Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/72/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: L. Š., A. XX.XX.XXXX, S. W. P. XXX/XX, XXX XX Ž. A. M., o zaplatenie sumy 943,58 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 115,19€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% zo sumy 943,58€ od 8.11.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Zmluvná podmienka uvedená v článku 6.4 Zmluvy podľa ktorej : „ V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke“ je n e p r i j a t e ľ n o u zmluvnou podmienkou.

Súd žalobu žalobcu v časti úroku z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 16.11.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 943,58 € € s úrokmi z úveru do zosplatnenia úveru vo výške 993,31 €, s úrokmi z úveru vo výške 25,50 % ročne z dlžnej sumy od 08.11.2016 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 08.11.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.11.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške podľa zmluvy, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu v splátkach v zmluve stanovených lehotách. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením splátok, žalobcovi vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca si dané právo uplatnil na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy, následkom čoho sa stal celý úver predčasne splatným. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky dojednané vo výške 25,5% ročne. V zmysle Obchodných podmienok vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky vrátane poplatkov spojených s upomienkami voči žalovanému vo výške 39,28 €.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, zásielky súdu nepreberal na adrese trvalého pobytu evidovaného v registri obyvateľov, a súdu sa nepodarilo zistiť inú adresu, na ktorej sa zdržiava, preto postupoval pri doručovaní žaloby postupom podľa § 116 ods. 2 tak, že ju doručoval jej oznámením na úradnej

tabuli súdu a webovej stránke súdu a ďalšie písomnosti mu doručoval postupom podľa § 106 ods. 1 písm. a) s poukazom na § 116 ods. 3 CSP.

3. Súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 19.10.2017, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu aj žalovaného, procesné strany svoju neúčasť neospravedlnili, preto súd s poukazom na § 180 veta druhá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol, že pojednávať bude v neprítomnosti strán sporu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere zo dňa 08.11.2012, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21.11.2013 v spojení s doručenkou, výpisom z úverového účtu ku dňu 31.08.2015, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) dňa 08.11.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere „dostupná pôžička“, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 30,- € s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 08.12.2012 a splatnosť poslednej splátky bola dojednaná na deň 08.11.2017. Úver bol úročený sadzbou 25,50 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola vo výške 28,70 % s tým, že priemerná RPMN na trhu bola uvedená vo výške 45,60 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička a všeobecné obchodné podmienky, pričom v zmluve úvere (v bode 2.2) bolo dojednané, že právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia uvedenými obchodnými podmienkami. V článku 6 bode 6.2 obchodných podmienok bolo (o.i.) dojednané, že, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti, banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Listom zo dňa 21.11.2013 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k uvedenému dátumu a súčasne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.115,19€ do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Výšku dlžnej suma žalobca dokladoval aj výpisom z úverového účtu žalovaného. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2017 zo dňa 09.02.2017 postúpil pôvodný veriteľ (Poštová banka, a.s.) pohľadávku, ktorú evidoval voči žalovanej na spoločnosť žalobcu.

6. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 1 odsek 2 veta prvá Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

10. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11. V konaní nebolo sporným, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 08.11.2012 zmluvu o úvere. Je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 odsek 2 veta prvá ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi. Predmetnú zmluvu o úvere je tiež potrebné podriadiť pod právny režim Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 odsek 1 Občianskeho

zákonníka. Žalobca pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa (§ 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia spornej zmluvy). Vykonaným prieskumom zmluvy súd ustálil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré zákon vyžaduje na jej platnosť ako aj tie, ktoré zákonodarca sankcionuje tým, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Súd taktiež podrobením prieskumu predmetnej úverovej zmluvy nezistil také skutočnosti, ktoré by spôsobovali neplatnosť niektorého z ustanovení zmluvy pre jeho rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Predmetná zmluva je platná a účinná, obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, taktiež spĺňa náležitosti písomnej formy a bola uzatvorená v súlade s platnými právnymi predpismi.

12. Dokazovaním mal súd zároveň preukázané, že žalovaný bol povinný čerpaný úver vo výške 1.000 € splácať v 60 mesačných splátkach po 30,- € počnúc splatnosťou prvej splátky dňa 08.12.2012, pričom z rozpisu splátok mal súd za preukázané, že žalovaný zaplatil celkom na úver 6 splátok po 30,-€ (za mesiace december - máj 2013) a ďalšie platby na úver nepoukázal. Žalobca preto dôvodne vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v súlade s čl. 6 bodu 6.2 Obchodných podmienok, v súlade s ktorými tak mohol urobiť už po nezaplatení jednej splátky v lehote jej splatnosti. Žalovaný však pristúpil k zosplatneniu úveru až listom zo dňa 21.11.2013, teda po neuhradení 6 splátok úveru zo strany žalovaného. Z listinných dôkazov, predovšetkým z výpisu z úverového účtu žalovaného mal súd preukázanú existenciu záväzku žalovaného vrátiť žalobcovi nesplatenú sumu poskytnutého úveru vo výške 943,58 €, spolu s úrokmi z úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ku dňu 21.11.2013 vo výške 132,33 € a tiež bankové poplatky vo výške 39,28 €. Žalovaný výšku dlžnej sumy nerozporoval, keď v konaní zostal nečinný. Súdu zároveň nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by uvedený záväzok žalovaného zanikol splnením, resp. iným spôsobom než splnením. V časti o zaplatenie sumy 1115,19 € súd potom uznal žalobu žalobcu za dôvodnú a vyhovel jej.

13. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2017 zo dňa 09.02.2017, na základe ktorej pôvodný veriteľ previedol svoju splatnú pohľadávku na žalobcu.

14. Keďže žalovaný úver nevrátil v lehote po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (21.11.2013), dostal sa do omeškania so splnením peňažného dlhu. Súd preto žalobcovi prisúdil aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy istiny úveru vo výške 943,58 € odo dňa 08.11.2016, aj keď by žalobcovi prináležal úrok z omeškania odo dňa splatnosti úveru, t.j. od 22.11.2013 do zaplatenia. Súd je však viazaný uplatneným nárokom žalobcu, a tento rámec nemôže rozhodovacou činnosťou prekročiť, preto mu priznal uplatňovanú výšku úroku z omeškania. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka a § 3 odsek 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom žalobca by mal aj v tomto prípade nárok na vyšší úrok z omeškania (8% ročne), avšak si uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške, ktorou je súd viazaný a nemôže prekročiť jej rámec.

15. Podľa bodu 6.4. Obchodných podmienok, v prípade ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke.

16. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 298 ods. 1, 2CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade

súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

18. Súd návrh navrhovateľa v časti vyúčtovaného úroku zo zmluvy vo výške 25,5% ročne zamietol ako nedôvodný a súčasne zmluvnú podmienku uvedenú v bode 6.4. Obchodných podmienok vyhlásil vo výroku svojho rozhodnutia za neprijateľnú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má žalobca práva úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou až do úplného splatenia zmluvného záväzku. Súd na danom mieste poukazuje na to, že zmluvné dojednanie tak podstatného obsahu sa nachádzalo síce v samotnom znení zmluvy, ktorá však bola koncipovaná na niekoľkých husto popísaných stranách malými písmenami. Už zo samotného koncipovania predmetnej zmluvy, ako aj z jej obšírnosti vyplýva, že sa jedná o formulárové znenie zmluvy, do ktorého obsahu nemal žalovaný ako spotrebiteľ nijakým spôsobom zasiahnuť a vymieniť si prípadne zmenu obsahu tejto zmluvy. Zmluva obsahovala celý rad neprehľadných zmluvných podmienok zásadného charakteru tak, ako je to v prípade vyššie citovaného bodu predmetnej zmluvy, ktoré ustanovenie považoval súd za ustanovenie dojednané v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie nebolo so žalovaným individuálne dojednané (žalobca nepreukázal až do skončenia dokazovania vo veci samej opak), preto nemôže požívať právnu ochranu. Súd predmetné ustanovenie preto vo výroku svojho rozhodnutia vyhlásil za neprijateľné, a teda je v súlade s § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatné. Súd na danom mieste poukazuje na ustálenú súdnu prax v tom smere, že dohodnuté úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania. Platí tu tzv. zásada „úroky do splatnosti úveru“, pretože po splatnosti nastupuje režim sankčných úrokov z omeškania. V opačnom prípade by došlo ku kumulácii negatívneho postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa požadovalo jednak zaplatenie úrokov z úveru a tiež úrokov z omeškania. Túto zásadu je nepochybne potrebné aplikovať v spotrebiteľských vzťahoch a je aj v súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, t. j. do doby, do ktorej bol dlžník povinný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Konštrukcia uplatneného nároku (popri úrokoch z omeškania žalovať aj úroky z úveru po zosplatnení istiny) nepochybne indikuje zámer žalobcu dosiahnuť vyššiu sankciu, než akú predstavujú úroky z omeškania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/1998 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012). Súd preto žalobu žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru uznal dôvodným len čo do úrokov z úveru vyčíslených do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (t. j. do dňa 21.11.2013

- ich výška vyčíslená na sumu 132,33 €) a vo zvyšnej časti žalovaných úrokov z úveru uplatnených po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (t. j. počnúc od 22.11.2013) súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 2 tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže ich úspech v konaní je približne rovnaký (žalobca bol úspešný v časti sumy 1115,19 € a príslušného úroku z omeškania a žalovaný v časti zamietnutého úroku z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru).

17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 odsek 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.