Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15Cb-93-2015.pdf
PDF · 125.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cb/93/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobcu : H.. X. R., K.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, W. K. B., právne zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Emília Šimkuláková, Štefánikovo námestie 2, Spišská Nová Ves, proti žalovaným : 1./ INSIA UNIVERZO, s.r.o., Školská 10, Spišská Nová Ves, IČO: 36 702 064, právne zastúpený : JUDr. Vladimír Dodrv, advokát, Spišská Nová Ves, Školská 10 a 2./ Q.. X. V., K.. XX.XX.XXXX, Š. XX, W. K. B., o zaplatenie 2.542,95 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1./ a 2./ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.224,80€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 27.03.2015 žalobný návrh, ktorým žiadal, aby mu boli žalovaní spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť sumu 2.542,95€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku je právnym nástupcom spoločnosti DENTOS s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2014. Žalovaný 1./ uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dňa 20.01.2010 Kúpnu zmlúv k hnuteľným veciam, kde kúpna cena bola dohodnutá vo výške 66.388,-€ a Dodatkom č. 1 uzavretým dňa 29.07.2010 bola upravená na sumu 52.982,66€. Z dôvodu, že žalovaný 1./ nemal dostatok finančných zdrojov na úhradu kúpnej ceny, bola splatnosť kúpnej ceny dohodnutá v pravidelných mesačných splátkach po 2.000,-€ vždy do posledného dňa príslušného mesiaca počnúc mesiacom január 2010 až do zaplatenia. Celkom išlo o 27 mesačných splátok, ktoré mali byť uhradené do 2 rokov t.j. do decembra 2011. Z tohto dôvodu sa zároveň účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že kupujúci bude predávajúcemu platiť úrok vo výške 3% z dlžného zostatku kúpnej ceny a to od uzavretia kúpnej zmluvy až do zaplatenia celej kúpnej ceny. Splatnosť úrokov bola dohodnutá v deň splatnosti každej splátky samostatnou sumou prevodom na účet žalobcu. Za splnenie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu s príslušenstvom prevzala žalovaná 2./ záruku vyhlásením zo dňa 20.01.2010. Žalovaný 1./ kúpnu cenu neuhradil riadne a včas, na čo ho žalobca listom zo dňa 26.05.2014 vyzval na zaplatenie zostatku kúpnej ceny ako aj 3% úroku, na základe čoho žalovaný 1./ doplatil kúpnu cenu, pričom posledná splátka istiny bola zaplatená 01.07.2014. Dohodnutý 3% úrok však žalovaný 1./ neuhradil. Žalobca úroky vyčíslil a listom zo dňa 18.11.2014 vyzval žalovaných k ich úhrade, pričom úroky predstavujú sumu 2.542,95€ ( vo výzve bola z dôvodu sčítacej chyby nesprávne uvedená výška 2 .552,-€), pričom žalovaný 1./ na výzvu nereagoval, úroky neuhradil a žalovaná 2./ listom z 21.11.2014 oznámila, že nárok žalobcu neuznáva a úroky odmietla uhradiť.
2. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to kúpnu zmluvu zo dňa 19.01.2010 s Prílohou č. 1, Dodatok č. 1 zo dňa 28.07.2010 ku Kúpnej zmluve, Vyhlásenie ručiteľa zo dňa 20.01.2010, prehľad splátok kúpnej ceny a výpočet úrokov, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2014, Listy s výzvou na úhradu príslušenstva kúpnej ceny zo dňa 18.11.2014 s odpoveďou žalovanej 2./ na túto výzvu, výpisy z Obchodného registra, prehľad o výškach priemerných úrokových sadzieb z úverov.
