Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Pc-5-2016.pdf
PDF · 87.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pc/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa A. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX proti odporcovi Z. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX, K. R. v konaní o zrušenie výživného k plnoletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/78/2009-34 zo dňa 8.9.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoP/29/2009-59 zo dňa 16.12.2009, a to počnúc dňom 23.9.2014.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporcovi stanovenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, pod spis. zn.: 4P/245/2008 zo dňa 6.7.2009, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, pod spis. zn.: 2 CoP 29/2009, zo dňa 16.12.2009 odo dňa ukončenia štúdia Z. D., nar. XX.X.XXXX.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, 5C 218/01 zo dňa 3.9.2003 v spojení s krajským rozsudkom v Prešove, 3 CoP 501/2003 zo dňa 24.6.2004. Maloleté deti boli vtedy zverené do starostlivosti ich matky. V posledných rokoch nie je navrhovateľ v priamom kontakte so svojimi, teraz už plnoletými deťmi. Myslí si, že už sú sebestační a nenavštevujú žiadnu školu. Navrhovateľ je vo vážnom zdravotnom stave, poberá invalidný dôchodok a má zvýšené výdaje z dôvodu vážneho onkologického ochorenia. Podľa Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Jeho synovia podľa jemu dostupných informácií ukončili školy. Keďže ho o ničom neinformujú, nevie či sú toho času zamestnaní, no vie, že sú obaja (čomu sa teší) fyzicky i psychicky zdraví a schopní zamestnať sa v odbore, ktorý vyštudovali. Myslí si preto, že sú splnené podmienky na to, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči synom rozsudkom súdu zrušená.
3. Odporca sa podaním doručeným súdu dňa 20.1.2017 vyjadril, že na základe návrhu navrhovateľa súhlasí, aby súd vydal rozsudok, ktorým zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa A. D., nar. XX.X.XXXX k odporcovi Z. D., nar. XX.X.XXXX určenú rozsudkom č. 4P/245/2008 zo dňa 6.7.2009 a rozsudkom č. 2CoP/29/2009 zo dňa 2009 v rozsahu bežného výživného, zaostalé výživné je povinný plniť až do jeho splatenia, odo dňa právoplatnosti rozsudku.
4. Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, u ktorého bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 9.10.2017 z dôvodu
zhoršenia zdravotného stavu. Naďalej trvá na podanom návrhu, ktorý podal dňa 7.12.2016 a žiada, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. V prípade potreby navrhuje, aby bol vypočutý doma, nakoľko je onkologickým pacientom. Súd preto v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti navrhovateľa.
5. Na pojednávaní dňa 10.10.2017 odporca nesúhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti od dátumu ukončenia štúdia, a to z dôvodu, že počas jeho doterajšieho života navrhovateľ oňho nejavil žiaden záujem, o výživnom bolo rozhodované súdnou cestou, doposiaľ nie je vyrovnané celé dlžné výživné, ktoré je vymáhané od navrhovateľa formou exekútora. Poukázal na predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že študoval do 22.9.2014, kedy ukončil 2. ročník VŠ, následne sa 1.10.2014 zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, táto evidencia trvala do 9.7.2015. Počas tohto obdobia sa priebežne chodil na úrad práce hlásiť, neštudoval, v tomto období ho živila mama. Následne tak, ako to vyplýva z potvrdenia Žilinskej univerzity nastúpil do 1. ročníka uvedenej univerzity, avšak externou formou štúdia. Touto externou formou študoval od 10.7.2015 do 27.9.2016, splnil podmienky na nástup do 2. ročníka štúdia, avšak v tomto nepokračoval z toho dôvodu, že došlo k zmene podmienok na formu bakalárskeho štúdia, ktorá sa predlžila z 3-ročného na 4-ročné. Čiže preto ďalej v štúdiu nepokračoval, otvoril si živnosť (osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa 28.10.2016) a aktuálne pracuje na základe predmetného osvedčenia v lese pri ťažbe dreva, alebo približovanie dreva koňmi.
