Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/62/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: F. V., W.. X.XX.XXXX, F. Q. L. XXX, o zaplatenie 3 882,12 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1 327,61 Eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Súd žalobu v ostatnej časti zamieta.

III. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu (V.Ú.B. a.s.) sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia 3 882,12 eur s 8,05% úrokom z omeškania ročne od 16.1.2016 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že so žalovanou dňa 21.6.2005 uzavrel Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, kde sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. Žalovanej bol poskytnutý úver s úverovým rámcom 2 550 eur s dohodnutým úrokom 21,60 % ročne a žalovaná sa zaviazala úver splácať po 85 eur mesačne. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy ani po viacerých pokusoch o obnovenie platobnej disciplíny zo strany právneho predchodcu žalobcu, pred odstúpením na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil k 6.1.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.12.2015 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, sankčného úroku, štandardného úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady vo výške 3 882,12 eur. Žalovaná si neplnila povinnosť uhradiť záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu v lehote splatnosti uvedenej vo výpise z bankovej knihy t.j. do 15.1.2016 a žalobcovi , ktorému bola pohľadávka postúpená, tak vznikol nárok na úhradu dlžnej sumy a úrokov z omeškania odo dňa nasledujúcom po dni splatnosti t.j. od 16.1.2016 2. V priebehu konania podal žalobca návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu, nakoľko na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom: Všeobecná úverová banka a.s. ako postupcom dňa 14.09.2016, bola pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Súd uznesením 10C/62/2016-87 zo dňa 9.5.2017 pripustil, aby z konania vystúpil právny predchodca žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava a na jeho miesto vstúpil žalobca: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava,IČO 35 831 154. 3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala včas žalovaná odpor s odôvodnením, že výška žalovanej istiny je nedôvodná, žalobca nezohľadnil všetky úhrady z jej strany. Uviedla, že všetky úhrady poukazovala na istinu. Ďalej poukázala, že ustanovenia zmluvy neboli individuálne dojednané, zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, preto sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

4. Pred začatím pojednávania podaním zo dňa 16.10.2017, doručeným súdu dňa 17.10.2017 žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 1 327,61 eur s prísl. (istina, poplatky a sankčný úrok) späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň upravil v zmysle čiastočného späťvzatia žalobu tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2 254,51 eur s príslušenstvom. 5. Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu, pripojenými listinnými dôkazmi: oznámenie o postúpení pohľadávky, úverová zmluva, úverové zmluvné podmienky, výzva k splateniu celého úveru, podacie hárky, výpis čerpania, splátok a úhrad, na základe čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: 6. Zo „Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Žolík “ vyplýva, že žalovaná dňa 1.6.2005 požiadala o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. a právny predchodca žalobcu dňa 21.6.2005 žiadosť žalovanej schválil a poskytol jej revolvingový úver s úverovým rámcom 896,23 Eur (27 000 Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala splácať pevnou splátkou 29,87 Eur (900 Sk) mesačne. Dňa 18.3.2006 žalovaná požiadala o nový schválený úverový rámec vo výške 1 194,98 (36 000 Sk) s pevnou splátkou 39,83 Eur (1200 Sk) mesačne, ktorý bol dňa 22.3.2006 schválený. Dňa 19.7.2007 žalovaná požiadala o nový schválený úverový rámec vo výške 1 493,72 (45 000 Sk) s pevnou splátkou 49,79 Eur (1500 Sk) mesačne, ktorý bol dňa 23.7.2007 schválený. 7. Z výpisu z pôžičkovej karty Žolík vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úverový rámec 2550 eur, so štandardnou splátkou 85 eur, štandardnou úrokovou sadzbou 21,6% ročne, sankčnou úrokovou sadzbou 5,05%. Ide o výpis za zúčtovacie obdobie od 01.01.2009 do 31.03.2015, pričom k 6.1.2016 mala žalovaná uvedený debetný zostatok na úhradu v sume 3 882,12 eur, splatný dňom 15.1.2016. Ďalej súd zistil, že počas uvedeného obdobia žalovaná vyčerpala 7 516,73 Eur a v rôznych splátkach uhradila 7 808,45 eur. 8. Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa , orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 9. Súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení posudzoval, či právo žalobcu, ktoré by inak bolo právom zo spotrebiteľského vzťahu, je dôvodné v celom rozsahu. Plnenie veriteľa bolo poskytnuté vo výške 7 516,73,- Eur postupne bezhotovostne výbermi z pôžičkovej karty. Podľa výpisu prehľadu splátok celkovo žalovaná uhradila 7 808,45 Eur. Súd preskúmal náležitosti zmluvy s poukazom na ustanovenia zákona platného v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré upravujú náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a zistil, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti, preto zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov 10. Podľa § 3 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 52 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a n adruhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa §-u 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, platného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa .Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa §-u 56 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, platného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je povinný pred uzatvorením zmluvy písomne poskytnúť každej osobe, ktorá o to požiada, úplné a pravdivé informácie uvedené v ustanovení § 55 ods. 1 okrem informácií uvedených v písmenách a), k) a q) a poučenie o spôsobe a mieste, kde možno získať ďalšie doplňujúce informácie. Poučenie musí obsahovať každá reklama týkajúca sa práva užívať budovu alebo jej časť na určenú dobu. Písomné informácie, ktoré poskytol dodávateľ pred uzatvorením zmluvy, sú pre neho záväzné a musia sa stať súčasťou zmluvy. Zmeny takto poskytnutých informácií môžu vyplývať iba z okolností, ktoré nemôže dodávateľ ovplyvniť, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Dodávateľ je povinný písomne upozorniť spotrebiteľa na každú zmenu týchto informácií, a to najneskôr desať dní pred uzatvorením zmluvy. Podľa §- 4 ods. 1, 2, 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platný a účinný v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, podľa ods. 2 cit. zák., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a)sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, podľa ods. 5 cit.zák , od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa §-u 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa §-u 145 ods. 1-3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Podľa §-u 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 11. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 2 554,15 eur s príslušenstvom nie je dôvodná. Z prevedeného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu: V.Ú.B. a.s. poskytol žalovanej revolvingový úver na základe predmetnej zmluvy ako právnická osoba, podnikateľ a žalovaná je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver bez uvedenia účelu. Preto je potrebné vzťah z predmetnej zmluvy posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. 12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel v zmysle § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvu o spotrebiteľskom úvere - Zmluvu o vydaní pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK a.s., ku ktorej viedol účet č. 02578148 so žalovanou dňa 21.6.2005,na základe ktorej právny predchodca žalobcu vytvoril pre žalovanú rámec revolvingového úveru a z tohto jej umožnil čerpať. Podľa základného znenia tejto zmluvy v znení jej doplnkov žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 2 550 eur pri mesačnej splátke 85 eur . 13. Súd zistil z prehľadu čerpania splátok a ich úhrad, že žalovaná čerpala úver prostredníctvom kreditnej karty, úver aj splácala splátkami najskôr 63,07 eur, potom 85 eur mesačne. Zo žaloby žalobcu, z výpisu z predmetnej karty a špecifikácie pohľadávky žalobcom vyplýva, že výška schváleného úverového rámca bola 2250 eur. Rozsah čerpania úveru žalovanou predmetnou kartou žalobca do 1.1.2009

