Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/7404/1993

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Ing. B. O., nar. XX.X.XXXX, W. XX, H. zastúpeného JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom, Bradlanská 2, Trnava proti žalovanému: MVDr. L. F., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, M., zastúpenému JUDr. Andreou Havlátovou- Rajczyovou, advokátkou, Žižkova 6, Košice o zaplatenie 17.219,61 eur (518.758,- Sk) s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.8.1993 domáhal zaplatenia sumy 17.219,61 eur (518.758,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 16% za obdobie omeškania od 16.4.1993 do zaplatenia a to titulom zaplatenia dodávky 159 kusov ošípaných (dňa 22.3.1993 dodal žalobca žalovanému ošípané 79 kusov v celkovej hodnote 247.775,- Sk a dňa 24.3.1993 dodal žalovanému 80 kusov ošípaných o celkovej hodnote 246.280,- Sk, ktoré fakturoval faktúrou č.218/32 dodanou 24.3.1993 splatnou dňa 16.4.1993 a ktorú podľa žalobcu žalovaný neuhradil ani napriek výzve zo strany žalobcu, čo žalobca dokladoval fotokópiou nákupných lístkov, faktúrou č. 218/32, preberacím listom ako aj fotokópiou výzvy zo dňa 7.6. a 14.6.1993.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.6.2000 uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva v celom rozsahu a poukázal na to, že na príslušnom súde aj pod inými číslami konania prebiehajú konania, na základe ktorých v prvom stupni je uplatňovaný nárok žalobcu na úhradu iných súm z titulu dodávok jatočných zvierat, napr. pod sp. zn. 10Cb/8935/1993, kde krajský súd žalobu zamietol z dôvodu špecifikovaných v predmetnom rozsudku. Ďalej uviedol, že po predložení výpisu z účtu zo strany žalovaného bola preukázaná tá skutočnosť, že v prospech žalobcu poukázal peňažné sumy, na základe ktorých uhradil dodávky jatočných zvierat zo strany žalobcu. Žalobca nesprávne pri úhrade predmetných súm zo strany žalovaného tieto platby započítal bez akéhokoľvek právneho dôvodu inému subjektu a to firme SATURN R.A.M. Svit, pričom sumy, ktoré fakturoval za dodávky jatočných zvierat v prospech žalovaného v tomto konaní, nezaúčtoval a tieto svoje dodávky považoval za neuhradené. V súlade so stanoviskom NS SR uvedeným v uznesení zo dňa 29.5.1995 súd správne zistil, že žalovaný nikdy neprevzal ani nepristúpil k záväzku spoločnosti SATURN R.A.M. Svit, vo vzťahu k žalobcovi nevzniklo a ani nemohlo vzniknúť právo na započítanie záväzkov, ktoré voči žalobcovi mala spoločnosť SATURN R.A.M. Svit a to aj napriek tomu, že v určitom čase aj žalovaný bol spoločníkom v uvedenej spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi nevzniklo právo na započítanie záväzkov, súd v uvedenom konaní dospel k záveru, že žalovaný nároky vo vzťahu k žalobcovi za dodávky jatočných ošípaných v plnom rozsahu vyrovnal a aj keď bol predmetný rozsudok rozhodnutím NS SR zo dňa 21.10.1999 zmenený, podal proti tomuto v zákonnej lehote dovolanie, ktoré je predmetom preskúmavania Najvyšším súdom

SR. Zastával názor, že vzhľadom na daný stav v konaní je potrebné s rozhodnutím v spore vedenom pod č. 9Cb/7404/1993 vyčkať do úplného rozhodnutia vo veci samej. Záverom poukázal na to, že základom všetkých podaní je tá skutočnosť, že je nesporné, že na základe objednávok žalovaného dodával žalobca žalovanému ošípané, je však nesporná aj tá skutočnosť, že žalovaný zaplatil a predložil súdu ako dôkaz výpisy z peňažného ústavu o platbách v prospech žalobcu, ako aj to, že žalovaný nikdy neprevzal ani nepristúpil k záväzkom spoločnosti SATURN R.A.M. Svit vo vzťahu k žalobcovi a teda žalobcovi nevzniklo nikdy právo na započítavanie záväzkov, ktoré voči žalobcovi mala uvedená spoločnosť. Z vyššie uvedených dôvodov navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Podaním zo dňa 27.3.2007 žalovaný doplnil svoje vyjadrenie prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne a uviedol, že nepopiera, že žalobca mu daný tovar riadne dodal a žalovaný tovar od žalobcu prevzal. Popieral však akékoľvek tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný za tovar nezaplatil, ale naopak tvrdil, že cenu za dodaný tovar uhradil v plnej výške. Uviedol, že ku dňu 3.4.1993 (dátum vystavenia faktúry č. 218/32 za dodaný tovar, za ktorý si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie kúpnej ceny v tomto konaní) žalobca dodal žalovanému tovar, ktorého kúpnu cenu žalobca vyfakturoval aj faktúrou č. 135/32 splatnou 16.3.1993 fakturovaná suma 285.155,90 Sk, faktúrou č. 159/32 vystavená 13.3.1993 fakturovaná suma 808.323,60 Sk splatná 26.3.1993, faktúru č. 191/32 vystavená 23.4.1993 fakturovaná suma 282.240,- Sk splatná 6.4.1993). Celkovo tak dodal žalobca žalovanému ku dňu 3.4.1993 tovar v celkovej hodnote 1.894.477,80 Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal nedobré skúsenosti so spoločnosťou SATURN R.A.M. spol. s r.o., ktorá taktiež od neho odoberala tovar, avšak svoje záväzky voči žalobcovi neplnila, žalobca spočiatku podmienil dodávanie tovaru žalovanému úhradou záväzkov spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o., čo žalovaný odmietol najmä z dôvodov, že žalobca nemal právny dôvod žiadať od žalovaného úhradu jeho pohľadávky voči tretím osobám, ktorých záväzok žalovaný nikdy neprevzal ani k záväzku nepristúpil, žalovaný v čase odoberania tovaru od žalobcu už nebol konateľom spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o., jeho funkcia zanikla dňa 13.2.1993, teda plnenie záväzkov spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. voči žalobcovi ako konateľ nemohol ovplyvniť a žalovaný ako jeden zo spoločníkov spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. neručí a nezodpovedá za záväzky spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. voči tretím osobám, preto ako spoločník tejto spoločnosti nemal povinnosť uhradiť záväzok voči žalobcovi, čo dokladoval výpisom spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. z príslušného obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odmietol plniť za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r. o. žalobca trval na tom, aby mu žalovaný vždy vopred poskytol určitú zálohu na dodaný tovar, s čím žalovaný súhlasil, pričom bolo bežné, že žalovaný poskytol žalobcovi v hotovosti zálohu vyššiu ako bola kúpna cena za odobratý tovar. Záloha sa následne započítavala na kúpnu cenu za odobratý tovar. V súlade s dohodou žalovaný zaplatil žalobcovi za tovar dodaný v roku 1993 nasledovne a to dňa 12.3.1993 sumu 422.910,40 Sk, 22.3.1993 sumu 562.464,- Sk, dňa 8.4.1993 sumu 285.155,90 Sk, dňa 16.4.1993 sumu 500.000,- Sk, dňa 18.8.1994 sumu 600.000,- Sk (celkom 2 370 530,30 Sk) čo dokladoval výpisom z účtu žalovaného. Najneskôr ku dňu 18.8.1994 žalovaný uhradil svoje záväzky voči žalobcovi z titulu kúpnej ceny za dodaný tovar vyfakturovaný faktúrou č. 218/32 v plnej výške. Ďalej vo vyjadrení poukázal na to, že skutočnosť, či uhradil svoje záväzky voči žalobcovi za dodaný tovar v priebehu rokov 1993 -1994 bola predmetom znaleckého dokazovania v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach sp. zn.10Cb/8943/1993, 13Cb/8942/1993 a ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 29/2006 vypracovaného znalcom Ing. Michalom Obšitníkom, výška záväzku žalovaného voči žalobcovi z titulu neuhradenej kúpnej ceny za tovar dodaný v roku 1993 je 5.000,- Sk. Ostatné záväzky žalovaného voči žalobcovi z titulu neuhradenej kúpnej ceny za tovar dodaný v roku 1993 a 1994 boli v plnom rozsahu uhradené. Poukázal tiež na to, že z príčin žalovanému neznámych žalobca započítal plnenia zo strany žalovaného na plnenie za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r. o. a ďalej evidoval pohľadávku voči žalovanému. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný plnil na účet vyššie uvedenej spoločnosti sa nezakladá na pravde a žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by žalovaný plnil na účet tejto spoločnosti. Od počiatku súdneho sporu popiera akékoľvek plnenie z jeho strany za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r. o. a zdôraznil, že nemal dôvod a ani úmysel plniť za túto spoločnosť, nakoľko dlh tejto spoločnosti nikdy neprevzal a ak by tak bolo, je povinnosťou žalobcu preukázať existenciu takejto písomnej dohody, čo sa však nestalo a nepristúpil ani k záväzku spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. voči žalobcovi a ak by tak bolo, je povinnosťou žalobcu preukázať existenciu takejto písomnej dohody, čo sa však taktiež nestalo. Zdôraznil, že v čase plnenia žalobcovi žalovaný nebol konateľom a bol len minoritný spoločník tejto spoločnosti, preto žalobca nemal dôvod domnievať sa, že žalovaný konal za túto spoločnosť a taktiež nemal v súvislosti s plnením záväzku žiaden dôvod spájať žalovaného s touto spoločnosťou. Žalovaný neprejavil vôľu plniť za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r. o. dlh voči žalobcovi, neurobil žiaden prejav vôle, ktorý by