3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť, pričom mali za to, že ak by zaplatili žalovanú sumu, došlo by u žalobcu k vzniku bezdôvodného obohatenia s odôvodnením, že obsahom spornej kúpnej zmluvy je povinnosť predávajúceho dodať kupujúcemu súbor hnuteľných vecí a nie požičať kupujúcemu peňažné prostriedky. Preto ak mal predávajúci dodať hnuteľné veci, mal kupujúci v zmysle kogentných ustanovení Obchodného zákonníka zaplatiť predávajúcemu len kúpnu cenu, prípadne úroky z omeškania. Požadovaním akéhokoľvek iného plnenia z kúpnej zmluvy, teda aj úrokov, dochádza podľa žalovaných k závažnému odchýleniu od kogentných ustanovení § 409 ods. 1 ObZ, čím znenie článku II. bod 2.5 zmluvy svojím obsahom odporuje zákonu a je neplatné. Podľa žalovaných úrok predstavuje v zmysle zákona formu odmeny veriteľa za úver alebo peňažnú pôžičku, ktorú poskytol dlžníkovi a ktorú je dlžník povinný platiť od doby poskytnutia peňažných prostriedkov v dohodnutej výške, pričom zákon ustanovuje dve možnosti, a to tak, že výšku úrokov ustanoví zákon ako najvyššiu prípustnú výšku úrokov alebo je dlžník povinný platiť úroky obvykle požadované za úvery. Pokiaľ veriteľ požaduje zaplatenie úrokov, teda odmeny za poskytnutie peňažných prostriedkov, je povinný preukázať existenciu písomnej zmluvy podľa § 497 Obchodného zákonníka a zároveň musí takýto subjekt disponovať bankovým povolením na poskytovanie úverov a pôžičiek v rámci predmetu svojho podnikania v súlade so zákonom o bankách. Preto nedodržanie čo len jedného zo zákonných predpokladov má za následok vznik rozporu zo zákonom a v prípade poskytovania úverov bez povolenia v rámci predmetu svojho podnikania ide o trestný čin neoprávneného podnikania. Ustanovenie článku II. bod 2.5 Kúpnej zmluvy, na základe ktorého žalobca žiada zaplatenie žalovanej sumy, považujú tiež za neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, v akej výške vlastne veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku, z akej sumy má byť dlžník povinný platiť úrok, či predmetom úrokovej sumy má byť až konečná dlžná suma a aká je ročná priemerná miera nákladov takéhoto úveru. Je nezrozumiteľné, čo je potrebné chápať pod 3% dlžného zostatku dlžnej ceny, keď sa žalovaná vo svojich splátkach nedostala do omeškania a kúpnu cenu riadne a v zmysle dohody so žalobcom zaplatila. Podľa názoru žalovaných je v príkrom rozpore s dobrými mravmi taký právny úkon, ktorým jedna strana simuláciou právneho úkonu požaduje nezákonné peňažné plnenia hoci tak mohla táto strana činiť už pri uzatváraní zmluvy v kúpnej cene. Ak predávajúci očakáva za predmet kúpy vyššiu kúpnu cenu, tak si ju takto dohodne v zmluve ako vyššiu kúpnu cenu, avšak nepriame zvyšovanie kúpnej ceny spôsobom jednostranného určovania úrokov zo splátok kúpnej ceny postráda akúkoľvek logiku a je v rozpore s dobrými mravmi a žalobca pravdepodobne nadobudol presvedčenie, že keď spoločnosti CETELEM alebo Quatro poskytujú nákup na splátky s úrokom, môže postupovať rovnako.
4. Ako prostriedky procesnej obrany použili žalovaný skutkové tvrdenia a výpis z Obchodného registra právneho predchodcu žalobcu.
