Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/208/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci zvýšenia výživného na plnoleté dieťa: L. W., bytom G. XX, t.č. X., Y.. XX, zastúpený JUDr. C. A., advokátkou so sídlom v Q., G. W. X/A, proti osobe povinnej výživou: F. W., bytom Q., Z. XXX/X, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. septembra 2016, č. k. 4C/106/2016-69, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť osoby povinnej výživou k navrhovateľovi, naposledy ustálenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/523/2011-186 zo dňa 16.04.2013 vo výške 90 eur zvýšil na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2016 s tým, že takto zvýšené výživné je osoba povinná výživou platiť k rukám navrhovateľa najneskôr do 20. dňa v mesiaci mesačne vopred. Zročné výživné za obdobie od 01.06.2016 do 30.09.2016 vo výške 240 eur súd povolil osobe povinnej výživou zaplatiť v 30 eurových mesačných splátkach, pričom prvá splátka je splatná 20. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením jednej splátky. Vo zvyšku súd návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, na čl. 3, čl. 4, čl. 15 Nariadenia Rady č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Súd konštatoval, že navrhovateľ má obvyklý pobyt v S., kde žije od septembra 2012, návrh podal na súd v SR, na Okresný súd Prievidza, ktorý je obvyklým pobytom osoby povinnej výživou, preto súd uplatnil v konaní právny poriadok V. republiky. Súd prvej inštancie po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného je sčasti dôvodný. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na navrhovateľa došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného na navrhovateľa zo strany osoby povinnej výživou. Navrhovateľ je o viac ako 3 roky starší, medzičasom sa stal plnoletým, ukončil strednú školu a pokračuje v štúdiu na vysokej škole dennou formou. Potreby navrhovateľa sú v súčasnosti nesporne vyššie ako v čase, keď bol študentom strednej školy. Navrhovateľ preukázal príslušnými dokladmi, že jeho výdavky na školu, dochádzku do školy, na cestovné na lieky, na stravu - obedy, na voľnočasové aktivity, vrátane výdavkov na oblečenie, kozmetiku, holiča sú mesačne vo výške 318,40 eur. Tieto výdavky sú bežnými mesačnými výdavkami navrhovateľa, ku ktorým je potrebné pripočítať výdavky na ďalšiu stravu, mimoriadne jednorazové výdavky spojené so školou (školské výlety, školské pomôcky a pod.). Zmena pomerov nastala aj u matky navrhovateľa, ktorá sa od 01.10.2015 zamestnala a zlepšila si príjmovú situáciu o príjem v sume 848 eur brutto. Matka navrhovateľa je naďalej

