Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4T-64-2017.pdf
PDF · 74.41 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. októbra 2017 v Prešove, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného R. Q., nar. XX. XX. XXXX U. M., trvale bytom T., T. XX
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. XT. XXX/XX/XXXX zo dňa 08.06.2017 pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že
- v presne nezistenom čase po dlhšiu dobu od 07. 02. 2014 do 07. 02. 2016 viackrát sa bezdôvodne vyhrážal zabitím svojej manželke Y.. U. Q. s tým, že ju „musí zabiť, skaličiť, zničiť“ a taktiež ju fyzicky napadol tak, že ju udieral notebookom a inými vecami z domácnosti po celom tele, vykrúcal jej ruky a intenzita jeho útokov a agresívne správanie voči Y.. U. Q. sa stupňovalo, v dôsledku čoho u nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie a konania sa dopustil závažnejším spôsobom
- na chránenej osobe,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 8.6.2017 na obvineného R. Q. obžalobu pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.10.2017 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý je mu v obžalobe kladený za vinu, nevinný.
Na základe vyššie uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného R. Q., svedkyne poškodenej Y.. U. Q. a svedka T. L. a prečítaním listinných dôkazov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa dopustil konania kladenému mu v obžalobe za vinu, pričom vo svojej výpovedi uviedol, že v čase kedy malo dôjsť ku skutku bola poškodená jeho manželkou. Pričom uviedol, že odkedy žil s manželkou v spoločnej domácnosti až doposiaľ také slová ako „že ju musí zabiť, skaličiť, zničiť“ nikdy nepovedal. Deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti po tom, čo ich manželka z bytu vyhodila a byt začala prenajímať nejakým Albáncom. V súčasnosti žije s deťmi v byte. Súd ich rozviedol vo februári 2017 na 1. stupni a potom neskôr na 2. stupni. Nikdy ju
nenapadol fyzicky alebo verbálne a ani neposielal žiadne výhražné SMS aj napriek tomu, že poškodená mu takéto SMS posielala, pričom z toho dôvodu už zmenil 3-krát mobil. Obžalovaný vypovedal, že 4 dni predtým, ako podala manželka trestné oznámenie tak jej dal 1.600,- EUR na operáciu očí, pričom uviedol, že keby ju týral tak by jej tieto peniaze nedal. Rovnako uviedol, že nemohol sa jej vyhrážať zabitím, či skaličením z dôvodu, že táto mala stiahnuť návrh na rozvod, keďže o tom, že ho podala ani len nevedel.
Svedkyňa poškodená Y.. U. Q. využila svoje právo nevypovedať, keďže obžalovaným je jej bývalý manžel, a to kvôli ich vzťahom. Uvedený dôvod súd akceptoval, keďže aj napriek tomu, že sú obaja už rozvedení, tak majú spoločné deti.
Na základe uvedeného súd preskúmal možnosť čítania svedeckých výpovedí poškodenej v prípravnom konaní zo dňa 7.2.2016 avšak tieto boli vykonané v štádiu trestného konania pred vznesením obvinenia, pričom v čase vznesenia obvinenia 7.2.2016 boli obaja manželmi, a tak poškodená mala reálne právo odmietnuť vypovedať v zmysle § 130 ods. 1 Trestného poriadku (vo vzťahu k obvinenému), čo však nemohla reálne uplatniť pred vznesením obvinenia. Rovnako keďže malo ísť o jediný priamy dôkaz svedka - obvinený sa nemal možnosť zúčastniť tohto úkonu, keďže ešte nemal vznesené obvinenie, ergo nebol ani o výsluch, ergo o jeho možnosti sa ho zúčastniť upovedomený (keďže nebol v čase výsluchu reálne v pozícii obvineného.
Na základe uvedeného súd pre posúdenie otázky viny bral tieto výpovede ako procesne nepoužiteľné, keďže nespĺňala kritéria v zmysle § 263 ods. 4 Tr. poriadku, keďže poškodená pred svojím výsluchom nemohla byť reálne poučovaná o práve odmietnuť vypovedať podľa § 130 ods. 1 Trestného poriadku (vo vzťahu k manželovi, ktorý je obvineným).
