Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-303-2017.pdf
PDF · 93.2 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/303/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu V., zastúpeného M. proti žalovaným 1) Q., 2) F., o obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 6C/178/2016-25 zo dňa 28. marca 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím uznesením žalobu na obnovu konania odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 6C/163/2011, skončeného vydaním rozsudku zo dňa 16.04.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6Co/131/2012 zo dňa 26.11.2013. Po povolení obnovy konania žiadal pôvodnú žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Vychádzal zo skutočností tvrdených žalobcom v žalobe na obnovu konania, ktorý za dôvod obnovy konania považuje ust. § 397 písm. e) CSP, teda prípustnosť žaloby na obnovu konania odvodzuje od skutočnosti, že rozsudok je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné. Majúc za to, že dôvodom žaloby na obnovu konania je súd podľa § 411 ods. 1 CSP viazaný, konštatoval, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré by bolo pre strany záväzné, poukazuje len na článok 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý jednoznačne rozčleňuje právne akty Európskej únie na nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalobcu, že rozsudok je v rozpore či už s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EX) č. 805/2004 zo dňa 21.04.2004 alebo Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 a Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008. Jedná sa totiž v zmysle citovaného článku Zmluvy o fungovaní Európskej únie o nariadenia, nie o rozhodnutia, preto by tieto nespadali pod dôvod obnovy podľa § 397 písm. e) CSP, nakoľko toto ustanovenie jednoznačne určuje, že napadnutý rozsudok by musel byť v rozpore s konkrétnym rozhodnutím taxatívne menovaných orgánov, ktoré by bolo pre strany záväzné. Mal za to, že pokiaľ by žalobca za dôvod obnovy konania považoval rozpor s Nariadeniami Európskej únie, bola by jeho žaloba podaná oneskorene, po uplynutí 3-mesačnej lehoty, ktorá plynie odo dňa, keď sa žalobca mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žalobcom citované nariadenia Európskej únie nadobudli účinnosť pred dňom 22.01.2014, teda pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6Co/131/2012 zo dňa 26.11.2013. Žalobca nedôvodne argumentuje, že žaloba je podaná včas s poukazom na to, že až dňa 12.10.2016 mu bolo doručené uznesenie, sp. zn. 8Ercud/2/2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade platobného rozkazu vydaného poľským súdom. Uviedol, že kedy sa žalobca rozhodol podať v poradí už druhý návrh na vykonanie exekúcie, by nemalo vplyv na plynutie subjektívnej lehoty žaloby na obnovu konania pre rozpor s nariadeniami Európskej únie. Žalobu na obnovu konania odmietol podľa § 413 CSP.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozhodne o povolení obnovy konania. V odvolaní považoval za potrebné poukázať na skutkové okolnosti, na základe ktorých bola podaná žaloba na obnovu konania. Uviedol, že rozhodnutím, vydaným Obvodným súdom v Krakove, IX. Odbor, Hospodársky súd dňa 02.11.2010 pod sp. zn. IX GNc 719/10 súd zaviazal spoločnosť R., s.r.o., ex offo vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Trenčín a žalovaného 1) na zaplatenie solidárneho záväzku, istiny vo výške 186.856,34 zlotých s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Rozhodnutie bolo následne osvedčené ako európsky exekučný titul a stalo sa priamo vykonateľným v členskom štáte výkonu (v Slovenskej republike). Rozhodnutie, osvedčené ako európsky exekučný titul, sa vykonáva za tých istých podmienok ako rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu a za žiadnych okolností sa v členskom štáte výkonu nemôže skúmať vecná stránka rozhodnutia alebo jeho osvedčenia o európskom exekučnom titule. Napriek uvedenému Okresný súd Považská Bystrica na návrh žalovaného 2) skúmal vecnú stránku rozhodnutia a rozhodol, že dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 18.02.2010, uzatvorená medzi žalobcom, spoločnosťou R. a žalovaným 1), na základe ktorej bolo vydané právoplatné a vykonateľné poľské rozhodnutie, je neplatný právny úkon. V konaní bola zároveň neplatne založená právomoc slovenského súdu na konanie a prejednanie žaloby o určenie neplatnosti dohody, rovnako aj samotné určenie rozhodného práva v konaní bolo v rozpore s Nariadením Rím I, v dôsledku čoho možno konštatovať, že v konaní boli zásadným spôsobom porušené sekundárne právne akty Európskej únie. Z tohto dôvodu sa žalobca žalobou na obnovu konania domáhal nápravy nezákonného stavu podľa § 397 písm. e) CSP. Súdu vytýkal, že jeho terminologický výklad ust. § 397 písm. e) CSP o tom, že je potrebné citovať konkrétne rozhodnutie vydané inštitúciou Európskej únie, nie je správny a je potrebné ho vykladať komplexne a vo vzájomných súvislostiach. Zdôraznil, že pojem rozhodnutie zahŕňa celú kategóriu právnych aktov vydávaných orgánmi Európskej únie. Na to, aby sa jednalo o rozhodnutie zakladajúce naplnenie dôvodu obnovy konania v zmysle § 397 písm. e) CSP, je potrebné kumulatívne splnenie podmienok - jedná sa o rozhodnutie vydané Súdnym dvorom Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, rozhodnutie v zmysle vyššie uvedeného je pre strany záväzné a rozhodnutie slovenského súdu odporuje rozhodnutiu spĺňajúcemu vyššie uvedené znaky. V odvolaní žalobca zastáva názor, že uvedené podmienky boli v danom prípade