Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-319-2015.pdf
PDF · 96.15 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/319/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr.Andreou Gabrielovou v spore strán sporu žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48 , IČO: 35 831 154 zast. advokátom JUDr. Ján Šoltésom, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Mýtna 48 proti žalovanej M. R., G.. XX.XX.XXXX, K. Š. XXX, štátny občan SR, zast. advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátska kancelária so sídlom Lučenec, J.Kráľa 5/A o zaplatenie 2 002,2 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal návrh na zaplatenie sumy 2 002,2 eura s príslušenstvom. Okresný súd Lučenec vo veci dňa 10.11.2015 rozhodol v konaní rozsudkom č.k. 17C/319/2015-72 tak, že návrh žalobcu na zaplatenie 1 656,20 eura s príslušenstvom zamietol a konanie v časti zaplatenia 346,00 eura s príslušenstvom zastavil a žalovanej priznal trovy konania. Dňa 10.12.2015 podal žalobca odvolanie voči rozsudku. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/115/2016-114 zo dňa 22.05.2017 rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a výroku rozsudku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 346,00 eura zastavené sa odvolanie nedotýkalo. V dôvodovej časti Krajský súd uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ v rozpore so zákonom a v rozpore s preukázanými listinnými dôkazmi právne posúdil uplatnený nárok žalobcu, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to v dôsledku súdom prvej inštancie konštatovaného platného odstúpenia od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu. Následne potom aj nesprávne konštatoval, že toto právo je premlčané vzhľadom na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dôsledku tohto odstúpenia od zmluvy. Z dôvodu nedostatočne skúmaného skutkového a právneho základu uplatneného nároku potom je nutné konštatovať aj nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku čoho odvolací súd po preskúmaní veci odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v časti o zaplatenie 1 656,20 eura s príslušenstvom zamietol a v nadväzujúcom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 389 ods. 1 , písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné právne posúdenie uplatneného nároku a to s dôrazom na dôsledné skúmanie obsahu predložených listinných dôkazov a na nové rozhodnutie.
2. Zástupca žalovaného zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže nedošlo k jej uzavretiu v zmysle princípov platných pre občianskoprávne vzťahy pri uzatváraní zmlúv (rozpor s § 44 ods. 2 OZ). Ustanovenie tohto paragrafu
vychádza zo zásady, že prijatie návrhu musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu, bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje zmenu obsahu považuje sa za odmietnutie návrhu, ako celku a za splnenia podmienok v § 42 ods. 1 OZ za nový návrh so zmeneným obsahom. Zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že žalovaná mala vyplniť všetky časti zmluvy o pôžičke, okrem časti VII. „Schválená výška pôžičky (nevypĺňa sa)“. Keďže časť V. Zmluvy o pôžičke „Údaje k požadovanej pôžičke“ je nutné považovať za návrh zmluvy. S uvedenou časťou bola žalovaná oboznámená, pričom vyplnila jej dostupné údaje dňa 29.09.2010 a to žiadanú výšku pôžičky 2000,- eur a doba splácania pôžičky 42 mesiacov. Časť VII. zmluvy o pôžičke doplnil právny predchodca žalobcu dňa 07.10.2010, avšak v predmetnej časti, ktorú považoval za prijatie návrhu boli uvedené nové údaje, resp. pozmenené údaje proti tomu, ako boli uvedené v časti V. zmluvy o pôžičke. Jednostranný úkon „návrh zmluvy“ zo strany žalovanej a jednostranný úkon „prijatie návrhu“ zo strany právneho predchodcu žalobcu nie sú zhodné, keďže zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo pri prijatí návrhu k zmenám a doplneniam údajov v porovnaní s údajmi uvedenými v návrhu žalovanej. Žalovaná bola reálne oboznámená iba so zmluvným formulárom dňa 29.09.2010. Následne došlo dňa 07.10.2010 k doplneniu nových zásadne dôležitých údajov. Je potrebné uviesť, že tieto príkladom uvedené údaje neboli žalovanej v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere známe, hoci zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú podpisovala ich obligatórne mala obsahovať podľa vtedy platného, účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konanie právneho predchodcu žalobcu nemožno vzhľadom na vyššie uvedené považovať za prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy a za nový návrh. Zmluvu o pôžičke považujú za absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy. Nedodržanie písomnej formy sankcionuje Občiansky zákonník v zmysle § 40 ods. 1 absolútnou neplatnosťou. V predmetnej zmluve o pôžičke je neurčito uvedená základná náležitosť zmluvy o pôžičke, výška poskytnutej pôžičky. Absencia podstatnej zmluvnej náležitosti údaj o výške poskytnutej pôžičky bezprostredne spôsobuje nedostatok obligatórnej písomnej formy zmluvy. Neplatnosť vyvoláva neurčitosť tohto právneho úkonu. Tieto nedostatky spôsobujú absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o pôžičke, v dôsledku čoho je potrebné nárok žalobcu kvalifikovať, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto navrhujú žalobcu, ako nedôvodnú opätovne zamietnuť.
