Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/29/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Daňa a prísediacich Mariany Hirňakovej a PhDr. Anny Bačovej v trestnej veci obžalovaného C. B., pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 Trestného zákona a iné, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 2Pv 314/13/7702 zo dňa 13.02.2015, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. októbra 2017 v Humennom, takto

rozhodol:

M. C. B., L.. XX.XX.XXXX E. E. nad Topľou, trvale bytom O. G. XXX, okres Y., prechodne bytom E. L. P.M., M. XX/XX,

j e v i n n ý , ž e

ako starosta obce O. G. v období r. 2008-2010 postupne uskutočnil výber finančných prostriedkov z obecných účtov:

1. č.ú: XXXXXXXXXX/XXXX - vedeného vo VÚB banke, spolu 40 výberov, v každom mesiaci rokov 2008-2009 v hotovosti a prostredníctvom šekovej knižky na celkovú sumu vo výške 18.237,64 €,

2. č.ú: XXXXXXXXXX/XXXX - vedeného v Dexia banke /Prima banke/, prostredníctvom platobnej karty Maestro č. PK - XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorej bol držiteľom, uskutočnil na rôznych miestach 28 výberov v období mesiacov júl 2010 až december 2010 na celkovú sumu 7.070 €,

3. č. ú: XXXXXXXX/XXXX - vedeného vo VÚB banke, uskutočnil dňa 14.11.2008 jeden výber na sumu 331,94 €,

4. č.ú: XXXXXXXXXX/XXXX - vedeného vo VÚB banke, uskutočnil spolu 8 výberov a to v mesiacoch jún, september 2008 a v mesiacoch apríl, jún, júl, september a november 2009 na celkovú sumu 3.480,20 €,

ktoré následne po výbere z obecných účtov nevložil do pokladne obce, nedokladoval účel ich použitia a použil ich pre vlastnú potrebu a spôsobil tak obci škodu v sume 29.119,78 €

a ako starosta obce O. G. v období r. 2008 a r. 2010 postupne uskutočnil výber finančných prostriedkov z obecného účtu:

5. č. ú: XXXXXXXXXX/XXXX - vedeného vo VÚB banke, na ktoré boli zasielané účelovo viazané finančné prostriedky zo strany Krajského školského úradu v Prešove č. účtu: 7000123475/8180, ktoré mal mesačne poukazovať na bankový účet Základnej školy v Ruskej Porube, uskutočnil výbery na celkovú sumu 12.500 €, ktoré použil na iný ako určený účel,

t e d a

v skutku 1-4

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu a spáchal uvedený čin ako osoba, ktorá ma osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného,

v skutku 5

neoprávnene získanú dotáciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, použil v rozsahu väčšom na iný ako určený účel,

v skutkoch 1-5

ako verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania a spôsobil ním značnú škodu,

č í m s p á c h a l

v skutku 1 až 4

zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1 ods. 2 písm. c/, ods. 3 Tr. zák.

v skutku 5

prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Tr. zák.

v skutkoch 1 až 5

zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e:

podľa § 326 ods. 3 za použitia § 41 ods. 1, 2, § 36 písm. j/, k/, l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 5 /päť/ rokov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á aj trest zákazu činnosti vykonávať verejnú funkciu v oblasti samosprávy a štátnej správy v trvaní 5 /päť/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

odôvodnenie:

Dňa 23.02.2015 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 314/13/7702 zo dňa 13.02.2015, ktorú podal na obvineného C. B. pre zločin sprenevery podľa 213 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 Trestného zákona, prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona a zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), c), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Súd vo veci po predbežnom prejednaní obžaloby nariadil viackrát hlavné pojednávanie, ktoré boli odročované pre plnenie pracovných povinnosti obžalovaného mimo územia SR, na ktorom predseda senátu po prednesení obžaloby poučil obžalovaného C. B. o jeho právach a povinnostiach, aj o jeho

práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 a 2 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel a vyhlásil, že je vinný zo spáchania všetkých skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu v obžalobe prokurátora.

Keďže obžalovaný C. B. po zákonnom po učení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu v obžalobe okresného prokurátora, súd pristúpil u neho k otázkam v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. písm. c/, d/, f/, g/, a h/, na čo obžalovaný uviedol:

písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo je podstatou skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, bol poučený o všetkých svojich právach a mohol sa radiť s obhajcom, písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznal k skutku.

Súd následne dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovaného C. B., ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať a rovnako s prijatím vyhlásenia obžalovaného súhlasili aj jeho obhajca a zástupca poškodenej strany.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. C. B., že je vinný zo skutkov uvedených v obžalobe. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného B. za skončené a vykonal iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Podľa odpisu z registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný C. B. do dňa podania obžaloby mal jeden záznam v registri trestov, a to pre odsúdenie tunajším okresným súdom z 23.02.2012 vo veci sp. zn. XT/ XX/XXXX, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, za trestný čin podľa § 259 Trestného zákona. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou v trvaní štyroch rokov, no tento trest mu bol odpustený dňa 02.01.2013 na základe amnestie prezidenta republiky a tak sa na neho sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Aj v tomto prípade sa žalovaného skutku mal dopustiť v rovnakom období rokov 2008-2010, ako starosta obce.

