Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/344/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Obec Kysucký Lieskovec, Kysucký Lieskovec č. 29, Kysucký Lieskovec, IČO: 00 314 081, zastúpený: JUDr. Štefan Strýček, advokát, F. Kráľa 2080, Čadca, proti žalovanému: EUROKAPITAL, a.s., Ružinovská 3, Bratislava, IČO: 36 759 309, zastúpený: JUDr. Lenka Maďarová, Sládkovičova 6, Žilina, o zaplatenie 15.268,82 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.690,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne

- zo sumy 5.640,02 € od 19.07.2014 do 21.05.2016,

- zo sumy 4.290,- € od 26.01.2016 do zaplatenia,

vo výške 9,05% ročne

- zo sumy 9.646,80 € od 16.11.2014 do 25.01.2016,

vo výške 9,15% ročne

- zo sumy 8.400,- € od 26.01.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.596,82 € z a s t a v u j e.

IV. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného z a s t a v u j e .

V. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.08.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15.268,82 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že na základe zmluvy o dielo zo 07.02.2014 mal žalovaný žalobcovi zaplatiť za 1 tonu uskladnenej zeminy na pozemkoch žalobcu sumu 1,50 Eur. Na základe predložených dokladov o množstve uskladnenej zeminy žalobca vystavil dňa 04.07.2014 faktúru č. 2014021 na sumu 5.640,02 Eur, ktorá bola splatná dňa 18.07.2014 a dňa 28.10.2014 vystavil faktúru č. 2014033 na sumu

9.646,80 Eur, ktorá bola splatná dňa 15.11.2014. Žalovaný tieto faktúry neuhradil. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že na predžalobnú výzvu reagoval žalovaný listom zo dňa 28.07.2015, kde si jednostranne započítal svoje pohľadávky voči žalobcovi. Žalobca neuznal toto započítanie pohľadávok, nakoľko neeviduje voči žalovanému žiadne záväzky o čom žalovaného aj informoval.

3. Súd vo veci vydal dňa 09.10.2015 platobný rozkaz č.k.: 26Cb/344/2015-28, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podľa žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ho zamietnuť.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva, nakoľko nevychádza zo všetkých rozhodných skutočností, nakoľko medzi stranami sporu existujú vzájomné pohľadávky, v rozsahu ktorých nárok žalobcu zanikol započítaním. Podľa žalovaného bol nárok žalovaného z faktúry č. 14072 riadne preukázaný a spornosť vychádza iba zo subjektívneho názoru žalobcu, ktorého nový štatutár - starostka, neuznáva všetky úkony svojho predchodcu, bývalého starostu. Podľa žalovaného je jeho pohľadávka voči žalobcovi v sume 4.290,- Eur dôvodná a zápočet predstavuje platný a účinný právny úkon smerujúci k zániku pohľadávok a preto žiadal, aby bola žaloba žalobcu zamietnutá.

5. Ku skutkovým tvrdeniam uvedeným žalovaným v ním podanom odpore sa žalobca vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 16.12.2015. V tomto písomnom podaní žalobca uviedol, že predmetnú faktúru žalovaného neeviduje a túto neuznáva, nakoľko sa jedná o fiktívnu fakturáciu zo strany žalovaného. Žalovaný podľa žalobcu ničím nepreukázal, že jeho nárok je oprávnený. Za neplatnú považoval žalobca aj objednávku vystavenú v Žiline dňa 21.11.2014, nakoľko táto nebola zverejnená na stránke obce a zverejnené nebolo ani potvrdenie o odovzdaní.

6. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.02.2016 žalobca vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 2.596,82 Eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť a to z dôvodu čiastočnej úhrady faktúry č. 2014033 v sume 1.246,80 Eur a čiastočnej úhrady faktúry č. 2014021 vo výške 1.350,02 Eur.

7. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 24.06.2016 žalovaný uplatnil voči žalobcovi vzájomnú žalobu, ktorou sa od žalobcu domáhal zaplatenia sumy 4.258,80 Eur. Žalovaný v tomto podaní ďalej uviedol, že tvrdenia žalobcu o tom, že objednávka zo dňa 21.11.2014 nebola zverejnená na stránke žalobcu sa nezakladajú na pravde a sú vyvrátené všeobecne známymi skutočnosťami. Objednávka zo dňa 21.11.2014 bola a stále je riadne zverejnená na stránke žalobcu, v časti „Obec“ - „Dokumenty“ - „Zmluvy“ - „EUROKAPITAL“. Po stiahnutí uvedenej objednávky je ako ďalší dokument k dispozícii Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 07.02.2014. Objednávka je všeobecne a verejne známou skutočnosťou od 13.12.2014. Pohľadávka žalovaného z faktúry č. 14072 zo dňa 15.12.2014, ktorá bola splatná dňa 22.12.2014 vo výške 4.290,- Eur je dôvodná a nesporná. Žalovaným vykonaným jednostranným zápočtom pohľadávok zanikla pohľadávka žalobcu vo výške 4.290,- Eur. Nezaplatenou zostala pohľadávka žalobcu vo výške 10.996,82 Eur. Po čiastočnej úhrade pohľadávky v sume 2.596,82 Eur. Nezaplatenou tak zostala pohľadávka vo výške 8.400,- Eur. Žalovaný ďalej uviedol, že nová starostka žalobcu verejne šírila a šíri poplašnú správu o tom, že kaly, ktoré žalovaný navážal na skládku poškodzujú životné prostredie. Táto ničím nepodložená dezinformácia značne poškodila a poškodzuje žalovaného a bola vyvrátená nielen znaleckými posudkami, ale aj kontrolnými orgánmi. Náklady na znalecký posudok a právne poradenstvo žalovaný vyúčtoval žalobcovi ako škodcovi faktúrou č. 16023 zo dňa 25.02.2016 vo výške 12.658,80 Eur. Žalovaný zároveň zaslal žalobcovi jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, z ktorého je zrejmé, že zostala neuhradená jeho pohľadávka voči žalobcovi vo výške 4.258,80 Eur.

8. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.07.2016, vzal žalovaný svoju vzájomnú žalobu späť a naďalej trval na svojich argumentoch, ako na kompenzačnej námietke voči žalobcom uplatneným nárokom. V tomto písomnom podaní zároveň žalovaný namietol nedostatok právomoci súdu rozhodovať vo veci, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 15.10.2014 uzatvorená rozhodcovská zmluva. Podľa tejto rozhodcovskej zmluvy bolo dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o dielo zo dňa 07.02.2014 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 15.10.2014 budú riešené Rozhodcovským súdom Komory arbitrov so sídlom na Zelenej ulici č. 2 v Bratislave zriadeným spoločnosťou Komora arbitrov, s.r.o., IČO: 36 701 734.

9. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 147 ods. 3 C.s.p. na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

13. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v sume v časti istiny vo výške 2.596,82 Eur, súd konanie v späťvzatej časti v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil.

