Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/56/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. C., nar. XX.XX.XXXX a V. C., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, rodičia detí: matka Mgr. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXFl, X U. S. A. X., H., Malta, zastúpená Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou so sídlom v I., A. Y. XX, otec I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., A. Y. XXX/XX, zastúpený AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Martin, A. Pietra 10645/17, IČO: 50 157 892, o zvýšenie výživného, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 16P/1/2015-245 zo dňa 30.05.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin rozhodol o návrhu otca na zvýšenie výživného tak, že zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 04.07.2014 v časti výživného a uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého I. zvýšeným výživným vo výške 90 eur mesačne a na výživu maloletej V. zvýšeným výživným vo výške 80 eur mesačne vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca od 01.03.2016. Súd tiež vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 01.03.2016 do 31.05.2017 na maloletého I. vo výške 990 eur a na maloletú V. vo výške 840 eur a povolil matke splátky 25 eur mesačne na každé z detí spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamietol, o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine § 62, § 65, § 75 - § 78, ako aj ust. § 121 CMP, resp. rozhodnutie o trovách zdôvodnil s poukazom na ust. § 52, § 55 a § 57 CMP. Konštatoval, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, o výživnom bolo naposledy rozhodované v konaní OS Martin 19P/35/2014 rozsudkom zo dňa 04.07.2014, kedy bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej matka na každé dieťa prispievala sumu po 30 eur mesačne. V tom čase bola matka detí nezamestnaná. V čase rozhodovania súdu boli deti fyzicky staršie, matka sa zamestnala a dosahovala príjem, preto takúto zmenu považoval za podstatnú, aby mohlo dôjsť k zmene predchádzajúceho rozhodnutia. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti bral súd do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. Návrh otca, ktorý žiadal zvýšiť výživné na každé dieťa od podania návrhu na sumu 150 eur, vo zvyšnej časti zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obidvaja rodičia. Otec maloletých detí dôvodil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci s tým, že je neakceptovateľné, aby z pohľadu záujmu maloletých detí súd zvýšil výživné na sumu 90 eur na I. a 80 eur na V. a zdôvodnil, že je to primerané pomerom rodičov. Súd nedostatočne vyhodnotil majetkovú a príjmovú situáciu na strane matky a odôvodnené potreby na strane maloletých detí. Výživné tak stanovil v nesprávnej výške. Odvolateľ žiadal, aby súd zvýšil výživné od podania návrhu, t. j. od 01.10.2015, kedy už v tom čase matka bola zamestnaná a dosahovala určitý príjem, súd tiež nebral do úvahy, že matka sa o deti nestará osobne, pokiaľ sa deti s ňou stretávajú, ide o styk nepravidelný a náklady naň by nemali byť zohľadňované ako výživné poskytované deťom, keďže aj otec poskytuje kompletnú asistenciu a súčinnosť pri realizovaní styku matky s deťmi. Vzhľadom na ustálenú zásadu, že súd má vychádzať zo stavu platného v čase rozhodovania, mal posudzovať podstatný nárast príjmu matky a zvýšenie výdavkov vynakladaných na obe maloleté deti otcom. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil v súlade s návrhom otca.

3. Matka maloletých detí prostredníctvom zástupcu v odvolaní uviedla, že podľa nej prvoinštančný súd v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Matka sa nestotožnila s výškou stanoveného výživného a žiadala, aby súd určil zvýšené výživné sumou 40 eur na jedno dieťa od 01.03.2016. Súd nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že matka maloletých detí býva a pracuje na Malte, chce so svojimi deťmi udržiavať pravidelný kontakt, pričom ak deti cestujú na Maltu, je potrebné im uhradiť i náklady na cestovné pre ďalšiu zodpovednú dospelú osobu. Deťom tiež zakúpila oblečenie, s deťmi má dobrý vzťah, prostredie Malty je pre ne atraktívne, hlavne počas letných prázdnin. Súd tiež nezohľadnil, že matka maloletých detí od februára 2017 má zvýšené výdavky na bývanie a vedenie domácnosti, keďže býva sama, jej vzťah s priateľom sa skončil. Zvýšilo sa tak nájomné na 700 eur mesačne, o čom doložila súdu nájomnú zmluvu. Zvýšenú vyživovaciu povinnosť, ktorú určil súd matke, považuje za neprimeranú s ohľadom i na príjmové a majetkové pomery otca detí, ktoré sú nadpriemerné a výživné matky nie je nevyhnutne potrebné na zabezpečenie potrieb detí.