3. Zástupca žalobcu sa pojednávania nezúčastnil, súhlasil s rozhodnutím vo veci bez ich účasti.
4. Zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že poukazuje na posledné písomné podanie zo dňa 22.06.2017. Dáva do pozornosti predovšetkým tlačivo zmluvy o poskytnutí viacúčelovej pôžičky, ktoré pripravil právny predchodca žalobcu, ktoré má jednu zásadnú chybu a ktoré vedie k tomu, že sa jedná o absolútne neplatný úkon a to, že tlačivo bolo doručené žalovanej poštou, s tým, že vypĺňala všetky časti ona sama, bez akejkoľvek asistencie a vysvetlenia s výnimkou časti VII. Práve tá časť VII. obsahuje všetky tie podstatné náležitosti, ktoré sú obligatórnou podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, to znamená, že žalovaná vyplnila doma tlačivo a takto neúplný návrh zmluvy zaslala žalobcovi, ktorý potom s odstupom niekoľkých dní jej zaslal tlačivo s vyplnenou časťou VII., čo možno považovať za prijatie návrhu, ale je tu zjavná nezhoda medzi návrhom a prijatím návrhu, práve čo do odplaty úroku, splátok a toho všetkého, čo robí úver úverom. Z toho dôvodu majú za to, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy.
5. Dňa 29.09.2010 podala žalovaná žiadosť o poskytnutie pôžičky, v ktorej uvádzala svoje osobné údaje, údaje o zamestnaní, požadovanú výšku pôžičky s uvedením výšky pôžičky 2 000,- eur pri splácaní 42 mesiacov a označenom spôsobe úhrady mesačných splátok. V ďalšej časti žiadosti sú preformulované údaje o poistení, schopnosti splácať pôžičku a vyhlásenia klienta.
6. Dňa 09.10.2010 podpísal právny predchodca žalobcu zmluvu o poskytnutí pôžičky XXXXXXX, v ktorej uviedol tieto údaje: schválená výška pôžičky 2 000,- eur, celková suma pôžičky 3 087,- eur, počet splátok 42, termín konečnej splatnosti 04/14, platba poistenia 2,09%, ročná úroková sadzba 29,90%, splátky 73,50 eura, mesačná výška poistenia 5,13%, celkové náklady spotrebiteľa 1 087,- eura, RPMN 29,90%, priemerná hodnota RPMN 19,96%.
7. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu spolu sumu 875,90 eura.
8. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.11.2011 vyzval veriteľ žalovanú k zaplateniu všetkých splátok jednodrázovo v sume 2 394,66 eura.
9. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov je neplatný.
10. Podľa § 43c ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
11. Podľa ods. 2 neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený a to ústne alebo odoslaním správy.
12. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.
13. Podľa ods. 2 prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
14. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
15. Podľa ods. 2 pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
16. Podľa § 2, písm. d) Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 9 ods. 1 Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvalom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
19. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
21. Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť z dôvodu premlčania jeho práva, či už na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. i práva na plnenie zo zmluvy. Žalobca odvíja žalovaný návrh od písomne uzavretej zmluvy o poskytnutí pôžičky so žalovanou, pričom táto nebola uzavretá za účasti oboch zmluvných strán naraz. Svojou povahou by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2, písm. d) Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa ktorého zmluvou o spotrebiteľských úveroch je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Je zrejmé, že v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí mať zákonné náležitosti tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 tohto zákona. Z obsahu zmluvy a ostatných listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaná najneskôr dňa 29.09.2010 požiadala o
úver v sume 2 000,- eur na základe písomnej žiadosti, pričom uviedla len údaj k požadovanej pôžičke 2 000,- eur, počet splátok 42 a spôsob úhrady mesačných splátok poštovými poukážkami.
23. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou je potrebné, aby došlo k písomnému prijatiu návrhu, pričom platí, že včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde žalobcovi. V danej veci k takémuto prijatiu návrhu nedošlo, pretože právny predchodca žalobu, ako veriteľ neprijal návrh žalovanej, ako dlžníka bez výhrad a zmien, keď oznamuje dlžníkovi prijatie žiadosti schválením pôžičky tak, ako je uvedené v zmluve o poskytnutí pôžičky z 07.10.2010. V zmluve o poskytnutí pôžičky uvádza právny predchodca žalobu ako veriteľ údaj o pôžičke, počte splátok, výšku úrokovej sadzby, výšku mesačnej splátky, výšku RPMN, pričom žalovaná, ako dlžník nemala vôbec možnosť ovplyvniť napr. taký základný údaj, ako výšku mesačnej splátky. Je preukázané, že veriteľ, ako osoba, ktorá mala prijať žiadosť žalovanej o poskytnutie pôžičky schválil túto žiadosť následne po podaní žiadosti, pričom na základe jej nadstavených podmienok, aj následne poskytol žalovanej pôžičku 2 000,- eur. Prijatie návrhu so zmenami, doplnkami, ktoré vytvárajú základné zákonné náležitosti zmluvy nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie písomnej zmluvy, ale predstavuje nový návrh na uzatvorenie zmluvy (§44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý ale žalovanej nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie. Pri písomných zmluvách pritom platí, že prijatie návrhu musí byť uskutočnené písomne a musí byť žiadateľovi o prijatie návrhu aj doručené. V žiadnom prípade nemôžu žiadosť o poskytnutie pôžičky nahradiť napr. Podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky, čo bola zaužívaná prax veriteľa (súdu je to známe z viacerých vecí na tunajšom súde), v ktorých sa nachádzajú príkladmo uvedené rôzne typy úverov s uvedením rôznych podmienok splácania, pretože v čase podávania žiadosti nie je zrejmé, aká pôžička, v akej výške bude schválená. Súd konštatuje, že obdobný názor je vyslovený aj Slovenskou obchodnou inšpekciou, Ústredný inšpektorát SOI v Bratislave v rozhodnutí SK/0554/99/2014 zo dňa 20.01.2015.
24. Zmluva o úvere preto nemohla byť uzavretá platne pre rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami (§ 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd dodáva, že veriteľ tak disponuje s úverovou istinou svojho dlžníka ešte v čase, keď k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo, pretože až okamihom dôjdenia akceptácie návrhu bez zmien a doplnkov dochádza pri dvojstranných právnych úkonoch k platnému uzavretiu zmluvy (§44 ods.1, § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka).
25. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému zavretiu zmluvy, žalobcovi nemôže patriť žiadne plnenie zo zmluvy o pôžičke zo dňa 29.09.2010. Odhliadnuc od uvedeného súd konštatuje, že zmluva o pôžičke neobsahuje náležitosti o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, ako napr. presný údaj o konečnej splatnosti úveru, o termínoch jednotlivých splátok, o určení aká suma zo splátky pripadá na úrok. Celkom nesprávne je uvedený údaj o celkovej sume pôžičky, pretože tento údaj nemôže zahŕňať aj náklady spotrebiteľa a je v rozpore s § 2 , písm. l) citovaného zákona. Úver by bol posúdený, ako bezúročný a bez poplatkov, pričom žalobcovi by patril len nárok na vrátenie úverovej istiny, ktorú na účet žalovanej poskytol v sume 2 000,- eur po odpočítaní platieb žalovanou.
26. Právny úkon (zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky ) je absolútne neplatný právny úkon. Nebol urobený určite a zrozumiteľne vzhľadom na vyššie uvedený spôsob uzatvárania zmluvy. Právny úkon sa zároveň prieči dobrým mravom, nakoľko žalovaná, ako spotrebiteľ bola v postavení slabšej strany a právny predchodca nevenoval pozornosť riadnemu uzatvoreniu zmluvy (vedomosť o všetkých náležitostiach, ktoré boli uvedené do zmluvy až následne po jej podpísaní žalovanou) .
27. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvu, ako neplatnú, resp. k jej uzavretiu vôbec nedošlo, žalobcovi by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani nevznikla. Žalovaná však vzniesla námietku premlčania. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí „ex tunc“ t.j. od začiatku. Aj keď z predloženého prehľadu splátok a úhrad nie je zrejmé, kedy právny zástupca žalobcu žalovanej poskytol sumu 2 000,- eur, plnenie však bolo pravdepodobne poskytnuté dňa 07.10.2010 po odsúhlasení žiadosti veriteľom, preto týmto dňom začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, pretože veriteľ musel vedieť, že nedochádza k platnému uzavretiu zmluvy, resp. vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba od momentu, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, t.j. nepochybne dňom 07.10.2010 kedy začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula najneskôr dňom 07.10.2012 a trojročná objektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 07.10.2013. Právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd dňa 13.11.2014, teda po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu
zamietol z dôvodu prihliadnutia na premlčanie, ktoré vzniesla žalovaná. Z uvedených dôvodov súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhrade trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalovanej, nakoľko bola vo veci úspešná. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C SP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.