14. Rovnako tak súd vzhľadom na späťvzatie vzájomnej žaloby žalovaným, v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 147 ods. 3 C.s.p., zastavil konanie o vzájomnej žalobe žalovaného a ďalej posudzoval obranu žalovanej strany ako kompenzačnú námietku voči nárokom žalobcu, teda ako prostriedok jeho procesnej obrany.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom starostky obce Kysucký Lieskovec V. C. ako strany sporu, výsluchom predsedu predstavenstva žalovaného V. K., výsluchom svedka Š. V., výsluchom svedka V. V., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: faktúry č. 2014021 zo dňa 04.07.2014, prehľadu uloženia výkopovej zeminy a stavebnej sute, faktúry č. 2014033 zo dňa 28.10.2014, stavu pohľadávok a záväzkov k 31.12.2014, upomienky, upomienky č. 2, pokusu o zmier, výzvy na úhradu - predžalobnej výzvy, započítania, e-mailovej komunikácie pohľadávok, listu žalobcu zo dňa 30.07.2015, faktúry č. 14072, objednávky žalobcu zo dňa 21.11.2014, potvrdenia o odovzdaní zo dňa 01.12.2014, internetovej stránky žalobcu, dodatku č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 07.02.2014, faktúry č. 16023, jednostranného započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 26.02.2015, zmluvy o dielo zo dňa 07.02.2014, protokolu z došetrovania mimoriadneho zhoršenia vôd vypracovaného Odborom inšpekcie ochrany vôd, Inšpektorát životného prostredia Žilina, Slovenskej inšpekcie životného prostredia ev. č. 010/002/2016 spísaného dňa 05.02.2016 na Obecnom úrade Kysucký Lieskovec, záznamu zo zasadania pracovnej skupiny pre doriešenie mimoriadneho zhoršenia vôd ev. č. 010/001/2016-ZA Odboru inšpekcie ochrany vôd, Inšpektorátu životného prostredia, Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 11.02.2016, protokolu Odborom inšpekcie ochrany vôd, Inšpektorát životného prostredia Žilina, Slovenskej inšpekcie životného prostredia z kontroly plnenia príkazov na odstránenie škodlivých následkov MZV 010/001/2016-ZA, listu žalobcu zo dňa 29.02.2016, listu žalobcu zo dňa 01.03.2016, listu žalobcu zo dňa 01.03.2016, rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15.10.2014, článku uverejneného v Kysuckom večerníku dňa 09.02.2016 s názvom: „V Kysuckom Lieskovci sa obávajú o svoje zdravie. V blízkosti obecnej pitnej vody vzniká skládka podozrivého kalu“, článku uverejneného v MY Kysucké noviny zo dňa 09.02. - 15.02. 2016 s názvom „Nespokojní obyvatelia“, reportáže RTVS, znaleckého posudku č. 18/2016 zo dňa 22.02.2016, všeobecne záväzného nariadenia obce Kysucký Lieskovec č. 21 o hospodárení s majetkom a finančnými prostriedkami obce, dodatku č. 1 k všeobecne záväznému nariadeniu o hospodárení s majetkom a finančnými prostriedkami obce, znaleckého posudku č. 18/2016, faktúry č. 2016 018, príjmového pokladničného dokladu č. 060198, príjmového pokladničného dokladu č. 060197, obžaloby Okresnej prokuratúry Žilina 4Pv 44/16/5511-47 zo dňa 29.06.2017, obvyklých cien dopravy na ceste Kysucký Lieskovec - Turzovka (Semeteš), cenovej ponuky zo dňa 07.08.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

16. Z výsluchu V. C., starostky obce Kysucký Lieskovec ako strany sporu súd zistil, že táto do funkcie nastúpila dňa 15.12.2014. V tomto čase boli niektoré faktúry čiastočne zaplatené, a zaplatenie ostatných sa začalo vymáhať. O spornej objednávke nevie, táto bola zverejnená iba jeden deň pred jej nástupom. Žalobca nedával žiadnu objednávku na vypracovanie znaleckého posudku. Znalecké posudky neboli ani potrebné, nakoľko vec prešetrovali orgány inšpekcie životného prostredia ako aj polícia. K navážaniu kalov uviedla, že tieto boli navážané na územie obce na základe uzatvorenej zmluvy o dielo. Na základe ústnych podnetov občanov túto skutočnosť štatutárka žalobcu preverovala na Okresnom úrade, odbore starostlivosti o životné prostredie, kde jej bolo povedané, že žalovaný si podal v decembri roku 2015 žiadosť o povolenie vyvážania kalov avšak táto mu bola zamietnutá. Aktivisti z obce Kysucký Lieskovec vlastnými telami bránili navážaniu kalov. Žalovaný žiadal o povolenie navážky v rozsahu 23.000 ton, v skutočnosti sa naviezlo iba cca 800 ton. Okresný úrad požiadal o prešetrenie Inšpekciu životného

prostredia a následne aj políciu. Polícia si dala vypracovať vlastný znalecký posudok, žalobca nikoho o vyhotovenie znaleckého posudku nežiadal. Samotný podnet podala D. F. a potom sa pridali aj ostatní občania, ktorí v tejto lokalite bývajú. K záveru o tom, že navážka poškodzuje životné prostredie dospeli na základe pachu. Štatutárka žalobcu vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že volala na Okresný úrad, kde sa pýtala ako má obec v tejto veci postupovať, neskôr tento úrad navštívila aj osobne a tam jej bola vydaná žiadosť žalovaného o navážku 23.000 ton. Podnet na to, aby bolo v obecnom rozhlase vyhlásené, že žalovaný naváža na skládku karcinogénny odpad dali aktivisti. Títo si dali požiadavku a obec im vyhovela. Správy v obecnom rozhlase väčšinou vyhlasuje zamestnankyňa obce na základe požiadaviek, kto vyhlasoval túto konkrétnu správe nevedela uviesť. Za obsah týchto správ zodpovedá každý sám, podľa toho čo si dá vyhlásiť.

17. Z výsluchu predsedu predstavenstva žalovaného V. K., ako strany sporu súd zistil, že objednávka bola vystavená predchádzajúcim štatutárom žalobcu. Plnenie na základe tejto objednávky bolo riadne poskytnuté a preto trvá svojom nároku z tohto plnenia. Potvrdenie o odovzdaní bolo predložené do súdneho spisu. V tomto potvrdení predchádzajúci štatutár žalobcu potvrdil vykonanie objednaných služieb. K žiadosti ktorú žalovaný podal na Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 21.12.2015 uviedol, že tu požiadal o povolenie navážky kalov. Táto žiadosť bola v časti odpady zamietnutá ale v časti označenej ako ods. 4 predmetného stanoviska sa píše, že podľa odborného stanoviska z uvedením analýzy stabilizovaných kalov zo 6 ČOV odpad 190805 spĺňa kritéria stanovené zákonom, č. 188/2003 Z.z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov vody a doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že tento kal užívateľ poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy môže aplikovať do poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy v súlade s ustanovením vyššie uvedeného zákona č. 188/2003 Z.z. táto problematika nespadá pod kompetencie Okresné úradu Kysucké Nové Mesto odbor starostlivosti o životné prostredie. Na základe tohto dal žalovaný vypracovať projektovú dokumentáciu s názvom „Terénne úpravy Kysucký Lieskovec - Rybníky“ akreditovanou osobou J.. Š. B., PIAPS z 01/2016, kde jeho názov je Projekt biologickej rekultivácie územnej stavby „terénne úpravy Kysucký Lieskovec - rybníky“. V tomto posudku je 5 odborných vyjadrení vrátane stavby CHKO Kysuce, ktoré odporúčali riešiť tento pozemok zákonnou cestou. Na základe poplašných správ si dal žalovaný vypracovať znalecký posudok, ktorý nemusel byť nutný, v prípade, ak by sa tieto správy nešírili. Samozrejme aj v prípade, ak by si žalobca vyžiadal listinu, na základe ktorej žalovaný kaly naváža, predložili by žalovaný rekultivačný projekt. Z týchto znaleckých posudkov, ktoré boli v tejto veci vypracované napr. políciou nevyplýva, že navážanie kalov nemá vplyv na povrchové podzemné vody. Boli vykonávané dve nezávislé šetrenia a to políciou ako aj Inšpekciou životného prostredia, ktoré neboli dodnes ukončené. Štatutár žalovaného ďalej uviedol, že nakoľko bolo o jeho osobe publikovaných viacero správ v regionálnych denníkoch ako aj regionálnej televízii ako aj v RTVS, bude žalovaný žiadať aj náhradu škody za poškodzovanie dobrého mena, ako aj náhradu ušlého zisku za to že nemohol pokračovať v tomto rekultivačnom projekte. Štatutár žalovaného vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že zo strany žalobcu mu nebola doručená žiadosť o podanie vysvetlenia k navážke sporných kalov, až z televízie sa dozvedeli, resp. im hovorili ľudia, že sa o nich hovorí v televíznej reportáži. Že sa naváža nebezpečný odpad. A v tejto reportáži bolo zverejnené aj jeho mobilné telefónne číslo.

