Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-28-2009.pdf
PDF · 167.71 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/28/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci žalobcov: v 1. rade B. N., K. XX/XX, Z., v 2. rade X.. K. J., M. XXB, Q., I. M. L., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou LAW FIRM Trenčín s.r.o., Mierové nám. 37, Trenčín, proti žalovanému: Hydromeliorácie, štátny podnik, Vrakunská 29, Bratislava, zastúpenému advokátskou kanceláriou Advocatius s.r.o., Palackého 12, Bratislava, o zaplatenie 4.679,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 242,40 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 93,67 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovaný m á voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 18.424,14 eur a žalobkyni v 2. rade sumu 1.036,86 eur z titulu bezdôvodného obohatenia ako i náhradu trov konania.
2. Žalobcovia svoj nárok žiadali priznať od 05.02.2007 až do 18.02.1011. Vo svojej žalobe uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v kat. území Moravský Svätý Ján a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Senica ako:
- pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 17 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 25 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 613 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 137 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 41 m2, zastavané plochy a nádvoria.
Celková výmera týchto pozemkov predstavuje 833m2. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. W. M.Ä. V., zapísanej na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v G., Správa katastra M. ako budova súp. č. XXX, a to čerpacej stanice postavenej na parcele vo vlastníctve žalobcov č. XXXX/XX o výmere 137 m2. Z priestorového usporiadania nehnuteľností vyplýva,
že žalovaný sa ku svojej nehnuteľnosti môže dostať výlučne prechodom cez pozemky v spoluvlastníctve žalobcov. Čerpacia stanica vo vlastníctve žalovaného pozostáva z viacerých objektov, ktoré nie sú v katastri nehnuteľností zapísané. Tieto objekty sa nachádzajú okrem parcely č. XXXX/XX aj na parcele č. XXXX/XX (šachta), XXXX/XX (ost. objekt), XXXX/XX (dvor) a XXXX/XX (trafo-stanica), pričom tieto objekty boli vybudované v rokoch 1973 až 1975. Napriek týmto skutočnostiam, nie je zriadené na pozemky žalobcov žiadne vecné bremeno a medzi žalobcami a žalovaným taktiež nie je uzatvorená žiadna nájomná zmluva. Žalobcovia požadovali od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom peňažnú náhradu si uplatnili v zmysle vypracovaného znaleckého posudku R.. F. M., každý vo výške zodpovedajúcej trvaniu jeho vlastníckeho práva a podľa vzájomných podielov. Žalobca v 1.rade bol pôvodným výlučným vlastníkom predmetných pozemkov, pričom žalobkyňa v 2.rade nadobudla na základe darovacej zmluvy O.- XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na predmetných pozemkoch.
3. Žalovaný so žalobou žalobcov nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že v katastrálnom území W. M. V. boli v roku 1975 ukončené rozsiahle vodohospodárske úpravy, ktorých súčasťou bola aj realizácia vodnej stavby ZP M. - W. Y., a to na základe vodoprávneho povolenia vydaného Odborom vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva v M. dňa 17.06.1967. Povolenie bolo vydané vtedajšiemu investorovi stavby Poľnohospodárska investorská správa Bratislava. Výstavba vodnej stavby bola ukončená v roku 1975. Po roku 1989 a po zániku ŠMS Bratislava spravovalo čerpaciu stanicu viacero subjektov. V roku 1993 čerpaciu stanicu prevzalo do svojej správy povodie Dunaja, š.p., Bratislava. V roku 2003 bola predmetná čerpacia stanica prevedená z majetku Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. do majetku žalovaného. Právny predchodca žalovaného Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., uzavrel s právnymi predchodcami žalobcu v 1.rade p. K. N. a p. Š. N., nájomné zmluvy, predmetom ktorých bol nájom pozemkov, na ktorých je lokalizovaná predmetná čerpacia stanica. Tieto zmluvy boli uzatvorené na dobu určitú 5 rokov. Vo veci uzatvorenia nájomnej zmluvy sa medzi žalovaným a žalobcami uskutočnili dve rokovania, na ktorých však nedošlo k vzájomnej dohode o výške nájomného a ani k vzájomnému odsúhlaseniu a podpísaniu zápisu z rokovania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že znalkyňa R.. F. M. vychádzala pri vypracovávaní znaleckého posudku z nepravdivých, resp. zavádzajúcich údajov.
4. Uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX. XXXX súd konanie v časti o zaplatenie sumy 15.049,14 eur žalobcovi v 1.rade zastavil, a to na základe späťvzatia žaloby žalobcom v 1. rade.
5. Na pojednávaní dňa XX.XX. XXXX súd uznesením pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu vo výške 3.374,52 eur a žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 1.304,73 eur, ako i náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.“
6. V predmetnej právnej veci rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.11.2012 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu 3.374,52 eur a žalobkyni v 2.rade sumu vo výške 1.304,73 eur, ako i náhradu trov konania v sume 4.280,11 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Na základe odvolania žalovaného, Krajský súd v Bratislave, uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení odvolací súd uviedol, že závery súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil, nie sú správne a naviac odôvodnenie napadnutého rozsudku je aj zmätočné, keď súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia za celé žalované obdobie t.j. od 5.2.2007 do 18.2.2011 a to aj napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že v období po 1.6.2010 s poukazom na ustanovenie § 53a zák. č. 364/2004 Z.z. už neexistuje právny titul, na základe ktorého by bolo možné žalobcom priznať nimi uplatnené nároky. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nemal v konaní za preukázané, že by došlo k vyvlastneniu predmetného pozemku na ktorom sa nachádza čerpacia stanica alebo k uzavretiu dohody o užívaní v zmysle § 29 zákona č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve v znení platnom do 30.6.1969, na základe ktorej by právny predchodca žalovaného, resp. štát, získal tieto pozemky do vlastníctva alebo užívania za náhradu. Vlastnícke právo žalobcov (resp. vlastnícke právo ich predchodcov) bolo obmedzené bez ich súhlasu, a to na základe zákona s poukazom na ustanovenie § 26 zákona č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve v znení platnom do 30.6.1969, t.j. platného v čase vydania povolenia na vybudovanie stavby a to bez náhrady, keď obdobnú úpravu t.j. obmedzenia vlastníckeho práva bez