5. K námietkam žalovaných zaslal žalobca vyjadrenie, kde nesúhlasí s právnym názorom žalovaných a má za to, že základné ustanovenia pre kúpnu zmluvu sú uvedené v § 409 Obchodného zákonníka a sú to určenie zmluvných strán, vymedzenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho predmet kúpy dodať a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Ostatné nepodstatné náležitosti si môžu strany upraviť dohodou odchýlne od zákona a medzi nepodstatné časti kúpnej zmluvy patrí okrem iného aj spôsobom zaplatenia kúpnej ceny. V predmetnej kúpnej zmluve si účastníci dohodli zaplatenie kúpnej ceny v splátkach po 2.000,-€ mesačne, pričom takýto spôsob zaplatenia bol dohodnutý z dôvodu, že kupujúca nemala prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny jednorázovo a splátky mala zaplatiť z príjmu činnosti zubnej ambulancie, ktorú si takto vlastne kupovala. Kupujúci si podľa tvrdenia konateľky nemohol zobrať ani úver na tento účel, pretože nespĺňal podmienky banky, a preto práve z dôvodov, že išlo o dlhodobé postupné splácanie dohodnutej kúpnej ceny, a teda v podstate o " predaj na úver", bola dohodnutá aj platobná podmienka, že kupujúci zaplatí aj úrok vo výške 3% z dlžného zostatku kúpnej ceny. Týmto sa mala kompenzovať výhoda kupujúceho a nevýhoda predávajúceho vyplývajúca z platenia kúpnej ceny dlhodobými splátkami. Ak by si kupujúci na zaplatenie kúpnej ceny vzal úver od banky, musel by platiť úroky banke, a to vyššie ako má platiť za výhodu splátok predávajúcemu. Žalobca má za to, že táto zmluvná podmienka nie je zákonom zakázaná a zákonu neodporuje. S argumentáciou žalovaného,
že predávajúci mal mať na tento účel bankové povolenie, pretože úvery môžu poskytovať len banky, nesúhlasil z dôvodu, že v zmysle zákona o bankách je hlavnou úlohou bánk prijímanie vkladov a poskytovanie úverov, na čo potrebujú bankové povolenie, bez ktorého nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb. Predávajúci teda nepotreboval bankové povolenie na v kúpnej zmluve dohodnutý predaj na splátky a na odmenu vo forme úroku za výhodu pre kupujúceho z dôvodu, že nešlo o bankovú činnosť, ktorej podstatou je, že banka úvery poskytuje z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb. Predávajúci pri dojednávaní platobných podmienok neporušil žiadne zákonný zákaz, ani kogentné ustanovenia zákona a zmluvné strany si iba dohodli odplatu pre predávajúceho za výhodu splátok pre kupujúceho. Z uvedených dôvodov ani nebol spáchaný trestný čin neoprávneného podnikania s poukazom, že podnikanie je sústavná činnosť, preto príjem z ojedinelého dojednania v zmluve nemožno za podnikanie považovať. Žalobca taktiež nesúhlasil s tvrdením, že by dojednanie úrokov bolo neurčité a nezrozumiteľné, keďže dlžný zostatok kúpnej ceny sa menil po každej zaplatenej splátke, bol zistiteľný v každom okamihu a nie je žiaden problém úrok vyčísliť. Výšku RPMN nie je dôvodné skúmať, pretože okrem 3% úroku žiadne iné náklady nie sú so splácaním spojené a nie sú ani uplatňované. RPMN teda predstavuje 3% a vzhľadom na v tom čase platné ročné úrokové sadzby za úvery v bankách vo výške 3,84% , dohodnutý úrok nebol v rozpore ani so zákonom, ani s dobrými mravmi. Zo všetkých uvedených dôvodov preto dohodnutý 3% úrok ako odplatu za výhodu kupujúceho splácať kúpnu cenu v splátkach za platne dohodnuté zmluvné dojednanie nepovažujú za bezdôvodné obohatenie.