bol urobil slobodne, vážne a z ktorého by jednoznačne vyplývala vôľa žalovaného plniť za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r. o. Podľa názoru žalovaného variabilný symbol, ktorý zodpovedá číslu faktúry nemôže byť dostatočným dôkazom o tom, že niekto plní za tretiu osobu. Rozhodujúcim údajom pre to, kto záväzok plní, je označenie dlžníka. Zo všetkých účtovných dôkazov a iných dokladov predložených súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný plnil svoj záväzok vo svojom mene. Argument žalobcu, že žalovaný plnil za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r. o. svedčí aj to, že obidvom týmto subjektom viedla účtovníctvo tá istá osoba, taktiež nemôže byť dostatočným dôkazom o plnení žalovaným za tretiu osobu. Práve naopak, daná skutočnosť svedčí o tom, že pri vystavovaní faktúr došlo k omylu účtovníka a nie k prejavu vôle žalovaného plniť za tretiu osobu. Žalovaný tým, že v čase odoberania tovaru od žalobcu nebol konateľom spoločnosti, nemal možnosť sa dostať k účtovným dokladom tejto spoločnosti a teda nemohol ani poznať čísla jednotlivých faktúr, ktorými žalobca vyfakturoval spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. kúpnu cenu za dodaný tovar. Keďže tieto údaje nepoznal, nemohol ich úmyselne, ale ani omylom uviesť ako variabilný symbol a už vôbec nie ako účel platby. Túto chybu mohla urobiť výlučne účtovníčka, ktorá mala k dispozícii účtovné doklady oboch subjektov a teda mohla omylom uviesť nesprávne číslo faktúry. Túto chybu účtovníčky však v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako úmysel resp. prejav vôle žalovaného plniť za tretiu osobu. Aby bolo možné právny úkon kvalifikovať ako plnenie za tretiu osobu, musia byť preto splnené zákonom stanovené podmienky a to najmä prejav vôle plniť za tretiu osobu musí byť slobodný, zrozumiteľný, jednoznačný a určitý, nesmie vyvolávať žiadne pochybnosti o tom, čo chcel účastník vykonať. V predmetnom prípade k takémuto prejavu vôle zo strany žalovaného nikdy nedošlo a žalovaný od počiatku popiera plnenie za tretiu osobu bez toho, aby mal na to právny dôvod. Na prevzatie záväzku spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. voči žalobcovi žalovaným sa v zmysle § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyžaduje písomná dohoda medzi dlžníkom (spoločnosťou SATURN R.A.M. spol. s r. o.) a preberajúcim (žalovaným), pričom nedodržanie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40 Občianskeho zákonníka). V tomto prípade k prevzatiu spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. voči žalobcovi žalovaným nikdy nedošlo ani ústnou ani písomnou formou a v spise sa nenachádza žiaden doklad, ktorý by vôľu žalovaného prevziať záväzok spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. preukazoval. Na pristúpenie k záväzku spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. voči žalobcovi žalovaným sa v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka taktiež vyžaduje písomná dohoda medzi veriteľom(žalobcom) a pristupujúcim (žalovaným) a nedodržanie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40 Občianskeho zákonníka), pričom v tomto prípade k pristúpeniu záväzku spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. voči žalobcovi žalovaným nikdy nedošlo a to ani ústnou ani písomnou formou, ani v spise sa nenachádza žiaden doklad, ktorý by vôľu žalovaného pristúpiť k záväzku spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. preukazoval. Záverom svojho vyjadrenia poukázal na to, že od žalobcu odoberal tovar (ošípané) tak žalovaný ako aj spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r. o. a je zaujímavé, že dodanie tovaru, ktoré žalobca poskytol žalovanému, nikdy nezapočítal na plnenie spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. a vždy vedel rozlíšiť, či tovar si objednáva (kupuje) žalovaný alebo spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r. o. a rozdielnosť týchto subjektov prestal žalobca rozoznávať až pri platení za dodaný tovar. Podľa názoru žalovaného žalobca mal vedomosť, že žalovaný plní vo svojom mene svoje záväzky voči žalobcovi a napriek tomu úmyselne a s vedomím, že to odporuje akejkoľvek dohode resp. obsahu zmluvného vzťahu so žalovaným, platby započítal na plnenie spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o., a preto jeho konanie je v rozpore s minimálne dobrými mravmi a nemôže požívať právnu resp. súdnu ochranu.

4. Žalobca v podaní zo dňa 13.4.2007 v nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na to, že žalovaný vyvoláva zmätok tvrdením, že dňa 12.3.1993 zaplatil sumu 422 910,40 Sk a dňa 22.3.1993 sumu 562 464,00 Sk. Tieto peniaze však žalovaný nezaplatil za seba, ale za SATURN R.A.M. spol. s r.o. a to vedome a dobrovoľne. Zastával názor, že s tým sa vysporiadal aj Najvyšší súd SR (sp.zn. 1ObdoV/4/2004), keď sa dovolací súd stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu sp.zn. 4Obo/41/1999 a v nadväznosti na to poukázal na obsah týchto rozhodnutí a preto sa už k tomuto nemienil vyjadrovať. Tvrdil, že znalecký posudok Ing. Obšitníka predložený žalovaným nerešpektoval rozhodnutie v danej veci, a preto je zavádzajúci. S uvedeným podaním zároveň predložil prílohu č. 2 so spárovanými platbami, ktoré už boli použité v inom konaní a žalovaný ich nerozporoval vrátane vyhlásenia Ing. Miroslava Danku zo dňa 3.12.1998.

5. V priebehu konania tak žalobca ako aj žalovaný zaujali písomné stanovisko k predmetu sporu.

6. Podanie žalovaného zo dňa 14.10.2013 žiadal žalovaný považovať za jeho započítaciu námietku, v dôsledku ktorej podľa žalovaného došlo k zániku pohľadávky žalobcu na jej zaplatenie započítaním na

pohľadávku žalovaného, ktorá mu vznikla titulom nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia, keďže dňa 12.3.1993 uhradil na účet žalobcu sumu 422 910,40 Sk a dňa 22.3.1993 sumu 562 464,00 Sk a v uvedenom podaní predložil aj spôsob zápočtu jednotlivých platieb žalovaného. Z uvedenom podaní poukázal na ust. § 20 ods. 1 a § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka a zdôraznil, že konanie štatutárneho orgánu konateľa je priamo konaním právnickej osoby. Žalovaný však bol konateľom spoločnosti od 18.6.1992 do 13.2.1993 a spoločníkom spoločnosti od 18.6.1992 do 26.3.2009. Vzhľadom k tomu, že uvedené platby boli uhradené v rozmedzí od 12.3.1993 do 18.8.1994 a žalovaný už v tom čase nevykonával funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti, uviedol, že nemožno tvrdiť, že tieto platby boli uhradené žalovaným za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r.o. ako ani to, že by žalovaný konal ako zástupca štatutárneho orgánu. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že žalovaný bol v čase úhrad predmetných platieb spoločníkom spoločnosti, nemá žiaden rozhodujúci význam. Medzi majetkové práva spoločníka síce patrí jeho právo podieľať sa na riadení spoločnosti a jej kontrole, ale toto právo realizujú spoločníci hlasovaním na valnom zhromaždení. Spoločník sa na riadení a kontrole spoločnosti nepodieľa priamo, ale len nepriamo prostredníctvom rozhodovania valného zhromaždenia. Spoločník nemá právo konať v mene spoločnosti a do jeho právomoci nepatrí ani obchodné vedenie spoločnosti, ktoré je zverené do pôsobnosti konateľa spoločnosti. Z uvedeného vyvodil záver, že žalobcove výhrady boli neopodstatnené a žalobca pochybil, keď platby žalovaného započítaval na plnenie za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r.o., čo bolo už viackrát potvrdené, a to ako v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/74/2008 zo dňa 9.7.2009, tak aj v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn.10Cb/8934/1993 zo dňa 30.9.2009, kde sa okrem iného uvádza, že žalovaný ako dlžník z kúpnej zmluvy plnil len svoj vlastný záväzok, keďže vznikol medzi ním a medzi tým, komu plnil (žalobcom); právny vzťah z existujúceho záväzku bez ohľadu na to, ako boli tieto platby identifikované variabilným symbolom (tento zohráva určitú úlohu len vo vzťahu k existujúcemu záväzku) vzťah identifikujú; konajúce subjekty záväzkového právneho vzťahu

- predávajúci a kupujúci - medzi ktorými ide o vzájomnosť práv a povinností bez ohľadu na prípadnú výzvu na zaplatenie kúpnej ceny napr. v podobe vyúčtovania (fakturácie), ktorá nie je vôbec nutná. V nadväznosti na to poukázal na spôsob zápočtu jednotlivých platieb žalovaného a to s poukazom aj na § 330 Obchodného zákonníka najprv na úroky z omeškania a až následne na istinu a uviedol, že dňa 12.3.1993 poukázal žalovaný na účet žalobcu sumu vo výške 422 910,40 Sk (14 038,05 eur) a k tomuto dňu odobral žalovaný od žalobcu jatočné zvieratá v celkovej hodnote 1 093 479,50 Sk (36 296,87 eur), z toho - kúpna cena vo výške 285 155,90 Sk (9 465,44 eur) bola vyfakturovaná faktúrou č. 135/32 splatnou dňa 16.3.1993 a kúpna cena vo výške 808 323,60 Sk (26 831,43 eur) bola vyfakturovaná faktúrou č. 159/32 splatnou dňa 26.3.1993. Keďže žalovaný v čase zaplatenia tejto úhrady nebol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi, žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na úroky z omeškania, a preto táto platba žalovaného mala byť žalobcom započítaná výlučne na istinu (vyfakturovaná kúpna cena za jatočné zvieratá dodané žalovanému), t.j. na úhradu faktúry č. 135/32 v plnej výške a na čiastočnú úhradu faktúry vo výške 137 754,50 Sk (4 572,61 eur), t.j. ku dňu 12.3.1993, by faktúra č. 159/32 ostala neuhradená vo výške 670 569,10 Sk (22 258,82 eur).

7. Ďalej uviedol, že dňa 22.3.1993 poukázal žalovaný na účet žalobcu sumu 562.464,- Sk (18.670,39 eur) a k tomuto dňu mal žalovaný voči žalobcovi záväzok vo výške 670.569,10 Sk (22.258,82 eur) z titulu neuhradenia faktúry č. 159/32. Keďže žalovaný v čase zaplatenia tejto platby nebol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi (faktúra č. 159/32 bola splatná až dňa 26.3.1993), žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na úroky z omeškania, a preto táto platba mala byť žalobcom použitá na čiastočnú úhradu faktúry č. 159/32. Ku dňu 22.3.1993 zostala faktúra č. 159/32 neuhradená vo výške 108.105,10 Sk (3.588,43 eur).

8. Žalovaný uviedol, že dňa 8.4.1993 uhradil na účet žalobcu sumu vo výške 285.155,90 Sk (9.465,44 eur) a k tomuto dňu mal žalovaný voči žalobcovi záväzky vo výške 108.105,10 Sk (3.588,43 eur) z titulu neuhradenia zvyšnej časti faktúry č. 159/32 splatnej dňa 26.3.1993 a 282.240,00 Sk (9.368,65 eur) z titulu neuhradenej faktúry č. 191/32 splatnej dňa 6.4.1993. Keďže žalovaný v čase zaplatenia tejto úhrady bol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi, žalobca mohol v zmysle § 330 Obchodného zákonníka započítať predmetnú platbu najprv na príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania) a následne na istinu. Ku dňu 8.4.1993 by bola výška úrokov z omeškania nasledovná: istina vo výške 108 105,10 Sk - doba omeškania od 27.3.1993 do 7.4.1993, t.j. počet dní omeškania 12 a výška úrokov 567,11 Sk (18,82 eur), t.j. počet dní omeškania x istina x 16% p.a., istina 282 240,00 Sk - doba omeškania 7.4.1993, t.j. počet dní omeškania 1 a výška úrokov 123,38 Sk (4,10 eur). Platbu vo výške 285 155,90 Sk (9 465,44 eur) mal teda žalobca použiť v súlade s ust. § 330 Obchodného zákonníka na úhradu úrokov z omeškania s úhradou faktúry č. 159/32 vo výške 567,11 Sk (18,82 eur),

na úhradu faktúry č. 159/32 vo výške 108.105,10 Sk (3.588,43 eur), na úhradu úrokov z omeškania s úhradou faktúry č. 191/32 vo výške 123,38 Sk(4,40 eur) a na čiastočnú úhradu faktúry č. 191/32 vo výške 176.360,31 Sk (5.854,09 eur); táto faktúra by ostala neuhradená vo výške 105.879,69 Sk (3.514,56 eur).