4. Vo svojich vyjadreniach obaja rodičia v podstate zopakovali svoje predchádzajúce prednesy s tým, že každý trval na svojich odvolacích dôvodoch.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 - § 66 a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom mal i odvolací súd preukázané, že otec sa domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany matky z dôvodov, že došlo k zmene pomerov od času poslednej úpravy výživného, ktorá bola schválená rozsudkom ako rodičovská dohoda dňa 04.07.2014. Rodičia sa dohodli na výške výživného v sume 30 eur na každé dieťa, pričom v tom čase deti bývali u otca, matka bola nezamestnaná a žila v zahraničí s priateľom. Otec už v tom čase podnikal s realitami a jeho príjem dokázal zabezpečiť obom deťom nadštandardné podmienky. Z vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom mal aj odvolací súd preukázané, že matka sa zamestnala od 01.03.2016 a jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 1.248 eur. Pracovala aj od novembra 2015 do januára 2016 s priemerným príjmom 405 eur. Pomery na strane maloletých detí sa zmenili len minimálne, stále navštevujú základnú školu, majú rozsiahle voľnočasové aktivity, obe sú zdravé. Majetkové pomery otca sa výrazným spôsobom nezmenili. Je vlastníkom viacerých nehnuteľností, konateľom a spoločníkom je vo viacerých obchodným spoločnostiach. Osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje otec, deti sa s matkou stretávajú v čase jej prítomnosti na Slovensku, prípadne cestujú za ňou na Maltu.

7. Rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možné očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky vlastných príjmov a podobne. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených a hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné, športové potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet a vychádzať len z porovnania príjmov oboch rodičov.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na vykonané dokazovanie postupoval pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prvoinštančný súd správne a s jeho závermi sa odvolací súd zhoduje. Prvoinštančný súd správne skúmal, či od posledného rozhodnutia o úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Tu súd správne poukázal na zmenu pomerov na strane maloletých detí, ktoré súvisia s ich fyzickým rastom a vyspievaním, ako aj s uspokojovaním ich kultúrnych a športových potrieb. Tiež dospel k záveru, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane matky maloletých detí, ktorá od 01.03.2016 dosahuje príjem, ktorý jej umožňuje vo vyššej miere finančne sa podieľať na zabezpečení základných potrieb detí. Prvoinštančný súd podľa názoru odvolacieho súdu vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď stanovil zvýšené výživné na maloletého I. sumou 90 eur mesačne a na maloletú V. sumou 80 eur mesačne, a to od 01.03.2016. Prvostupňový súd pri rozhodovaní postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí. S jeho závermi sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle § 387 ods. 2 na tieto poukazuje. Vo svojom odvolaní ani jeden z rodičov neuviedol žiadne iné dôvody, s ktorými by sa už nevysporiadal prvoinštančný súd a ktoré by boli spôsobilé iným spôsobom vyhodnotiť skutkový a právny stav zistený prvoinštančným súdom. V danom prípade súd vychádzal aj z ust. § 121 CMP, v zmysle ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Pri zmene takéhoto rozsudku (pôvodného) už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. V danom prípade samotní rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, na základe ktorej stanovili, že primerané výživné v roku 2014, keď sa dohoda schvaľovala, je zo strany matky 30 eur na každé dieťa. Prvoinštančný súd po zistení, že matka sa zamestnala a dosahuje príjem 1.300 eur, zvýšil vyživovaciu povinnosť u oboch maloletých detí na trojnásobok, resp. takmer trojnásobok. Novým rozhodnutím nemožno naprávať prípadnú nesprávnosť pôvodného rozhodnutia (v tomto prípade dohoda rodičov).

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

10. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .