Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-75-2024.pdf
PDF · 77.73 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/75/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., okres C., trvale bytom D., E. XXX/X, F. G., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, v konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06. júna 2024 v Trenčíne, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15. marca 2024 pod sp. zn. 74Pp/5/2024 a jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 15. novembra 2019 pod sp. zn. 5T/93/2017 bol A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „odsúdený“) pre spáchanie trestného činu zločinu obmedzovania osobnej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 183 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a so započítaním väzby aj trestu. Ďalej rozsudkom Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 5T/114/2018 zo dňa 05. apríla 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. mája 2019 pod sp. zn. 4To/61/2019 bol odsúdený aj pre trestný čin zločinu nedovoleného ozbrojovania podľa § 295 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27. októbra 2021 pod sp. zn. 5Nt/37/2021 bol u odsúdeného určený spoločný výkon trestu u oboch uložených a nariadených trestoch v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený do prvého právoplatne uloženého a nariadeného výkonu trestu odňatia slobody nastúpil dňa 30. mája 2019 a kontinuálny výkon oboch trestov by mal ukončiť dňom 07. februára 2027.
Lehota k tomu, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému plynie odo dňa 27. decembra 2023 (po výkone 2/3 trestu odňatia slobody).
Dňa 11. januára 2024 bol Okresnému súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom doručený návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodňoval tým, že je presvedčený, že spĺňa zákonné podmienky pre to, aby mohol byť podmienečne prepustený.
Okresný súd Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. marca 2024, po vypočutí odsúdeného rozhodol uznesením pod sp. zn. 74Pp/5/2024 tak, že podľa § 415 odsek 1 Tr. poriadku s použitím § 66 odsek 1, odsek 2
Tr. zákona odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré mu boli právoplatne uložené a nariadené už uvedenými meritórnymi rozhodnutiami Okresného súdu Zvolen, pričom podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona okresný súd určil odsúdenému skúšobnú dobu na 4 roky, s nariadením probačného dohľadu nad správaním odsúdeného na 2 roky a zároveň mu uložil podľa § 51 odsek 4 písm. k) Tr. zákona aj primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie v určenej skúšobnej dobe, nakoľko okresný súd dospel k záveru, že u odsúdeného sú kumulatívne (súčasne) splnené všetky tri zákonné podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu podal intervenujúci prokurátor ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného súdu sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu písomne odôvodnil v podstate tým, že poukázal na to, že u odsúdeného bola identifikovaná resocializačná prognóza so stredným rizikom recidívy a v nadväznosti na uvedené poukázal prokurátor na všetky doterajšie jeho odsúdenia, ktorých je celkovo päť a zdôraznil, že ani opakované odsúdenia nezapôsobili na odsúdeného pozitívne smerom k jeho náprave viesť už iba riadny život, keď závažnosť jeho trestnej činnosti mala stúpajúcu tendenciu. Po výkone trestu v roku 2017 znova spáchal závažný trestný čin, zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a u odsúdeného je preto potrebné posudzovať podmienky pre podmienečné prepustenie komplexne s tým, že osobne je toho názoru, že u odsúdeného po podmienečnom prepustení nie je dôvodné predpokladať, že bude viesť už iba riadny život a je toho názoru, že týmto u neho zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie dané nie sú, a preto navrhol, aby nadriadený krajský súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a jeho návrh na podmienečné prepustenie aby sám súčasne zamietol.