18. Z výsluchu svedka Š. V. súd zistil, že svedok je bývalým starostom obce Kysucký Lieskovec. Funkciu starostu vykonával v rokoch 2007-2014. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že obec (žalobca) objednala uskladnenie materiálu u žalovaného na základe riadne vystavenej objednávky, ktorá bola aj zverejnená. Išlo o uskladnenie zeminy z miestneho cintorína a prebytočnej zeminy z rôznych porúch na vodovodnej sieti a bolo to riešené tak, ako aj v minulosti, keď nájomcom predmetnej dočasnej skládky bol iný nájomca p. S.. Vtedy obec tiež využívala túto lokalitu na uskladnenie zeminy, sute a iného odpadu. Po vystavení tejto objednávky sa zrealizovali odvozy prebytočnej zeminy na uvedenú dočasnú skládku. Nájomca vystavil žalobcovi faktúru za uskladnenie tejto zeminy, ktorá bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve obce. Všetky tieto faktúry a pohyby boli riadne schvaľované v obecnom zastupiteľstve a taktiež aj v záverečnom účte obce, teda aj táto objednávka bola schvaľovaná komplexne ako súčasť záverečného účtu obce. V čase keď svedok prestal vykonávať funkciu starostu obce, sa dozvedel, že na danej lokalite teda tejto dočasnej skládky nastali nejaké problémy medzi žalobcom a žalovaným. Svedok vie o tom, že boli šírené informácie aj po obci, že dokonca aj on bude obvinený, aj keď nevie z čoho, ale mal byť obvinený za súčinnosť ohľadom tejto skládky. Podľa svedka sa objavili informácie, že obec hľadá spôsob ako vypovedať nájomnú zmluvu. Počul aj o tom, že sú záujemcovia o danú lokalitu a túto dočasnú skládku, časom to bolo aj medializované a dokonca bol aj vyšetrovaný ohľadom tejto skládky.

Svedok má za to, že bola uzatvorená riadne zmluva, ktorá sa má riadiť Obchodným zákonníkom a ak má terajšie vedenie žalobcu problém s nájomcom, malo sa to riešiť v zmysle Obchodného zákonníka a nie rôznymi trestnými oznámeniami a poškodzovaním dobrého mena nielen jeho ale aj žalovaného. Priamo od ľudí z obce sa svedok dozvedel, že bude zatvorený. Svedok taktiež uviedol, že bola riadna objednávka a práce boli riadne prevedené. V obci sa aktivizovala nejaká skupina občanov a rozširovali informáciu, že sa tam naváža nebezpečný odpad. Podľa svedkových vedomostí bol robený aj znalecký posudok z jednej aj z druhej strany ale že by sa potvrdilo, že išlo o nebezpečný odpad, o tom nevie. Informácie o tom, že na skládku sa vyváža nebezpečný odpad boli uverejnené aj na obecnej stránke, išlo o informáciu priamo z obce, a tiež z regionálnych novín Kysuce a Kysucký večerník, kde písali aktivisti p. Š. a p. A.. Pán Š. je členom komisie pre životné prostredie v obci Kysucký Lieskovec. Objednávka na vykonanie prác žalovaným bola svedkom riadne vystavená a podpísaná, zrozumiteľná. Nebola tam potrebná účasť druhej strany. Medzi žalobcom a žalovaným bola riadne uzatvorená nájomná zmluva, ktorá bola riadne schválená na obecnom zastupiteľstve a na pokyn starostky obce a kontrolórky obce bola prešetrovaná na polícii v Kysuckom Novom Meste a bola aj políciou uznaná, že bola riadne odsúhlasená zastupiteľstvom. Suma 1,50 Eur za tonu bola odsúhlasená aj v obecnom zastupiteľstve a v minulosti predchádzajúci nájomca platil oveľa menej pre obec. Suma 1,50 Eur za tonu odpadu bola pre obec výťažok z celého množstva navezeného na skládku. Podľa svedka by bolo nezmyselné pre podnikateľa, aby zeminu navozil za takú sumu akú musel zaplatiť. Sú tam aj ďalšie úkony ako rozprestretie a zhutnenie tejto zeminy, to sú všetko náklady, ktoré má tento podnikateľ alebo nájomca. Podľa svedka boli radi, že tam nejaký nájomca funguje, lebo v minulosti tam boli čierne skládky, napr. vývozy koží z dobytka a obec to musela na vlastné náklady likvidovať. Preto boli radi, že majú nájomcu, ktorý sa riadne staral a cena 13 Eur bola prijateľná pre obec, lebo okolité skládky T+T alebo p. K. v Čadci účtovali za zeminu a odpady od 20 Eur za tonu a vyššie a to nehovorím ešte aj o doprave na danú skládku. Faktúra za odvoz zeminy bola riadne odsúhlasená v záverečnom účte obce a bolo aj samostatné uznesenie obecného zastupiteľstva, kde poslanci schvaľovali odvoz prebytočnej zeminy z miestneho cintorína. Tieto transakcie v rámci obce sa robili aj úpravou rozpočtu v priebehu daného roka a touto úpravou to prešlo v obecnom zastupiteľstve.

19. Z výsluchu svedka V. V. súd zistil, že svedok poskytoval žalovanému právne služby ako advokát. Ako advokát poskytoval poradenstvo žalovanému k nájomnej zmluve, ktorú má uzatvorenú so žalobcom. Konkrétne išlo o problém, ktorý vznikol po navážke materiálu na pozemok, ktorý mal žalovaný prenajatý od žalobcu. Obsahom právneho poradenstva bolo poradenstvo ohľadom nájomnej zmluvy, komunikácia a zabezpečenie vyhotovenia znaleckých posudkov a komunikácia s masmédiami ako aj konzultácie so žalovaným v tejto veci a vypracovanie právnych stanovísk. Za právne poradenstvo bola dohodnutá zmluvná odmena vo výške 100,- € bez DPH za 1 hodinu konzultácie. Po skončení poskytovania právneho poradenstva bola vystavená faktúra za toto právne poradenstvo vo februári 2016. Odmena za právne poradenstvo bola vyčíslená sumou cca 12.500,- € presnú sumu svedok uviesť nevedel. Približne 6.000,- € z tejto fakturovanej sumy tvorili náklady na vypracovanie znaleckého posudku a zvyšok bolo samotné právne poradenstvo. Táto suma bola žalovaným aj uhradená. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že zabezpečoval vypracovanie znaleckého posudku č. 18/2016 Ústavom stavebnej ekonomiky s.r.o. vedeným Doc. Nagyom, s ktorým komunikoval a zabezpečoval som vypracovanie znaleckého posudku. Potreba právneho poradenstva bola vyvolaná navážkou materiálu na pozemok v nájme žalovaného, pričom touto navážkou vznikol konflikt so žalobcom. Žalobca namietal voči navážke materiálu, ktorú naviezol žalovaný. Znalecký posudok bolo potrebné zabezpečiť z dôvodu preukázania vplyvov navezeného materiálu na okolité životné prostredie, najmä na podzemné vody, keďže žalobca tvrdil, že navezený materiál je škodlivý na životné prostredie a najmä na podzemné vody pod pozemkom, na ktorý bol materiál navezený. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že navezený materiál nemá škodlivý vplyv a nepoškodzuje životné prostredie ani spodné vody. Ďalší znalecký posudok bol vyhotovený približne v rovnakom čase. Závery tohto znaleckého posudku boli veľmi podobné so znaleckým posudkom č. 18/2016. Najmä z neho vyplynulo, že navezený materiál nijakým spôsobom nie je v interakcii s okolitým životným prostredím a spodnými vodami a nevznikla žiadna škoda na životnom prostredí. O výsledkoch znaleckého dokazovania informoval aj žalobcu a opakovane ho žiadal, aby upustil od svojho konania, žalobca tak neurobil. Pri zastupovaní žalovaného svedok komunikoval s Rádiom Regina, Kysuckým večerníkom, denníkom SME a Žilinským večerníkom. V tejto otázke intervenovali aj niektorí opoziční politici. Vyjadrovali sa do verejnoprávnych médií niektorí aj za obec Kysucký Lieskovec.

20. Z faktúry č. 2014021 zo dňa 04.07.2014 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 5.640,02 Eur za uskladnenie 3.760,016 t zeminy. Predmetná faktúra bola doručená žalovanému dňa 08.07.2014.

21. Z prehľadu uloženia výkopovej zeminy a stavebnej sute súd zistil, že žalovaný v tomto prehľade potvrdil uloženie výkopovej zeminy a stavebnej sute v celkovom množstve 3.760,016 t.

22. Z faktúry č. 2014033 zo dňa 28.10.2014 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 9.646,80 Eur za navážku a skladovanie zeminy v množstve 6.431,200 t sumu 9.646,80 Eur. Táto faktúra bola žalovanému doručená dňa 28.10.2014.

23. Zo započítania pohľadávok súd zistil, že žalovaným listom zo dňa 28.07.2015 oznámil žalovanému započítanie svojej pohľadávky v sume 4.290,- Eur vyplývajúcej z faktúry č. 14072 voči pohľadávky žalobcu v sume 5.640,02 Eur z faktúry č. 2014021 a v sume 9.646,80 Eur z faktúry č. 2014033.

