Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/34/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, žalobca v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: D. V., K.. XX.XX.XXXX, I. O. J. A. XXXX/X, O. Š., K. XXXX/X, K. O., I. Č. O. K. XX, W., v konaní o zaplatenie 1.034,59 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 562,02 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 09.04.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8,6 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.09.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.034,59 Eur s úrokom 27,48 % ročne zo sumy 873,97 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.022,79 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s., ktorá ako veriteľ uzavrela so žalovaným ako dlžníkom dňa 08.02.2013 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Žalovanému bol poskytnutý revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- Eur. Z tohto žalovaný vyčerpal sumu 1.053,83 Eur, no napriek dohodnutým úverovým splátkam žalovaný uhradil len sumu 395,55 Eur. V dôsledku neplnenia splátok došlo potom k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru spoločnosťou Cetelem, a.s. ku dňu 16.03.2015.

2. Žalovaný prevzal žalobu s príslušnými poučeniami dňa 14.02.2017, k veci sa nevyjadril.

3. Na pojednávaní dňa 19.10.2017 súd potom prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových strán, keď žalobca cestou právneho zástupcu neúčasť ospravedlnil hospodárnosťou konania a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil finančnými dôvodmi, takisto súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti.

4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (výpis z obchodného registra, zmluva o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom úvere, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, prehľad splátok a úhrad, potvrdenia o čerpaní a platbách) mal súd za preukázané, že spoločnosť Cetelem

Slovensko, a.s. uzavrela dňa 08.02.2013 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Jej predmetom bolo (okrem iného) poskytnutie žalovanému revolvingového úveru s úverovým rámcom 5.000,- Eur, pričom v zmluve je tiež uvedená aktuálna výška úverového rámca 600,- Eur. Výška mesačnej splátky je uvedená tak, že ide o minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eur. Splatnosť mesačnej splátky je 10. deň v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. Zmluva uvádza výšku úrokovej sadzby 28,68 %, RPMN 45,94 % a takisto zvolený základný súbor poistenia s poplatkom za poistenie na úrovni 3,33 %. Zmluva v otázke poplatku za správu úveru odkazuje na sadzobník poplatkov.

5. Ako vyplýva z predložených prehľadov, žalovaný čerpal v období od 09.09.2013 do 28.05.2014 prostredníctvom súčasne veriteľom vydanej kreditnej karty či už vo forme platieb za nákup tovaru alebo výberom hotovosti z bankomatu celkovo sumu 957,57 Eur a podľa potvrdenia zo dňa 03.02.2017 uhradil celkovo sumu 395,55 Eur. Žalovaný však splátky riadne a včas neuhrádzal a v dôsledku toho potom právny predchodca žalobcu dôvodne v súlade s bodom 4.1 časti 3 úverovej zmluvy vyhlásil (po opakovaných výzvach) listom zo dňa 24.03.2015 mimoriadnu splatnosť úveru. Túto vyhlásil ku dňu 16.03.2015, pričom tento list prevzal žalovaný dňa 08.04.2015 (podľa oznámenia pošty zo dňa 10.06.2015 na č.l. 24 spisu).

6. Súčasne je súdu známe z vlastnej rozhodovacej činnosti, že ku dňu 01.07.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko a táto spoločnosť sa tak stala právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s.

7. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej úverovej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.

8. Okrem iných náležitostí zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená celková výška a konkrétna menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. g)) a tiež aby bola v zmluve uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k)). Absenciu týchto náležitosti v zmluve § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.

9. Zákon stanovil tieto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (okrem iných) preto, aby spotrebiteľ ako slabšia strana právneho vzťahu si nemusel základné parametre úveru dovodzovať zo zmluvných ustanovení v drvivej väčšine koncipovaných veriteľom (ktorý má ako aj v prejednávanom prípade súčasne postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) zorientovaného vzhľadom na svoje profesijné zameranie v úverovej problematike. Právna úprava náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola zameraná práve na to, aby všetky relevantné údaje vzťahujúce sa na úver spotrebiteľ našiel v zmluvnom texte a nemusel sa len domnievať, aký úver a za akých podmienok si to zobral.

