenné, nakoľko síce ich naplnenie vedie k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, je tu však iný dôsledok v prípade, ak sa zrušuje rozhodcovský rozsudok pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy alebo z iných dôvodov.

42. Zatiaľ čo pri zrušení rozhodcovského rozsudku, napríklad z dôvodu porušenia všeobecných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa či z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, opätovne vo veci rozhoduje rozhodcovský súd, v prípade dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, môže daný spor rozhodovať len všeobecný súd, nakoľko rozhodcovský súd nemá právomoc. Preto z dôvodu hospodárnosti konania sa súd zaoberal neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy, keďže v prípade jej neplatnosti by už skúmanie nesprávneho právneho posúdenia, prípadne porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa, bolo nadbytočné, pretože tieto otázky by súd riešil tak či tak v konaní vo veci samej za predpokladu, že by niektorý z účastníkov konania podal návrh podľa §47 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

43. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade je rozhodcovská zmluva neplatná v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože prestavuje neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom za neprijateľnú možno kvalifikovať iba podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná.

44. Priemerný spotrebiteľ nemá dostatok právnych a iných vedomostí a ani také možnosti ako žalovaný, pre ktorú pracujú vlastní právnici alebo advokátske kancelárie, aby počas uzatvárania zmluvy, prípadne v čase rozhodcovského konania vedel ako sa má a môže odborne brániť. Práve na vyrovnanie tejto nerovnováhy vzniklo spotrebiteľské právo a ex offo súdna ochrana spotrebiteľa pred nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami, kde súd má vyrovnávať tento hrubý nepomer použitím noriem spotrebiteľského práva o ktorých veľké firmy (aj žalovaný) majú dostatok informácii.

45. Sporná rozhodcovská zmluva má charakter vopred pripraveného formulára, ktorého ustanovenia spotrebiteľ nemôže nijakým spôsobom pri jej uzatváraní ovplyvniť. V rozhodcovskej zmluve je veriteľom vopred určený konkrétny rozhodcovský súd príslušný na prejednávanie sporov medzi veriteľom a dlžníkom, právo výberu pre spotrebiteľa je tak len iluzórne, patrí len žalobcovi, ktorým je najčastejšie sám veriteľ.

46. Kreovanie rozhodcovského súdu je minimálne v rozpore s dobrými mravmi a je to aj ďalšia neprijateľná podmienka spôsobujúca hrubý nepomer a nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi na škodu spotrebiteľa.

47. Spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal, napriek tomu, že má formu samostatnej listiny. Rozhodcovská zmluva bola podpisovaná súčasne so zmluvou o úvere a bola uzatvorená na začiatku zmluvného vzťahu, nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, po vzniku sporu. Treba poukázať na to, že o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom SR, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, či zmeniť (napr. výber rozhodcovského súdu). Zmluvná možnosť dlžníka na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní od jej uzatvorenia, nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou, pretože nemožno odstúpiť od absolútne neplatného zmluvného dojednania. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí vtom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi stranami sporu, na základe ktorej rozhodcovský súd si založil svoju právomoc, sa javí ako absolútne nevyvážená a preto neprijateľná. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje žalobcu, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Rozhodcovská zmluva teda nesporne nebola individuálne dojednaná.

48. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a žalobca nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

49. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Význam rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským

súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia nekvalifikovaná strana sporu, si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje.

50. Rozhodcovská zmluva nebola, napriek jej formulácii, skutočnou alternatívnou, keďže veriteľ podaním žaloby v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Po tomto výbere už žalobca nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

51. Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Na základe takejto doložky došlo k prejednaniu veci na rozhodcovskom súde, pričom však z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca sa dôkladne nezaoberal neprijateľnými podmienkami, spôsobom dojednania zmluvnej pokuty, či skutočne sú splnené všetky náležitosti obligatórne vyžadované pre spotrebiteľský úver ani výškou dohodnutého úroku z úveru.

52. Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v predmetnej je neprijateľnou podmienkou ktorá je absolútne neplatná od počiatku a preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný. Táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Zo strany žalovaného sa to javí ako snaha vyhnúť sa súdnej kontrole podľa spotrebiteľského práva.

53. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže sa jedná o neprijateľnú podmienku, súd zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) a i) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa § 47 ods. 1 tohto zákona môže žalovaný na súd podať návrh na pokračovanie v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

54. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobcovi patrí proti neúspešnému žalovanému plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.