C. B. podľa podanej správy o povesti od Obce O. G. je ženatý, žije usporiadaným rodinným životom a príkladne sa stará o potreby svojej rodiny. Býva v bytovom dome, kde má byt v osobnom vlastníctve. V súčasnosti sa nezdržiava v mieste trvalého bydliska, pretože je pracovne odcestovaný v zahraničí. Vo funkcii starostu pôsobil 12 rokov, bol spoločensky aktívny, obľúbený a jeho správanie nebolo prejednávané komisiou na ochranu verejného poriadku.

Prokurátor s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného o vine navrhol uznať ho za vinného v zmysle obžaloby. Pri rozhodovaní súdu o treste navrhol zohľadniť nielen osobu páchateľa, ale aj závažnosť konania obžalovaného a spôsobený následok. Uviedol, že obžalovaný v rozhodnom období vystavil Obec O. G. nútenej správe a dokonca v rozhodnom období dôsledkom jeho konania neboli odvádzané povinné odvody na povinné poistenie. Navrhol zohľadniť poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ust. § 36 písm. j/, l/ a písm. n/ Tr. zák., ako aj priťažujúce okolnosti uvedené v ust. § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., teda že obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov, z toho dvoch zločinov, a v minulosti už bol za trestný čin odsúdený, pričom tento čin spáchal ako starosta obce O. G.. Navrhol preto súdu uložiť mu úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Keďže poškodená strana náhradu škody nežiadala, uviedol, že nie je potrebné rozhodovať o náhrade škody.

Obhajca obžalovaného poukázal na to, že vyhlásenie obžalovaného netreba chápať ako číro kajúcnicky a vypočítavý úkon, pretože obžalovaný sa kajúcnicky správa už od roku 2014, keď uzavrel s obcou O. G. splátkový kalendár a tento poctivo každý mesiac dodržiava. Zo strany poškodenej strany bolo potvrdené, že obžalovaný má splatené z celkového dlhu už okolo 20 tisíc eur, a keďže dôveruje obžalovanému,

poctivosti jeho konania a splácania dlhu, nežiadala rozhodnúť o náhrade škody. Dal do pozornosti súdu, že obžalovaný má toho času výborné zamestnanie, pretože pracuje v zahraničí, kde dosahuje veľmi slušné zárobky a je veľký predpoklad, že pri jeho ponechaní na slobode splatí dlh úplne bezo zvyšku. Bol ochotný v minulosti uzatvoriť dohodu o vine a treste s okresnou prokuratúrou, ale v stanovenom termíne sa nedokázal dostaviť na okresnú prokuratúru. Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplýva, že sa u neho neprejavujú sklony ku kriminalite. Uviedol, že každý sa môže občas dostať do určitých ťažkostí, do nejakých dlhov a dostane sa do určitých potiaži so splácaním týchto dlhov, pričom obžalovaný už v prípravnom konaní vypovedal, že schodok, ktorý vznikol voči obci O. G., bol spôsobený viac-menej jeho nedôslednosťou pri zaúčtovaní jednotlivých položiek, no bez ohľadu na to došlo k spáchaniu zločinu. Dodal, že pokiaľ ide o subvenčný podvod, bolo preukázané, že obžalovaný peniaze pre školu odovzdal ešte v tom istom roku, a to do posledného centu. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd pri ukladaní trestu zohľadnil jednak poľahčujúce okolnosti a postupoval v súlade s § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., teda aby obžalovanému mimoriadne znížil trest, tento mu uložil s podmienečným odkladom, hoci aj na dlhšiu skúšobnú dobu a prípadne mu uložil aj trest zákazu vykonávať verejné funkcie na určitú dobu. Dodal, že aj keď za tieto zločiny hrozia pomerne vysoké trestné sadzby, sú to konania, ktoré neohrozujú iných občanov na živote alebo zdraví, a preto jeho ponechanie na slobode by bolo primeraným, keďže samotný obžalovaný nie je nebezpečný pre spoločnosť.

Obžalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že pokiaľ je zdravý a má dobrú prácu, tak ten svoj dlh voči obci v najbližšej dobe splatí. S chybou, ktorú spravil bude žiť do konca života, ale myslí si, že svoje konanie aspoň sčasti vyváži alebo zmierni. Pri udelení práva posledného slova úprimne oľutoval, čo sa stalo.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabraní v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky ne jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaného súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy.