10. V danom prípade zmluva obsahuje mätúci údaj o tom, aká je vlastne výška revolvingového úveru, keď zmluva uvádza na jednej strane výšku úverového rámca 5.000,- Eur a na druhej strane zasa aktuálnu výšku úverového rámca 600,- Eur. Z toho nemožno jednoznačne určiť aký úverový rámec si strany dohodli, inými slovami aký vysoký úver veriteľ vlastne poskytuje dlžníkovi, keď bod 1.1 časti 2 zmluvy hovorí o tom, že predmetom je poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru dlžníkovi do výšky schváleného úverového rámca. Znenie § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch pritom celkom jednoznačne hovorí o tom, že zmluva má obsahovať jeden nezameniteľný údaj o celkovej výške

(a mene) spotrebiteľského úveru a toto v zmluve obsahujúcej dve rozdielne hodnoty úverového rámca absentuje.

11. Takisto uzavretá zmluva obsahuje uvedenie mesačnej splátky vyjadrenej takým spôsobom, že od žalovaného ako spotrebiteľa vyžaduje jej určenie matematickým prepočtom (výška mesačnej splátky je minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eur), čo nezodpovedá tomu, aby dlžník spotrebiteľ v podstate bez väčších komplikácií hneď zo zmluvného textu vedel, koľko má mesačne na úver platiť. Z tohto nie je pritom zrejmé, či dlžná čiastka predstavuje len samotnú čerpanú sumu alebo si z nej (opäť sám) musí spotrebiteľ vypočítať aj úrok a teda čo je vlastne základom pre výpočet splátky. Odhliadnuc od toho bolo potom v zmluve dojednané aj poistenie vyjadrené len hodnotou 3,33 %. Takéto určenie v zmluve vôbec nedáva odpoveď na otázku z čoho sa počíta, či je už zahrnuté v predtým určenej splátke alebo nie, na aké obdobie a s akou frekvenciou sa platí, atď. Práve preto znenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby bolo zo zmluvy zrejmé, čo splátka zahŕňa, či teda len istinu alebo aj úrok či iné poplatky. V danom prípade uvedené zmluvné ustanovenia nezodpovedajú zákonnej dikcii a nemožno ich nedostatok preklenúť ani výkladom, ktorý by spotrebiteľovi úplne jednoducho a zreteľne dal odpoveď na to, aký je rozsah a obsah záväzku, ktorý má plniť.

12. Uvedené nedostatky zmluvy potom súd vyhodnotil na ťarchu veriteľa (dodávateľa) ako tvorcu zmluvy a tak musel konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovanému poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Podľa prehľadu a potvrdení zo dňa 03.02.2017 (č.l. 44 a 45 spisu) žalovaný zaplatil z vyčerpanej sumy 957,57 Eur (žiaden dôkaz nepreukazuje, že to bola suma 1.053,83 Eur ako bolo tvrdené v žalobe) len sumu 395,55 Eur. Jeho dlh zo zmluvy potom predstavuje ešte rozdiel v sume 562,02 Eur. Preto vo zvyšku žalovanej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru nevznikla žalovanému ani povinnosť zaplatiť žalovaný úrok 27,48 % ročne zo sumy 873,97 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia.

13. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa so zaplatením celého dlhu dostal do omeškania podľa § 563 dňom 09.04.2015 vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 24.03.2015, ktorý prevzal dňa 08.04.2015, nakoľko k zosplatneniu úveru logicky nemohlo dôjsť spätne už ku dňu 16.03.2015, kedy žalovaný nemohol nijak vedieť, že je povinný vrátiť celý úver. Odo dňa 09.04.2015 až do zaplatenia má žalobca právo na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne (úroková sadzba ECB platná ku dňu 09.04.2015 vo výške 0,05 % ročne plus 5 percentuálnych bodov) zo sumy 562,02 Eur. Vo zvyšku súd preto žalobu zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 1.034,59 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 562,02 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 54,3 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 45,7 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 8,6 % (54,3 % mínus 45,7 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.