vydatá, žije s manželom a ich spoločným maloletým dieťaťom (vo veku 11 rokov), ku ktorému má vyživovaciu povinnosť. Výdavky v domácnosti matky navrhovateľa sú od posledného rozhodovania o výživnom vyššie, a to v sume 1 058,21 eur, pričom príčinou ich zvýšenia je presťahovanie sa matky s manželom a deťmi do S.. Zmenili sa aj pomery osoby povinnej výživou - otca navrhovateľa, ktorý začal popri príjme z práce poberať invalidný dôchodok vo výške 219,80 eur, pričom sa stal invalidným od 01.07.2014. Osoba povinná výživou má naďalej vyživovaciu povinnosť k mal. W. vo veku 16 rokov. Súd bol toho názoru, že s poukazom na podstatnú zmenu pomerov u navrhovateľa, na zvýšenie príjmu osoby povinnej výživou o invalidný dôchodok, na majetkové pomery matky navrhovateľa, ktorá s manželom vlastní v G. dom s rekonštruovanou strechou a oknami, mal súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach osoby povinnej výživou prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným v sume 150 eur mesačne. Na zvýšenie výživného vo vyššej sume vzhľadom na zistené zmeny pomerov a rozsah zmeny nevzhliadol dôvod, preto vo zvyšnej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol. Mobilný telefón v cene 599 eur, televízor kúpený do izby navrhovateľa v cene 699 eur, motorka v cene 1 352,67 eur, výdavky na benzín, olej, na servis motorky a na garážovanie motorky mesačne v sume 54 eur súd nepovažoval za bežné výdavky, ale výdavky vyššieho štandardu, ktorý sa odvíja od štandardu rodiny matky navrhovateľa. Ďalej súd uviedol, že navrhovateľ má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, na druhej strane však pri určení výšky výživného je potrebné prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. S prihliadnutím na príjem matky navrhovateľa, na predpokladaný príjem jej manžela v rovnakej výške ako v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom, na výšku rodinných prídavkov na navrhovateľa ( asi 184 eur mesačne ), na preukázané výdavky navrhovateľa, na výšku príjmu osoby povinnej výživou, jeho priateľky a na vyživovacie povinnosti oboch rodičov, ich výdavky na bývanie, určená suma zvýšeného výživného 150 eur mesačne zodpovedá právnej úprave v zmysle § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, teda, že súd prihliadol pri zvýšení výživného na odôvodnené potreby navrhovateľa a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby povinnej výživou. Súd uviedol, že navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné od 01.06.2016 ( návrh podal 27.05.2016 ), od ktorej doby aj výživné zvýšil a vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom ( za 4 mesiace po 60 eur mesačne) vo výške 240 eur súd vzhľadom k jeho výške povolil osobe povinnej výživným zaplatiť v splátkach. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že osobe povinnej výživou bude uložená povinnosť platiť na jeho výživu sumu 280 eur mesačne od 01.06.2016 a nedoplatok na zročnom výživnom súd uloží osobe povinnej výživným zaplatiť v 50 eurových mesačných splátkach. Namietal, že súd zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil, keď nedostatočne zohľadnil výšku jeho opodstatnených nákladov, navýšených predovšetkým o náklady spojené so štúdiom na vysokej škole a následne súd vec nesprávne posúdil. Zdôraznil, že jeho ďalšie výdavky na stravu a jednorazové náklady ako školské výlety, školské pomôcky, doučovanie a iné predstavujú viac ako 500 eur. Pokiaľ súd vychádzal pri posudzovaní primeranej výšky výživného z porovnania zmeny pomerov u jeho matky a jej manžela, ako aj zmeny pomerov na strane povinného a jeho priateľky zdôraznil, že keďže v čase poslednej úpravy výživného bola jeho matka nezamestnaná a dnes ako zamestnaná celý príjem použije na úhradu nákladov na bývanie, tak jej pomery sa nezlepšili. Pokiaľ ide o rodinný dom v G., ktorý jeho matka vlastní s manželom, na tento si vzali úver vo výške 65 388 eur, ktorý splácajú mesačne v sume 399,79 eur. Osoba povinná výživou ( jeho otec) je samostatne zárobkovo činná osoba, podnikajúca v oblasti ekonomického a daňového poradenstva a on je presvedčený, že výsledky jeho daňového priznania neodzrkadľujú jeho skutočný príjem, keďže ide o pomerne lukratívny predmet podnikania. Deklarovanému príjmu zo strany povinného nekorešponduje skutočná životná úroveň akú dosahuje, keď hrá tenis, zakupuje si kvalitnú tenisovú výstroj, vlastní niekoľko áut, bicykel. Podľa jeho názoru povinný zakrýva svoje skutočné príjmy, keď aj z vyjadrenia k jeho návrhu na zvýšenie výživného nebola zrejmá informácia o príjme z dohody o pracovnej činnosti v sume 18,08 eur mesačne a z invalidného dôchodku v sume 219,80 eur, pričom na zistenie súdu o tejto skutočnosti reagoval vyjadrením, že nevedel, že táto suma sa do jeho príjmu počíta. Taktiež sa súd snažil presvedčiť, že nežije v spoločnej domácnosti s Ing. Q., čomu súd neuveril. Z postoja povinného a jeho vystupovania je zrejmá jeho snaha plniť si vyživovaciu povinnosť voči nemu v čo najnižšej výške. Pri určovaní výšky výživného by teda nemal byť záväzný len deklarovaný príjem, ale mali by sa zohľadniť aj možnosti, ktoré povinný má. Naviac pri porovnaní pomerov osoby povinnej výživou od posledného rozhodovania sa tomuto zvýšil príjem o cca 200 eur.