náhrady obsahoval aj zákon č . 138/1973 Zb. o vodách v ustanovení § 37. Rovnako aj zákon č. 182/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) a aj v súčasnosti platný zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 30.5.2010, v ustanovení § 53 a aj v znení platnom od 1.6.2010 v ustanovení § 53a neskorších predpisov (vodný zákon) obsahuje ustanovenia, podľa ktorých je vzhľadom na umiestnenie hydromelioračnej stavby vlastnícke právo žalobcov obmedzené, ale zákon č. 364/2004 Z.z. neobsahuje ustanovenia upravujúce povinnosť vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádzajú vodné stavby strpieť ich umiestnenie na svojom pozemku bez náhrady. Vzhľadom na to, že predmetná stavba čerpacia stanica súp. č. 789, postavená na parcele č. 8464/16 o výmere 137 m2 vo vlastníctve žalobcov ich podstatným spôsobom obmedzuje v užívaní ich vlastníckeho práva, patrí žalobcom za takéto obmedzenie ich vlastníckeho práva náhrada s poukazom na ustanovenie § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Uvedené chápanie vlastníckeho práva zodpovedá čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 23/1991 Zb. ako ústavný zákon), podľa ktorého platí "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu". Pokiaľ teda dôjde k skutočnému (faktickému) obmedzeniu vlastníckeho práva, jednotlivec má základné právo na náhradu, čo sa plne vzťahuje aj na prípad posudzovanej veci. Zmyslom čl. 11 ods. 4 listiny je, aby obmedzenie vlastníckeho práva jednotlivca, ktoré je v záujme verejnom, v záujme spoločnosti, je rozumné a spravodlivé, bolo jednotlivcovi vykompenzované tým subjektom, v ktorého prospech k obmedzeniu dochádza, t. j. spoločnosťou (cez štát, obec). Nemožno spravodlivo požadovať, aby "náklady" spoločnosti niesol len jednotlivec, ktorého právna (vlastnícka) sféra je obmedzovaná. Vzhľadom na absenciu právnej úpravy pri poskytnutí výšky náhrady podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, treba s poukazom na ustanovenia § 853 ods. Občianskeho zákonníka analogicky použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451 a nasl.. Odvolací súd záverom dodal, že žalobcovia tvrdili, že sú obmedzovaní v užívaní vlastníckeho práva aj ďalším stavbami, keďže čerpacia stanica pozostáva z viacerých objektov, ktoré nie sú v katastri nehnuteľností zapísané a ktoré sa nachádzajú na parc. č. XXXX/XX (šachta), XXXX/XX (ost. objekt), XXXX/XX (dvor) a XXXX/XX (trafo-stanica). Na preukázanie týchto skutočností okrem Rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v M. zo dňa XX.X.XXXX B..XXX/s.XX/XXXX /..Y.. XX M., ale nebolo vykonané žiadne dokazovanie, v tom smere, v akom rozsahu sú žalobcovia obmedzovaní vo vlastníckom práve, t.j. v akom rozsahu žalovaný využíva tieto nehnuteľnosti, či výlučne, či objekty sú postavené na celej rozlohe jednotlivých parciel alebo len na ich častiach a podobne.
8. Po vrátení veci z Krajského súdu v Bratislave, úlohou súdu prvej inštancie bolo posúdiť nárok žalobcov v zmysle vyššie uvedených právnych názorov, prioritne ustáliť výmery skutočne užívaných plôch žalovaným čo sa týka parc. č. XXXX/XX (šachta), XXXX/XX (ost. objekt), XXXX/XX (dvor) a XXXX/ XX (trafo-stanica), doplniť dokazovanie na zistenie výšky náhrady v zmysle § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím na miesto, obdobie, charakter a spôsob užívania nehnuteľnosti, t.j. na určenie ceny nájmu za obdobný pozemok, v rovnakej lokalite a v čase / a to napr. dopytmi na realitné kancelárie, obecný úrad a podobne, keď žalovaný na preukázanie výšky tejto náhrady založil do spisu Nájomnú zmluvu č. K. XXX/XXX/XXXX /. Č..Y.. XXX M. /..
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade, prednesmi právnych zástupcov strán spor , výsluchom svedkyne R.. F. M., výsluchom znalca R.. O. W., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to najmä výpisom z obchodného registra žalovaného, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v M. č. B.. XXX/s.XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, listom žalovaného zo dňa 21.10.2007, návrhom nájomnej zmluvy, znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom R.. F. M. - znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, rozhodnutím Odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárstva zo dňa 17.06.1967, súhrnným zisťovacím a dodávacím protokolom o delimitácii majetku, práv a záväzkov, vrátane pracovnoprávnych vzťahov, nájomnou zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou č. XXX/NAJ/XXXX o nájme technicko-prevádzkových celkov hlavných závlahových zariadení za účelom ich využívania , prehľadom objektov podľa TPC, prehľad - technologická karta podľa TPC, potvrdením obce W. M. V., listom žalovaného zo dňa 16.05.2008, všeobecným záväzným nariadením obce W. M. V. Č.. X/XXXX o podmienkach určovania a vyberania dane z nehnuteľnosti na území obce W. M. V., znaleckým posudkom č. XX/XXXX, odborným stanoviskom č. X/XXXX vypracovaným Stavebnou fakultou STU v Bratislave, pokusom
o zmier, rozhodnutím o umiestnení stavby Odboru výstavby Okresného národného výboru v M. zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z obchodného registra Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., závermi z pracovnej porady ministra pôdohospodárstva, identifikáciou parciel zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením Krajského súdu v G., č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX, platobným výmerom č. 1 na daň z nehnuteľností, platobným výmerom č. XXXXXXXXXX, na daň z nehnuteľností, platobným výmerom č. XXXXXXXXXX na daň z nehnuteľností, vyjadrením Národnej asociácie realitných kancelárii Slovenska, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalobcovia v 1.a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v G., Správa katastra M. ako pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 17 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 25 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 613 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 137 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 41 m2, zastavané plochy a nádvoria.
11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalovaný je vlastníkom čerpacej stanice postavenej na parc. č. XXXX/XX v kat. úz. W. M. V..
12. Z nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi K. N., nar. XX.XX.XXXX ako prenajímateľkou (právnou predchodkyňou žalobcu v 1.rade) a Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. ako nájomcom, súd zistil, že prenajímateľ uzatvoril s nájomcom nájomnú zmluvu predmetom ktorej bol nájom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. W. V., na parc.č . XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX o celkovej výmere 833m2. Cena spolu za podiel predstavovala 5.481,86-Sk. Vlastník ponechal tieto pozemky k užívaniu Slovenskému pozemkovému fondu, čím medzi nimi vznikol dňom XX.XX.XXXX nájomný vzťah. Nájomné bolo dohodnuté v sume 82,- Sk ročne. Nájomnú zmluvu uzatvorili na dobu určitú, s dobou trvania nájmu 5 rokov.
13. Z nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi Š. N., nar. XX.XX.XXXX ako prenajímateľom (právnym predchodcom žalobcov) a Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. ako nájomcom, súd zistil, že zmluvné strany mali vôľu uzatvoriť nájomnú zmluvu s predmetom nájmu
- pozemky zapísané na LV č. XXXX, k.ú. W. V., na parc.č . XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX o celkovej výmere 833m2. Cena spolu za podiel predstavovala 1.014,89-Sk. Vlastník ponechal tieto pozemky k užívaniu Slovenskému pozemkovému fondu, čím medzi nimi mal vzniknúť dňom XX.XX.XXXX nájomný vzťah. Nájomné malo byť dohodnuté ročne v sume 15,- Sk. Nájomnú zmluva mala byť uzatvorená na dobu určitú, s dobou trvania nájmu 5 rokov. Uvedená zmluva však nebola podpísaná prenajímateľom.