9. Ďalej uviedol, že dňa 16.4.1993 uhradil žalovaný na účet žalobcu sumu vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 eur) a k tomuto dňu mal žalovaný voči žalobcovi záväzky vo výške 105.879,69 Sk (3.514,56 eur) z titulu neuhradenia zvyšnej faktúry č. 191/32 splatnej dňa 6.4.1993 a vo výške 518.758,30 Sk (17.219,62 eur) z titulu neuhradenej faktúry č. 218/32 splatnej dňa 16.4.1993. Ku dňu 16.4.1993 by bola výška úrokov z omeškania vypočítaná nasledovne: a to z istiny 105.879,69 Sk, doba omeškania od 9.4.1993 do 15.4.1993. t.j. počet dní z omeškania 7 a výška úrokov 324,- Sk (10,75 eur). Platbu žalovaného vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 eur) mal teda žalobca použiť na úhradu úrokov z omeškania s úhradou faktúry č. 191/32 vo výške 324,- Sk (10,75 eur), na úhradu faktúry č. 191/32 vo výške 105.879,69 Sk (3.514,56 eur), na čiastočnú úhradu faktúry č. 218/32 vo výške 393.796,31 Sk (13.071,64 eur), táto faktúra ostala neuhradená vo výške 124.961,99 Sk (4.147,98 eur). Dňa 18.8.1994 uhradil žalovaný žalobcovi 600.000,- Sk (19.916,35 eur), k tomuto dňu mal žalovaný voči žalobcovi záväzky vo výške 124.961,99 Sk (4.147,98 eur) z titulu neuhradenej faktúry č. 218/32; v sume 251.323,80 Sk (8.342,42 eur) z titulu neuhradenej č. 244/32 splatnej dňa 28.4.1993 a v sume 484.848,- Sk (16.094,01 eur) z titulu neuhradenej faktúry č. 263/32 splatnej dňa 6.5.1993. Ku dňu 18.8.1994 by bola podľa žalovaného výška úrokov z omeškania vypočítaná nasledovne: istina 124.961,99 Sk s dobou omeškania od 17.4.1993 do 17.8.1994, t. j. 488 dní omeškania, výška úrokov 26.692,98 Sk (886,04 eur); istina 251.323,80 Sk s dobou omeškania od 29.4.1993 do 17.8.1994 t.j. 476 dní omeškania a výška úrokov 52.440,60 Sk (1.740,71 eur) a istina 484.848,- Sk s dobou omeškania od 7.5.1993 do 17.8.1994 t. j. počet dní omeškania 468 a výška úrokov 99.466,90 Sk (3.301,70 eur). Platbu žalovaného vo výške 600.000,- Sk (19.916,35 eur) mal teda žalobca použiť na úhradu úrokov z omeškania s úhradou faktúry č. 218/32 vo výške 26.692,98 Sk (886,04 eur); úhradu úrokov z omeškania s úhradou faktúry č. 244/32 vo výške 52.440,60 Sk (1.740,71 eur); úhradu úrokov z omeškania s úhradou faktúry č. 263/32 vo výške 99.466,90 Sk (3.301,70 eur); úhradu faktúry č. 218/32 v plnej výške 124.961,99 Sk (4.147,98 eur); úhradu faktúry č. 244/32 vo výške 251.323,80 Sk (8.342,42 eur); na čiastočnú úhradu faktúry č. 263/32 vo výške 45.113,73 Sk (1.497,50 eur); táto faktúra ostala neuhradená vo výške 439.734,27 Sk (14.596,50 eur), z čoho s poukazom na vyššie uvedené vyvodil záver, že záväzok žalovaného vo výške 518.758,30 Sk (17.219,62 eur) bol v plnej výške uhradený dňa 18.8.1994, a preto žiadal žalobu zamietnuť.

10. Podaním zo dňa 15.10.2013 zaujal stanovisko právny zástupca žalobcu, v ktorom uviedol, že neexistuje ustanovenie právneho poriadku, ktoré by zakazovalo tretej osobe plniť dlh za dlžníka voči veriteľovi. Aj z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným jednoznačne vyplývalo, že žalovaný zaplatil časť dlhu spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. a skutočnosť, že žalovaný nebol v čase vykonania predmetných platieb konateľom spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. nemá voči žalobcovi žiadnu právnu relevanciu. Pokiaľ žalovaný zaplatil žalobcovi záväzok za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r. o. (nakoľko tento bol variabilným symbolom riadne identifikovaný) hoci na to nebol povinný, vzniklo mu tým právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 454 voči spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o., navyše v čase vykonania predmetných platieb záväzky žalovaného vo výške vykonaných úhrad ani neexistovali. To, že žalovaný predmetné platby nemohol ani nemôže započítať na svoje neskôr vzniknuté záväzky voči žalobcovi, vyplýva z rozhodnutí odvolacieho aj dovolacieho súdu, ktoré uzavreli sp. zn. 4Obo/104/01 a 1ObdoV 4/2004 týkajúce sa sp.zn. 10Cb/8935/1993 vedené na príslušnom súde. Preto akékoľvek teórie žalovaného, ako by mali byť tieto platby započítavané na neskôr vznikajúce záväzky žalovaného voči veriteľovi sú bezpredmetné. Pokiaľ by súd uzavrel, že žalovaný si predmetnými platbami predplatil svoje budúce záväzky, o ktorých vzniku a rozsahu v čase vykonania platieb ani nevedel, bol by tento záver v rozpore nielen s platnými predpismi, ale aj so základným princípom právneho poriadku. Zdôraznil, že vo všetkých prípadoch platieb zo strany žalovaného išlo o úhrady konkrétnych splatných faktúr. Úhrady za konkrétne faktúry nie je možné započítavať na úroky z omeškania za oneskorené, či neuhradené faktúry. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 12.3.1993 uhradil žalovaný sumu 422.910,40 Sk čiastočne za faktúru č. 64/32, jej výška bola 622.910,40 Sk za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r. o. Nebolo teda možné touto platbou uhrádzať faktúru č. 135/32 v plnej výške a faktúru č. 159/32 čiastočne ako uvádza žalovaný. Dňa 22.3.1993 uhradil žalovaný sumu 562.464,- Sk za faktúru č. 90/32 za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r. o. a nebolo teda možné touto platbou uhrádzať faktúru č. 159/32 ako uvádza žalovaný. Dňa 8.4.1993 uhradil žalovaný za seba sumu 285.155,90 Sk

za faktúru č. 135/32. Nebolo teda možné touto platbou uhrádzať úroky z omeškania s úhradou faktúry č. 159/32, úhradu faktúry č. 159/32, úroky z omeškania z faktúry č. 191/32 resp. čiastočnú úhradu tejto faktúry ako uvádza žalovaný. Dňa 16.4.1993 uhradil žalovaný za seba sumu 500.000,- Sk čiastočne za faktúru č. 159/32 (suma faktúry bola 808.323,60 Sk) a nebolo teda možné touto platbou uhrádzať úroky z omeškania z faktúry č. 191/32, čiastočnú úhradu faktúry č. 191/32 a čiastočnú úhradu faktúry č. 218/32 ako uvádza žalovaný. Dňa 18.8.1994 uhradil žalovaný k rukám žalobcu sumu 600.000,- Sk, ktorá bola použitá na odber tovaru ošípaných dňa 18.8.1994 za 435.591,10 Sk, zostatok 164.408,90 Sk do 600.000,- Sk bol použitý na úhradu dlhu z roku 1993 a teda nebolo možné touto platbou uhrádzať úroky z omeškania z faktúry č. 218/32, č. 244/32, č. 263/32, uhradiť faktúry č. 218/93, č. 244/32 resp. faktúru č. 263/32, a preto na podanej žalobe trval v celom rozsahu.

11. Súd vykonaným dokazovaním, a to oboznámením písomných stanovísk zástupcov účastníkov ako aj ich prednesov, oboznámením faktúry č. 218/32 splatnej 16.4.1993 vrátane nákupných lístkov a preberacích listov, faktúry č. 135/32, splatnej 16.3.1993, faktúry č. 159/32 splatnej 26.3.1993, faktúry č. 191/32 splatnej 6.4.1993, faktúry č. 244/32 splatnej 28.4.1993, faktúry č. 263/32 splatnej 6.5.1993, vrátane nákupných listov, faktúry č. 64/32 a faktúry č. 90/32, faktúry č. 600/40 vrátane nákupných lístkov ako aj výpisov z peňažného ústavu žalovaného, výdavkových pokladničných dokladov a príjmových pokladničných dokladov, výpisu zo živnostenského registra žalovaného ako aj výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov týkajúceho sa spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o., oboznámením obsahu predložených rozhodnutí príslušného súdu účastníkmi konania, ako aj ďalším obsahom spisu zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov súd zistil, že žalovaný bol konateľom spoločnosti SATURN R.A.M., spol. s r. o., Hlavná, Svit od 18.6.1992 do 13.2.1993 a spoločníkom tejto spoločnosti od 18.6.1992 do 26.3.2009.

13. Vychádzajúc z predložených listinných dokladov, z písomných stanovísk a prednesov zástupcov účastníkov na pojednávaní dňa 16.10.2013 je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným nešlo o jedinú dodávku ošípaných, keďže v roku 1993 žalobca dodal žalovanému na bitúnok vo Svite 6 dodávok ošípaných, ktorých cenu mu žalobca fakturoval nasledovnými faktúrami: faktúrou č. 135/32 splatnou 16.3.1993 na 285.155,90 Sk, ktorá však bola zaplatená 8.4.1993, faktúrou č. 159/32 splatnou 26.3.1993 na 808.323,60 Sk, na ktorú žalovaný zaplatil iba 500.000,- Sk dňa 16.4.1993, faktúrou č. 191/32 splatnou 6.4.1993 na 282.240,- Sk, ktorú žalovaný nezaplatil, faktúrou č. 218/32 splatnou 16.4.1993 na 518.758,30 Sk, ktorú žalovaný nezaplatil a ktorej úhrada je aj predmetom tohto konania, faktúrou č. 244/32 splatnou 28.4.1993 na 251.323,80 Sk, ktorú žalovaný nezaplatil a faktúrou č. 263/32 splatnou 6.5.1993 na 484.848,- Sk, ktorú žalovaný ku dňu podania predmetnej žaloby taktiež nezaplatil. Ku dňu podania žaloby teda žalobca evidoval voči žalovanému dlh v celkovej výške 1.845.493,70 Sk. Je tiež nesporné a vyplýva to zo zhodných prednesov zástupcov účastníkov na pojednávaní dňa 16.10.2013, že žalovaný za obdobie od 17.8.1994 do 19.9.1994 viacerými platbami zaplatil bez určenia konkrétneho záväzku celkom 855.119,30 Sk, a to dňa 17.8.1994 sumu 164.408,90 Sk, 25.8.1994 sumu 200.000,- Sk, 31.8.1994 sumu 260.000,- Sk, 31.8.1994 sumu 100.000,- Sk, 5.9.1994 sumu 100.000,- Sk, 8.9.1994 sumu 100.000,- Sk a 19.9.1994 sumu 30.710,- Sk spolu 855.119,30 Sk, čo vyplýva aj predložených listinných dôkazov. Tento spôsob splácania dlhu z roku 1993 - jeho zníženia vyplýva zo samotného vyjadrenia zástupcu žalobcu, keď tento uviedol, že v roku 1994 mali účastníci záujem pokračovať vo vzájomnom obchodovaní, avšak obchod bol podmienený tým, že žalovaný bude splácať dlh z roku 1993 priamo pri odbere ošípaných v roku 1994, každú dodávku zaplatí v hotovosti a naviac podľa dohodnutého kľúča 50.000,- Sk/40 kusov zvierat na zníženie dlhu z roku 1993, čo podrobne rozviedol na pojednávaní dňa 16.10.2013. Týmto spôsobom teda žalovaný zaplatil celkom 855.119,30 Sk, v roku 1994 viacerými vyššie uvedenými platbami, ktorými sa mal dlh z roku 1993 znížiť.

14. Predmetom tohto konania je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie ceny za dodávku ošípaných v celkovej sume 518.758,30 Sk, ktorú žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 218/32 splatnou 16.4.1993. V konaní nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému ošípané v množstve a v uvedenej hodnote, sporná bola iba skutočnosť, či žalovaný splnil svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu vzhľadom na platby, ktoré zaplatil žalobcovi dňa 12.3.1993 vo výške 422.910,- Sk a 562.464,- Sk dňa 22.3.1993, ktoré však žalobca započítal na úhradu nezaplatených faktúr za ošípané dodané spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. a teda nezapočítal ich na záväzky žalovaného, s ktorým postupom žalobcu žalovaný nesúhlasil, keďže nikdy neprejavil vôľu uhradiť žalobcovi pohľadávky voči spoločnosti SATURN R.A.M.

spol. s r. o. Také plnenie odmietol najmä z dôvodu, že žalobca nemal právny dôvod žiadať od žalovaného úhradu jeho pohľadávky voči tretím osobám, ktorých záväzok žalovaný nikdy neprevzal ani k záväzku nepristúpil. V čase odoberania tovaru od žalobcu už nebol konateľom spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. a teda plnenie záväzkov spoločnosti ako konateľ nemohol ovplyvniť a ako jeden zo spoločníkov spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. neručil a nezodpovedal za záväzky spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. voči tretím osobám, preto ako spoločník tejto spoločnosti nemal povinnosť uhradiť záväzok spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o. voči žalobcovi. Zastával tiež názor, že variabilný symbol, ktorý zodpovedá číslu faktúry, nemôže byť dostatočným dôkazom o tom, že niekto plní za tretiu osobu a teda rozhodujúcim údajom pre to, kto záväzok plní, je označenie dlžníka. Mal za to, že z účtovných dokladov ako aj ďalších dokladov, ktoré súdu predložil vyplýva, že plnil svoj záväzok vo svojom mene. Nestotožnil sa ani s argumentom žalobcu, že o tom, že žalovaný plnil za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r. o. svedčí to, že obidvom týmto subjektom viedla účtovníctvo tá istá osoba a táto skutočnosť nemôže byť dostatočným dôkazom o plnení žalovaným za tretiu osobu, ale naopak o tom, že pri vystavovaní dokladov došlo k omylu účtovníka a nie k prejavu vôle žalovaného plniť za tretiu osobu. Uvedenú chybu účtovníčky však v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako úmysel resp. prejav vôle žalovaného plniť za tretiu osobu.

15. Keďže žalovaný tvrdil, že za tovar dodaný v priebehu rokov 1993-1994 uhradil, nakoľko pri vyššie uvedených platbách nešlo o plnenie záväzku, ktorý vznikol spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o., podaním zo dňa 14.10.2013 vzniesol aj započítaciu námietku, čo vyplýva aj z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 16.10.2013 a uviedol spôsob zápočtov jednotlivých platieb žalovaného a to aj s poukazom na § 330 Obchodného zákonníka, a to aj vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke.

16. Súd zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a s poukazom na ustanovenia § 451 ods. 2, § 580, § 531 a § 533 Občianskeho zákonníka konštatoval, že podľa žalovaného k zániku pohľadávky žalobcu na jej zaplatenie došlo započítaním na pohľadávku žalovaného, ktorá mu vznikla titulom nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia, keďže dňa 12.3.1993 nedôvodne uhradil na účet žalobcu sumu 422 910,40 Sk a dňa 22.3.1993 sumu 562 464,00 Sk. Stotožnil sa s tvrdením žalovaného, že pokiaľ ide o posúdenie, či uvedené sumy je potrebné považovať za úhrady vykonané spoločnosťou SATURN R.A.M. spol. s r.o. alebo žalovaným, jedná sa o úhrady vykonané žalovaným. V konaní totiž neboli predložené dôkazy, na základe ktorých by uvedené platby bolo možné posúdiť ako platby spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r.o. s poukazom aj na ust. § 531 ods. 3 a § 533 OZ, boli platené z účtu žalovaného, ktorý v čase platieb nebol konateľom uvedenej spoločnosti (konateľom spoločnosti bol od 18.6.1992 do 13.2.1993) a platby boli vykonané dňa 12.3.1993 a 22.3.1993, kedy už žalovaný nevykonával funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti (§ 13 ods.1 Obchodného zákonníka), teda nebolo ani preukázané, že žalovaný konal ako zástupca štatutárneho orgánu spoločnosti SATURN R.A.M, spol. s r. o.

17. V prejednávanej veci neprichádza do úvahy na daný právny vzťah ani aplikácia ust. § 454 Občianskeho zákonníka, keďže tento prípad bezdôvodného obohatenia prichádza do úvahy tam, kde ten za koho bolo plnené, bol povinný podľa práva plniť sám, ale neplnil, zatiaľ čo ten, kto za neho plnil sám, túto povinnosť nemal. Z okolnosti prípadu vyplýva, že prvý znak bol síce daný, SATURN R.A.M. spol. s r. o. mal voči žalobcovi zmluvnú povinnosť plniť, ale zrejme neplnil, ale chýba druhý zákonný predpoklad, že ten kto plnil, robil tak za iného a nie za seba, pretože žalovaný, ktorý žalobcovi plnil, mal sám právnu povinnosť voči nemu plniť, zaplatiť kúpnu cenu za odobratý tovar na základe zmluvného vzťahu. Žalovaný ako dlžník z kúpnej zmluvy plnil len svoj vlastný záväzok, keďže vznikol medzi tým, komu plnil - žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca pochybil, keď uvedené sumy započítal na plnenie žalovaného za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r. o. (rozsudok NS SR Obdo V 6/2001).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že úhradou uvedených súm žalobcovi podľa § 451 Občianskeho zákonníka vzniklo bezdôvodné obohatenie, a to prijatím plnenia bez právneho dôvodu, ktoré bol povinný vydať žalobca, a to v deň nasledujúci po úhrade uvedených súm, keďže žalovanému vzniklo právo na ich vydanie.

19. Keďže žalovaný uvedenú pohľadávku započítal na pohľadávku žalobcu uplatnenú v tomto konaní, a to na pohľadávku na zaplatenie sumy 518 758,30 Sk splatnú dňa 16.4.1993, súd uzavrel, že k zániku vzájomných pohľadávok účastníkov konania došlo dňa 16.4.1993, kedy sa podľa § 580 Občianskeho zákonníka pohľadávky stretli, keďže pohľadávka žalobcu bola splatná dňa 16.4.1993 a pohľadávka žalovaného vo výške 422 910,40 Sk bola splatná dňa 13.3.1993 a vo výške 562 464,00 Sk dňa

23.3.1993. Keďže pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 518 758,30 Sk zanikla dňom jej splatnosti, žalovaný sa s jej úhradou nedostal ani do omeškania, a preto žalobcovi nevzniklo ani právo na úroky z omeškania.

20. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu rozsudkom zo dňa 6.11.2013 č. k. 9Cb/7404/1993-234 zamietol ako nedôvodnú.

21. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27.1.2016 č. k. 2Obo 7/2014-265 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uzavrel, že „súd prvého stupňa pri posudzovaní oprávnenosti započítania pohľadávok žalovaného však dôsledne neposudzoval vzájomný vzťah účastníkov konania aj s prihliadnutím na vzťahy súvisiace (dodávky toho istého druhu plnenia spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o., v ktorej žalovaný vykonával funkciu konateľa spoločnosti a je spoločníkom spoločnosti). Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa, že právne vzťahy vzniknuté medzi účastníkmi konania sú vzťahmi obchodnoprávnymi, aj keď prípadné bezdôvodné obohatenia a započítanie pohľadávok je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa však úplne opomenul, že v obchodnoprávnych vzťahoch je možné aj plnenie treťou osobou v zmysle ust. § 331 a nasl. Obchodného zákonníka najmä, ak nad akúkoľvek pochybnosť je platba na účet žalobcu presne identifikovaná, a to nielen v tomto konkrétnom prípade, ale ako z obsahu spisu vyplýva aj pri iných obdobných platobných úkonov žalovaného. V tomto kontexte poukázanie na obsah rozhodnutia sp. z. ObdoV/6/2001, ktoré bolo vydané v inej veci, pri iných skutkových okolnostiach a rozhodnutie nebolo konečné, nie je dôvodné.“

22. Po vrátení veci súd vyzval strany sporu na zaujatie stanoviska v zmysle záverov odvolacieho súdu a prípadne navrhli alebo predložili dôkazy vzhľadom na závery odvolacieho súdu.

23. Žalobca k vyjadreniu predložil faktúru č. 64/32 vystavenú dňa 2. 2. 1993, splatnú dňa 13.3.1993 na sumu 622.910,40 Sk, na ktorú žalovaný zaplatil 422.910,40 Sk a faktúru č. 90/32 vystavenú dňa 11. 2. 1993, splatnú dňa 25. 2. 1993, na ktorú žalovaný zaplatil 562.464,- Sk. Predložil výpisy z účtu žalobcu na sumy 200.000,- Sk, 222.910,40 Sk a 562.464,- Sk, ktoré platby boli vykonané žalovaným a boli špecifikované variabilnými symbolmi, ktoré presne špecifikovali účel vykonaných platieb, keď pri platbe z 12. 3. 1993 vo výške 422.910,40 bol uvedený variabilný symbol 6432 (označujúci faktúru 64/32) a pri platbe z 22. 3. 1993 vo výške 562.464,- Sk bol uvedený variabilný symbol 9032 (označujúci faktúru 90/32). Tvrdil, že tieto platby boli zrealizované v súlade so zásadami obchodného styku a v zmysle ustanovení § 534 a § 266 ObZ. Ďalej predložil stanovisko audítorky Ing. Emílie Kukučovej, z ktorého vyplýva, že úhrady boli podľa variabilných symbolov žalobcom priradené správne. Poukázal aj na záver audítorky, že dodávateľ nie je povinný skúmať dôvod platby treťou osobou. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že uhradil faktúru č. 218/32 z 24.3.1993, navrhol, aby súd vyzval žalovaného na preukázanie tejto úhrady, lebo žalobca úhradu tejto faktúry neeviduje. Ak žalovaný úhradu nepreukáže, podľa žalobcu je potrebné uzavrieť, že neuniesol dôkazné bremeno. Na preukázanie skutočností tvrdených žalobcom navrhol vypočuť svedka Ing. Miroslava Danka, ktorého účasť na najbližšom pojednávaní zabezpečí.

24. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v predmetnej veci je sporné najmä to, či žalobca bol oprávnený započítať plnenia prijaté od žalovaného, ktorý bol sám jeho dlžníkom, na faktúry vystavené tretej osobe

- spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r.o. Pokiaľ žalobca tvrdí, že úhrady žalovaného započítal na faktúry vystavené spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r. o., lebo označenia týchto faktúr sa zhodovali s variabilnými symbolmi úhrad, podľa žalovaného vykonal započítanie bez akéhokoľvek overenia skutočnej vôle žalovaného, teda svojvoľne prezumoval tú skutočnosť, že žalovaný chcel plniť za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r.o.. Zdôraznil, že žalovaný nikdy nevyjadril vôľu plniť neuhradené záväzky predmetnej spoločnosti a na tom nič nemení ani fakt, že účtovníčka (ktorá pracovala pre žalovaného aj pre spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r.o.) omylom uviedla variabilné symboly pri platbách žalovaného, zhodujúce sa s označením faktúr menovanej spoločnosti. Tvrdil, že tu absolútne chýba vôľový prvok žalovaného (a to ako dlžníka, tak aj ako inej osoby, ktorá má plniť za dlžníka SATURN R.A.M. spol. s r.o.), plniť záväzky tretej osoby - spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r.o. Nie je preto možné uvažovať o akomsi plnení za iného, prevzatí alebo pristúpení k záväzku iného, lebo takýto úmysel žalovaný nemal. Podotkol, že v rozhodnom čase (o. i. v čase sporných úhrad) žalovaný už nevykonával funkciu konateľa spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r.o a bol len jedným z 8 spoločníkov. Pokiaľ Najvyšší súd SR v uznesení 2Obo/7/2014 zo dňa 27.01.2016 uviedol, že súd prvého stupňa opomenul vyhodnotiť možnú aplikáciu ust. § 331 Obchodného zákonníka na prejednávanú vec, citujúc

uvedené ustanovenie žalovaný zastával názor, že zákonodarca mal predmetnými ustanovením na mysli klasický„ subdodávateľský" vzťah, kedy dodávateľ (ako dlžník) uzavrie dohodu so subdodávateľom, ktorý plní záväzok dodávateľa ako dlžníka veriteľovi. Dlžník teda jasne a zreteľne prejaví vôľu a chce. aby jeho záväzok bol plnený pomocou inej osoby - subdodávateľom. priamo jeho veriteľovi a zároveň aj subdodávateľ prejaví vôľu a chce plniť záväzok dlžníka jeho veriteľovi. Subdodávateľ fakticky nie je v priamom zmluvnom vzťahu s veriteľom, ale je v zmluvnom vzťahu s dlžníkom, na základe ktorého pokynov a na ktorého zodpovednosť koná a plní záväzky dlžníka priamo jeho veriteľovi. V tom prípade platí, že v zmysle § 331Obchodného zákonníka dlžník vedome a cielene plní svoj záväzok pomocou inej osoby. ktorá je o tom uzrozumená, pričom dlžník zodpovedá tak. akoby záväzok plnil sám (a nie pomocou subdodávateľa). Žalovaný preto zastával názor, že ustanovenie § 331 Obchodného zákonníka na prejednávanú vec nie je použiteľné, lebo dlžník SATURN R.A.M., spol. s r. o. nikdy nepoveril žalovaného. ako „inú osobu“ - (a žalovaný s takým niečím ani nikdy nesúhlasil ), aby žalovaný ako „iná osoba" plnil záväzky SATURN R.A.M., spol. s r. o. (ako dlžníka) jeho veriteľovi - žalobcovi. Podľa žalovaného nie je splnený ani druhý znak, a to, že iná osoba (teda v tomto prípade žalovaný), pomocou ktorej mala spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r.o. ako dlžník plniť svoje záväzky voči žalobcovi ako veriteľovi, by s touto inou osobou bola v priamom (zmluvnom) vzťahu, pretože žalovaný bol rovnako ako spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r.o., obchodným partnerom žalobcu a objednával si u žalobcu dodávky tovaru, za ktoré platil sám za seba. Nie je ani logické, aby žalovaný vedome plnil záväzky za tretiu osobu

- spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r.o., keď sám žalovaný mal nesplatené vlastné záväzky voči žalobcovi. Zdôraznil, že ak by chcela spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r.o. použiť na plnenie svojich záväzkov tretiu osobu (žalovaného), predpokladá to obojstrannú vôľu, kedy by dlžník SATURN R.A.M. spol. s r.o. prejavil vôľu s tým, že jeho záväzky bude plniť žalovaný, ako aj vôľu žalovaného plniť záväzky za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r.o.. V konaní však nebola preukázaná takáto vôľová zložka ani na jednej strane. Žalovaný uviedol, že ak mal NS SR pri poukaze na § 331 Obchodného zákonníka na mysli vzťah žalovaný - účtovníčka, t. j. že žalovaný použil na plnenie svojho záväzku účtovníčku (ako inú osobu), aj v tom prípade by muselo ísť o plnenie záväzku žalovaného ako dlžníka (pomocou inej osoby - účtovníčky). Na prípadné plnenie záväzku tretej osoby (dlžníka SATURN R.A.M. spol. s r.o.) žalovaným pomocou inej osoby - účtovníčky, teda toto ustanovenie aplikovať nemožno. Žalovaný totiž nemal vôľu (ani ako iná osoba) plniť záväzky dlžníka (SATURN R.A.M. spol. s r.o.) a už vôbec pomocou ďalšej inej osoby (účtovníčky). Žalovaný tvrdil, že sa nikdy nedohodol so spoločnosťou SATURN R.A.M. spol. s r.o. na tom, že za ňu bude plniť jej záväzky, preto nebol oprávnený plniť za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r.o. jej záväzky bez jej vedomia a súhlasu. Zdôraznil, že povinnosť dlžníka plniť svoj záväzok je zároveň aj jeho právom, pričom bez jeho súhlasu zaň nemôže nik plniť, pretože splnením by došlo k zániku predmetného záväzkového vzťahu. Zastával názor, že tretie osoby nemôžu svojvoľne vstupovať do záväzkových vzťahov medzi dlžníka a veriteľa, a to ani tým, že bez vedomia a súhlasu dlžníka vykonajú plnenie veriteľovi a tým dôjde k zániku záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Uviedol, že dlžník si pri uzatváraní zmluvy dobrovoľne vybral svojho veriteľa a naopak, veriteľ si dobrovoľne vybral svojho dlžníka. Dlžník má teda na základe tohto dobrovoľne založeného záväzkového vzťahu povinnosť, ale aj právo poskytnúť veriteľovi plnenie (komentár k Obchodnému zákonníku - M. Patakyová a kol. str. 1160- 1161.4. vydanie 2013. C.H. Beck). Citujúc ustanovenie § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka vrátane jeho výkladu žalovaný uviedol, že spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r.o. nikdy nedala súhlas žalovanému k plneniu jej záväzkov jej veriteľovi - žalobcovi a žalovaný nebol oprávnený (ani keby chcel) plniť záväzky za spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r.o. Žalovaný vyhlásil, že nikdy nechcel plniť záväzky SATURN R.A.M. spol. s r.o., ale stále plnil len svoje záväzky. Na tom nemení nič ani skutočnosť, či účtovníčka pri platbách za žalovaného urobila akúkoľvek chybu, teda či nesprávne uviedla čísla variabilných symbolov. Keďže nie je daná základná podmienka prípustnosti plnenia za iného - súhlas dlžníka SATURN R.A.M. spol. s r.o. s tým, aby zaň plnil jeho záväzok žalovaný, a žalovaný nemal vôľu plniť za dlžníka, pretože plnil len svoje záväzky, žalobca nikdy nebol oprávnený započítať na faktúry vystavené pre spoločnosť SATURN R.A.M. spol. s r.o. úhrady vykonané žalovaným. Žalobca mal preto podľa žalovaného sporné úhrady preveriť, a to minimálne z dôvodu riadneho vedenia účtovnej evidencie. Žalovaný uviedol, že objem finančných prostriedkov ním poukázaných žalobcovi, bol dostatočný na úhradu záväzkov žalovaného, preto je žaloba nedôvodná, preto žiadal žalobu zamietnuť. Nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie.

25. V ďalšom vyjadrení žalovaného k stanovisku žalobcu uviedol, že žalobca neuvádza žiadne nové tvrdenia, dôkazy ani právne hodnotenia, ktoré by neboli obsahom súdneho spisu. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o úhrade faktúr spoločnosti Saturn R.A.M., s.r.o. žalovaným a odkázal na svoje skoršie vyjadrenia. Zdôraznil, že žalovaný nehradil záväzky spoločnosti Saturn R.A.M., s.r.o., ale hradil výlučne