nešpecifikoval, a nebolo možné výšku čerpania úveru zistiť ani z ním predložených listinných dôkazov, je uvedený iba debetný zostatok vo výpise z karty v sume 3 882,12 eur. 14. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve. Tento nedostatok zmluvy nemožno obhájiť ani prípadným tvrdením, že všetky podmienky čerpania a splácania revolvingového úveru sú uvedené v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných VÚB a.s., hoci by aj žalovaná bola s nimi oboznámená. Tento názor vyslovil aj KS v Banskej Bystrici v rozsudku 15Co203/2015 zo dňa15.04.2015 Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. 15. Súd dospel k presvedčeniu, že úver, ktorý bol poskytnutý žalovanej, je bezúročný a bez poplatkov, a to pre nedodržanie náležitostí v úverovej zmluve, ktorý vyžadoval vtedy platný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., a to v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. 16. Podľa §-u 4 ods. 1 písm. g) vtedy platného Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá musela mať písomnú formu pod sankciou neplatnosti, musela obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá ak nebola uvedená, spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle §-u 4 ods.5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemohol veriteľ požadovať úrok alebo poplatky , ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z úverovej zmluvy, ktorú žalovaná podpísala dňa 1.6.2005 (zo strany veriteľa bola podpísaná dňa 21.6.2005) nevyplýva, žeby v texte úverovej zmluvy boli uvedené úroky, ročná percentuálna miera nákladov alebo poplatky. Úverové podmienky boli zaslané žalovanej až s kreditnou kartou, a to po uzavretí zmluvy, teda úroky, poplatky a RPMN neboli žalovanej vôbec známe v čase, keď úverovú zmluvu podpisovala, teda k 1.06.2005. Z tohto vyplýva, že žalovaná vôbec nemala vedomosť, za akých podmienok si tento úverový produkt od veriteľa kupuje. Súd nenamieta skutočnosť, že by niektoré náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemohli obsahovať, či už cenník veriteľa pripadne obchodné podmienky, avšak tieto dokumenty musia byť nesporne známe dlžníkovi v čase, keď úverovú zmluvu uzatvára, v tomto prípade žalovaná mala mať o nich vedomosť a mali jej byť dané k dispozícií 1.06.2005, čo žalobca ničím nepreukázal, že to tak bolo. Inak nemožno konštatovať, že jej vôľa smerovala k dohode o poplatkoch, o úrokoch, ktoré jej v čase uzatvárania úverovej zmluvy nemohli byť , vzhľadom na zasielanie dokladov , známe. Súd je toho presvedčenia, že napriek tomu, že šlo o revolvingový úver, veriteľ mal povinnosť aspoň príkladom uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá by sa vzťahovala k takto poskytovanému spotrebiteľskému úveru za predpokladu jeho jednorazového čerpania a pravidelného splácania dohodnutými splátkami, vzhľadom na vtedy platnú úrokovú sadzbu. 17. Za takýchto okolností, keďže pre nedodržanie týchto náležitostí je úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov a s prihliadnutím na sumy, ktoré žalovaná reálne žalobcovi zaplatila - zo špecifikácie pohľadávky žalobcom doručenej súdu dňa 17.2.2016 vyplýva, že išlo o sumu 7 808,45 eur , pričom žalovanej boli vyplatené finančné prostriedky v celkovej sume 7 516,73 eur a účtované za uvedené obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2015, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalovaná zaplatila viac ako od žalobcu ( jeho právneho predchodcu) dostala. Túto sumu však žalobca nemôže započítavať na poplatky, úroky a podobne, nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov, rovnako nemôže týmto titulom žalovanej evidovať nezaplatené pohľadávky. Keďže súd dospel k záveru, že žalovaná úver preplatila, žalobu ako nedôvodnú zamietol. 18. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 327,61 eur s príslušenstvom bez ďalšieho zastavil, nakoľko žalobca vzal žalobu v časti späť pred začatím pojednávania. 19. Na základe hore uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

20. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.