14. Z rozhodnutia B.. XXX/s.XX/XXXX Obvodného pozemkového úradu v M. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že uvedeným rozhodnutím Obvodný pozemkový úrad v Senici zmenil druh poľnohospodárskych pozemkov v katastrálnom území W. M. V. a to H.-N. B..Č.. T. Q. - XXXX/XX o výmere 0,0017 ha, XXXX/ XX o výmere 0,0025 ha, XXXX/XX T. výmere 0,0613 ha, XXXX/XX o výmere 0,0137 ha, XXXX/XX o výmere 0,0041 ha, z trvalých trávnatých porastov na zastavané plochy. Uvedená zmena bola vykonaná na žiadosť žalobcu v 1.rade. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že vyššie uvedené pozemky nie sú pozemky poľnohospodárskeho charakteru, ale jedná sa o areál závlahovej čerpacej stanice s príslušenstvom, a preto žiadal Obvodný pozemkový úrad v M. , aby odstránil nesúlad v druhu pozemku evidovanom na katastri nehnuteľnosti a skutočným stavom.
15. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX. XXXX vypracovaného na žiadosť žalobcov R.. F. M., znalkyňou z odboru stavebníctvo, súd zistil, že znalkyňa všeobecnú hodnotu pozemkov vo vlastníctve žalobcov, ktoré užíva žalovaný, ohodnotila sumou 89.346,01 eur. Hodnotu výšky ročného nájmu vyčíslila v sume 9.730,50 eur.
XX. R.. F. M. v rámci výsluchu na pojednávaní ako svedkyňa uviedla, že znalecký posudok č. 32/2008 vypracovala na základe objednávky žalobcov. Predmetom znaleckého posudku boli pozemky nachádzajúce sa pod čerpacou stanicou. Jej úlohou bolo zistenie trhovej hodnoty nájmu. Ako pomôcku pri určovaní všeobecnej hodnoty pozemkov použila všeobecne záväzné nariadenie obce Y. č. X/XXXX,
ktorá je približne rovnako vzdialená od W. ako W. M. V.. Pri určovaní všeobecnej hodnoty pozemku vychádzala z výnosovej metódy.
17. Z obsahu znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom R.. O. W., súd zistil, že znalec po zvážení nevykonal miestnu obhliadku, nakoľko údaje pre ohodnotenie pozemkov získal z posudku č. XX/XXXX vypracovaným znalkyňou R.. F. M.. Pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov použil metódu polohovej diferenciácie ako aj výnosovú metódu. Metódou polohovej diferenciácie však nebolo možné najvýstižnejšie a najobjektívnejšie obsiahnuť všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na všeobecnú hodnotu pozemku v kontexte s dopytom a ponukou na trhu nehnuteľností. Všeobecná hodnota pozemkov na liste vlastníctve č. XXXX podľa polohovej metódy diferenciácie je 1 207,85 eur. Výnosovú metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty znalec použil, pretože predmetné pozemky sú využívané spoločnosťou Hydromeliorácie , š.p., na podnikateľské účely. Podľa vyjadrenia znalca polohová metóda vystihuje najobjektívnejšie všetky špecifiká využiteľnosti pozemku v kontexte reálnych podmienok a obmedzení v tejto lokalite. Všeobecnú hodnotu pozemkov na liste vlastníctve č. XXXX podľa výnosovej metódy stanovil v sume 13.505,- eur. Znalec pri výpočte nájmu vychádzal zo všeobecnej hodnoty za m2 pozemku vypočítaný výnosovou metódou. Výpočet bol realizovaný s použitím metodiky Ústavu súdneho inžinierstva v Ž.. Hodnotu ročného nájmu týchto pozemkov znalec určil v sume 1.158,70 eur. Porovnávaciu metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov znalec vylúčil z dôvodu nedostatku hodnoverných a preskúmateľných pokladov pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku s porovnateľnými parametrami v danej lokalite. Na súdnom pojednávaní znalec uviedol, že pri použití metódy polohovej diferenciácie však dospel k výsledku, ktorý nezodpovedal realite. Tento postup zodpovedá vyhl. č. 492/2004 Z.z. a 382/2004 Z.z.. V súlade s metodikou ÚSI Žilina a vyhláškou č. 492/2004 Z.z. znalec vychádzal z cien pozemkov v intraviláne, keďže pri určovaní hodnoty pozemku je rozhodujúci druh pozemku.
18. Z listinného dôkazu, zo dňa 19.10.2016 - odhadu trhovej hodnoty ročného prenájmu nehnuteľnosti, predloženého žalobcami, súd zistil, že spoločnosť H. L. Q., M..L..T.. odhadla cenu ročného nájmu pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, vedeným okresným úradom M., k.ú. W. M. V., na parc.č. XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, v celkovej výmere 833 m2, na sumu 2,50 eur na m2 za rok.
19. Z potvrdenia obce W. M. V., súd zistil, že žalobca v 1.rade v roku 2009 zaplatil za pozemky parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX nachádzajúce sa v kat. úz. W. M. V., daň z nehnuteľností v sume 30,95 eur.
20. Z potvrdenia obce W. M. V. zo dňa XX.XX. XXXX súd zistil, že žalobca v 1.rade zaplatil za pozemky parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX nachádzajúce sa v kat. úz. W. M. V., vo výmere 833 m2 ako zastavané plochy, daň z nehnuteľností v sume 77,38 eur.
21. Z potvrdenia o trhovej hodnote prenájmu nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX, súd zistil, že spoločnosť B. L., M..L..T.. odhadla cenu ročného nájmu pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, vedeným okresným úradom M., k.ú. W. M. V., na parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, celková výmera 833 m2, na sumu 2,30 eur za 1m2.
22. Z potvrdenia o ocenení nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že spoločnosť H. M..L..T.. T. cenu ročného nájmu pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, vedeným okresným úradom M., k.ú. W. M. V., na parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, celková výmera 833 m2, na sumu 2.000-eur ročne, spolu.
23. Z vyjadrenia Národnej asociácie realitných kancelárii Slovenska predloženého žalovaným, súd zistil, že na základe odhadu sa priemerná cena prenájmu ornej pôdy v obci W. M. V.Á., kat. územie W. M. V. , okres M. maže pohybovať v pásme 0,05-0,10 eur/m2 za rok, pri porovnateľných pozemkoch ako sú uvedené na LV č. XXXX, k.ú. W. M.Ä. V., obec W. M. V., čo sa týka ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov, v rokoch 2009-2017. Rovnakú cenu odhadovali ak sa jedná o zastavané plochy a nádvoria, v prípade ak sa jedná o pozemky priamo súvisiace s ornou pôdou alebo trvale trávnatými porastmi.
24. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, za účelom preukázania rozsahu užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcov, súd zistil, že žalovaný užíva celkovú výmeru 833 m2 pozemkov zapísaných sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v G., Správa katastra M. ako:
- pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 17 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 25 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 613 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 137 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 41 m2, zastavané plochy a nádvoria.
25. Z nájomnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX predloženej žalovaným, súd zistil, že žalovaný uzatvoril nájomnú zmluvu, kde prenajímateľ ako vlastník pozemku, ktorý prenajíma žalovanému ako nájomcovi 7/10 -ín pozemku, na ktorej je umiestnená ,,vodná stavba“, pričom zmluvné strany sa dohodli, že ročné nájomné za užívanie predmetu nájmu bude vo výške 7,59 eur. Nájomné bolo zmluvnými stranami dohodnuté vo výške 1/5% ročne z hodnoty pôdy druh pozemku : orná pôda t.j. nájomné bolo dohodnuté v cene obvyklej za prenájom pôdy v lokalite predmetu nájmu. V katastrálnom území W., obec W., okres W. je hodnota ornej pôdy 0,47 eur /m2 t.j. pri výške 1,5 % ide o sumu 0,0071 € za jeden m2 ročne (hodnota ornej pôdy podľa zákona č, 585/2004 Z.z. , príloha č. 2) čo je nájom za 1069,6 m2 v sume 7,59 eur ročne.
26. Z nájomnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX predloženej žalovaným súd zistil, že žalovaný uzatvoril nájomnú zmluvu, kde prenajímateľ ako vlastník pozemku, ktorý prenajíma žalovanému ako nájomcovi 2/10 -ín pozemku, na ktorej je umiestnená ,,vodná stavba“, pričom sa zmluvné strany dohodli, že ročné nájomné za užívanie predmetu nájmu bude vo výške 6,22 eur. Nájomné bolo zmluvnými stranami dohodnuté vo výške 2 % ročne z hodnoty pôdy: zastavané plochy a nádvoria t.j. nájomné bolo dohodnuté v cene obvyklej za prenájom pôdy v lokalite predmetu nájmu. V katastrálnom území N., obec N., okres W. je hodnota druh pozemku : zastavené plochy a nádvoria 1,85 eur /m2 t.j. pri výške 2 % ide o sumu 0,0370 € za jeden m2 ročne (hodnota pôdy, druh pozemku : zastavené plochy a nádvoria je určená v zmysle VZN č. 3/2011 o dani z nehnuteľnosti obec N.) čo je nájom 168,2 m2 v sume 6,22 eur ročne.
27. Z vyjadrenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 09.05.2017 sú zistil, že, nájomné za prenájom poľnohospodárskej pôdy v posudzovanom období od 05.02.2007 do 31.05.2010 nebolo regulované právnym predpisom, túto skutočnosť zákon ponechal na vzájomnú dohodu zmluvných strán.
28. Z výpovede žalobcu v 1. rade na pojednávaní, súd zistil, že žalobcovia rokovali so žalovaným dvakrát, avšak z jeho strany nebol záujem dohodnúť sa. Žalovaný navrhoval cenu nájmu vo výške 0,84 hal. za 1m2 za rok. S týmto žalobcovia zásadne nesúhlasili a žiadali nájom vo výške 450,- Sk za m2, pričom boli ochotní pristúpiť na kompromis. Žalovaný však trval na svojom. Žalobca v 1.rade vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že čerpaciu stanicu žalovaný prenajíma rakúskej spoločnosti.
29. Právny zástupca žalobcov vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že v nadväznosti na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave v časti nepreukázania výmery, ktorá je užívaná zo strany žalovaného, poukázal na prílohu č. 4 podania žalovaného zo dňa 25.5.2009, kde sú tieto výmery vymedzené v nájomných zmluvách uzatvorených s právnym predchodcom žalobcov, kde v čl. 3 týchto zmlúv je uvedený predmet zmluvy konkrétne pozemky, ktoré žalobcovia uvádzajú aj v žalobe - výmery 833m2. V nadväznosti na skutočnosť, či bola súdom prvého stupňa dostatočne zistená obvyklá cena nájmu, s poukazom na nájomnú zmluvu predloženú v konaní žalovaným, uviedol, že žalobcovia v podanej žalobe pripojili znalecký posudok a vzhľadom na spochybnenie tohto posudku žalovaným, bolo nariadené znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom. Ani Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení nevysvetlil, na základe čoho spochybnil závery znaleckého dokazovania. Právny zástupca mal za to, že v predmetnom prípade ide o odborné vedomosti, ktorými súdy nedisponujú, a preto bolo aj pristúpené k ustanoveniu znalca. Vyjadrenie obce alebo realitnej kancelárie nemôže nahradiť znalecké dokazovanie, ani odbornosť znalca. Právny zástupca ďalej uviedol, že žalobca platí daň z nehnuteľnosti za predmetné pozemky celkovo vo výške 77,38 eur, pričom táto suma sa každoročne zvyšuje. Poukázal na to, že ešte v roku 2009 žalobca platil daň za nehnuteľnosť 30,95 eur, hoci NARKS sa výška nájomného za uvedené obdobie vôbec nemenila. Vychádzajúc z výšky nájomného, ktorú uvideli ako spodnú hranicu 5 centov za m2 za rok, žalobcovia môžu tak doplatiť približne 30,- eur na dani ešte zo svojich finančných prostriedkov, a teda za pozemky, ktoré nemôžu užívať a ktoré užíva SR, sú o uvedenú sumu ročne v
strate. Právny zástupca žalobcov ďalej uviedol, že je ,,nonsens" aby ekonomické nájomné bolo nižšie ako je daň z nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, aj s prihliadnutím na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, bežná výška nájomného ako i hodnota nehnuteľnosti, predstavuje otázku, na ktorú sú potrebné osobitné vedomosti, pričom nejde o otázku právnu. Na základe uvedeného sa domnieval, že neprináleží ani súdu tieto osobitné vedomosti znalcov v príslušnom odbore spochybňovať, nakoľko nimi sami nedisponujú. Nepovažoval za účelné vypracovávať ďalší znalecký posudok, keďže znalecký posudok vypracovaný ako druhý v poradí a predložený do konania, bol vypracovaný na základe súdom ustanoveného znalca a z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vôbec nie je zrejmé, ako mal byť tento dôkaz hodnotený, prípadne, prečo by sa na tento dôkaz nemalo prihliadať.
30. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že pozemky žalobcov užívajú na základe vodoprávnych povolení, ktoré sú stále v platnosti a takisto na základe zákona o vodách. V danom prípade nejde o nájomný vzťah ako taký, keďže z pozemku žalobcov neberú žiadne úžitky. Povinnosť vstupovať na pozemky žalobcov im vyplýva priamo zo zákona o vodách, keďže sú povinní obhospodarovať vodnú stavbu, ktorou je predmetná čerpacia stanica. Súčasne žalobcovia sú povinní strpieť ich vstup za týmto účelom na tieto pozemky. Ohľadom eventuálnej náhrady poukázal na rozhodovaciu prax S. v prípadoch sťažností proti SR, napr. B. proti SR, B. a O. proti SR, pričom S. sa vyjadril, že v prípade umiestnenia napr. nadzemného potrubia alebo elektrického vedenia elektrických zariadení, nemajú vlastníci takýchto pozemkov nárok na náhradu, keďže pozemky nadobudli už s takýmito zariadeniami a ich právne postavenie sa nijak nezhoršilo. V prípade, ak by súd nesúhlasil s rozhodovacou praxou S., v danom prípade nemožno určovať výšku nájmu z trhového nájomného ale z regulovaného nájomného. Znalecký posudok je preto nesprávne vypracovaný v tomto konaní, lebo vychádzal z trhového nájomného. Žalovaný poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu v inom konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX, ktorý určil výšku nájomného pri umiestnenej čerpacej stanici v sume 0,10 eur za m2 na rok, toto rozhodnutie bolo potvrdené aj Krajským súdom v Bratislave, č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX. Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu z akého dôvodu nemožno použiť pre tento účel znalecký posudok vypracovaný znalcom R.. W., keďže vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v danom prípade nie je možné vychádzať z trhového nájomného ako sa ho domáhajú žalobcovia, pričom odvolací súd v tejto veci odkazuje na súdnu prax NS ČR. V zmysle zák. č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov §1 ods. 2, pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou, alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991. Vodná stavba na pozemku žalobcov bola vybudovaná pred týmto dátumom. Ďalej uviedol, že ďalším dôkazom je rozhodnutie tunajšieho súdu v obdobnej veci sp. zn. XXC/XX/XXXX v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu , kde súd určil výšku nájmu v sume 0,10 eur na m2 na rok. Súd túto výšku považoval za vyššiu s poukazom na mimosúdne rokovania medzi stranami, inak by určil sumu vo výške 0,013-0,015 eur m2 za rok. Poukázal na nájomné zmluvy, kde nájomné je 0,037 eur za m2 ročne ( rok 2012) a nájomné 0,0071 eur za m2 ročne (rok2012 ), pričom sa jedná o kat. územie W., kde je hodnota pozemkov vyššia, ako aj na vyjadrenie I. z marca 2017 v zmysle ktorého sa priemerná cena prenájmu pôdy v obci W. M. V. pohybuje od 0,05 -0,10 € za meter štvorcový za rok. Zastával názor, že v tomto konaní sa súdy nezaoberali predloženou rozhodcovskou súdnou praxou S., v zmysle ktorej, ak na pozemku vlastníkov boli vybudované napr. stĺpy elektrického napätia alebo nadzemné teplovodné potrubie, súd určil, že vlastníci nemajú nárok náhradu. Vodná stavba bola vybudovaná na základe právoplatných povolení, ktoré sú stále v platnosti a na základe ktorých bolo možné požiadať o majetkovoprávne vysporiadanie, alebo náhradu škody, alebo podať námietky, pripomienky.
31. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu (pre úplnosť možno v tejto súvislosti dodať, že obdobná úprava je obsiahnutá aj v čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd) .
32. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
33. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
34. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
35. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
36. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (zrušený zákonom č. 184/2002 Z.z. účinného od 01.06.2002): 1. Správcovia (vlastníci, užívatelia) nehnuteľností sú povinní bez náhrady: a) umožniť osobám, ktoré sa preukážu príslušným preukazom na vodohospodársky dozor, vstupovať za účelom jeho výkonu na nehnuteľnosti a do objektov, pokiaľ na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, b) trpieť na svojich nehnuteľnostiach za podmienok určených vodohospodárskym orgánom umiestňovanie a udržiavanie vodočtov, vodomerov, vodných značiek (ciach), označujúcich najvyššie, prípadne najnižšie povolené vzdutie vody, a iných zariadení potrebných na účely vodného hospodárstva. Ustanovenie § 36 ods. 3 platí obdobne. 2. Pokiaľ je to potrebné na výkon oprávnenia plynúceho z rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu, najmä na vybudovanie alebo prevádzku vodohospodárskych diel, ďalej na prieskumné a iné odborné práce nevyhnutne potrebné na účely vodného hospodárstva, na výkon správy vodných tokov, na vyhľadávanie a zabezpečovanie zásob podzemných vôd, ako aj na umožnenie prístupu k vodám za účelom ich všeobecného používania a na zriadenie vodovodných alebo kanalizačných prípojok, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, ak ich nemožno získať dohodou. 3. O vyvlastnení, o vstupe na vyvlastňovanú nehnuteľnosť a o jej užívaní pred začatím vyvlastňovacieho konania platia osobitné predpisy. 4. Práva a povinnosti založené podľa odseku 2 dohodou alebo rozhodnutím príslušného orgánu prechádzajú na právnych nástupcov strán.
37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX/XX nachádzajúcej sa v kat. úz. W. M. V., obec W. M. V.. Na tomto pozemku sa nachádza stavba čerpacej stanice súp. č. XXX, ktorá slúži na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. Výstavba čerpacej stanice bola ukončená v roku 1975, následne bola uvedená do trvalej prevádzky s povolením odberu vody, v zmysle (v tom čase platného a účinného) zák. č. 138/1973 Zb. o vodách. Povolenie bolo vydané vtedajšiemu investorovi stavby Poľnohospodárska investorská správa Bratislava. Po roku 1989 a po zániku ŠMS Bratislava spravovalo čerpaciu stanicu viacero subjektov. V roku 1993 čerpaciu stanicu prevzalo do svojej správy povodie Dunaja, š.p., Bratislava. V roku 2003 bola predmetná čerpacia stanica prevedená z majetku Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. do majetku žalovaného. Právny predchodca žalovaného Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., uzavrel s právnymi predchodcami žalobcu p. K. N. a p. Š. N. nájomné zmluvy, predmetom ktorých bol nájom pozemkov, na ktorých je lokalizovaná predmetná čerpacia stanica. Tieto zmluvy boli uzatvorené na dobu určitú 5 rokov. Prístup k čerpacej stanici je možný len cez ďalšie pozemky žalobcov, pričom čerpacia stanica pozostáva z viacerých objektov, ktoré nie sú v katastri zapísané a nachádzajú sa okrem parcely č. XXXX/XX aj na parcele č. XXXX/XX (šachta), XXXX/XX (ost. objekt), XXXX/XX (dvor) a XXXX/XX (trafo-stanica). Napriek týmto skutočnostiam nie je na pozemky žalobcov zriadené vecné bremeno a taktiež nie je medzi nimi a žalovaným uzatvorená ani žiadna nájomná zmluva.