3. K podanému odvolaniu navrhovateľom osoba povinná výživou - otec navrhovateľa uviedol, že žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nie je pravdou, že súd zvýšil výživné v

minimálnej výške, pretože zvýšenie o 60 eur predstavuje nárast o 67 %, čo je určite viac ako percentuálny nárast životných nákladov navrhovateľa a podstatne viac ako percentu rastu jeho príjmov. Napriek tomu si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti a zodpovednosti, proti rozsudku sa neodvolal, hoci po zaplatení výživného mu zostane na život suma, ktorá len ťažko pokryje jeho potreby. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na nárast jeho výdavkov, chce zdôrazniť, že navrhovateľ odišiel žiť do S. proti jeho vôli, určite aj s jeho matkou zvážiac zvýšené výdavky na život v zahraničí, ktoré by mali byť pokryté predovšetkým ich vyššími príjmami. Považuje za špekulatívne zo strany navrhovateľa a jeho matky pokúšať sa pokryť svoje nadštandardné potreby zvyšovaním výživného. Poukázal na to, že od 01.07.2014 poberá D. v sume 219,80 eur, pričom vzhľadom na zhoršený zdravotný stav sú jeho príjmy ako SZČO minimálne, podľa daňového priznania za rok 2015 vychádzali 171 eur na mesiac. Príjem sa snaží si zvýšiť prácou na dohodu ( 18,08 eur mesačne ) a prenájmom bytu ( 120 eur mesačne ). Spolu je teda jeho príjem asi 530 eur mesačne ako uviedol aj súd prvej inštancie. Na mal. W. od septembra 2016 platí výživné v sume 80 eur mesačne, keďže nastúpila na strednú školu. Pri potvrdení zvýšenia výživného v sume 150 eur mu zostane na uspokojenie jeho potrieb asi 300 eur. Na druhej strane bude mať navrhovateľ 190 eur nemecké prídavky, 150 eur výživné od neho, teda 340 eur, čo je viac ako zostane jemu na živobytie. Keďže vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, mal by mať navrhovateľ takéto výživné aj od matky a potom by mal pre svoju potrebu 490 eur. Taktiež by navrhovateľovi mal na uspokojovanie jeho potrieb patriť vyplácaný daňový bonus matke ( alebo jej manželovi, cca 182 eur mesačne). Akékoľvek navyšovanie vyživovacej povinnosti by bolo v priamom rozpore s ust. § 75 Zákona o rodine. Pokiaľ ide štúdium navrhovateľa, má informácie, že uvedený typ školy je porovnateľný so slovenskou strednou odbornou školou, kde podľa vyjadrenia navrhovateľa z minulosti, by mala byť platená odborná prax. V prípade, ak by aj nebola táto prax platená, plnoleté študujúce deti si aj na Slovensku privyrábajú, čo by mohol zrealizovať aj navrhovateľ. Konštatovanie navrhovateľa, že on vlastní nadštandardný majetok - tenisovú raketu, bicykel, dve staré autá, pri jeho 1 300 eurovej motorke, 700 eurovej televízii ( na ktorý mu prispela stará matka z jeho strany a povinného manželka, čo opomenul uviesť ) a 600 eurovom mobile, považuje za neuveriteľné.

4. Navrhovateľ k vyjadreniu osoby povinnej výživou uviedol, že naďalej zotrváva na podanom odvolaní v celom rozsahu. Nie je pravdou tvrdenie osoby povinnej výživou, že návrhom na zvýšenie výživného sa snaží pokryť svoje nadštandardné výdavky v S.. Z dokladov, predložených súdu jednoznačne vyplývajú základné a aj odôvodnené potreby, ktoré ako vysokoškolák má. Výživné v S. je rozhodne niekoľkonásobne vyššie ako na V., pričom zákonodarca neberie ohľad na výšku príjmu osoby povinnej, ale vychádza z potrieb oprávneného, ktorá je určená v závislosti od veku a osobnej situácie. Jeho štúdium neposkytuje žiadnu platenú prax a popri ňom nemá ani časový priestor na privyrábanie si, ako sa povinný snaží súd presvedčiť. Jeho matka nemá daňovú úľavu ( ani jej manžel ), keďže túto nie je možné uplatňovať súčasne s poberaním prídavkov na deti.