6. V rámci pokusu o uzavretie zmieru žalovaní z dôvodu hospodárnosti konania a nezvyšovania nákladov žalobcovi navrhli, že mu zaplatia sumu 1.000,-€, avšak žalobca trval na zaplatení celej žalovanej sumy.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení a listinných dôkazov, okrem dokazovania vyžiadaním si daňových priznaní žalobcu za roky 2010 až 2014, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :
8. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť DENTOS s.r.o. uzavrel dňa 19.01.2010 so žalovaným 1./ kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj hnuteľných vecí tvoriacich vybavenie stomatologickej ambulancie špecifikovaných presne v Prílohe č. 1 k zmluve. Za spoločnosť DENTOS s.r.o. uzavrel zmluvu konateľ H.. X. R. U. za žalovaného 1./ uzavierala zmluvu konateľka Q.. X. V.. Kupujúci sa touto zmluvou zaviazal predmet kúpy prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. Kúpna cena a jej splatnosť boli dohodnuté článku II. zmluvy tak, že jej výška bola 66.388,-€, ktorá však mala byť znížená o čistý zisk po zdanení dosiahnutý v ambulancii predávajúceho v období júl - december 2009, kedy stomatologickú starostlivosť vykonávala Q.. X. V., ako aj znížená o kúpnu cenu súčiastky potrebnej na opravu RVG radioviziografia RSV 3 - poškodený bol senzor RVG. Keďže tieto položky mali byť účastníkom zmluvného vzťahu známe až po uzavretí zmluvy, zaviazali sa upraviť výšku kúpnej ceny následným uzavretím dodatku k zmluve. Kupujúci sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu v pravidelných mesačných splátkach po 2.000,-€ prevodom na účet predávajúceho vždy do posledného dňa príslušného mesiaca počnúc mesiacom január 2010 až do zaplatenia.
9. Bod 2.5. článku II. kúpnej zmluvy má názov " Úroky " a podľa jeho obsahu tým, že kúpna cena bude zaplatená v splátkach, sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci bude platiť predávajúcemu úrok vo výške 3% p. a. z dlžného zostatku kúpnej ceny, a to od uzavretia zmluvy až do zaplatenia celej kúpnej ceny. Úroky sú splatné v deň splatnosti každej splátky samostatnou sumou prevodom na účet predávajúceho.
10. Zaplatenie kúpnej ceny s príslušenstvom bolo podľa bodu 2.7. článku II. kúpnej zmluvy zabezpečené ručením žalovanej 2./ ako fyzickej osoby. Ručiteľ podpísal aj samostatné vyhlásenia dňa 20.01.2010 o tom, že veriteľovi - spoločnosti DENTOS s.r.o. v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka zaplatí za dlžníka - spoločnosť UNIVERZO s.r.o. kúpnu cenu vo výške 66.388,-€ spolu s jej príslušenstvom, alebo jej nesplatené splátky podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2010 v prípade, ak ju dlžník v dohodnutých lehotách splatnosti nezaplatí veriteľovi.
11. Dňa 28.07.2010 uzavreli zmluvné strany dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve , ktorým bola zmenená časť týkajúca sa označenia kupujúceho v dôsledku zmeny jeho obchodného mena na INSIA UNIVERZO s.r.o. a bod 2.1 článku II. týkajúci sa kúpnej ceny a jej splatnosti tak, že výška kúpnej ceny po prihliadnutí na čistý zisk a cenu súčiastky bola dohodnutá na sumu 52.982,66€. Ostatné články bodu II. kúpnej zmluvy ostali v platnosti bez zmien.
12. Podpisy na kúpnej zmluve, jej dodatku ako ja na vyhlásení ručiteľa boli úradne osvedčené.
13. Dňa 30.06.2014 bola medzi spoločnosťou DENTOS s.r.o. ako postupcom a Ing. X. R., fyzickou osobou ako postupníkom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú mal postupca voči dlžníkovi
- INSIA UNIVERZO s.r.o. titulom neuhradených úrokov za povolenie úhrady kúpnej ceny v splátkach podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2010 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 28.07.2010 ako aj úrokov z omeškania. Pohľadávka pozostávala z nezaplateného zostatku kúpnej ceny vo výške 1.982,66€ , z úroku 3% p. a. z dlžného zostatku kúpnej ceny od uzavretia zmluvy až do zaplatenia celej kúpnej ceny, ktorých výška ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky predstavovala sumu 2.551,93€ a z úrokov z omeškania 0,04% z dlžnej splátky za každý deň omeškania s úhradou splátky v zmysle článku II. bod 2.6 kúpnej zmluvy.
14. Podľa prehľadu splátok kúpnej ceny a výpisu z bankového účtu žalobcu vypočítal žalobca žalovanú sumu v celkovej výške 2.542,95€ s tým, že samostatne rozpísal každú jednu mesačnú splátku a uviedol spôsob výpočtu úroku 3%.