24. Z faktúry č. 14072 súd zistil, že žalovaný fakturoval žalobcovi sumu 4.290,- Eur „za uskladnenie výkopovej zeminy a stavebnej sute v zmysle katalógu odpadov v znení neskorších predpisov - kód 170504 zemina a kamenivo, iné ako uvedené v 170503 a 170506 - výkopová zemina iná ako uvedená v 170505, v zmysle Rozhodnutia obce Kysucký Lieskovec Čj: vyst. 229/2014/Ča zo dňa 04.04.2014 právoplatné dňa 07.05.2014“ sumu 4.290,- Eur.

25. Z objednávky zo dňa 21.11.2014 súd zistil, že žalobca si u žalovaného objednal uskladnenie výkopovej zeminy a stavebnej sute v zmysle katalógu odpadov v znení neskorších predpisov - kód 170504 zemina a kamenivo, iné ako uvedené v 170503 a 170506 - výkopová zemina iná ako uvedená v 170505, v zmysle Rozhodnutia obce Kysucký Lieskovec Čj: vyst. 229/2014/Ča zo dňa 04.04.2014 právoplatné dňa 07.05.2014, vydaného pre žalovaného v množstve 275 ton v cene 13 Eur bez DPH v k.ú. K. R. - E. za R.. Splatnosť faktúry mala byť v zmysle objednávky 7 dní.

26. Z potvrdenia o odovzdaní zo dňa 01.12.2014 súd zistil, že týmto potvrdením žalobca potvrdil žalovanému prevzatie odpadu podľa katalógu odpadov v znení neskorších predpisov - kód 17 05 04

- zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03 a 17 05 06 - výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05, povolené rozhodnutím žalobcu, Č.j.: Výst. 229/2014/Ča zo dňa 04.04.2014, právoplatné dňa 07.05.2014 v objeme 275 ton.

27. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalovaný dňa 25.01.2016 žalobcovi čiastočne uhradil faktúru č. 2014033 v sume 1.246,80 Eur a faktúru č. 2014021 v sume 1.350,02 Eur.

28. Z výpisu z internetovej stránky žalobcu súd zistil, že objednávka žalobcu zo dňa 21.11.2014 bola zverejnená na internetovej stránke žalobcu dňa 13.12.2014.

29. Z faktúry č. 16023 súd zistil, že žalovaný touto faktúrou fakturoval žalobcovi sumu 12.658,80 Eur a to za náklady na vypracovanie znaleckého posudku č. 18/2016 a náklady na právne poradenstvo vo veci vzniknutej škody.

30. Z jednostranného započítania vzájomných pohľadávok súd zistil, že žalovaný si touto listinou započítal svoje pohľadávky, ktoré žalovanému fakturoval faktúrou č. 16023 (t.j. náklady na vypracovanie znaleckého posudku č. 18/2016 a náklady na právne poradenstvo) voči pohľadávke žalobcu v sume 8.400,- Eur, ktorá predstavovala poplatok za navážku a skladovanie zeminy.

31. Zo zmluvy o dielo zo dňa 07.02.2014 súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu, v ktorej sa žalovaný zaviazal vykonávať navážku a skladovanie odpadu na pozemok parc. č. XXXX/X kat. územie K. R. a uhradiť žalobcovi sumu 1,50 Eur za 1 tonu uskladnenie odpadu. Po skončení navážky sa zároveň žalovaný zaviazal predmetný nivelizovať. Zmluva bola uzatvorená na dobu 5 rokov

32. Z protokolu z došetrovania mimoriadneho zhoršenia vôd vypracovaného Odborom inšpekcie ochrany vôd, Inšpektorát životného prostredia Žilina, Slovenskej inšpekcie životného prostredia ev. č. 010/002/2016 spísaného dňa 05.02.2016 na Obecnom úrade Kysucký Lieskovec súd zistil, že predmetom tohto protokolu bolo došetrovanie mimoriadneho zhoršenia vôd ev. č. 010/001/2016-ZA. V závere protokolu sa uvádza, že pracovná skupina preskúmala všetky podklady získané počas

mimoriadneho zhoršenia vôd a uzniesla sa na tom, že kal z čistenia komunálnych odpadových vôd kat. č. 19 08 05 je znečisťujúcou látkou. Dovozom kalu v dňoch 28.01.2015 až 05.02.2016 na parcely nachádzajúce sa v inundačnom území toku Kysuca na ploche, ktorá nie je nepriepustná, odolná voči skladovanej látke a nemá vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie úniku znečisťujúcej látky, dochádza k nekontrolovateľnému úniku tekutej zložky skladovaného kalu do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou. V protokole sa taktiež konštatuje, že žalovaný zaobchádza so znečisťujúcou látkou v rozpore s ustanovením § 39 ods. 2 písm. a), b) a c) vodného zákona a považuje sa za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd a bolo mu ako bezprostredné opatrenie na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd uložené aby sa zdržal akejkoľvek činnosti v súvislosti s terénnymi úpravami a rekultiváciou na predmetnej lokalite, aby sa zabránilo ďalšiemu znečisťovaniu. Právny zástupca žalovaného JUDr. Michal Miškovič nebol na stretnutí, na ktorom došlo k vypracovaniu protokolu, prítomný.

33. Zo záznamu zo zasadania pracovnej skupiny pre doriešenie mimoriadneho zhoršenia vôd ev. č. 010/001/2016-ZA Odboru inšpekcie ochrany vôd, Inšpektorátu životného prostredia, Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 11.02.2016 súd zistil, že výsledky analýz vodného výluhu navezeného kalu potvrdili, že kal uložený v k.ú. K. R. - T. je znečisťujúcou látkou. Inšpekcia následne uložila žalovanému povinnosť zabezpečiť odvoz všetkého navezeného kalu na parcely č. K.-E. XXXX/ X a K.-E. XXXX/X v k.ú. K. R. dovezeného v dňoch 28.01.2016 a 05.02.2016 a ďalšie nakladanie s ním zabezpečiť v súlade so všeobecnými právnymi predpismi v odpadovom hospodárstve v lehote do 19.02.2016, každý deň informovať inšpekciu o priebehu realizácie odvozu kalu a spôsobu nakladania s ním a po skončení odvozu predložiť inšpekcii originálne doklady o vývoze a o jeho nakladaní s uvedením vyvezeného množstva v lehote 20.02.2016. Tohto zasadania sa zúčastnil aj Q.. V. V., ktorý uviedol, že nesúhlasí so závermi z tohto zasadania.

34. Z protokolu Odboru inšpekcie ochrany vôd, Inšpektorát životného prostredia Žilina, Slovenskej inšpekcie životného prostredia z kontroly plnenia príkazov na odstránenie škodlivých následkov MZV 010/001/2016-ZA súd zistil, že tejto kontroly sa žalovaný a ani jeho právny zástupca nezúčastnili. Z protokolu vyplýva, že žalovaný uložené príkazy nesplnil.

35. Z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15.10.2014 súd zistil, že žalobca a žalovaný sa v tejto zmluve dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o dielo zo dňa 07.02.2014 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 15.10.2014 budú riešené Rozhodcovským súdom Komory arbitrov so sídlom na Zelenej ulici č. 2 v Bratislave zriadeným spoločnosťou Komora arbitrov, s.r.o., IČO: 36 701 734.

36. Zo znaleckého posudku č. 1/2016 zo dňa 17.05.2016 súd zistil, že tento znalecký posudok bol vypracovaný znalcom RNDr. Miroslavom Drahošom, znalcom z odboru Ochrana životného prostredia, odvetvie: Čistota vôd, Odhad škôd na životnom prostredí. Zadávateľom tohto znaleckého posudku bolo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Čadci. Znalec v tomto znaleckom posudku uviedol, že povrchová voda rieky Kysuce nebola vydaná do nebezpečenstva vzniku ekologickej ujmy. Podzemná voda bola vydaná do nebezpečenstva vzniku ekologickej ujmy, lebo sa vo viacročnej budúcnosti pretrvávania zdroja znečistenia (čistiarenský val) nedá úplne vylúčiť jej znečistenie v priamej príčinnej súvislosti s umiestneným čistiarenským kalom. Nebezpečenstvo vzniku ekologickej ujmy môže byť podľa znalca eliminované a to čo najskorším odvezením čistiarenského kalu z posudzovanej lokality a z II. Ochranného pásma vodárenského zdroja Kysucké Nové mesto - Podháj.