splnené. Dôvod na obnovu konania je v zmysle § 397 písm. e) CSP naplnený v prípade, ak dôjde k porušeniu rozhodnutia vydaného Súdnym dvorom Európskej únie, Rady Európskej únie a Komisie, ktoré je pre strany záväzné, pričom v zmysle článku 288 zmluvy o fungovaní Európskej únie sú právne záväzné nariadenia, smernice a rozhodnutia. Nie je tak možné odňať právnu silu smerniciam a nariadeniam a túto priznať len rozhodnutiam, tak ako to urobil v namietanom uznesení prvoinštančný súd. Žalobca v odvolaní namieta záver prvoinštančného súdu, že rozsudok, vydaný v konaní, by musel byť v rozpore výlučne s konkrétnym rozhodnutím ako individuálnym právnym aktom niektorej z inštitúcií. Súd sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalobcu o porušení jednotlivých ustanovení Nariadení Európskeho parlamentu a Rady, na základe ktorých sa žalobca domáha povolenia obnovy konania, v dôsledku čoho je uznesenie prvostupňového súdu nedostatočné. Zastáva tiež názor, že subjektívna lehota na podanie žaloby bola zachovaná a až dňom 12.10.2016, ktorým mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu v Považská Bystrica, sp. zn. 8Ercud/2/2016 zo dňa 03.10.2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na výkon exekúcie na základe poľského rozhodnutia, sa oboznámil so skutočnosťou, že síce disponuje právoplatným a vykonateľným rozhodnutím poľského súdu, vydaným v súlade s platnou legislatívou Európskej únie, nie je však oprávnený domáhať sa svojich práv. Neobstojí záver prvostupňového súdu, že žalobu na obnovu konania mal žalobca uplatniť pred nadobudnutím účinnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, t. j. ešte pred dňom 22.01.2014. Žalobca nie je osobou znalou práva, znalou práva je súd, čo má za následok, že príslušný súd je povinný náležite právne posúdiť a aplikovať príslušné právne normy bez toho, aby musela strana sporu upozorňovať súd na porušenie právnych predpisov a vydávať nezákonné rozhodnutia.
3. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Odvolací súd sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, z tohto dôvodu si dôvody napadnutého rozhodnutia osvojuje a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
6. Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania. Výnimkou z tohto pravidla sú tzv. mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sa dosahuje náprava právoplatných rozhodnutí, ak existujú natoľko závažné okolnosti, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutí, že dodržanie právnej istoty tu ustupuje. Nápravu právoplatných rozhodnutí možno dosiahnuť len v prípade, ak sú dané dôvody obnovy konania a dovolania, viazané dodržaním zákonom stanovených procesných podmienok.
7. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
8. Podľa § 411 ods. 1 CSP rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.
9. Podľa § 413 ods. 1 CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
10. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 6C/163/2011. Z pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 6C/163/2011 vyplýva, že v tomto konaní sa žalobkyňa F. R. domáhala proti žalovaným: 1) Q. R., 2) R., s.r.o., 3) M., zastúpeného advokátom W. K. určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorej žalobe súd rozsudkom zo dňa 16.04.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 6Co/131/2012 zo dňa 26.11.2013 vyhovel a určil, že dohoda o pristúpení k podlžnosti a o úhrade záväzku, uzavretá dňa 18.02.2010 v K. medzi žalovaným v 3. rade ako veriteľom, žalovaným v 2. rade ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako pristupujúcim, je neplatná. Následne Okresný súd Považská Bystrica, sp. zn. 8Ercud/2/2011 zo dňa 02.04.2014 v exekučnej veci oprávneného M., právne zastúpený Q.. W. K. proti povinným: 1) R., s.r.o., 2) Q. R. o vymoženie 186.856,34 PLN s príslušenstvom, exekúciu proti povinnému 2) zastavil. V dôvodoch tohto exekučného rozhodnutia súd konštatuje, že v konaniach, vedených na Obvodnom súde v Krakove pod sp. zn. IX GNc 719/10 a IX GCo 281/10 nebola neplatnosť právneho úkonu (pristúpenia k záväzku) zohľadnená a poľský súd napriek tomu zaviazal povinného 2), aby zaplatil oprávnenému vymáhanú sumu. Nakoľko ani jeden povinný dobrovoľne priznanú sumu nezaplatil, pristúpil oprávnený k nútenému vymáhaniu pohľadávky. Povinnému 2), ale aj oprávnenému muselo byť jasné, že okamihom pristúpenia k záväzku sa stanú obaja povinní zaviazanými spoločne a nerozdielne k úhrade zabezpečovanej sumy, pričom zabezpečovaná suma bude môcť byť uhradená i z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prihliadol na to, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným 2) nebol založený konaním, ani opomenutím manželky povinného 2), pričom tieto okolnosti poľský súd vôbec nezohľadňoval v nachádzacom konaní. Nedal tým F. R. možnosť, aby sa nachádzacieho konania zúčastnila a neplatnosť právneho úkonu namietala v danom konaní. Po
vydaní platobného rozkazu poľským súdom súdy konštatovali a určili neplatnosť pristúpenia povinného 2) k záväzku povinného 1), pričom práve toto pristúpenie poľský súd považoval za platné a na základe neho aj uložil povinnému 2) ako žalovanému 2) povinnosť zaplatiť pohľadávku oprávnenému spoločne s povinným 1). Z uvedeného dôvodu súd vyslovil názor, že predmetný exekučný titul stratil vo vzťahu k povinnému účinnosť. Na základe predmetného exekučného titulu nie je možné viesť exekúciu proti povinnému 2) a ani proti majetku, ktorý patril do BSM povinného a jeho manželky, a preto exekúciu proti povinnému 2) zastavil.