15. Listami zo dňa 18.11.2014 právna zástupkyňa žalobcu vyzvala každého zo žalovaných osobitne na úhradu príslušenstva kúpnej ceny 2.552,-€ v lehote do 5 dní. Podľa doručenky prevzala žalovaná 2./ výzvu dňa 19.11.2014 a reagovala na ňu listom zo dňa 21.11.2014 tak, že úroky z kúpnej zmluvy poprela ako nezákonné.
16. Podľa výpisov z Obchodného registra právny predchodca žalobcu, spoločnosť DENTOS s.r.o. vstúpila dňom 01.07.2014 do likvidácie a od 20.01.2015 došlo k jej dobrovoľnému výmazu. Konateľmi spoločnosti O. Q.. A. R. od 31.12.2005 do 13.11.2009 a H.. X. R. od 31.12.2005 do 19.01.2015. Konateľmi spoločnosti žalovaného 1./ sú V. V. R. XX.XX.XXXX, W. V. R. XX.XX.XXXX, Q.. X. V. od 12.01.2007 , pričom v mene spoločnosti koná každý konateľ samostatne a pri právnych úkonoch vykonaných v písomnej forme pripojí k obchodnému menu aj svoj podpis.
17. Žalobca zotrval na podanej žalobe ako aj na svojich vyjadreniach k námietkam žalovaného. Trval na tom, že zmluva bola uzatvorená s prihliadnutím na zásadu dispozitívnosti medzi zmluvnými stranami, a teda dohodou sa môžu zmluvné strany dohodnúť inak, pokiaľ to zákon nezakazuje, pričom neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by sporné zmluvné dojednania zakazovali. Mal za to, že sporný bod 2.5. kúpnej zmluvy bol uzatvorený platne s vedomím zmluvných strán tak, ako sa dohodli a že úrok vo výške 3% sa síce vyjadril formou " úrok ", ale v skutočnosti predstavuje spôsob určenia výšky odplaty za to, že kúpnu cenu mohla zaplatiť žalovaná v splátkach. Poukázal tiež na to, že žalovaným namietaná absencia RPMN je podstatnou skutočnosťou pri spotrebiteľských vzťahoch, pričom vzťah medzi stranami sporu je vzťahom obchodnoprávnym.
18. K procesu dohody kúpnej ceny a úroku 3% žalobca uviedol, že zmluva bola podpísaná po dohode a osobnom stretnutí s Q.. X. V., pričom pri uzavretí zmluvy vždy zohľadnil jej požiadavky. Vyšiel jej v ústrety tým, že jej umožnil zaplatiť kúpnu cenu v splátkach, keďže nemala prostriedky na to, aby zaplatila kúpnu cenu v hotovosti. V ústrety jej vyšiel aj vtedy, keď z osobných dôvodov nemohla zaplatiť splátku a došlo aj k dohode o znížení kúpnej ceny o jej výkony, pretože okrem svojej ambulancie vykonávala zdravotnú starostlivosť aj v spoločnosti DENTOS s.r.o. a rovnako sa kúpna cena znížila aj o súčiastku. Istina z kúpnej ceny je už celá splatená a pokiaľ ide o žalovanú sumu, na základe dôvery k žalovaným ich osobne žiadal o zaplatenie úrokov, pričom MUDr. X. V. U. U. V. V. mu ústne sľubovali, že úroky zaplatia.
19. Žalovaná 2./, ktorá pri uzavretí zmluvy vystupovala ako konateľka žalovaného 1./ a zároveň ako ručiteľka, k procesu uzavretiu zmluvy a k dohode o kúpnej cene uviedla, že od začiatku boli so žalobcom dohodnutí na splátkach a suma 3% z kúpnej ceny bola zo strany právnej zástupkyne žalobcu zdôvodňovaná tým, že pokiaľ by žalobcovi zaplatila celú kúpnu cenu naraz, mohol by si tieto peniaze uložiť na účet a mal by z nich úroky. Jej právny zástupca ju upozornil na to, že to nie je v súlade so zákonom, avšak napriek jeho výhradám zmluvu podpísala, čo si uvedomuje. Vedeli o tom aj ďalší konatelia spoločnosti, avšak teraz namieta jej platnosť. Myslí si, že za ambulanciu zaplatila dostatočne vysokú cenu a keďže snaha o zmier so žalobcom nevyšla, trvá na tom, že úroky sú neplatné. Potvrdila, že žalobca jej vyšiel v ústrety pri stanovení kúpnej ceny, ktorá bola znížená v zmysle podmienok, ktoré si v zmluve dohodli.