37. Zo znaleckého posudku č. 18/2016 súd zistil, že tento znalecký posudok vypracoval Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o., Miletičova 21, Bratislava, IČO: 36 746 916 na základe objednávky žalovaného. Znalecká organizácia v závere svojho znaleckého posudku uviedla, že navezená humusoidná vrstva so zapracovaným kalom z ČOV hrubá 0,25m má stabilitu, eróznu odolnosť minimálnu priepustnosť a nemá vplyv na podzemné a povrchové vody. Vypracovanie znaleckého posudku objednal právny zástupca žalovaného JUDr. Michal Miškovič.

38. Z faktúry č. 2016 018 súd zistil, že znalecká organizácia Ústav stavebnej ekonomiky s.r.o. fakturovala žalovanému sumu 6.058,80 Eur za vypracovanie znaleckého posudku č. 18/2016.

39. Z príjmových pokladničných dokladov č. 060198 a č. 060197 súd zistil, že žalovaný uhradil dňa 23.02.2016 znaleckej organizácii Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. sumu 3.000,- Eur a dňa 02.03.2016 sumu 3.058,80 Eur.

40. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Žilina 4Pv 44/16/5511-47 zo dňa 29.06.2017 súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na obvineného V. K., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom K. R. Č.. XXX za to, že v presne nezistený deň začiatkom januára roku 2016 ako osoba oprávnená konať za spoločnosť EUROKAPITAL, a.s. a v rámci pracovnoprávnych vzťahov ako osoba oprávnená ukladať zamestnancom tejto spoločnosti pracovné úlohy, uložil svojmu podriadenému pokyn o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy v katastri obce K. R. v časti zvanej T. dovezený a uložený odpad - kal z čistenia komunálnych odpadových vôd v objeme 801,4 ton, ktorý je v zmysle príslušných právnych predpisov klasifikovaný ako ostatný odpad s katalógovým číslom 190805 teda nakladal s odpadom v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, čím mal spáchať prečin neoprávneného nakladania s odpadmi.

41. Z cenovej ponuky súd zistil, že spoločnosť WOOD ENERGY, s.r.o. zaslala žalovanému cenovú ponuku na uskladnenie odpadu na skládku B. - C.: 170 506 výkopová zemina - 14€/t bez DPH. Spoločnosť WOOD ENERGY, s.r.o. v tejto cenovej ponuke ďalej uviedla, že poplatok za uloženie odpadu sa neúčtuje.

42. Podľa § 3 C.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

43. Podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

44. Podľa § 269 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

45. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

46. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

47. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

48. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

49. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia Vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

50. Podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám Národná rada Slovenskej republiky je povinná zverejniť zápisnice z verejných schôdzí.

51. Podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám ustanovenia odseku 2 sa primerane použijú na zverejňovanie informácií obecnými zastupiteľstvami, mestskými

zastupiteľstvami a miestnymi zastupiteľstvami a zastupiteľstvami samosprávy vyššieho územného celku.

52. Podľa § 5b ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba zverejňuje na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, v štruktúrovanej a prehľadnej forme najmä tieto údaje:

a) o vyhotovenej objednávke tovarov, služieb a prác 1. identifikačný údaj objednávky, ak povinná osoba vedie číselník objednávok, 2. popis objednaného plnenia, 3. celkovú hodnotu objednaného plnenia v sume, ako je uvedená na objednávke, alebo maximálnu odhadovanú hodnotu objednaného plnenia, ako aj údaj o tom, či je suma vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo či je suma bez dane z pridanej hodnoty, 4. identifikáciu zmluvy, ak objednávka súvisí s povinne zverejňovanou zmluvou, 5. dátum vyhotovenia objednávky, 6. identifikačné údaje dodávateľa objednaného plnenia: 6a. meno a priezvisko fyzickej osoby, obchodné meno fyzickej osoby-podnikateľa alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby, 6b. adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, miesto podnikania fyzickej osoby-podnikateľa alebo sídlo právnickej osoby, 6c. identifikačné číslo, ak ho má dodávateľ objednaného plnenia pridelené, 7. údaje o fyzickej osobe, ktorá objednávku podpísala: 7a. meno a priezvisko fyzickej osoby, 7b. funkciu fyzickej osoby, ak takáto funkcia existuje,

b) o faktúre za tovary, služby a práce 1. identifikačný údaj faktúry, ak povinná osoba vedie číselník faktúr, 2. popis fakturovaného plnenia, tak ako je uvedený na faktúre, 3. celkovú hodnotu fakturovaného plnenia v sume, ako je uvedená na faktúre, ako aj údaj o tom, či je suma vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo či je suma bez dane z pridanej hodnoty, 4. identifikáciu zmluvy, ak faktúra súvisí s povinne zverejňovanou zmluvou, 5. identifikáciu objednávky, ak faktúra súvisí s objednávkou, 6. dátum doručenia faktúry, 7. identifikačné údaje dodávateľa fakturovaného plnenia: 7a. meno a priezvisko fyzickej osoby, obchodné meno fyzickej osoby-podnikateľa alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby, 7b. adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, miesto podnikania fyzickej osoby-podnikateľa alebo sídlo právnickej osoby, 7c. identifikačné číslo, ak ho má dodávateľ fakturovaného plnenia pridelené.

53. Podľa § 5b ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám údaje podľa odseku 1 písm. a) povinná osoba zverejní do desiatich pracovných dní odo dňa vyhotovenia objednávky tovarov, služieb a prác; to neplatí, ak objednávka súvisí s povinne zverejňovanou zmluvou, ktorá nadobudla účinnosť podľa zákona. Údaje podľa odseku 1 písm. b) povinná osoba zverejní do 30 dní odo dňa zaplatenia faktúry.

54. Podľa § 19b ods. 1 Občianskeho zákonníka právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.

55. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

56. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

57. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

58. Ako už bolo uvedené, žalovaný písomným podaním zo dňa 18.07.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.07.2016 vzniesol námietku právomoci rozhodcovského súdu, podľa ktorej na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.10.2014 je daná právomoc Rozhodcovského súdu Komory arbitrov prejednať a rozhodnúť tento spor. K tomuto podaniu žalovaný pripojil aj kópiu samotnej rozhodcovskej zmluvy, ktorou preukazoval jej skutočnú existenciu.

59. Sama existencia takejto zmluvy však ešte nezakladá nedostatok právomoci súdu. Nedostatok právomoci súdu vec prejednať je daný iba v prípade, ak žalovaný vznesie v tomto smere námietku. Aj samotná námietka je však účinná, iba ak ju odporca vzniesol pri svojom prvom úkone vo veci samej. K neskôr vznesenej námietke súd nemôže prihliadnuť, ale bez toho, aby vydával rozhodnutie, pokračuje ďalej v konaní.

60. Súd nemohol prihliadnuť ani na námietku nedostatku právomoci súdu vec prejednať vznesenú v tomto konaní žalovanou stranou, nakoľko táto nebola vznesená pri prvom úkone, ktorý jej patril. Prvým úkonom žalovaného v tomto konaní bol odpor proti platobnému rozkazu, ktorý bol súdu doručený dňa 27.10.2015, tento však námietku nedostatku právomoci súdu neobsahoval. Túto námietku neobsahoval ani v poradí druhý úkon, ktorým bolo vyjadrenie žalovaného doručené súdu dňa 27.06.2016, ale žalovaný vzniesol námietku nedostatku právomoci až v poradí v treťom úkon žalovaného.

61. Nakoľko námietka nepríslušnosti všeobecného súdu nebola žalovaným vznesená pri prvom procesnom úkone, ktorý mu vo veci patril, súd na túto námietku v súlade s § 5 ods. 2 C.s.p. nemohol prihliadať a preto vec prejednal a rozhodol. 62. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 07.02.2014 k uzatvoreniu zmluvy označenej ako zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému (i keď v zmluve je tento vzťah označený ako povinnosť žalovaného, resp. predmet diela) navážať na pozemok vo vlastníctve odpad označený druhovo ako 170504 - zemina a kamenivo, 170506 - výkopová zemina, 100101 - popol, škvára a prach z kotlov a 100102 - popolček z uhlia. Žalovaný sa v tejto zmluve zároveň zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1,50 Eur za každú tonu uloženého odpadu.