38. Podľa § 37 zákona o vodách č. 138/1973 Zb. platného v čase vydania povolenia na vybudovanie predmetnej stavby a vydania povolenia na jej užívanie boli vlastníci pozemkov, na ktorých bolo umiestnené zariadenie potrebné na účely vodného hospodárstva (medzi ktoré sa zaraďuje aj predmetná vodohospodárska stavba) povinní na svojej nehnuteľnosti, za podmienok určených vodohospodárskym orgánom, strpieť umiestňovanie a udržiavanie zariadení potrebných na účely vodného hospodárstva bez náhrady. Len v prípade, ak to bolo nevyhnutné, bolo možné potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, ak ich nemožno získať dohodou.
39. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k vyvlastneniu predmetných pozemkov alebo k uzavretiu dohody, na základe ktorej by právny predchodca žalovaného resp. štát, získal tieto pozemky do vlastníctva, alebo užívania za náhradu.
40. V súčasnosti platný zákon o vodách č. 364/2004 Z.z. neobsahuje ustanovenia upravujúce povinnosť vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádzajú vodné stavby strpieť bez náhrady ich umiestnenie na svojom pozemku.
41. Vzhľadom na to, že predmetná stavba umiestnená na pozemku žalobcov ich podstatným spôsobom obmedzuje v užívaní ich vlastníckeho práva, patrí žalobcom za takéto obmedzenie ich vlastníckeho práva náhrada.
42. Je pravdou, že vyššie citované ustanovenia Ústavy SR a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakladajú právo na náhradu vlastníkovi veci iba v prípade núteného vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme. Vychádzajúc však zo zásady nedotknuteľnosti vlastníctva, ktorá je jednou z najvýznamnejších základných zásad v našom právnom poriadku, však toto právo z ustanovení Občianskeho zákonníka a tiež Ústavy SR vyplýva aj v prípade, ak po skutkovej stránke ide prakticky o totožnú situáciu. O takúto situáciu môže ísť teda aj v prípade, ak je vlastník nehnuteľnosti proti svojej vôli obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva a vzhľadom na okolnosti iné riešenie ochrany práv tohto vlastníka prakticky nie je možné. V takomto prípade je poskytnutie náhrady za nútené obmedzenie vlastníctva jediným možným spôsobom, ako poskytnúť ochranu právam tohto vlastníka. O takúto situáciu pritom ide aj v prípade žalobcov.
43. Ako už bolo uvedené, každému vlastníkovi, ktorý bol nútene obmedzený vo výkone jeho vlastníckych práv (bez zreteľa na mieru tohto obmedzenia), musí byť poskytnutá za toto obmedzenie primeraná náhrada.
44. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetného pozemku, na ktorom je postavená "vodná stavba". Ich vlastnícke právo (resp. vlastnícke právo ich predchodcov) bolo obmedzené bez ich súhlasu, a to na základe zákona. Keďže pozemok žalobcov nebol vyvlastnený, sú ako vlastníci pozemku síce povinní strpieť, že sú vo výkone svojich vlastníckych práv značne obmedzení, ale len za náhradu. Súd poukazuje aj na to, že miera (rozsah) obmedzenia ich vlastníckeho práva je tu značná. Z vykonaných dôkazov totiž vyplynulo (a nebolo ani medzi účastníkmi sporné), že na pozemku v ich vlastníctve je vystavaná čerpacia stanica, ktorá pozostáva z viacerých objektov, ktoré nie sú v katastri zapísané a nachádzajú sa okrem parcely č. XXXX/XX aj na parcele č. XXXX/XX (šachta), XXXX/XX (ost. objekt), XXXX/XX (dvor) a XXXX/XX (trafo-stanica), ktoré tieto nepochybne neumožňujú žalobcom vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam vykonávať vlastnícke práva v plnom rozsahu.
45. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že bez zreteľa na to, či po právnej stránke je uplatnený nárok kvalifikovaný ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo určitý typ náhrady za obmedzenie vlastníckych práv žalobcov, výsledok by mal byť totožný - vlastníkovi sa poskytne primeraná finančná kompenzácia za zásah do jeho práv. V prejednávanej veci podľa názoru súdu okolnostiam danej veci najlepšie zodpovedá právna kvalifikácia uplatnených nárokov ako nárokov vlastníka na zaplatenie náhrady za nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva.
46. Z ustanovení § 128 ods. 2 OZ (a tiež čl. 20 ods. 4 Ústavy SR) možno vyvodiť, že nikto nemôže byť proti svojej vôli obmedzený vo výkone svojich práv vyplývajúcich z vlastníctva nehnuteľnosti bez primeranej náhrady. Na spôsob poskytnutia primeranej náhrady právne predpisy v Slovenskej republike však už výslovne nepamätajú (samozrejme s výnimkou právnej úpravy vyvlastnenia). To však neznamená, že k nútenému obmedzeniu vlastníctva môže dôjsť bez poskytnutia primeranej náhrady.
47. Pri absencii zákonnej právnej úpravy potom treba pre splnenie predpokladov samotného vzniku práva na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vychádzať z ustanovenia § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, no tiež z čl. 20 Ústavy SR, ktoré takúto náhradu pre vlastníka zabezpečujú. Čo sa týka voľby samotnej právnej normy, ktorú je na mieste v danom prípade použiť, najvhodnejšou právnou normou, resp. právnymi normami, sú podľa názoru súdu ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451 a nasl. , ktoré však tiež možno použiť len primerane.
48. V konaní mal teda súd za preukázané, že čerpacia stanica bola postavená v súlade s vtedy platným právom, pričom jej bolo udelené aj riadne povolenie na prevádzkovanie ako aj povolenie na čerpanie vôd. Príslušné práva a povinnosti vyplývajúce z týchto povolení sú v súlade s ustanovením § 80 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách naďalej platné. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné a jednoznačne vyplývajú aj z vykonaného dokazovania. Medzi žalobcami a žalovaným neexistuje žiaden nájomný vzťah, pričom táto skutočnosť taktiež vyplýva nielen zo zhodných vyjadrení účastníkov konania, ale aj z vykonaného dokazovania. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že vo veci uzatvorenia nájomnej zmluvy sa medzi žalovaným a žalobcami uskutočnili dve rokovania, na ktorých však nedošlo k vzájomnej dohode o výške nájomného a ani k vzájomnému odsúhlaseniu a podpísaniu zápisu z rokovania.
49. Uvedené skutočnosti odôvodňujú nárok žalobcov na náhradu v zmysle § 128 ods. 2 OZ, avšak na absenciu právnej úpravy pri poskytnutí výšky náhrady treba s poukazom na § 853 ods. 1 OZ analogicky použiť ustanovenia o výške bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl.. Tým, že žalovaný užíva pozemky žalobcov, patrí im za takéto užívanie náhrada.