11. Podľa názoru žalobcu žalobca síce disponuje právoplatným a vykonateľným rozhodnutím poľského súdu, vydaným v súlade s platnou legislatívou Európskej únie, nie je však oprávnený domáhať sa svojich práv. Z dôvodu porušenia sekundárneho práva Európskej únie slovenským súdom žiada v zmysle § 397 písm. e) CSP obnovu konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 6C/163/2011. Zastáva názor, že predmetný rozsudok je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné. Spochybňuje správnosť postupu a rozhodovania súdov v konaní, obnovu ktorého navrhuje, a to v súvislosti s tým, že v konaní bola založená právomoc slovenského súdu na konanie v rozpore s článkom 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Žalobca zastáva názor, že predmetné konanie o určenie neplatnosti dohody je priamo vylúčené z Nariadenia o právomoci občianskych a obchodných veciach a nie je možné si na nich založiť právomoc. Jedná sa totiž o vec patriacu do majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku. Rovnako aj samotné určenie rozhodného práva v konaní v zmysle článku 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky bolo v rozpore s Nariadením Rím I, a to vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) Nariadenia Rím I sú z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vylúčené záväzky vyplývajúce z majetkových režimov manželov alebo z majetkových režimov vzťahov, ktoré podľa právneho poriadku, ktorým sa spravujú, majú porovnateľné účinky ako manželstvo a z dedenia zo závetu alebo zo zákona. S ohľadom na to, že v konaní boli zásadným spôsobom porušené sekundárne právne akty Európskej únie, žalobca argumentuje tým, že nápravu tohto stavu je možné docieliť len na základe obnovy konania.
12. V danej veci súd prvej inštancie po preskúmaní skutočností v žalobe tvrdených dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, preto postupom podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP uznesením rozhodol, že žaloba na obnovu konania sa odmieta, s ktorým rozhodnutím sa odvolací súd stotožňuje.
13. Z obsahu spisu, vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 6C/163/2011 je nepochybné, že súdy (prvoinštančný aj odvolací) sa námietkami žalobcu (v konaní, sp. zn. 6C/163/2011 v procesnom postavení žalovaného 3/) zaoberali. Vyporiadali sa s námietkou žalovaného v 3. rade, týkajúcou sa právomoci prejednať a rozhodnúť spor z dohody zo dňa 18.02.2010. Zároveň sa vyporiadali s námietkami ohľadne voľby rozhodného práva. Súdy dali jednoznačnú odpoveď žalobcovi v konaní, obnovy ktorého sa domáha, na tie argumenty, pre ktoré žiada povoliť obnovu konania. Právny názor žalobcu na výklad nariadení nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy tvrdených pochybení pri právnom posudzovaní veci. Vecná nesprávnosť rozsudku, napadnutého žalobou na obnovu konania, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy. Žaloba na obnovu konania je tak v posudzovanom prípade zjavne nedôvodná, a preto súd prvej inštancie správne žalobu odmietol podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP.
14. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta, že odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie je nedostatočné, odvolací súd uvádza, že medzi práva strany sporu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite, v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť, je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vyporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
15. Súd prvej inštancie v danej veci v súlade s ust. 220 ods. 2 CSP jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, v odôvodnení rozhodnutia dal odpoveď na žalobcom vznesené právne argumenty, s ktorými sa nestotožnil, keď nezdieľal názor žalobcu (ktorý žalobu o obnovu konania uplatňuje z dôvodu podľa § 397 písm. e) CSP a uplatneným dôvodom je súd podľa § 411 ods. 1 CSP viazaný), že žalobca nie je povinný v žalobe označiť, s akým konkrétnym rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, je namietané právoplatné rozhodnutie v rozpore. V rozhodnutí vysvetlil, prečo vyslovil názor o zjavnej nedôvodnosti žaloby. Uviedol, že žalobca v žalobe necitoval ani jedno rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, s ktorým je namietaný rozsudok v rozpore. V tomto smere odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci žalobca bol povinný v žalobe označiť, s akým konkrétnym rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, je namietané právoplatné rozhodnutie v rozpore.
16. Z uvedených dôvodov krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
17. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).