63. Základná charakteristika zmluvy o dielo je obsiahnutá v ustanovení § 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktorým sa zmluva medzi žalobcom a žalovaným v súlade s § 261 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka spravuje, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Z tohto ustanovenia jasne vyplývajú povinnosti (základné ) strán ako aj skutočnosť čo všetko je predmetom zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka.

64. Podstatné náležitosti zmluvy o dielo vymedzuje § 536 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 536 Obchodného zákonníka je ustanovením kogentným tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka. To znamená, že účinky tohto ustanovenia nemožno ho zmeniť, alebo vylúčiť jeho účinky a to ani na základe dohody účastníkov zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva uzatvorená dňa 07.02.2014 nespĺňa základné náležitosti zmluvy o dielo v zmysle citovaných zákonných ustanovení, nakoľko z jej obsahu nevyplýva odplatnosť vo vzťahu objednávateľa k zhotoviteľovi, ale práve naopak zhotoviteľ sa za zhotovenie diela, ktoré taktiež nespĺňa pojmové znaky definície diela tak, ako vyplývajú z § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, zaväzuje zaplatiť odplatu objednávateľovi.

65. Napriek uvedenému súd túto zmluvu považoval za platnú, nakoľko z nej jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu a žalovaného, pričom ich záväzky sú v zmluve taktiež jasne vymedzené. Súd posúdil túto zmluvu ako zmluvu nepomenovanú podľa 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa tejto zmluvy mal žalovaný žalobcovi zaplatiť za 1 tonu uskladnenej zeminy na pozemkoch žalobcu sumu 1,50 Eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné skutkové tvrdenie, že za uskladnenie zeminy žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2014021 na sumu 5.640,02 Eur a faktúru č. 2014033 na sumu 9.646,80 Eur, na základe množstva uloženého materiálu na parcelu žalobcu. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný tieto

faktúry uhradil iba čiastočne a to v sume 1.246,80 Eur na faktúru č. 2014033 a v sume 1.350,02 Eur na faktúru č. 2014021. Vo zvyšku, t.j. v sume 12.690,- Eur žalovaný svoj záväzok nesplnil vôbec.

66. Napriek tomu, že nároky žalobcu voči žalovanému neboli sporné, žalovaný tieto odmietal uhradiť s tvrdením, že došlo k ich zániku a to na základe jednostranné započítania žalovaným.

67. Časť nároku žalobcu v sume 4.290,- Eur mala podľa obrany žalovanej strany zaniknúť započítaním s pohľadávkou žalovaného, ktorá fakturovanou faktúrou č. 14072. Touto faktúrou fakturoval žalovaný žalobcovi práve sumu 4.290,- Eur a to za uskladnenie výkopovej zeminy, ktorú mal vykonať na základe objednávky žalobcu zo dňa 21.11.2014. Žalobca namietal nielen platnosť, resp. existenciu zmluvy, ku ktorej uzatvoreniu malo dôjsť na základe predmetnej objednávky, ale aj samotné vykonanie prác.

68. Z obsahu samotnej objednávky vyplýva aj jej zmätočnosť, nakoľko z nej nie je zrejmé aké služby mal žalobca u žalovaného objednať a zmätočne je určená aj samotná cena služby, nakoľko z doslovného jazykového výkladu predmetnej objednávky vyplýva, že bolo objednané uloženie odpadu v objeme 275 ton v celkovej cene 13 Eur bez DPH, teda, že žalobca v prípade akceptácie objednávky žalovaným uhradí za uskladnenie 275 ton odpadu sumu 13 Eur. Z objednávky vôbec nevyplýva, že by sa táto cena mala vzťahovať na 1 tonu uloženého odpadu.

69. Ako už bolo uvedené, zmluva, na základe ktorej žalovaný fakturoval žalobcovi faktúrou č. 14072 sumu 4.290,- Eur, mala vzniknúť prijatím objednávky žalobcu zo dňa 21.11.2014. Objednávkou zo dňa 21.11.2014 predchádzajúci štatutár žalobcu J.. Š. V. objednal u žalovaného uskladnenie výkopovej zeminy a stavebnej sute v množstve 275 ton v cene 13,- Eur bez DPH. V súlade s ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám podliehala táto objednávka zverejňovacej povinnosti. Povinnosť zverejniť predmetnú objednávku konkrétne z ustanovenia § 5b citovaného zákona. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia bol vtedajší štatutár žalobcu J.. Š. V. povinný zabezpečiť zverejnenie predmetnej objednávky v lehote 10 dní odo dňa odo dňa vyhotovenia objednávky tovarov, služieb. Táto povinnosť bola splnená až po uplynutí tejto lehoty dňa 13.12.2014.

70. Ustanovenie § 5b zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám zaviedlo povinnosť povinným osobám zverejňovať objednávky na tovary a služby a faktúry za tovary a služby. Povinná osoba je v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám povinná zverejniť na svojom webovom sídle objednávky tovarov a služieb do desiatich pracovných dní odo dňa ich vyhotovenia. Túto povinnosť nemajú povinné osoby, ak objednávky súvisia s povinne zverejňovanou zmluvou, ktorá nadobudla účinnosť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o účinnosti povinne zverejňovaných zmlúv. Cieľom uvedeného zákonného ustanovenia je zabezpečiť, aby povinné osoby zverejňovali objednávky na tovary a služby, na základe ktorých bola uzatvorená povinne zverejňovaná zmluva, ktorá nemusí byť uzatvorená v písomnej forme. Je nevyhnutné konštatovať, že aj v prípade, ak na základe objednávky jej akceptáciou došlo k uzatvoreniu zmluvy, nadobudnutie jej účinnosti sa spravuje ustanovením § 47a Občianskeho zákonníka. V súlade s ustanovením § 47a Občianskeho zákonníka tak ani zmluva uzatvorená na základe tejto písomnej objednávky nemohla nadobudnúť účinnosť skôr ako dňa 14.12.2014. Z faktúry vystavenej žalovaným však vyplýva, že plnenie malo byť žalobcovi poskytnuté už dňa 01.12.2014, nakoľko uvedený dátum je uvedený ako deň dodania služby, nielen vo faktúre, ale aj listine označenej ako „potvrdenie o odovzdaní“ zo dňa 01.12.2014. To znamená, že služby, ktoré mal žalovaný poskytnúť žalobcovi, museli byť žalovaným poskytnuté bez právneho titulu a tak aj v prípade ich skutočného poskytnutia by žalovanému nevzniklo právo domáhať sa zaplatenia ceny dohodnutej v zmluve (nakoľko táto nebola ešte účinná), ale iba ceny obvyklej v mieste a čase. Za takúto cenu navyše nie je možné považovať cenu, ktorá mala vyplývať z cenovej ponuky spoločnosti WOOD ENERGY, s.r.o., nakoľko táto cena predstavovala ponuku na uskladnenie odpadu na riadnej skládke odpadu, ktorá nie je vlastníctvom žalobcu (na rozdiel od pozemku, na ktorý ukladal odpad žalovaný)

71. Samotná objednávka vystavená J.. Š. V. ako predchádzajúcim štatutárom žalobcu je zmätočná, nakoľko z nej nie je zrejmé, aký mal byť reálny rozsah poskytovaných služieb, t.j. či na základe tejto objednávky mal žalovaný odpad na miesto jeho uloženia dopraviť, alebo tento odpad mal dopraviť žalovaný, nakoľko zo znenia objednávky vyplýva, že žalobca mal na základe takejto objednávky iba získať právo zložiť svoj odpad na svojom pozemku, ktorý žalovaný nemal ani v nájme, keďže predmetom plnenia zo strany žalovaného malo byť iba uskladnenie odpadu. J.. Š. V. tak u žalovaného objednal v

cene 13,- Eur bez DPH uskladnenie odpadu, za ktoré sa žalovaný v zmluve o dielo zo dňa 07.02.2014 zaviazal uhrádzať sumu 1,50 Eur za tonu uskladneného odpadu. Akceptáciou uvedenej objednávky žalovaným by tak zároveň došlo aj k zmene zmluvy o dielo zo dňa 07.02.2014 bez uzatvorenia písomného dodatku čo však vylučuje čl. VII. tejto zmluvy.