20. Právny zástupca žalovaného 1./ trval na tom, že už pri procese vzniku zmluvy od začiatku upozorňoval na absolútnu neplatnosť jej článku II. bod 2.5, ktorý podľa jeho názoru z hľadiska obsahu nespĺňa ani náležitosti kúpnej zmluvy, ani zmluvy o úvere a od začiatku uvádzal, že pokiaľ má žalobca záujem o vyššiu kúpnu cenu, nech to neskrýva pod úroky, ale nech to vyjadrí inak. Následne mu už nebolo umožnené byť osobne pri uzatváraní zmluvy a sprostredkovane sa od žalovanej 2./ dozvedel, že so znením kúpnej ceny súhlasila, avšak mala výhrady k úrokom, ale keďže jej záležalo na uzavretí kúpnej zmluvy, tak túto aj napriek svojím výhradám podpísala. Poukazoval, že pri právnych úkonoch nie je dôležitá len zásada dispozitívnosti, ale sú dôležité aj ďalšie zásady, a to zásada ekvity, prevencie, istoty a stability, ako aj zásada poctivého obchodného styku. Keďže už v čase uzatvárania zmluvy mala žalovaná 2./ výhrady voči úrokom, ako aj pre nemožnosť jeho osoby byť ďalej prítomný pri procese uzatvárania zmluvy, považuje už tieto skutočnosti za prekážky platnosti zmluvy. Mal za to, že v danom spore ide o kúpu na úver, pričom je zrejmé, že pokiaľ sa realizuje kúpa na úver, vstupuje medzi kupujúceho a predávajúceho tretí subjekt, ktorý úver poskytuje. Pojem " úrok " znamená príjem z kapitálu, preto v súlade s princípom istoty, stability, ekvity, ako aj v súlade so zásadou poctivého obchodného styku by malo byť zrejmé, že uzavretie kúpnej zmluvy sa týka záväzku kúpy a predaja, preto predaj na úver považuje zo strany žalobcu za porušenie poctivého obchodného styku, nakoľko si týmto neštandardným spôsobom zakotvil odmenu z kapitálu z predaja hnuteľných vecí. To, že žalobca neakceptoval ich námietku neplatnosti zmluvy v bode 2.5 vyvoláva podľa neho dojem, že kryl alebo simuloval právny úkon poskytnutia úveru, pričom na poskytnutie úveru nemal povolený predmet podnikania a nebol tak spôsobilý úvery poskytovať. Poukazoval, že žalovaná svoju vôľu jednoznačne prejavila, nič nebolo simulované, v procese tvorby zmluvy nemala možnosť ovplyvniť jej obsah a musela ju podpísať, nakoľko právna zástupkyňa žalobcu trvala na jej znení tak, ako to pripravila. Zmluvu považoval naďalej za neplatnú aj pre jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť a taktiež vzniesol námietku premlčania, pretože niektoré splátky už boli premlčané. Konkrétne namietal premlčanie splátok od 31.01.2010 do 31.10.2011 tak, ako sú uvedené v prehľade splátok predloženým žalobcom. Poukázal, že úroky sa premlčiavajú v zmysle Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej lehote.