Odsúdený sa do konania neverejného zasadnutia krajského súdu k písomne odôvodnenej sťažnosti prokurátora písomne vyjadril podrobnejšie v podstate tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu považuje za celkom správne a zákonné, keď sa okresný súd podrobne zaoberal s tým, či spĺňa všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie a aj vzhľadom na svoju trestnú minulosť a z uvedeného dôvodu existujúce isté riziko recidívy okresný súd správne rozhodol aj s určením primeranej skúšobnej doby, s uložením probačného dohľadu na primeranú dobu s uložením primeranej povinnosti tak, ako to vyplýva z napadnutého uznesenia okresného súdu. Odsúdený preto navrhol sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú, zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 20. mája 2024, preskúmal dňa 06. júna 2024 na neverejnom zasadnutí podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora, hoci je prípustnou, bola podaná oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je ale dôvodnou. Z ustanovení § 66 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c), odsek 2 Tr. zákona vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok, a to že odsúdený vykonal trest odňatia slobody v zodpovedajúcom rozsahu (1. zákonná formálna podmienka), že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie (2. zákonná materiálna podmienka) a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (3. zákonná materiálna podmienka) s tým, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Čo sa týka splnenia formálnej podmienky, v posudzovanom prípade (vykonanie príslušnej časti uložených trestov odňatia slobody), krajský súd tak, ako správne k tomu dospel aj okresný súd, zistil, že táto ku dňu konania verejného zasadnutia okresného súdu a jeho meritórneho rozhodnutia bola splnená.
Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je však okrem splnenia formálnej podmienky nevyhnutné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch materiálnych podmienok a to, že plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Okresný súd v tomto smere vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného a postupoval v súlade so zákonom a správne tiež zistil, že odsúdený okrem splnenej formálnej podmienky kumulatívne spĺňa aj ostatné dve zákonné podmienky materiálneho charakteru na
podmienečné prepustenie, ktoré sú správne, podrobne a presvedčivo odôvodnené okresným súdom v napadnutom uznesení.
Okresný súd, na podklade skutočne iba pozitívneho hodnotenia odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia slobody dospel k správnemu záveru o tom, že odsúdený doterajším výkonom trestu odňatia slobody preukázal adekvátny stupeň polepšenia sa, keď stanovený program zaobchádzania plní vo všetkých stanovených bodoch pozitívne, o čom svedčia aj získané viaceré disciplinárne odmeny, dokonca s udelením voľna na opustenie ústavu na stanovený čas, pričom u odsúdeného sú preukázateľne aj existujúce dostatočné pozitívne sociálne väzby na svoju rodinu a zázemie na slobode, a preto aj krajský súd pokladá druhú zákonnú podmienku pre podmienečné prepustenie za presvedčivo u odsúdeného, splnenú.
Pokiaľ ide o splnenie tretej zákonnej podmienky materiálneho charakteru, t. j. predpoklad, že odsúdený bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život a nebude sa dopúšťať opätovne protispoločenskej činnosti, predovšetkým trestnej činnosti, krajský súd v zhode tak, ako aj okresný súd, nie odlišne od názoru prokurátora vyjadreného v rámci sťažnostných námietok zistil, že u odsúdeného existuje skutočne isté riziko sociálneho zlyhania po podmienečnom prepustení. Na rozdiel od názoru prokurátora a v zhode so záverom okresného súdu však toto riziko je naozaj v dostatočnej miere potlačené určením primeranej dlhšej štvorročnej skúšobnej doby (zákonné rozpätie 1-7 rokov), na posilnenie účinku eliminácie s nariadením probačného dohľadu v primeranej zákonnej dĺžke dvoch rokov, spolu s vhodne uloženou primeranou povinnosťou.
Ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať aj zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu s tým, že bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode.
Hodnotenie tejto prognózy úzko súvisí aj so záverom o druhej materiálnej zákonnej podmienke pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože už ten sám o sebe v podstatnej miere napovedá o stave nápravy odsúdeného aj smerom do budúcnosti, samozrejme po všestrannom vyhodnotení a vzatí do úvahy aj ostatných ďalších podstatných faktorov, pričom v tejto súvislosti, ako bolo už uvedené, odsúdený stanovené ciele programu síce plní v aktuálnom čase, ale jeho prognóza recidívy nesie riziko vysokého zlyhania.
Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa v tomto smere musí hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.
Okresný súd sa v posudzovanom prípade týmito hľadiskami riadil, prihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a dospel preto k správnemu záveru.
Krajský súd na záver uvádza, že okresný súd rozhodol v posudzovanom prípade správne a zákonne a krajský súd sa bez výhrad stotožnil aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto v podrobnostiach naň iba odkazuje, čo je možné v prípade, že okresný súd rozhodol a svoje rozhodnutie kvalifikovane aj odôvodnil, čomu tak v posudzovanom prípade je.
Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť prokurátora podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.