svoje vlastné záväzky na čom nič nemení ani mylná domnienka žalobcu a z toho plynúce nesprávne zaúčtovanie poukázaných platieb žalovaného na faktúry spoločnosti Saturn RA.M., s.r.o. K skutočnosti, že čísla faktúr spoločnosti Saturn RA.M., s.r.o. sa zhodovali s variabilnými symbolmi poukázaných platieb žalovaným odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia v konaní a uviedol, že túto skutočnosť nechtiac zapríčinila účtovníčka, ktorá pracovala v tom čase pre uvedenú spoločnosť a rovnako aj pre žalovaného, kedy omylom označila platby žalovaného variabilnými symbolmi zhodujúcimi sa s číslami faktúr spoločnosti Saturn RA.M., s.r.o. Žalovaný opakovane prehlásil, že nemal v úmysle plniť záväzky spoločnosti Saturn R.A.M. s.r.o. a takýto úmysel nemohla mať ani účtovníčka, ktorá uvedené platby vykonala, nakoľko táto bola len vykonávateľom vôle žalovaného, ktorý takúto vôľu nikdy nemal. Rovnako spoločnosť Saturn R.A.M., s.r.o. nikdy netvrdila, že by za ňu mal žalovaný plniť akékoľvek záväzky, preto žalobca vyslovene pochybil, ak platby poskytnuté žalovaným zaúčtoval na faktúry spoločnosti Saturn R.A.M., s.r.o. len z dôvodu zhody čísel faktúr a variabilných symbolov. Zdôraznil, že žalovaný nemal dosah na účtovanie žalobcu a nemohol ho nijakým spôsobom ovplyvniť, pričom za jeho (ne)správnosť nesie zodpovednosť výlučne žalobca. Taktiež poukázal na to, že účtovníctvo spoločnosti nemá žiadne konštitutívne účinky vo vzťahu k (ne)existencii pohľadávok, ich úhrad a podobne, preto nie je podstatné, kedy a ako zaúčtoval žalobca platby žalovaného. Podstatný je úmysel žalovaného, ktorý hradil výlučne svoje vlastné záväzky, čo tvrdí od počiatku tohto konania, pričom mylná domnienka žalobcu a z nej plynúce nesprávne zaúčtovanie obdŕžaných platieb v tom čase, nie sú spôsobilé zmeniť účel peňažných platieb vykonaných žalovaným. Žalovaný uviedol, že v uvedenom prípade sa v žiadnom prípade nejednalo o prevzatie záväzku, pristúpenie k záväzku, plnenie za iného a pod., pretože k tomu neboli splnené ani procesné náležitosti. Pokiaľ žalobca opätovne predkladá stanoviská audítorky Ing. Emílie Kukučovej, v ktorých audítorka vyjadrila svoj názor, že žalobca účtoval o platbách žalovaného správne, uviedol, že hodnotiace úvahy audítorky sú vo vzťahu k meritu veci irelevantné, ale aj nesprávne a nepodložené. Na vznik, zmenu alebo zánik pohľadávky majú vplyv iné právne skutočnosti, a nie vedenie účtovníctva, pričom tieto skutočnosti a okolnosti musí vyhodnotiť súd. Podľa žalovaného je tiež irelevantný poukaz audítorky na to, že dodávateľ nie je povinný skúmať dôvod platby treťou osobou, pretože žalovaný od počiatku tvrdí, že v danom prípade nedošlo k "platbe treťou osobou", ale žalovaný hradil len svoje záväzky, vo svojom mene a na svoj účet. Nesprávna domnienka žalobcu a z nej plynúci omyl v účtovaní vyššie uvedenú okolnosť nemôžu vyvrátiť. Rovnako platí, že audítorovi neprislúcha robiť záver o úmysle žalovaného (teda či žalovaný hradil za seba, alebo za tretiu osobu). Uvedené platí o to viac, ak žalovaný audítorom deklarovaný úmysel jednoznačne popiera. K preukázaniu úhrady faktúry 218/32, žalovaný poukázal najmä na svoje vyjadrenie zo dňa 14.10.2013, v ktorom detailne popísal spôsob úhrad faktúr žalobcovi a tiež na Znalecký posudok Č. 29/2006 znalca Ing. Michala Obšitníka, nesúhlasil preto s tvrdením žalobcu, že žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Výsluch svedka Ing. Miroslava Danka nepovažoval žalovaný za dôvodný, pretože skutkové okolnosti veci nie sú sporné a výsluch svedka nemôže prispieť k objasneniu akejkoľvek relevantnej skutočnosti. Sporné je právne posúdenie vykonaných úhrad žalovaného, či týmito hradil záväzky svoje, resp. záväzky spoločnosti Saturn R.A.M. s.r.o. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca v minulosti poukazoval na jediné preňho úspešné konanie týkajúce sa právnych vzťahov medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou SATURN RA.M. S.r.o. z rokov 1993 - 1994, konanie vedené pôvodne na KS KE pod sp. zn. 10Cb/8935/1993, toto rozhodnutie je ojedinelé, čo zrejme vyplynulo z dôvodu, že v danom konaní bola procesná obrana žalovaného nedostatočná. Žalovaný však následne, po zmene právneho zastúpenia, ďalšie tri obdobné konania vyhral a žaloba proti nemu v nich bola právoplatne zamietnutá, viď konania vedené na KS KE sp. zn. lCb/8916/1993, sp. zn. l0Cb/8934/1993, sp. zn. 13Cb/8942/1993.

26. Žalobca vo svojom prednese na pojednávaní dňa 20.9.2017 zotrval na podanej žalobe, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 518.758,- Sk (17.219,61 eur) so 16% ročným úrokom z omeškania s poukazom na dôvody odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového súdu zo dňa 16.10.2013, na jeho vyjadrenie z 26.6.2017 a tam predložené dôkazy - faktúry č. 64/32 a č. 90/32 a výpisy z účtu žalobcu poradové číslo 24 a 25 na sumy 200.000,- Sk, 222.910,40 Sk a 562.464,- Sk. Uviedol, že platby boli vykonané žalovaným a boli špecifikované variabilnými symbolmi, ktoré presne špecifikovali účel vykonaných platieb, t. j. pri platbách z 12.3.1993 v celkovej sume 422.910,40 Sk bol uvedený variabilný symbol 6432, ktorým bola označená faktúra č. 64/32 a pri platbe z 22.3.1993 vo výške 562.464,- bol uvedený variabilný symbol 9032, ktorým bola označená faktúra č. 90/32. Opakovane poukázal na dve stanoviska audítorky Ing. Emílie Kukučovej a na svoje vyjadrenie zo dňa 15.10.2013 k znaleckému posudku Ing. Michala Obšitníka č. 29/2006 zo dňa 14.6.2006. Navrhovaného svedka Ing. Danka na pojednávanie žalobca nezabezpečil, urobí tak v prípade odročenia pojednávania. Vo veci samej žalobca uviedol, že účastníci konania mali medzi sebou obchodné vzťahy pri dodávkach

toho istého druhu plnenia - ošípaných pre spoločnosť SATURN R.A.M. s.r.o., Svit, v ktorej žalovaný vystupoval ako konateľ a spoločník konkrétne v čase dodávok na faktúry č. 6432 a č. 9032 z 2.2.1993 a z 11.2.1993. Uviedol, že po násilnom vytlačení spoločnosti SATURN R.A.M. s.r.o. sa priestorov bitúnku zmocnil žalovaný so svojou firmou ANTAL súkromný podnik, Hlavná 5, Svit. Žalovaný začal s odberom zvierat - ošípaných už 25.2.1993 na faktúru č. 135/32 na sumu 285.155,90 Sk, ktorú žalovaný uhradil 8.4.1993 a z ďalej faktúry č. 159/32 na 808.323,60 eur uhradil časť 500.000,- Sk. Žalobca preto ďalšie dodávky ošípaných žalovanému podmienil úhradou faktúr č. 64/32 a 90/32, žalovaný s úhradou súhlasil, a preto vykonal úhrady vo výške 562.464,- na faktúru č. 90/32 a z faktúry č. 64/32 na sumu 622.910,40 uhradil 422.910,40 Sk, neuhradených ostalo 200.000,- Sk. Žalobca uviedol s odkazom na ustanovenie § 331 a nasl. Obchodného zákonníka, že plnenie treťou osobou je možné, ak nad akúkoľvek pochybnosť je platba na účet žalobcu presne identifikovaná, ako to bolo v tomto prípade. K vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobca prijal platby na základe variabilných symbolov 6432 a 9032 z účtov žalovaného a v žiadnom prípade úhrady svojvoľne nezapočítal vo svoj prospech a na tomto základe bol k tomu plne oprávnený. Uvádzanie o omyle účtovnícky nemá žiadnu preukaznú hodnotu, pretože preukázanie toho, že účtovníčka pracovala tak pre spoločnosť SATURN R.A.M. s.r.o. ako aj pre žalovaného je fakticky reálnym nezmyslom a z hľadiska pracovnoprávnych vzťahov je to nemožné. Žalobca uviedol, že vôľový prvok žalovaného bol v danom čase taký, že žalobca podmienil a podmieňoval dodávky zvierat pre žalovaného úhradami faktúr 64/32 a 90/32 vystavaných na spoločnosť SATURN R.A.M. s.r.o., ktoré pre túto spoločnosť boli označované variabilným číslom /32. Po násilnom vyhnaní spoločnosti SATURN R.A.M. s.r.o. a prevzatí prvej dodávky žalovaným 25.2.1993 pokračoval žalovaný s označovaním faktúr i naďalej variabilným symbolom 32 v celkovom počte 6krát. Z uvedeného je zrejmé, že účtovníčka sa pomýliť pri úhrade nemohla, navyše účtovníčka sama nevykonáva úhrady, ale až na pokyn zodpovednej osoby, v tomto prípade majiteľa firmy - žalovaného. Navyše úhrady faktúr 6432 a 9032 z 12.3. a 22.3.1993 sa časovo kryjú s prvým odberom žalovaného 25.2. ako aj so začatím úhrad jeho faktúr 8.4.1993 na sumu 285.195,90 Sk a zo 16.4.1993 na sumu 500.000,- Sk. Žalobca tvrdil, že z dôvodu záujmu a potreby ďalších dodávok vôľový prvok žalovaného plniť záväzky tretej osoby alebo za tretiu osobu spoločnosti SATURN R.A.M. s.r.o. sa realizoval tak, že žalovaný čiastočnú úhradu vyššie uvedených faktúr aj vykonal. Tvrdil, že pre vykonanie úhrady faktúr 64/32 a 90/32 nie je významné to, či žalovaný v tom čase bol alebo nebol konateľom spoločnosti SATURN R.A.M. s.r.o., ale bol jej spoločníkom a hlavne mal výsostný a evidentný záujem na tom, aby mu žalovaný ďalej dodával dodávky zvierat pre jeho súkromný podnik vzhľadom na to, že aj v tomto čase bol trh s ošípanými vyprázdnený a bol odkázaný na dovoz zvierat až z Trnavy. Konanie žalovaného o osamostatnení sa súkromného podniku Antal súkromný podnik začal s odoberaním zvierat od žalobcu až vtedy, keď vykonal úhrady súm 422.910,40 a 562.464,- na faktúry 64/32 a 90/32 a popieral, že by sa tieto úhrady spájali s omylom účtovníčky. Poukázal na to, že žalobca nežiadal o vrátenie tejto sumy, ale odoberal ďalšie dodávky, ktoré už nezaplatil. Žiadame, aby súd pri posudzovaní návrhu žalobcu postupoval v súlade so záverom uznesenia Najvyššieho súdu SR z 27.1.2016, a to s prihliadnutím na ust. § 331 a nasl. Obchodného zákonníka a ak súd akceptuje námietky žalovaného o spochybňovaní aplikácie citovaného ustanovenia, žiadal, aby súd postupoval v súlade s § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný a žalobca pri prevzatí dlhu dlžníka SATURN R.A.M. s.r.o. žalovaným postupovali v zmysle citovaného ustanovenia, keďže na takýto súhlas zákon nepredpisuje písomnú formu. S poukazom na ust. § 534 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že pre tento typ dohody v obchodnoprávnych vzťahoch zákon nepredpisuje žiadnu formu a môže byť uzavretá aj konkludentným spôsobom. S ohľadom na uvedené zastával názor, že žalovaný platbami 200.000,- Sk, 222.910,40 Sk a 562.464,- Sk z 12.3. a 22.3.1993 plnil za spoločnosť SATURN R.A.M. s.r.o., Svit v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka za firmu Antal súkromník Svit s.r.o. z čoho vyplýva, že faktúra č. 218/32 z 2.4.1993 na sumu 518.758,30 Sk (17.219,61 eur) nebola uhradená a navrhol žalobe vyhovieť.