6. Súd sa oboznámil s obsahom predmetného spisu a zistil nasledovný skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/245/2008-93 zo dňa 6.7.2007 súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 5C/218/2001 zo dňa 03.09.2003 vo výroku o výživnom pre maloleté deti tak, že toto výživné zo strany otca A. D., nar. XX.XX.XXXX zvýšil pre syna Z. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 1 000,- Sk mesačne na sumu 67,- eur mesačne a pre mal. M. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 700,- Sk mesačne na sumu 60,- eur mesačne, u oboch počnúc dňom 01.10.2008, ktoré výživné bol otec povinný uhrádzať u plnoletého Z. D. k rukám plnoletého syna a u mal. M. D. k rukám matky mal. dieťaťa Z. N. N., vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné za obdobie od 01.10.2008 do 30.06.2009 u Z. D. vo výške 304,12 eur a u mal. M. D. vo výške 330,70 eur bol otec povinný uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 15,- eur u každého dieťaťa spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/78/2009 zo dňa 8.9.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoP/29/2009 zo dňa 16.12.2009 súd zamietol návrh otca na zníženie výživného. Z potvrdenia o návšteve školy za celé štúdium vystavené Žilinskou univerzitou v Žiline, elektrotechnickou fakultou vyplýva, že priebeh štúdia plnoletého Z. D. bol nasledovný : 1. ročník od 12.7.2010 do 22.9.2011, opakovane 1. ročník od 23.9.2011 do 11.9.2012, 2. ročník od 11.9.2012 do 5.9.2013, následne 2. ročník od 5.9.2013 do 22.9.2014 a následne 1. ročník od 10.7.2015 do 27.9.2016 - externá forma štúdia. Z potvrdenia ÚPSVaR Stará Ľubovňa z vyplýva, že plnoletý Z. D. bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.10.2014 do 9.7.2015 a následne od 24.9.2015 do 31.10.2016. T.č. je Z. D. živnostníkom, čo vyplýva z osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 28.10.2016 na vykonávanie živnosti - poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 231 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“),, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
8. Predmetom konania je zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému Z. D., nar. XX.X.XXXX.
9. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zmeniť alebo zrušiť len na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) a súčasne len vtedy, ak sa zmenili pomery, t.j. okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti (§ 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine). Bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné na
maloleté dieťa. I keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom na plnoleté dieťa zmeniť prípadne zrušiť len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov (k zníženie alebo zrušeniu vyživovacej povinnosti) nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i pred podaním návrhu. Naopak z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a z ust. § 231 CSP vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je treba pristúpiť (na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia konania, ak nejde o výživné na maloleté dieťa) vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery. Rozhodujúca pre zrušenie vyživovacej povinnosti u plnoletého dieťaťa je teda iba zmena pomerov a nie deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 473/2012 zo dňa18. septembra 2012, kde Ústavný súd riešil obdobnú vec, pričom poukázal na vzájomný vzťah § 163 ods. 1 OSP /t.č. § 231 CSP/ a § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Ústavný súd konštatoval, že „ust. § 163 ods. 1 OSP /t.č. § 231 CSP/ vymedzuje okamih, od ktorého pri absencii osobitnej právnej úpravy možno zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku zmeny pomerov. Výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, že § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine neobsahujú osobitnú úpravu doby, na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje zrušenie, prípadne zníženie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že právna úprava, ktorá danú situáciu upravuje, je obsiahnutá v § 163 ods. 1 OSP.“ Rovnaký záver vyplýva tiež z uznesenia Ústavního soudu České republiky sp. zn. II. ÚS 1146/07 zo dňa 07. 06. 2007. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu do času, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť (samo uspokojovať svoje potreby). Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom nadobudnutie takejto schopnosti dieťaťa nie je viazané na vek dieťaťa, a teda je prípustné, aby k zániku vyživovacej povinnosti rodičia z uvedeného dôvodu došlo (výnimočne) aj vo vzťahu k maloletému dieťaťu. V prípade, ak však výživné na dieťa bolo určené súdnym rozhodnutím, len nadobudnutím samotnej schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, nezaniká automaticky vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu (vo väčšine prípadov k plnoletému), ale je potrebné, aby o zrušení vyživovacej povinnosti rozhodol súd. Súd rozhodne o zrušení vyživovacej povinnosti, ak má v konaní preukázanú zmenu pomerov, t.j. okolností rozhodujúcich pre ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. Pri rozhodovaní o zrušení vyživovacej povinnosti je súd povinný zobrať do úvahy všetky osobitosti posudzovanej veci.