21. K námietke premlčania vznesenej žalovanou 1./ žalobca poukázal, že sa mu javí, že žalovaná 1./ vychádza z 3 ročnej premlčacej lehoty, pričom v predmetnom konaní ide o obchodnoprávny vzťah, kde je premlčacia lehota 4 ročná. Poukázal, že žalovaná 2./ je svojprávnou osobou, plne zodpovednou za právne úkony, ktoré robí a keďže zmluva bola spísaná 19.01.2010 a podpisy boli overené na ďalší deň 20.01.2010, mala časový priestor na to, aby si rozmyslela, či zmluvu podpíše, keďže k nej mala výhrady a keďže ju jej právny zástupca poučil o neplatnosti. Napriek tomu zmluvu podpísala a podľa žalobcu tak konala s vedomím, že to, čo podpisuje, je podľa nej neplatné v bode 2.5, že podľa tohto ustanovenia nechce plniť a toto konanie žalovanej považuje žalobca za konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Tým, že žalovaná podpisovala zmluvu so svojou výhradou, že úroky platiť aj tak nebude, uviedla svojím konaním žalobcu do omylu, čo má podľa žalobcu vplyv na samotný priebeh plynutia premlčacích lehôt, takéto konanie je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a nemôže požívať ochranu. Tiež poukázal, že zmluva bola uzatvorená dňa 20.01.2010 a jej dodatok bol podpísaný v júli 2010, pričom z dodatku je zrejmé, že sa týka len stanovenia výšky kúpnej ceny a nie ostatných náležitostí, že tie ostávajú v platnosti tak, ako boli dohodnuté, preto aj tu mala žalovaná priestor na to, aby takýto dodatok nepodpísala.
22. Súd nevykonal dokazovanie navrhované právnym zástupcom žalovaného 1./ a nevyžiadal daňové priznania žalobcu za rok 2010-2014, ktorý toto dokazovanie navrhol z dôvodu preukázania, či žalobca účtoval úroky požadované v tejto žalobe, či mal skutočnú vôľu žiadať tieto úroky alebo či si to nerozmyslel len v roku 2015, nakoľko mal za to, že uvedené skutočnosti nemajú význam pre rozhodnutie vo veci s poukazom, že plnenie si daňových povinností žalobcu nebolo predmetom tohto konania.
23. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
24. Podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
25. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
26. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
27. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
28. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
29. Podľa § 269 ods. 2 obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
30. Podľa § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda mala písomnú formu, a platí obdobne § 291.
31. Podľa § 293 Obchodného zákonníka ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.
32. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
33. Podľa § 304 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
34. Podľa § 306 ods. 1. Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
35. Podľa § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
36. Podľa § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.
37. Podľa § 310 Obchodného zákonníka právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.
38. Podľa § 311 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.
39. Podľa § 387 ods. 1,2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
40. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
41. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
42. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
43. Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
44. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
45. Podľa § 400 Obchodného zákonníka zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
46. Podľa § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
47. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
48. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448. 49. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
50. Podľa § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
51. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 18/1996 o cenách, dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe, akým sa cena vytvorí, s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. Dohoda o cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru vo výške požadovanej predávajúcim.
52. Vykonaným dokazovaním, zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením žalobného návrhu dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a zároveň že je dôvodná aj námietka premlčania niektorých splátok vznesená žalovaným. V konaní nebolo sporné uzavretie kúpnej zmluvy s jej dodatkom a nebola sporná ani výška žalobcom uplatneného nároku, avšak žalovaní namietali dôvod uplatnenia,