50. Žalovaný nárok žalobcu na vyplatenie spochybňoval tým, že predmetná čerpacia stanica je vodohospodárskou - hydromelioračnou stavbou v zmysle § 52 ods. 1 písm. f) zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách. Žalovanému teda ako vlastníkovi tejto vodnej stavby prislúcha v zmysle § 53 citovaného zákona povinnosť udržiavať ju v riadnom stave, a zabezpečovať jej údržbu a prevádzku. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú podľa § 54 tohto zákona povinní strpieť hydromelioračnú stavbu na svojom pozemku, ako aj strpieť, aby žalovaný ako správca a zároveň vlastník tejto stavby v nevyhnutnej miere vstupoval na pozemky, kde sa hydromelioračná stavba nachádza. Podľa právneho zástupcu žalovaného tak nie je naplnený základný predpoklad pre vznik povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný pozemky vo vlastníctve žalobcov nevyužíva bez právneho dôvodu, ale na ich užívanie je oprávnený priamo zo zákona a to bez ohľadu na to, či so žalobcami uzatvoril nájomnú zmluvu alebo nie.
51. Tunajší súd zároveň poukazuje aj na závery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, že vlastnícke právo žalobcov (resp. vlastnícke právo ich predchodcov) bolo obmedzené bez ich súhlasu, a to na základe zákona, s poukazom na ustanovenie § 26 zákona č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve v znení platnom do 30.6.1969 t.j. platného v čase vydania povolenia na vybudovanie stavby a to bez náhrady, keď obdobnú úpravu t.j. obmedzenia vlastníckeho práva bez náhrady obsahoval aj zákon č . 138/1973 Zb. o vodách v ustanovení § 37. Rovnako aj zákon č. 182/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) a aj v súčasnosti platný zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 30.5.2010 v ustanovení § 53 a aj v znení platnom od 1.6.2010 v ustanovení § 53a neskorších predpisov (vodný zákon) obsahuje ustanovenia, podľa ktorých je vzhľadom na umiestnenie hydromelioračnej stavby vlastnícke právo žalobcov obmedzené, ale zákon č. 364/2004 Z.z. neobsahuje ustanovenia upravujúce povinnosť vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádzajú vodné stavby, strpieť ich umiestnenie na svojom pozemku bez náhrady. Vzhľadom na to, že predmetná stavba čerpacia stanica súp. č. XXX, postavená na parcele č. XXXX/XX vo vlastníctve žalobcov, ich podstatným spôsobom obmedzuje v užívaní ich vlastníckeho práva, patrí žalobcom za takéto obmedzenie ich vlastníckeho práva náhrada, s poukazom na ustanovenie § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
52. Nález Ústavného sudu SR. PL. US 38/95 : ustanovenie čl. 20 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky uvádza : ,, Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. „ Uvedené ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky predpokladá existenciu zákona, na základe ktorého je možné uskutočniť vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Ústava Slovenskej republiky neumožňuje , aby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo priamo zo zákonom, ale na základe zákona. Na rozdiel od vyvlastnenia však množstvo prípadov obmedzujúcich vlastnícke právo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva konkrétneho vlastníka, musí v tomto prípade konať zákonom určený orgán na základe zákonom určeného postupu ( napr. § 32 Zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).
53. Ustanovenie § 53a zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách je účinné až od 01.06.2010, pričom žalobcovia žiadajú svoj nárok za užívanie pozemkov za obdobie od 05.02.2007. Pred týmto obdobím citovaný zákon neobsahoval osobitnú úpravu užívania pozemkov pod hydromelioračnou stavbou prevádzkovateľom tejto stavby. Na užívanie pozemkov pod hydromelioračnou stavbou neoprávňoval vlastníka tejto stavby ani § 54 citovaného zákona, keďže tento upravoval iba právo vlastníka na prístup na okolité pozemky v nevyhnutnej miere a to iba za účelom opravy a údržby hydromelioračnej stavby. V období pred nadobudnutím účinnosti citovaného zákonného ustanovenia tak žalovaný skutočne užíval pozemky žalobcov, bez právneho dôvodu, čím žalobcom vzniklo právo na náhradu v zmysle § 128 ods. 1. Vzhľadom na to, že predmetná stavba čerpacia stanica súp. č. XXX, postavená na parcele č. XXXX/XX o výmere 137 m2, ako aj objekty , ktoré nie sú v katastri nehnuteľností zapísané, ktoré sa nachádzajú na parcele č. XXXX/XX (šachta), parcele č. XXXX/XX (ost. objekt), parcele č. XXXX/XX (dvor) a XXXX/XX (trafo-stanica) vo vlastníctve žalobcov, ich podstatným spôsobom obmedzuje v užívaní ich vlastníckeho práva, patrí žalobcom za takéto obmedzenie ich vlastníckeho práva náhrada s poukazom na ustanovenie § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
54. Je tiež nepochybné, že pri obmedzení vlastníctva nedochádza k zmene v osobe vlastníka, ale dochádza len k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručených práv vlastniť majetok. Všetky základné práva a slobody sa chránia iba v takej miere a rozsahu dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného základného práva a slobody. Podľa § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka požíva vlastnícke právo žalobcu ochranu, preto nemožno jeho vlastnícke právo popierať, resp. nemôže mu byť na ujmu, že sám využíva predmet svojho vlastníctva. Je to práve žalovaný, ktorý dlhodobo využíva cudzí pozemok bezodplatne. Týmto svojím konaním obmedzuje žalobcov vykonávať svoje vlastnícke právo tak ako prislúcha výlučnému vlastníkovi.
55. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalovaný užíval nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú vo vlastníctve žalobcov v 1.a 2. rade, bez právneho dôvodu, od doby skončenia nájmu v zmysle nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi K. N., ako prenajímateľkou (právnou predchodkyňou žalobcov) a Slovenským vodohospodárskym podnikom. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, s dobou trvania nájmu 5 rokov. Zánikom zmluvy tak zanikol zároveň nájomný aj podnájomný vzťah. Žalovaný však aj naďalej užíval nehnuteľnosti v rozsahu preukázanom v prebiehajúcom konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na LV č. XXXX, podľa ktorého sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v kat. území Moravský Svätý Ján, vedenom Katastrálnym úradom v G., Správa katastra M.. Na tomto pozemku sa nachádza stavba čerpacej stanice súp. č. XXX, ktorá slúži na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, pričom čerpacia stanica pozostáva z viacerých subjektov, ktoré nie sú v katastri zapísané a nachádzajú sa okrem parcely č. XXXX/XX aj na parcele č. XXXX/XX (šachta), XXXX/XX (ost. objekt), XXXX/XX (dvor) a XXXX/XX (trafo-stanica) a je teda nepochybné, že tieto parcely užíva žalovaný v celom rozsahu, keďže sú na nich postavené stavby v jeho vlastníctve, pričom aj samotný žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.4.2017 uznal, že užíva pozemky vo celkovej výmere 833 m2.