Jediná výpoveď, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní bola výpoveď poškodenej z konfrontácie s obžalovaným zo dňa 3.3.2016 kde mimo iné vypovedala, že v telefonickom rozhovore sa jej vyhrážal zabitím, ak dá opraviť auto inému. Svedkyňa zároveň uviedla, že potom, čo stiahla návrh na rozvod sa jej mal vyhrážať zabitím, skaličením a zničením, pričom uviedla, že to bolo pred rokom (výpoveď z marca 2016). Rovnako pri konfrontácii uviedla, že ju bil fotoaparátom, mobilom, či notebookom a inými vecami. Svedok T. L. kolega obžalovaného z práce vypovedal, že v období skutku, ale ani predtým ani potom, nebol svedkom nejakého útoku, že by obžalovaný útočil na poškodenú, ale bol svedkom toho ako v piatok v poobedňajších hodinách kolega pán Q. pracoval na aute a on pracoval pri ňom. V tom mu zazvonil mobilný telefón, ktorý dvihol. Z toho telefonátu vyrozumel, že jeho pani manželka dostala defekt na jeho aute, pričom jej obžalovaný povedal, že to nebol defekt, ale že ona prerazila pneumatiku. Následne jej hovoril, aby dávala pozor pri tej výmene, aby sa farba na aute nepoškodila. Na tom celom bolo zvláštne, že ona mu ten telefón zložila, ale on sa predtým snažil získať informáciu, že kde sú, že on príde osobne vymeniť to koleso a že manželka má čakať na mieste kde sú, avšak táto mu zložila telefón. Následne opäť vytočil telefón manželky, ale ona mu ho nebrala a tak volal deťom, ale už tiež nemal spojenie. Nebol svedkom žiadnych vyhrážok. Z listinných dôkazov neboli preukázané akékoľvek zranenia poškodenej, či zničené veci (mobil, fotoaparát, či notebook). V danom prípade stáli proti sebe dve protichodné verzie priebehu skutku, pričom tieto neboli podporované na jednej či druhej strane žiadnymi ďalšími priamymi dôkazmi, a tak súd nemohol uveriť jednej verzii priebehu skutku len preto, že neverí druhej a opačne. Inými slovami bez dôvodných pochybností súd nemal za preukázané, že sa vôbec skutok stal.
Tým, že poškodená využila svoje zákonné právo nevypovedať, súd ani nemohol jednak reagovať na jej tvrdenia, prípadne odstraňovať rozpory v jej tvrdeniach, ktoré vyplynuli v konfrontácii s obvineným (napr. o útokoch na poškodenú elektronickými prostriedkami, o čase vyhrážok - z jej výpovede vyplynulo, že boli vykonané po dátume skutku ako je opísaný v obžalobe a iné).
Rovnako ani svedok T. L. nevypovedal v prospech verzie priebehu skutku obžaloby, práve naopak ako kolega obžalovaného uviedol, že nebol svedkom akýchkoľvek útokov obžalovaného na poškodenú.
Súd ani nevedel pre nedostatok dôkazov vyhodnotiť, či vôbec, alebo ak áno do akej miery mala poškodená vzbudenú obavu o svoj život a zdravie v dôsledku údajného konania obžalovaného.
Už navyše súd udáva, že samotné časové vymedzenie skutku na obdobie dvoch rokov bolo tak široké, že už zo svojej podstaty takmer vylučovalo akúkoľvek reálnu možnosť stotožnenia skutku.
Súd záverom uzatvára, že vzhľadom na vyššie uvedené dve protichodné verzie priebehu skutku, pri absencii iných nezaujatých „skutkových“ dôkazov nebolo možné bez dôvodných pochybností rozhodnúť o ustálení viny obžalovaného.
Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah mal súd za to, že v danom prípade nebolo dokázané, že skutok sa vôbec stal a obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.