nakoľko zmluvné dojednanie o úrokoch považovali za absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, pre nezrozumiteľnosť a pre neurčitosť a spornou skutočnosťou tak bol spôsob stanovenia kúpnej ceny v časti úrokov. K týmto námietkam súd uvádza, že obsahom kúpnej zmluvy aj samotným vyjadrením žalovanej 2./, ktorá osobne rokovala o uzavretí zmluvy ako konateľka právnickej osoby a zároveň aj ako fyzická osoba - ručiteľka, mal súd nepochybne preukázanú vôľu a úmysel zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy v časti určenia spôsobu stanovenia kúpnej ceny a mal preukázané, že žalovaná v osobe Q.. X. V. si bola plne vedomá toho, že okrem splátok kúpnej ceny má platiť aj úroky, vedela o ich výške ako aj o ich dôvode a spôsobe určenia a o týchto úrokoch informovala aj ostatných konateľov žalovaného 1./. Prejav vôle žalobcu o tom, že s výhodou zaplatenia kúpnej ceny v splátkach je spojené zaplatenie úrokov, tak bol žalovaným dostatočne jasný a známy. Žalovaní neboli pri uzavretí kúpnej zmluvy ani jej dodatku právne zastúpení, preto námietka právneho zástupcu o jeho nemožnosti osobne sa zúčastniť rokovania je irelevantná. Súd sa nestotožnil ani s námietkami, že by sa v spornom článku II. bod 2.5. kúpnej zmluvy malo jednať o kombináciu kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere, že žalobca simuloval právny úkon a že na poskytovanie úverov žalobca nemal povolenie, nakoľko mal za to, že úmysel žalobcu pri tvorbe kúpnej ceny zvýšenej o úroky bol žalovaným známy, bol predmetom rokovania pri uzavretí zmluvy a zo žiadnych okolnosti uzavretia zmluvy, ani povahy veci nevyplynulo, že by žalobca mal záujem poskytnúť žalovaným úver a žiadať za to úroky. Súd nevzhliadol ani rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko zmluvným stranám bolo v celom procese tvorby uzatvárania zmluvy ako aj jej dodatku jasné a zrozumiteľné, že žalobca požaduje kúpnu cenu zaplatenú v splátkach zvýšenú o sumu, ktorú nazval " úroky ". Kúpna zmluva má náležitosti podľa § 409 a násl. ObZ, sporná časť ustanovenia kúpnej ceny bola dohodnutá v súlade s § 409 ods. 2 ObZ a § 266 ObZ , preto zo všetkých uvedených dôvodov mal súd za to, že kúpna cena bola dohodnutá stranami sporu dostatočne určitým spôsobom a bola dohodnutá platne, preto žalobu na zaplatenie žalovanej časti kúpnej ceny považoval za dôvodnú a preukázanú.
53. Pokiaľ ide o žalovanými vznesenú námietku premlčania splátok od 31.01.2010 do 31.10.2011, mal súd za to, že táto námietka bola vznesená dôvodne, avšak nestotožnil sa s tým, že by pri premlčaní týchto splátok mala plynúť 3 ročná premlčacia doba, a to z dôvodu, že vzťah medzi zmluvnými stranami je vzťahom obchodnoprávnym a Obchodný zákonník ako lex specialis upravuje otázku premlčania komplexne, preto podľa názoru súdu nie je možné na tento záväzkový vzťah použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu posudzoval premlčaciu lehotu ako 4 ročnú a keďže žaloba bola na súd doručená dňa 27.03.2015, tak za premlčané považoval splátky splatné dňa 31.01.2010 v sume 47,90€, dňa 28.02.2010 v sume 104,70€, dňa 31.03.2010 v sume 128,80€, dňa 30.04.2010 v sume 119,70€, dňa 31.07.2010 v sume 336,40€, dňa 30.09.2010 v sume 120,10€, dňa 31.10.2010 v sume 97,70€, dňa 30.11.2010 v sume 99,30€, dňa 31.12.2010 v sume 88,15€ a dňa 28.02.2011 v sume 175,40€ podľa žalobcom predloženého prehľadu splátok a ich výšky. Spolu tak výška premlčaných splátok predstavuje sumu 1.318,15€ a v tejto časti musel súd žalobu zamietnuť vzhľadom na účinne vznesenú námietku premlčania. Vo zvyšku žalovanej sumy, t.j. v sume 1.224,80€ súd žalobe vyhovel a žalovaných zaviazal zaplatiť túto sumu spoločne a nerozdielne, nakoľko žalovaná 2./ prevzala na seba ako fyzická osoba ručiteľský záväzok.
54. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník.
56. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
58. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd z toho, že obe strany sporu mali v konaní úspech čiastočný, nakoľko žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 1.224,80€, ktorá predstavuje
48% z celkovej výšky žalovanej sumy, v zamietnutej časti čo do sumy 1.318,15€ boli úspešní žalovaní, čo predstavuje 52% , na základe čoho rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.