Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-525-2016.pdf
PDF · 84.97 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/525/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu X. V., bytom v S., X. Č.. X, zastúpeného JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom v Sabinove, Ružová č. 10, proti žalovanej W. I., bytom v S., S. Č.. X, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15.04.2016 č.k. 37C/419/2015 - 50 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamieta a žalovanej priznal náhradu trov konania v sume 359,53 eura.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom nemajetkovej ujmy. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaná ako poškodená podala na žalobcu trestné oznámenie pre zločin sexuálneho násilia a zločin znásilnenia, na základe čoho bolo vedené pred Okresným súdom Košice i trestné konanie pod sp.zn. 7T /25/2010. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 03.10.2012 bol žalobca spod obžaloby pre trestné činy sexuálneho násilia a zločin znásilnenia právoplatne oslobodený, keďže nebolo nepochybne dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol žalobca ako obžalovaný stíhaný. Podľa názoru žalobcu k zásahu do jeho osobnostných práv malo dôjsť pri výkone zákonného oprávnenia podaním trestného oznámenia zo strany žalovanej.
3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov dospel súd k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.
4. Súd vychádzal z tvrdení žalobcu, že do jeho osobnostných práv malo dôjsť pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva žalovanou, a to podaním trestného oznámenia. Za tejto situácie je neoprávnenosť zásahu podľa názoru súdu vylúčená, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného právnymi predpismi. Podľa jeho názoru k tvrdenému zásahu do cti, mena, dobrej povesti žalobcu došlo pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva žalovanej. Z tohto dôvodu tento zásah do jeho osobnostných práv zo strany žalovanej nebol protiprávny, keďže táto postupovala v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Teda k tomuto zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, čo spôsobuje vylúčenie neoprávnenosti zásahu do osobnostnej sféry.
5. Ďalej bol súd toho názoru, že prípadný nárok žalobcu je premlčaný, vychádzajúc z ust. § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci bolo preukázané, že dňa 20.02.2009 podala žalovaná na žalobcu trestné oznámenie za zločin sexuálneho násilia a znásilnenia. Žalobca preto mohol svoje právo na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatniť už 21.02.2009. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila 21.02.2012. Žalobca však podal žalobu na súde až 22.09.2015, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Podľa názoru súdu, ak k zásahu do osobnostných práv žalobcu malo dôjsť v dôsledku vedeného trestného konania, žalovaná potom vo veci nie je pasívne vecne legitimovaná s poukazom na ust. § 514/2003 Z.z. Z uvedených dôvodov preto žalobu zamietol.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za arbitrárny, vychádzajúci z nesprávne právneho posúdenia veci a ďalej za nepreskúmateľný pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Podľa jeho názoru zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva a česť a dôstojnosť, dobré meno a v značnej miere bola znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v rodine, spoločnosti a v pracovnom prostredí. Existencia zásahu je podľa jeho názoru preukázaná v jeho krivom obvinení zo strany žalovanej, ktorý bol preukázaný na základe rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 03.10.2012, ktorým bol spod obžaloby oslobodený. Namietal aj skutočnosť, že žalobu podal po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Podľa jeho názoru až na základe rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 03.10.2012 a až právoplatnosťou tohto rozsudku bolo potvrdené, že žalovaná ho krivo obvinila a tým neoprávnene zasiahla do jeho osobnostných práv a preto má za to, že v danom prípade podal žalobu v rámci zákonnej trojročnej premlčacej doby. Premlčacia doba podľa jeho názoru začala plynúť od právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku. Ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou výšky nemajetkovej ujmy ním uplatňovanou. Súd ohľadom výšky nemajetkovej ujmy nevykonal jediný dôkaz, preto považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatočný zistený skutkový stav. Vo vzťahu k trovám namietal, že v žalovanom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, ktoré sú dané jeho majetkovými pomermi a jednak tým, že nie jeho zavinením skončila daná právna vec pred súdom. Vzhľadom na jeho osobné, sociálne a majetkové pomery mu bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc.
8. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa jej názoru súd v napadnutom rozsudku správne zistil skutkový stav, preto neobstojí námietka žalovaného o nedostatočnom zistení skutkového stavu. Vo vzťahu k namietanému priznaniu náhrady trov konania žalovaná uviedla, že to bol žalobca, ktorý sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou domáhal priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu k nej a vzhľadom na nesprávne určenie okruhu účastníkov konania kvalifikovaným právnym zástupcom vznikli výdavky v súvislosti s uplatňovaním svojho práva v tomto konaní.
9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konania mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru o premlčaní žalobcom uplatneného nároku a o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, ktorý aj následne správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
11. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že jeho prípadný nárok uplatnil včas, pričom premlčacia doba mala začať plynúť od právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku.
12. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
13. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby bolo dané primerané zadosťučinenie.
14. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
16. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ust. § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že prípadný nárok žalobcu je premlčaný. Žalovaná preto dôvodne vzniesla námietku premlčania. Ako vyplýva zo žalobného návrhu, žalovaná mala spôsobiť neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu tým, že podala na neho trestné oznámenie za zločiny sexuálneho násilia a znásilnenia dňa 20.2.2009. Teda nasledujúcim dňom dňa 21.2.2009 začala plynúť premlčacia doba, kedy mohol žalobca svoje právo na uplatnenie nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať prvýkrát. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu na súd až 22.9.2015, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula 21.2.2012 a žalovaná vzniesla dôvodne námietku premlčania, nebolo možné žalobcovi uplatnené právo priznať. Ako nesprávny preto hodnotí odvolací súd názor žalobcu v odvolaní, že za rozhodujúci deň pre zistenie začiatku plynutia premlčacej doby je právoplatnosť oslobodzujúceho rozsudku.
19. Vzhľadom na to, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný, správne postupoval súd prvej inštancie, ak nevykonával dokazovanie ohľadom žalobcom navrhovanej výšky nemajetkovej ujmy.
20. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobnému návrhu by nebolo možné vyhovieť ani v prípade včasnosti uplatnenia nároku žalobcom a to z dôvodu nedostatku vecne pasívnej legitimácie žalovanej. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na vyčerpávajúce dôvody uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie.
21. Za správny považuje odvolací súd aj výrok rozsudku vo vzťahu k trovám konania vzhľadom na to, že žalobca netvrdil ani nepreukázal v konaní také pomery, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej. To bolo dôvodom, prečo odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť úspešnej žalovanej aj trovy odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP). Vzhľadom na uvedené možnosť konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.
22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).