27. Žalovaný vo vyjadrení na pojednávaní nesúhlasil s návrhom a zotrval na svojich doterajších ústnych a písomných prednesoch. Uviedol, že nie je sporné či žalovaný vykonal úhrady vo vzťahu k žalobcovi v dostatočnej výške na to, aby uhradil všetky jeho záväzky vrátane žalovanej sumy. Uvedené je preukázané výpismi z účtu a znaleckým posudkom, z ktorého vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi za objem dodávok realizovaný v roku 1993 sumu zodpovedajúcu dodávkam s rozdielom 5.000,- Sk. Žalovaný to považoval dôkaz o tom, že už v danom aktuálnom rozhodnom čase strany odratávali dlh žalovaného s ním hradených preddavkov. Uviedol, že žalovaná suma sa týka štvrtej dodávky a štvrtej faktúry z roku 1993 spolu zo šiestich, teda pokiaľ aj vznikol za celé obdobie roku 1993 rozdiel vo výške 5.000,- Sk, 4. faktúra bola uhradená v plnej výške. Za nesporné považoval aj to, že žalobca započítal úhrady žalovaného na dlh tretej osoby spoločnosti SATURN R.A.M. s.r.o. Sporným ostáva,

či úhrady vykonané žalovaným, boli úhradou za tretiu osobu - spoločnosť SATURN R.A.M. s.r.o. V danom prípade sa jedná o právnu otázku, ktorú nemôže zodpovedať audítor okrem iného z dôvodu, že audítor nemôže nahradiť vôľu konajúceho subjektu teda žalovaného, o to menej, ak tento popiera audítorom tvrdený úmysel. Poukázal na to, že podľa znaleckého posudku z účtovníctva žalovaného dlh voči žalobcovi nevyplýva, a teda žalobca svoj úmysel svoju vôľu odzrkadlil vo svojom účtovníctve, čím je jeho vôľa zachytená aj v listinnej podobe. Audítorka Kukučková mohla sa vyjadriť výlučne ku správnosti účtovania žalobcu, avšak účtovný zápis nie je právnym úkonom, nemá za následok vznik, zmenu či zánik právneho vzťahu, o ktorom sa účtuje. Má len deklarovať stav, ktorý nastal na základe právneho úkonu. V danom prípade navyše audítorka vyslovene ignoruje, že tretia osoba teda žalovaný, ktorá podľa nej mala plniť za dlžníka spoločnosť SATURN R.A.M. s.r.o. , mala vlastné záväzky voči žalobcovi ako veriteľovi. Žalobca nepredložil žiadny už vôbec listinný dôkaz, ktorý by preukázal, že žalovaný mal vôľu plniť za tretiu osobu a najmä že by na plnenie za tretiu osobu boli splnené zákonné predpoklady a to či už vo vzťahu k prevzatiu dlhu, pristúpeniu k záväzku či plneniu za iného. Súhlas dlžníka v zmysle § 534 Občianskeho zákonníka, na ktorý sa žalobca odvoláva, nebol v konaní jednak nikdy tvrdený, no najmä nebol nijako preukázaný, žalovaný ho popiera jednoznačne a z toho pohľadu žalobca minimálne neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Pokiaľ sa jedná o úhrady, ktoré boli žalobcom nesprávne započítané na dlh spoločnosti SATURN R.A.M. s.r.o., jednalo sa o preddavkové úhrady zo strany žalovaného, pričom systém fungovania zjednodušene povedané na tzv. preddavkov potvrdil dokonca sám žalobca, resp. jeho právny zástupca a to už na pojednávaní dňa 31.5.2002, kde doslova uviedol ako to vyplýva zo zápisnice, ktorá je súčasťou spisu: „Ošípané boli privezené na bitúnok žalobcom žalovanému a následne po odpočítaní záloh, ktoré žalovaný zaplatil, boli vystavené jednotlivé faktúry. Týmto spôsobom bola vystavená aj faktúra, ktorá je predmetom tohto sporu.“ K záverom žalobcu o omyle účtovníčky žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že účtovníčka nemôže pracovať pre viacero subjektov, naopak je to bežné a samozrejme možné ako dnes tak aj v minulosti. Ďalej uviedol, že žalovaný bol v minulosti, predtým než došlo k úhradám týchto sporných dodávok, resp. k týmto sporným úhradám, konateľom spoločnosti SATURN R.A.M. s.r.o. V sídle tejto spoločnosti mala svoju kanceláriu účtovníčka, ktorá viedla účtovníctvo ako pre spoločnosť žalovaného, kde bol minoritným spoločníkom, ale bol tam konateľom a zároveň viedla účtovníctvo pre žalovaného ako pre podnikateľa fyzickú osobu. Preto sa mohlo veľmi jednoducho stať, že pokiaľ žalovaný dal účtovníčke pokyn na zaslanie úhrad žalobcovi, účtovníčka omylom tieto faktúry vystavené spoločnosti SATURN R.A.M. s.r.o. uhradila. Uviedol, že v tom čase ešte neboli vystavené faktúry za dodávky ošípaných realizované v prospech žalovaného, tieto dodávky v tom čase však už realizované boli a teda žalovaný v tom čase už mal záväzok voči žalobcovi. Poukázal na svoje vyjadrenie z 27.1.2014, kde je uvedená aj tabuľka, z ktorej je zrejmé, že ošípané boli žalovanému dodané 2.3.1993, čo bolo fakturované až 3.3.1993 a splatné až 16.3.1993, ďalej ďalšie ošípané boli dodané dňa 12.3.1993, teda práve v deň úhrady žalovaným, pričom tieto boli fakturované faktúrou zo dňa 13.3.1993 splatnou 26.3.1993. Poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že podmieňoval dodávky ošípaných úhradou vopred formou zálohy, na zálohu však nevystavoval faktúru, avšak ošípané dodal až potom, ako mu bola táto záloha poskytnutá. Preto žalovaný dal pokyn účtovníčke uhradiť žalobcovi zálohu, pričom účtovníčka evidentne v omyle pri platbe uviedla nesprávne identifikačné znaky, to však neznamená, že by to mal byť obrovský omyl ako odznelo na tomto pojednávaní, ak dokonca nenapraviteľný omyl účtovnícky, čoho dôkazom je aj to, že účtovníčka nebola nijako sankciovaná a rovnako, že nebol dôvod žiadať vrátenie týchto úhrad zo strany žalovaného, pretože tieto úhrady boli na oboch stranách chápané ako záloha. Takisto absentuje logika tvrdeniu, že žalovaný bol závislý na dodávkach ošípaných od žalobcu, pretože ošípané na Slovensku nie sú výnimočnou komoditou a nikdy neboli, skôr sa natíska podľa žalovaného otázka, z akého dôvodu na svoje náklady dovážal ošípané až do Svitu, keď podnikal v Trnave, to znamená, že ošípané predať chcel. Žalovaný tvrdil, že si mohol obstarať dodávku ošípaných od iného dodávateľa bez toho, aby musel zaplatiť záväzky za tretiu osobu. Opakovane zdôraznil, že bol minoritným spoločníkom, v danom času už nebol ani konateľom a navyše z obsahu spisu je zrejmé, že s ostatnými spoločníkmi a po ňom nastupujúcimi konateľmi nemal korektné vzťahy a teda o to viac nemal dôvod plniť záväzky tejto tretej osoby. Poukázal na skutočnosť, že úhrady žalovaného žalobca chybne započítal na plnenie za spoločnosť SATURN R.A.M. s.r.o., je ustálený tromi právoplatnými rozhodnutiami v obdobných veciach, kde žalobca žalovaného žaloval o úhradu ďalších faktúr z daného obdobia a závery ktorých je súd povinný rešpektovať. Jediné rozhodnutie, kde v obdobnej veci bolo žalobcovi vyhovené a na ktoré sa žalobca aj dnes odvoláva, týmto trom rozhodnutiam predchádzalo a vychádzalo okrem iného z nesprávnych skutkových záverov. Žalovaný zdôraznil, že na to, aby mohlo byť považované plnenie žalovaného za plnenie záväzku spoločnosti SATURN R.A.M. s.r.o., musia byť splnené ďalšie podmienky pre plnenie za iného, čo v danom prípade neboli. Pokiaľ by súd vyššej inštancie mal za to, že dlžník

SATURN R.A.M. s.r.o. plnil svoj záväzok pomocou inej osoby ako žalovaného, tak v prvom rade to popiera sám ten, kto mal plniť za iného, teda žalovaný. Opak a teda vôľa spoločnosti SATURN R.A.M. s.r.o.. plniť prostredníctvom žalovaného, nielenže nebola preukázaná, nebola nikdy ani len tvrdená, preto žiadal žalobu zamietnuť.

28. Na pojednávaní dňa 20.9.2017 strany sporu predniesli svoje skutkové a právne závery, ktoré vzhľadom na ich rozsah považoval súd aj za ich záverečné reči. Pokiaľ žalobca navrhoval vypočuť účtovníčku Ing. Danielu Šimúnekovú vzhľadom na tvrdenia žalovaného o účtovaní platieb, súd nepovažoval za potrebné menovanú vypočuť vzhľadom najmä na odstup času od vykonania účtovných operácií (rok 1993) a dostatočné listinné dôkazy preukazujúce účtovanie sporných úhrad.

29. Súd na základe vykonaného dokazovania - prednesov a písomných stanovísk strán sporu a listinných dôkazov, teda na základe zisteného skutkového stavu dospel k týmto právnym záverom:

30. V konaní nebolo sporné, že strany sporu boli v obchodnozáväzkovom vzťahu, ktorého predmetom zo strany žalobcu ako predávajúceho boli dodávky ošípaných a zo strany žalovaného ako kupujúceho bola povinnosť zaplatiť žalobcovi za prevzatý tovar. Nebolo tiež sporné, že žalobca dôvodne vystavil faktúru č. 218/32 splatnú 16.4.1933 na sumu 518 758,30 Sk (17 219,61 eur), keďže ani žalovaný nespochybnil, že ošípané v tejto cene mu žalobca dodal a žalovaný ich prevzal. Spornou bola iba skutočnosť, či žalovaný splnil svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu, a to vzhľadom na platby, ktoré realizoval zo svojho účtu na účet žalobcu dňa 12.3.1993 vo výške 422 910,- Sk a dňa 22.3.1993 vo výške 562 464,- Sk s identifikačnými údajmi faktúr vystavených pre spoločnosť SATURN R.A.M., spol. s r. o.

31. Vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu preto súd posudzoval, či je možné považovať v danom prípade plnenie poskytnuté žalovaným za plnenie za dlžníka treťou osobou.

32. Podľa § 331 Obchodného zákonníka ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.

34. Ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky (§ 332 ods. 2 Obchodného zákonníka).

35. Zákon v zmysle citovaných ustanovení umožňuje dlžníkovi v obchodných vzťahoch splniť svoj záväzok aj prostredníctvom tretej osoby. Zásadne však platí, že dlžník, ktorý plní svoj záväzok prostredníctvom tretej osoby, zodpovedá tak akoby plnil sám (§ 331 Obchodného zákonníka).

36. Z ustanovenia § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že veriteľ je povinný prijať plnenie poskytnuté treťou osobou, ale len za podmienky, ak s tým súhlasí dlžník a ak nejde o plnenie záväzku viazané na osobné vlastnosti dlžníka. Súhlas dlžníka nemá zákonom predpísanú formu, to znamená, že môže byť udelený písomne a môže ísť aj o konkludentný prejav vyplývajúci zo správania dlžníka. Tretia osoba je oprávnená plniť záväzok aj bez súhlasu dlžníka a veriteľ je povinný takéto plnenie prijať len v prípade, ak tretia osoba za záväzok (dlžníka) ručí alebo jeho plnenie iným spôsobom zabezpečuje (napr. záložné právo) a súčasne dlžník svoj záväzok porušil.

37. V prejednávanej veci žalovaný zaplatil zo svojho účtu na účet žalobcu dňa 12.3.1993 sumu 422 910,- Sk s variabilným symbolom 6432, ktorú žalobca priradil k faktúre č. 64/32 vystavenej pre spoločnosť SATURN R.A.M, spol. s r. o. na sumu 622 910,- Sk a dňa 22.3.1993 sumu 562 464,- Sk s variabilným symbolom 9032, ktorú žalobca priradil k faktúre č. 90/32 vystavenú taktiež pre uvedenú spoločnosť.