72. Žalujúca strana navyše namietla skutočnosť, že predmetná objednávka mala byť prerokovaná a schválená na obecnom zastupiteľstve a to na základe všeobecné záväzného nariadenia obce Kysucký Lieskovec č. 21 o hospodárení s majetkom a finančnými prostriedkami obce pri bežných príjmoch a výdavkoch zmenu rozpočtu vykonáva starosta obce do výšky 50.000,- Sk t.j. v sume 1.659,70 Eur. Uvedené ustanovenie sa nepochybne vzťahovalo aj na objednávku, ako úkon smerujúci k samotnému uzatvoreniu zmluvy, keďže Objednávka je jednostranným právnym prejavom vôle (právnym úkonom) smerujúcim k uzatvoreniu zmluvy, teda návrhom na uzatvorenie zmluvy. Pojem návrh zmluvy definuje Občiansky zákonník v ustanovení § 43a ods. 1 ako prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám. Prejav vôle musí byť zároveň dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa navrhovateľa byť týmto prejavom vôle, v prípade jeho prijatia adresátom, viazaný, pričom prijatím tohto návrhu (akceptáciou objednávky) dochádza k uzatvoreniu právneho úkonu a to bez tohto, aby sa vyžadoval akýkoľvek ďalší úkon navrhovateľa (objednávateľa).

73. Pokiaľ ide o rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovom úkone, toto nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení, alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v civilnom sporovom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmet je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme, nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj na prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky.

74. Z vykonaného dokazovania súd nemá za preukázané, že by Obecné zastupiteľstvo obce Kysucký Lieskovec prerokovalo a schválilo vystavenie objednávky žalovanému v stanovenej forme. Tvrdenie o nechválení objednávky obecným zastupiteľstvom bolo skutkovým tvrdením žalujúcej strany. V civilnom sporovom konaní je v zásade každá zo sporových strán povinná tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúce zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. V týchto prípadoch dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu. V civilnej procesualistike sa pre túto skutočnosť používa termín negatívna dôkazná teória. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je objektívne možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že negatívna skutočnosť je daná. Negatívna skutočnosť môže byť fakticky preukázaná jedine preukázaním komplementárnej pozitívnej skutočnosti, ktorá existenciu dokazovanej negatívnej skutočnosti vylučuje.

75. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca tvrdil, že k schváleniu zmluvy medzi ním a žalovaným na základe objednávky zo dňa 21.11.2014 nedošlo, bolo povinnosťou žalovanej strany preukázať, že k schváleniu zmluvy došlo a to právne relevantným spôsobom, t.j. že bolo prijaté uznesenie obecného zastupiteľstva v danej veci ako aj skutočnosť, že toto bolo zahrnuté aj do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva. Pravdivosť skutkových tvrdení žalovanej strany o tom, že objednávka, listina označená ako potvrdenie o odovzdaní zo dňa 01.12.2014, ktorá mala potvrdzovať skutočné vykonanie objednaných prác, ako aj faktúra, ktorou boli tieto práce vyúčtované boli schválené

na obecnom zastupiteľstve skutočne schválené bolo možné jednoznačne preukázať zápisnicami z obecného zastupiteľstva obsahujúcimi uznesenia s predmetným obsahom. Žalovaná strana takýto listinný dôkaz nepredložila a to napriek tomu, že zápisnice zo zasadaní obecného zastupiteľstva v obci Kysucký Lieskovej, sú verejne prístupné tak, ako to ukladá § 5 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 8 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

76. Žalovaný preukazoval súhlas obecného zastupiteľstva s objednávkou v podstate iba výsluchom J.. Š. V., predchádzajúceho starostu, teda predchádzajúceho štatutára žalovaného. Ten síce vo svojej výpovedi uviedol, že odvoz prebytočnej zeminy mal byť riadne schválený na obecnom zastupiteľstve samostatným uznesením. Z jeho výpovede však nie je zrejmé, kedy toto uznesenie malo byť schválené a nie je zrejmé ani to, či jeho obsahom bolo iba schválenie odvozu zeminy, alebo aj schválenie žalovaného ako dodávateľa tejto služby a cena, nakoľko iba v takomto prípade by mohla byť následná objednávka vystavená vtedajším štatutárom žalobcu považovaná za prejav vôle obce prejavený zákonom aprobovaným spôsobom a následne uzatvorená zmluva za platný právny úkon.

77. Možno konštatovať, že žalovaný riadnym spôsobom nepreukázal schválenie objednávky obecným zastupiteľstvom a teda nevyvrátil skutkové tvrdenia žalujúcej strany o tom, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená akceptáciou objednávky, na základe ktorej žalovaný fakturoval žalobcovi sumu 4.290,- Eur, je neplatná z dôvodu, že túto uzatvoril starosta sám bez predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva.

78. Súd len pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že výpoveď svedka Š. V. nepovažoval za relevantnú a to z dôvodu, že ide o osobu, ktorá uskladnenie zeminy a kameniva u žalovaného objednala v čase po obecných, kedy už bolo zrejmé, že jeho funkcia zanikne, ako aj z dôvodu, že skutočnosti uvádzané svedkom v jeho výpovedi sú v rozpore s listinnými dôkazmi vykonanými v priebehu tohto konania, ako aj v rozpore so všeobecne známymi skutočnosťami. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že všetky jeho úkony v súvislosti so zabezpečením umiestnenia prebytočnej zeminy napr. z miestneho cintorína spoločnosťou žalovaného, t.j. vystavenie objednávky, potvrdenie, ako aj vystavenie faktúry boli riadne schválené v obecnom zastupiteľstve. Je všeobecne známou skutočnosťou, t.j. skutočnosťou, ktorú v zmysle § 186 ods. 1 C.s.p. netreba dokazovať, že komunálne voľby sa na celom území Slovenskej republiky v roku 2014 uskutočnili dňa 15. novembra. Z výpovede súčasnej starostky obce Kysucký Lieskovec vyplýva, že táto sa ujala svojej funkcie dňa 15.12.2014. Starosta obce sa svojej funkcie ujíma zložením sľubu na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovujúce zasadnutie novozvoleného obecného zastupiteľstva sa uskutočnilo taktiež dňa. To zároveň znamená, že minimálne v období od 15.11.2014 do 15.12.2014 sa žiadne zasadnutie Obecného zastupiteľstva obce Kysucký Lieskovec neuskutočnilo, pričom práve v tomto období bola vystavená objednávka, mali byť poskytnuté služby a bola aj vystavená faktúra za ich vykonanie. Táto bola dokonca odoslaná na poštovú prepravu až dňa 16.12.2014, teda až v čase, kedy predchádzajúcemu starostovi Š. V. jeho funkcia už zanikla. Nie je teda zrejmé, na ktorom zasadnutí obecného zastupiteľstva mali byť predmetné dokumenty schválené pokiaľ sa v rozhodnom období žiadne zasadnutie neuskutočnilo.

79. Súd nepovažoval za preukázané ani reálne vykonanie prác fakturovaných faktúrou zo dňa 15.12.2014, ktoré by zakladalo žalobcovi aspoň nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z objednávky ani z listiny označenej ako potvrdenie o odovzdaní nie je vôbec zrejmé, čo malo byť predmetom záväzku. Predchádzajúci štatutár svojou objednávkou (neplatne) objednal u žalovaného uskladnenie výkopovej zeminy a stavebnej sute, aj v potvrdení zo dňa 01.12.2014 žalovaný potvrdil žalobcovi prevzatie výkopovej zeminy a stavebnej sute. Z uvedeného vyplýva, že súčasťou plnenia žalovaného nebol zber a odvoz tohto odpadu. Žalovaný si teda účtoval sumu 4.290,- Eur za to, že žalobca si uložil na svojom pozemku svoj stavebný odpad a prebytočnú zeminu. Bezdôvodné obohatenie získané takýmto „plnením“ zo strany žalovaného sa nepochybne rovná nule.

80. Súd nemal zároveň za preukázané, že by k uskladneniu zeminy v množstve uvádzanom žalovaným vôbec došlo. Samotné potvrdenie nepreukazuje vykonanie akýchkoľvek prác. V tomto potvrdení spoločnosť EUROKAPITAL, a.s. (teda žalovaný!) potvrdzuje, že od žalobcu prevzal výkopovú zeminu a zeminu a kamenivo, nepotvrdzuje sa však vykonanie akýchkoľvek služieb zo strany žalovaného.