5. K vyjadreniu navrhovateľa osoba povinná výživou - otec navrhovateľa uviedol, že svoj príjem riadne zdokladoval, pričom nie je v jeho silách si ho zvýšiť, keďže má o 55 % zníženú pracovnú schopnosť. Nespochybňuje navrhovateľove bežné výdavky, ale novú motorku, televízor, mobil alebo minúť za týždeň kredit v hodnote desiatok eur podľa jeho názoru nie je bežný štandard. O tom, že je navrhovateľ vysokoškolák, nepredložil žiadny dôkaz, zdá sa mu to nepravdepodobné, keďže má 2 roky sklz v školskej dochádzke. Uviedol, že žiada zohľadniť, že má dve deti a rád by obom v rámci jeho obmedzených možností prispieval približne rovnako. Už aj pomer 100 eur dcéra a 150 eur synovi pri vekovom rozdiele 3 roky je podľa jeho názoru priveľký.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

7. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

10. Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov. Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na dieťa. Zmenu pomerov na strane navrhovateľa založil súd prvej inštancie v zásade na zmene štúdia zo strednej školy na školu vyššiu strednú odbornú ( obdoba bakalárskeho štúdia na VŠ). Táto okolnosť je rozhodovacou praxou všeobecne prijímaná za zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti. Výdavky spojené so vzdelaním, na ktorom by mal mať aj otec ako osoba povinná výživou prioritný záujem, sú natoľko zrejmou položkou, že na ne treba prihliadať, aj pokiaľ nie sú dôsledne vyčíslené po jednotlivých položkách.

11. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že posledná úprava výživného na navrhovateľa bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.04.2013, č. k. 13P/523/2011-186, ktorým bolo zvýšené výživné na navrhovateľa zo sumy 85 eur na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2013. V tej dobe mal navrhovateľ 15 rokov, mal zvýšené výdavky v súvislosti s alergiou a čelustno - ortopedickou liečbou, navštevoval ( od septembra 2012) strednú školu v S., kde s matkou , jej manželom a súrodencom ( X. , nar. XXXX )býval. Matka navrhovateľa bola v tej dobe nezamestnaná, jej manžel dosahoval zárobok cca 1 600 eur, rodinné prídavky v tej dobe na deti vyplácané neboli. Za nájom bytu hradili 900 eur mesačne. Otec navrhovateľa od 01.01.2013 podnikal v oblasti administratívnych prác a účtovníctva, kde mu na začiatok podnikania bola poskytnutá dotácia v sume 2 647,73 eur, v čase rozhodovania súdu z podnikania žiadny reálny príjem nemal, mal uzavreté dve zmluvy na účtovné práce, jednu za odmenu 200 eur mesačne, druhú za odmenu 65 eur mesačne. Prenajímal byt za 220 eur mesačne, pričom úhrady na byt hradil v sume 99 eur, býval u priateľky a u rodičov, mal vyživovaciu povinnosť k dcére W. ( nar. XXXX ) vo výške 50 eur mesačne.

12. Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 27.05.2016 domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti voči osobe povinnej výživou (otcovi), a to od 01.06.2016 zo sumy 90 eur na sumu 280 eur mesačne. Svoj návrh odôvodňoval podstatnou zmenou pomerov od posledného rozhodovania súdu prvej inštancie, keď v súčasnosti je od 01.09.2016 študentom denného trojročného vyššieho štúdia finančníctva - odbor dane ( obdoba bakalárskeho štúdia našej vysokej školy), kde má výdavky s cestovným v sume 64,40 eur, stravou ( obedy ) 96 eur mesačne, školskými potrebami asi 40 eur mesačne. Naďalej má zdravotné problémy s astmou, kde sa jeho výdavky zvýšili o 20 eur mesačne. Vlastní motorku, ktorou jazdí hlavne vo voľnom čase, s ktorou má tiež nezanedbateľné náklady, venuje sa taktiež fitnes, s ktorým má náklady 18 eur mesačne. Mal výdavky súvisiace s doučovaním pred záverečnými stredoškolským skúškami vo výške 150 eur. Naďalej býva s matkou, jej manželom a bratom X. v byte, za ktorý hradia nájom a inkaso v sume cca 1 050 eur. Je teda nepochybné, že v porovnaní s poslednou úpravou výživného sa výdavky na strane navrhovateľa zvýšili, pričom súd prvej inštancie tieto výdavky akceptoval vo výške 318 eur mesačne. U matky navrhovateľa došlo k zmene pomerov v tom, že je od 01.10.2015 zamestnaná a dosahuje príjem cca 848 eur. Naďalej má vyživovaciu povinnosť k 12 ročnému synovi X., pochádzajúcemu z terajšieho manželstva matky navrhovateľa. Manžel matky navrhovateľa má porovnateľný príjem ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného. 13. Pokiaľ ide o pomery na strane povinnej osoby výživou (otca navrhovateľa), tento naďalej podniká v účtovníctve a jeho príjem z tejto činnosti je do 400 eur mesačne, z dohody o pracovnej činnosti má mesačne príjem 18,08 eur a od 01.07.2014 je otec navrhovateľa invalidným a poberá invalidný dôchodok vo výške 219,80, má príjem z prenájmu bytu v sume 120 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou v jej byte, na náklady ktorého prispieva sumou 100 eur mesačne. Otec navrhovateľa má naďalej vyživovaciu povinnosť k takmer 17 ročnej dcére W., na ktorú prispieva sumou 80 eur mesačne.

14. Aj u osoby povinnej výživou (otca navrhovateľa) teda došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti na navrhovateľa. Odvolací súd sa na základe zistených osobných, majetkových a zárobkových pomerov účastníkov stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pokiaľ zvýšil vyživovaciu povinnosť osobe povinnej výživou na navrhovateľa z doterajších 90 eur na sumu

150 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2016. Zvýšenie výživného o 60 eur mesačne odvolací súd považoval za dostačujúce s prihliadnutím tak na odôvodnené potreby navrhovateľa, akceptujúc aj zmenené pomery matky navrhovateľa, ako aj možnosti a schopnosti osoby povinnej výživou. V konaní neboli preukázané tvrdenia navrhovateľa, že osoba povinná výživou má podstatne vyšší príjem ako vyplýva z predložených dokladov a že by bolo dôvodné výživné na navrhovateľa zvýšiť vo vyššom rozsahu ako rozhodol súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne neakceptoval tvrdené nevyhnutné výdavky navrhovateľa, vyčíslené v celkovej sume viac ako 500 eur mesačne (mobil, motorka a náklady s ňou, televízia a pod.), keď aj podľa názoru odvolacieho súd o bežné a nevyhnutné potreby pre navrhovateľa nejde, ale ide o nadštandardné, resp. luxusné výdavky, ktoré si bežne dieťa, študujúce na vysokej škole nehradí. Je potrebné uviesť, že ak sa tieto výdavky odvíjajú od životnej úrovne v rodine matky navrhovateľa, nemožno od otca navrhovateľa vyžadovať, aby sa aj na týchto nadštandardných výdavkoch podieľal, zvlášť, keď životná úroveň otca navrhovateľa je iná (nižšia) ako u matky navrhovateľa. Naviac, za situácie, že aj matka sa minimálne takouto sumou podieľa na výžive navrhovateľa a navrhovateľovi taktiež patria prídavky na dieťa, ktoré sú v S. na jedno dieťa cca 182 eur mesačne, budú nepochybne potreby navrhovateľa uspokojené v celom rozsahu, vrátane aj tých nadštandardnejších.

15. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, ak návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného voči osobe povinnej výživou nad sumu 150 eur mesačne ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd preto rozsudok v tejto zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. V danej veci ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.