38. Žalovaný v konaní vzniesol započítaciu námietku a proti žalobcom uplatnenému nároku do výšky žalovanej sumy uplatnil svoj nárok proti žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že plnil

len svoje záväzky (vlastné) voči žalobcovi a jeho úmyslom nebolo plniť záväzky dlžníka SATURN R.A.M., spol. s r. o. (ďalej len „spoločnosť“).

39. Uskutočnenie plnenia žalovaným na účet žalobcu s uvedením identifikačných znakov faktúry vystavenej obchodnej spoločnosti podľa názoru súdu ešte jednoznačne nepreukazuje, že žalovaný chcel a plnil za túto obchodnú spoločnosť. Zákonné ustanovenie totiž podmieňuje účinné plnenie za dlžníka treťou osobou súhlasom dlžníka s takýmto plnením. Správne žalovaný uviedol, že dlžník má nielen povinnosť plniť, ale má aj právo plniť, preto bez súhlasu dlžníka nikto nie je oprávnený plniť veriteľovi za neho.

40. Súd zastáva názor, že v konaní napriek vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu žalobca ani len netvrdil, že spoločnosť hoci len konkludentne vyslovila súhlas s tým, aby žalovaný splnil jej záväzky voči žalobcovi tak, ako to má na mysli vyššie citované ustanovenie. Pokiaľ žalobca poukazoval v konaní na skutočnosť, že žalovaný násilne prevzal bitúnok patriaci spoločnosti, kde boli dodávané ošípané a na čestné prehlásenie Ing. Miroslava Danka zo dňa 3.12.1998 (č. l. 128), v ktorom vyhlasuje, že žalovaný ako podnikateľ dňa 19.2.1993 prevzal násilne bez inventúr od spoločnosti všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok vrátane všetkých písomností, hotovosti a zásob, ktorých časť tvorila aj dodávka ošípaných od žalobcu fakturovaná faktúrami č. 64/32 a č. 90/32, ide len o skutkové okolnosti, ktoré však nepreukazujú (nevyplýva z nich) súhlas dlžníka (spoločnosti) s plnením jeho záväzkov treťou osobou (žalovaným). Tieto skutočnosti však nesporne preukazujú vážne narušené vzťahy medzi spoločníkmi spoločnosti, preto možno dať za pravdu žalovanému, že by bolo nelogické, aby plnil za spoločnosť, s ktorou v podstate prerušil vzťahy a začal samostatne podnikať.

41. S poukazom na vyššie uvedené nemožno vyvodiť ani konkludentný súhlas spoločnosti s úhradou jej záväzkov voči žalobcovi žalovaným, pretože žalovaný v čase realizácie úhrad nebol konateľom spoločnosti - konateľom spoločnosti bol žalovaný od 18.6.1992 do 13.2.1993 a platby boli vykonané v marci 1993, kedy žalovaný už nevykonával funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti (§ 13 Obchodného zákonníka).

42. Pre rozhodnutie vo veci je bez právneho významu názor audítorky uvedený v podaných správach, na ktorý poukazuje žalobca, keďže audítorka mohla svoj názor založiť len na výklade účtovných a daňových predpisov. Splnenie zákonných podmienok plnenia záväzku pomocou inej osoby posudzuje po vykonanom dokazovaní súd.

43. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že k úhrade faktúr spoločnosti žalovaným došlo omylom účtovníčky, ktorá vykonávala účtovníctvo tak pre žalovaného, ako aj pre spoločnosť, súd zastáva názor, že takýto omyl nie je vylúčený, ale žalovaný v tomto smere nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a vzhľadom na odstup času ani prípadné kladné vyjadrenie účtovníčky by podľa názoru súdu bolo ťažko posúdiť ako objektívny hodnoverný dôkaz. Nemožno však prisvedčiť žalobcovi, že účtovníčka nemohla vykonávať účtovníctvo pre žalovaného a súčasne aj pre spoločnosť, keďže je a bolo bežnou praxou, že účtovník zabezpečoval vedenie účtovníctva pre viacerých podnikateľov (fyzické či právnické osoby).

44. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca podmieňoval dodávky tovaru žalovanému vykonaním zálohových platieb (podľa tvrdenia žalovaného vzhľadom na včas neuhradené jeho záväzky). Pokiaľ však žalobca tvrdil, že dodávky tovaru žalovanému podmienil úhradou faktúr spoločnosti č. 64/32 a č. 90/32, a preto podľa žalobcu úhrady týchto faktúr žalovaný vykonal, toto jeho tvrdenie je v rozpore zo zisteným skutkovým stavom. Žalovaný však už v priebehu konania (napr. v podaní z 27.3.2007) uviedol, že odmietol takúto podmienku žalobcu, keďže dodávanie tovaru žalovanému ako fyzickej osobe

- podnikateľovi nemohol žalobca podmieňovať úhradou dlhu žalovaným za iného dlžníka - spoločnosť SATURN R.A.M., spol. s r. o. Žalovaný v tomto podaní a tiež v priebehu celého konania ďalej tvrdil, že neprevzal záväzok spoločnosti a ani k záväzku spoločnosti nepristúpil. Ak žalobca poukazuje na to, že žalovaný nežiadal vrátiť omylom (podľa tvrdenia žalovaného) vykonané platby, ale súčasne uvádza, že žalovaný ďalej odoberal tovar, za ktorý neplatil, aj z toho možno vyvodiť záver, že platby vykonané žalovaným na účet žalobcu pod variabilnými symbolmi 3432 a 9032 považoval žalovaný za zálohové platby na dodávky tovaru žalovanému.

45. Na poslednom pojednávaní žalobca žiadal, aby súd v prípade, ak akceptuje námietky žalovaného, že na daný vzťah nemožno aplikovať ustanovenie § 331 a 332 Obchodného zákonníka, postupoval podľa § 531 ods. 1 a § 534 Občianskeho zákonníka.

46. Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.

47. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou (§ 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

48. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že k platnému prevzatiu dlhu môže dôjsť len na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a treťou osobou (novým dlžníkom), na čo je vždy potrebný súhlas veriteľa. Súhlas veriteľa ako jednostranný právny úkon môže byť adresovaný buď pôvodnému dlžníkovi, alebo novému dlžníkovi, pričom nie je rozhodujúce, v akej forme bol súhlas udelený.

49. Keďže podmienkou platného prevzatia dlhu je písomná zmluva medzi pôvodným a novým dlžníkom a žalobca existenciu takejto zmluvy nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že žalovaný prevzal dlh spoločnosti (z faktúr č. 64/32 a č. 90/32) a že žalovanému tak vznikla povinnosť plniť tieto záväzky spoločnosti. Je pravdou, že súhlas veriteľa s prevzatím dlhu nevyžuje písomnú formu, ale v tomto prípade je existencia či neexistencia súhlasu žalobcu ako veriteľa s prevzatím dlhu žalovaným bez právneho významu, pretože nebola splnená základná zákonná podmienka platnosti prevzatia dlhu, a to existencia písomnej zmluvy.

50. Podľa § 534 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

51. V prípade dohody podľa citovaného ustanovenia nedochádza k zmene subjektov záväzkového vzťahu, to znamená medzi veriteľom a dlžníkom. Dohodou sa zakladá nový, samostatný záväzkový právny vzťah iba medzi dlžníkom a treťou osobou, ktorý však pôvodný záväzok nemôže ovplyvniť. Pokiaľ sa ten, kto sa zaviazal dlžníkovi splniť za neho jeho záväzok, tak neurobil, je za nesplnenie záväzku zodpovedný iba dlžníkovi. Na uzavretie dohody sa nevyžaduje súhlas veriteľa a veriteľ nemá ani právo domáhať sa plnenia od osoby, ktorá sa zaviazala dlžníkovi splniť jeho záväzok voči veriteľovi. Formu dohody medzi dlžníkom a treťou osobou zákon nepredpisuje, možno ju preto urobiť aj ústne.

52. Žalobca žiadal, aby súd posudzoval žalovaným vykonané úhrady faktúr č. 64/32 a č. 90/32 podľa tohto ustanovenia. Dohodu medzi žalovaným a spoločnosťou o tom, že sa žalovaný zaviazal splniť záväzok spoločnosti ako dlžníka voči žalobcovi, však nepreukázal a v konaní ani netvrdil, že takáto dohoda bola uzavretá a nenavrhol na existenciu dohody vykonať dokazovanie. Len zaplatenie faktúr č. 64/32 a č. 90/32 spoločnosti žalovaným bez ďalšieho o existencii dohody nesvedčí, predovšetkým aj preto, že žalovaný uzavretie takejto dohody so spoločnosťou popieral. Tvrdeniu žalovaného možno uveriť aj vzhľadom na v rozhodnom čase narušené vzťahy medzi ním a spoločníkmi a konateľmi spoločnosti, čo uvádzal aj žalobca.

53. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu dospel súd k záveru, že ak žalovaný zaplatil na účet žalobcu pod variabilným symbolom 6432 sumu 422 910,- Sk a pod variabilným symbolom 9032 sumu 562 464,- Sk, na strane žalobcu došlo k prijatiu plnenia bez právneho dôvodu vo výške 985 374,- Sk (32 708,42 eur), pretože žalovaný takto neplnil svoj záväzok voči žalobcovi. V konaní teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že išlo o plnenie záväzku spoločnosti SATURN R.A.M., spol. s r.o. žalovaným ako treťou osobou, keďže neboli splnené zákonné podmienky podľa § 331 a nasl. Obchodného zákonníka, nepreukázal, že išlo o prevzatie dlhu spoločnosti žalovaným podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež nepreukázal, že žalovaný ako tretia osoba pristúpil k záväzku spoločnosti podľa § 534 Občianskeho zákonníka.

54. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

55. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

56. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaným realizovanou úhradou z účtu žalovaného na účet žalobcu pod variabilnými symbolmi 3432 a 9032 získal žalobca plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je podľa § 456 Občianskeho zákonníka žalobca povinný vydať žalovanému. Žalovaný v konaní vzniesol započítaciu námietku, ktorou započítaval proti nároku žalobcu uplatnenom žalobou svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške žalobcom uplatnenej pohľadávky 518 758,- Sk (17 219,61 eur) vyúčtovanej žalobcom žalovanému faktúrou č. 218/93 splatnou dňa 16.4.1993 (predmet konania).

57. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

58. Žalovaný zaplatil na účet žalobcu sumu 422 910,40 Sk dňa 12.3.1993 a sumu 562 464,- Sk dňa 22.3.1993. Žalobca bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie v deň nasledujúci po úhrade, t. j. dňa 13.3.1993 a 23.3.1993. Keďže pohľadávka žalobcu proti žalovanému bola splatná 16.4.1993, vzájomné pohľadávky strán sporu sa stretli dňa 16.4.1993, kedy v započítavanej výške 518 758,30 Sk zanikli.

59. Vzhľadom na to, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním pred podaním žaloby, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú vrátane úrokov z omeškania, pretože žalovaný sa vzhľadom na splatnosť faktúry uplatnenej v tomto konaní nedostal do omeškania.

60. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

63. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení a žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

64. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno podľa § 365 C.s.p. odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.