56. Vzhľadom na to, že predmetná stavba umiestnená na pozemku žalobcov, ich podstatným spôsobom obmedzuje v užívaní svojho vlastníctva, patrí žalobcom za takéto obmedzenie ich vlastníckeho práva s poukazom na citované ustanovenie § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, náhrada. Uvedené chápanie vlastníckeho práva zodpovedá čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod š. 23/1991 Zb. ako ústavný zákon), podľa ktorého platí "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu". Pokiaľ teda dôjde ku skutočnému (faktickému) obmedzeniu vlastníckeho práva, jednotlivec má základné právo na náhradu, čo sa plne vzťahuje aj na prípad posudzovanej veci. Zmyslom čl. 11 ods. 4 listiny je, aby obmedzenie vlastníckeho práva jednotlivca, ktoré je v záujme verejnom, v záujme spoločnosti, je rozumné a spravodlivé, bolo jednotlivcovi vykompenzované tým subjektom, v ktorého prospech k obmedzeniu dochádza, t. j. spoločnosťou (cez štát, obec). Nemožno spravodlivo požadovať, aby "náklady" spoločnosti niesol len jednotlivec, ktorého právna (vlastnícka) sféra je obmedzovaná.
57. Z tohto názoru vychádza aj ustálená judikatúra (rozsudok NS ČR z 28.11.2007 sp. zn.: 33Odo 412/2005, 33 Odo 668/2002, 33 Odo 335/2004). Otázka ocenenia prospechu získaného užívaním cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu bola opakovane riešená, pričom súdy dospeli k záveru, že výšku
bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v užívaní veci bez právneho dôvodu je možné určiť peňažnou čiastkou vynakladanou v danom mieste a čase na užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu. Bezdôvodné obohatenie je pritom možné požadovať len v takej výške, na ktorú by ten, na úkor koho sa bezdôvodné obohatenie získalo, mal nárok v prípade uzavretia nájomnej zmluvy. Žalobcovia sa tak môžu dovolávať vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie svojho pozemku len do sumy zodpovedajúcej čiastke vynakladanej obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobných vecí, spravidla formou nájmu. Ak bolo nájomné v posudzovanom období regulované právnym predpisom, nemôže výška bezdôvodného obohatenia presiahnuť čiastku obmedzenú cenovým predpisom. Ak ide o pozemky patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, je namieste vychádzať pri určení výšky bezdôvodného obohatenia z tzv. regulovaného nájomného (§ 22 ods. 9 zákona o pôde) a nie z trhového nájomného (ako sa ho domáhajú žalobcovia), a to aj napriek tomu, že pozemky nie sú v skutočnosti priamo využívané na poľnohospodárske účely (NS ČR 33 Odo 1014/2006).
58. Žalobcovia žiadali priznať peňažnú sumu zodpovedajúcu ročnému nájmu za obdobie od 05.02.2007 do 18.02.2011, pričom vychádzali z výšky nájmu za m2, určeného v znaleckom posudku.
59. Súd vyhodnotil opodstatnenosť tvrdení žalobcov a nimi uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenia, pričom dospel k záveru, že žalobcom v 1.rade a v 2.rade uplatnená celková náhrada, by za daných okolností bola neprimeraná.
60. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z predložených listinných dôkazov a stanovil bezdôvodné obohatenia ako sumu rovnajúcu sa výške bežného nájomného v danom čase a v danej lokalite, poukazujúc na vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 09.05. 2017 (č.l.XXX súdneho spisu), z ktorého vyplýva, že nájomné v sledovanom období nebolo regulované právnym predpisom (túto skutočnosť zákon ponechal na vzájomnú dohodu zmluvných strán). Z predložených listinných dôkazov, a to najmä nájomných zmlúv ako aj z vyjadrenia Národnej asociácie realitných kancelárii Slovenska, súd zistil, že priemerné nájomné za meter štvorcový v rozhodnom období predstavovalo sumu 0,05-0,10 eur/m2 pri porovnateľných pozemkoch ako sú uvedené na LV č. XXXX, k.ú. W. M. V., obec W. M. V.. Z nájomnej zmluvy č. K.-XXXX/XXX (č. l. 416-418 súdneho spisu) súd zistil, že nájomné bolo dohodnuté v cene obvyklej za prenájom pôdy v obdobnej lokalite a predmetom nájmu: orná pôda 0,47 eur /m2 t.j. pri výške 1,5 % ide o sumu 0,0071 € za jeden m2 ročne (hodnota ornej pôdy podľa zákona č, 585/2004 Z.z., príloha č. 2). Rozloha pozemku, ktorú využíva žalovaný - 833 m2 nebola v konaní sporná, samotný žalovaný potvrdil, že využíva plochu v uvedenej rozlohe (č.l. 436 súdneho spisu).
61. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd určil výšku náhrady, ktorú považoval za primeranú (vzhľadom na vyjadrenie NARKS zo dňa 20.03. 2017) v sume 0,10 eur/m2/ 1 rok nasledovne: Pri rozlohe 833 m2 prestavuje výška náhrady sumu 83,3 eur za 1 rok ( za 1 deň - 83,3 : 365 = 0,228 eur).
62. Za obdobie od 05.02.2007 do 18.11.2008, kedy bol žalobca v 1.rade výlučným vlastníkom predmetných pozemkov (t.j. 1 rok a 237 dní ) vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie za rok 2007 v sume 75,012 eur (329 dní x 0,228= 75,012) a za rok 2008 - 73,64 eur ( 323 dní x 0,228 = 73,64).
63. Za nasledujúce obdobie od 19.11.2008 do 18.02.2011 (t.j. 2 roky a 91 dní) vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v sume 187,34 eur (83,3 x 2 roky = 166,6 + 20,74 (91 dní x 0,228) = 187,34 eur). Pri zohľadnení výšky podielu každého zo žalobcov (1/2), predstavuje suma výšky nároku každého žalobcu za predmetné obdobie 93,67 eur.
64. Žalobcovi v 1. rade tak vznikol nárok na zaplatenie sumy celkovo vo výške 242,40 eur za obdobie od 05.02. 2007 do 18.02.2011 (t.j. za 1 rok a 237 dní kedy bol výlučným vlastníkom pozemkov a 2 roky a 91 dní, kedy bol podielový spoluvlastníkom pozemkov spolu so žalobkyňou v 2. rade v 1-ici).
65. Žalobkyni v 2. rade vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 93,67 eur za obdobie od 19.11.2008 do 18.02.2011 (t.j. 2 roky a 91 dní) pri zohľadnení výšky jej spoluvlastníckeho podielu.
66. Poukazujúc na vyššie uvedené, súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodnú.
67. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového priadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
68. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
69. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
70. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového priadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
71. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového priadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
72. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.