10. Ako súd už vyššie uviedol, výživné určené súdnym rozhodnutím možno zrušiť, ak došlo k zmene pomerov, pričom nie je rozhodujúci deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti na súd. Vyživovaciu povinnosť rodiča k plnoletému dieťaťu možno zrušiť aj spätne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca začal študovať na vysokej škole v roku 2010, v dôsledku čoho naďalej trvala vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nemu. Odporca však 1. ročník opakoval, t.j. opakovane nastúpil do 1. ročníka a taktiež opakovane do 2. ročníka. Štúdium dennou formou ukončil dňa 22.9.2014. Následne sa zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 1.10.2014 a bol v evidencii do 9.7.2015. Od 10.7.2015 do 27.9.2016 začal opätovne študovať, avšak externou formou štúdia. Od 24.9.2015 do 31.10.2016 bol opätovne evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Od 28.10.2016 je živnostníkom v oblasti poskytovania služieb v lesníctve a poľovníctve.
11. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ sa dieťa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá. Externá forma štúdia sa nepovažuje za relevantný dôvod pokračovania vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. V prípade študujúcich detí je judikatúra súdov pomerne ustálená v právnom názore, podľa ktorého, ak dieťa skončí strednú školu a pokračuje v štúdiu na vysokej škole má sa za to, že sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a nie je schopné samo sa živiť. Súčasne sa ale prihliada aj na formu štúdia. Denné štúdium prezumuje závislosť študenta od výživy rodičov, naproti tomu externá forma štúdia vytvára študentovi podmienky k tomu, aby vlastnou činnosťou získal pravidelný príjem a tým aj schopnosť uspokojovať svoje potreby z vlastných zdrojov. Pri externom štúdiu sa neprihliada len na objektívnu existenciu trvalého príjmu zo zamestnania či podnikania, ale i na potencionálne nadobudnutie schopnosti samé sa živiť.
12. Navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti odo dňa ukončenia štúdia, čiže neuvádza konkrétny dátum ukončenia vyživovacej povinnosti. Moment zániku vyživovacej povinnosti si ustálil súd v priebehu dokazovania. Charakteristickým znakom vyživovacej povinnosti je jej elasticita, čo znamená, že vyživovacia povinnosť sa v prípade, ak došlo k jej zániku môže pri zmene pomerov znovu obnoviť. Odporca od 10.7.2015 začal opakovane študovať, a to externou formou štúdia, čomu predchádzalo ročné zaevidovanie sa na úrade práce, a teda podľa názoru súdu sa toto štúdium nepovažuje za sústavné pokračovanie v príprave na budúce povolenie, preto vyživovacia povinnosť navrhovateľa k
odporcovi zanikla. Vzhľadom na uvedené súd preto zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi ku dňu 23.9.2014, t.j. nasledujúci deň po ukončení dennej formy štúdia. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že následne bol odporca 10 mesiacov evidovaný aj na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Súd taktiež nezistil ani zdravotné, ani žiadne objektívne dôvody u odporcu, aby vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi naďalej trvala.
13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Stará Ľubovňa, písomne, trojmo. (§ 59 ods. 1 CMP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. [(§ 127 a § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvejinštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vadamala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stavveci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.