Súd u obžalovaného C. B. zistil prítomnosť troch poľahčujúcich okolností, a to, že viedol pred spáchaním teraz posudzovanej trestnej činnosti riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona), že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a dobrovoľne uhradil a uhrádza spôsobenú škodu (§ 36 písm. k/ Trestného zákona), a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona). Vzhľadom k prevahe poľahčujúcich okolností súd pristúpil k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona, a to k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V danom prípade podľa názoru súdu u obžalovaného sú splnené aj zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, a teda bolo možné mu uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu i vzhľadom na pomery páchateľa a v neposlednom rade aj vzhľadom na dlhý odstup času od spáchania trestnej činnosti po rozhodnutie súdu, počas ktorého obžalovaný vedie riadny život, tým, že riadne pracuje a uvedomiac si nesprávnosť svojho konania, pravidelne spláca poškodenej strane spôsobenú škodu, by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti v jeho prípade postačí aj trest kratšieho trvania. V prejednávanom prípade súd musel rešpektovať ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, a teda nemohol uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, keďže v osobitnej časti Trestného zákona je pri žalovanom skutku dolná hranica trestnej sadzby pri treste odňatia slobody aspoň päť rokov. Pri najprísnejšie posudzovanom zločine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona je v zmysle ods. 3 trestná sadzba u trestu odňatia slobody sedem až dvanásť rokov.

Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov, lebo dospel k presvedčeniu, že aj napriek spáchaniu troch trestných činov, z toho dvoch zločinov, v osobe obžalovaného sa nejedná o značne narušeného a nebezpečného páchateľa, na ktorého je potrebné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože podľa názoru súdu uloženia takého trestu by nebolo účelné ale skôr kontraproduktívne. Všetky spáchané skutky sú ekonomickej povahy a vznikli aj z dôvodu nedôsledného vedenia účtovníctva a tým aj zlého prehľadu pri nakladaní a používaní finančných prostriedkov obce, no nijako vážne neohrozili obecnú samosprávu ani občanov žijúcich v obci. O tom, že obžalovaný zrejme nezodpovedne, ale nie zo zištných dôvodov, nakladal s financiami obce, svedčí aj to, že obžalovaný peniaze, ktoré mu boli zaslané zo strany Krajského školského úradu v Prešove, v relatívne krátkom čase v celej výške vrátil riaditeľovi školy, čo sa stalo ešte pred podnetom na trestné stíhanie a pred vznesením obvinenia obžalovanému. Súd je tiež toho presvedčenia, že ponechanie obžalovaného na slobode dáva väčšie záruky na skoré splatenie vzniknutého dlhu pre obec, ako jeho faktické obmedzenie na slobode, o čom svedčí aj jeho snaha a pravidelné splácanie dohodnutých splátok aj vďaka práci v zahraničí, kde sa zamestnal práve preto, aby čím skôr uhradil spôsobenú škodu. V správe o povesti je obžalovaný hodnotený kladne, nedopustil sa ani spáchania priestupku. Aj súčasný starosta Obce O. G. sa vo svojom elektronickom vyjadrení, ako zástupca poškodenej strany ( č. l. 227 trestného spisu ) prihovára za uloženie trestu, ktorý by obžalovaný vykonával na slobode, pretože potvrdil pravidelné splácanie dohodnutých splátok obžalovaným, je predpoklad, že takto skôr uhradí spôsobenú škodu a pre ich obec je to veľká finančná pomoc. V tejto správe zároveň uviedol, že v čase, keď obžalovaný vykonával funkciu starostu v obci fungoval základná škola, materská škola, školská jedáleň, folklórny súbor, každoročne sa organizovali kultúrne podujatia - festivaly a obec hrala okresnú súťaž vo futbale. Chybné rozhodnutia obžalovaný podľa neho nespôsobil úmyselne, keďže nenadobudol žiadne majetky, ktoré by priamo poukazovali na nezodpovedné a úmyselné zavádzajúce narábanie s financiami obce. Podľa názoru súdu uložený druh trestu a jeho výmera môže splniť výchovný účel z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie a bude tak na obžalovaného dostatočne výchovne vplývať v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa nedopusti nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.

Aj keď obžalovaný sa trestnej činnosti, pre ktorú na neho bola podaná obžaloba dopustil skôr, ako bol vyhlásený rozsudok v trestnej veci tunajšieho súdu v roku 2012, /pričom aj vtedy posudzovanú trestnú činnosť mal spáchať v rokoch 2008-2010/, vzhľadom k tomu, že uložený trest mu bol amnestovaný s účinkom, že sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený, tak uloženie súhrnného trestu do úvahy neprichádzalo / § 42 ods. 3 Tr. zák./

Keďže obžalovaný trestný čin spáchal v súvislosti s výkonom svojho povolania starostu, bolo potrebné uložiť mu aj trest zákazu činnosti vykonávať verejnú funkciu v oblasti samosprávy a štátnej správy na dobu 5 /päť/ rokov, aby sa počas tejto doby nemohol znova dopustiť rovnakej alebo obdobnej trestnej činnosti. Súd obžalovanému v zmysle § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona, na poslinenie výchovného účinku uloženého podmienečného trestu, uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia súd vo veci rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať,

a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.