81. Aj v prípade, ak by žalovaný preukázal vykonanie ním fakturovaných služieb, nemohla by byť cena za tieto služby stotožňovaná s cenou 13,- Eur bez DPH.

82. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným na základe objednávky zo dňa 21.12.2014, je neplatná a to z dôvodu, že samotná objednávka nebola vystavená spôsobom, ktorý by mohol byť považovaný za prejav vôle žalobcu ako obce, ďalej nebolo preukázané, že by žalovaný na základe tejto neplatnej objednávky poskytol žalobcovi akékoľvek služby a nebolo preukázané, že by sa žalobca v súvislosti s predmetnou objednávkou na úkor žalovaného akýmkoľvek spôsobom bezdôvodne obohatil.

83. Zvyšnú časť obrany založila žalovaná strana na skutkovom tvrdení, podľa ktorého časť nároku žalobcu mala zaniknúť jednostranným započítaním s pohľadávkou žalovaného z faktúry č. 16023 v sume 12.658,80 Eur. Touto faktúrou žalovaný fakturoval žalobcovi náklady na vypracovanie znaleckého posudku 18/2016 a nákladov na právne poradenstvo vo veci vzniknutej škody. Uvedené výdavky považoval žalovaný za škodu, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s protiprávnym konaním žalobcu.

84. Protiprávne konanie žalobcu malo spočívať v „šírení poplašnej správy“ V dôsledku šírenia poplašnej správy, ktorú mala starostka obce Kysucký Lieskovec ako štatutár žalobcu. V súvislosti so šírením poplašnej správy mali žalovanému vzniknúť náklady na právne zastupovanie a vypracovanie znaleckého posudku č. 18/2016.

85. Šírenie poplašnej správy, teda konanie, ktorým páchateľ úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá je v zmysle § 361 Trestného zákona kvalifikované ako trestný čin. Nie je právomocou súdu vo všeobecnom konaní rozhodovať o tom, že bol spáchaný trestný čin a ani o tom, kto ho spáchal. Uvedené vyplýva z § 3 C.s.p. ako aj z § 193 C.s.p., z ktorého navyše vyplýva, že súdy uvedené skutočnosti nemôžu samostatne posudzovať túto otázku ani ako otázku prejudiciálnu. Žalobca sa ako právnická osoba takéhoto trestného činu navyše ani nemohol dopustiť. Z uvedeného je zrejmé, že argumentácia žalovanej strany o protiprávnom šírení poplašnej správy žalobcom je absolútne irelevantná.

86. Súd samozrejme posúdil obranu žalovaného, ktorú opieral o skutkové tvrdenia, podľa ktorých malo protiprávne konanie spočívať v šírení nepravdivých informácií o tom, že kaly, ktoré žalovaný navážal na skládku poškodzuje životné prostredie, posúdil v zmysle zásady iura novit curia aj z hľadiska ustanovení § 19b ods. 3 Občianskeho v spojení s § 420 Občianskeho zákonníka.

87. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti uplatnenia nároky na náhradu škody, či už formou žaloby, vzájomnej žaloby alebo kompenzačnej námietky je správne označenie pôvodcu škody. Škoda musí byť uplatnená voči osobe, ktorá je subjektom zodpovedným za takýto zásah. Subjektom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. 88. Subjektom zodpovednosti za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je vždy pôvodca zásahu. Pôvodca zásahu je preto povinný znášať prípadné následky svojho zásahu a teda vzniká mu povinnosť poskytnúť dotknutej právnickej osobe peňažnú satisfakciu, ako náhradu spôsobenej škody.

89. Aj napriek tomu, že skutkové tvrdenia žalovaného ohľadom protiprávneho konania štatutárky žalobcu ohľadom rozširovania informácií o poškodzovaní životného prostredia žalovaného neboli úplne presne konkretizované, je zrejmé, že osobou, ktorá by mala niesť zodpovednosť za takéto konanie, t.j. osobou, voči ktorej by bol žalovaný domáhať sa náhrady škody, samozrejme v prípade preukázania všetkých ostatných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody, je starostka obce Kysucký Lieskovec V. C. a nie žalobca.

90. Ak by teda starostka obce Kysucký Lieskovec V. C. svojimi výrokmi skutočne zasiahla do dobrej povesti žalovaného, za škodu by zodpovedala sama a to aj v prípade, že tieto výroky vyslovila v súvislosti s plnením jej pracovných úloh. Žalobca, by zodpovedal iba za takú škodu, ktorá by mohla byť považovaná priamo za konanie žalobcu - obce Kysucký Lieskovec, avšak aj v tomto prípade by bola jeho zodpovednosť podľa § 420 ods. 2 a § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka vylúčená v prípade, ak by zásah by zásah spôsobený jeho štatutárom vykazoval znaky tzv. excesu, teda vybočenia z plnenia týchto pracovných povinností.

91. Žalovaný okrem toho, že svoj nárok na náhradu škody uplatnil vo forme kompenzačnej námietky voči nesprávnej osobe, nepreukázal ani naplnenie všetkých predpokladov pre samotný vznik zodpovednosti za škodu, keď nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vynaložením nákladov na právne poradenstvo a vypracovanie znaleckého posudku a ním označovaným protiprávnym konaním.

92. Ako už bolo uvedené, na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného.

93. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom je potrebné opätovne zdôrazniť, že povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu sporu, ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

94. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.

95. Za škodu vzniknutú v súvislosti s tým, že starostka obce Kysucký Lieskovec tvrdila, že navážaním kalu z čističiek odpadových vôd žalovaným došlo k poškodeniu životného prostredia, v žiadnom prípade nemožno považovať výdavky súvisiace so zastupovaním žalovaného v správnom konaní. Takéto výdavky v žiadnom prípade nie je možné považovať za trovy súvisiace s predmetnými s údajným protiprávnym konaním starostky obce Kysucký Lieskovec. Odmena advokáta bola určená ako odmena hodinová v sadzbe 100,- Eur na hodinu konzultácií. Nakoľko žalovaná strana nepredložila súdu žiadne konkrétne dôkazy, z ktorých by vyplýval obsah týchto konzultácií a ich reálne uskutočnenie, aj s poukazom na listinný dôkaz - záznamu zo zasadania pracovnej skupiny pre doriešenie mimoriadneho zhoršenia vôd ev. č. 010/001/2016-ZA Odboru inšpekcie ochrany vôd, Inšpektorátu životného prostredia, Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 11.02.2016 vyplýva, že tohto stretnutia sa zúčastnil aj svedok Michal Miškovič ako zástupca žalovaného. Právne poradenstvo poskytované žalovaným sa tak netýkalo iba vzťahov žalobcu a žalovaného, resp. dôsledkov tvrdení o škodlivosti vyvážaného kalu, ale priamo aj zastupovania žalovaného v konaní pred Slovenskou inšpekciou životného prostredia. Predmetné správne konanie voči žalovanému neviedla starostka obce Kysucký Lieskovec a ani samotný žalobca. Títo nerozhodovali ani o jeho začatí a ani o jeho výsledku. Pokiaľ sa žalovaný domnieval, že mu bola v tomto správnom konaní spôsobená škoda, resp. že toto konanie nemalo byť voči jeho osobe vôbec vedené, resp. ak bude nesprávnosť úradného postupu orgánov verejne moci priamo konštatovaná, môže sa domáhať náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom zodpovednostným subjektom bude v takomto prípade opäť štát a nie žalobca.

96. Účelom znaleckého posudku č. 18/2016 vypracovaného znaleckou organizáciou Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. bolo tak, ako to vyplýva priamo zo znaleckého posudku doplnenie projektu „Terénne úpravy K. R. - T.“ od Ing. Marcela Tichého a Ing. Júliusa Hlaváča. Dôvodom vypracovania znaleckého posudku tak nebolo konanie žalobcu, ani jeho štatutárky, ale potreba vzniknutá v súvislosti s tým, že žalovaný bez potrebného povolenia a aj v rozpore so zmluvou uzatvorenou so žalobcom začal na pozemok žalobcu navážať kal z čističiek odpadových vôd. Vypracovanie znaleckého posudku malo žalovanému zabezpečiť dodatočné schválenie tohto jeho protiprávneho konania. Náklady súvisiace s jeho vypracovaním preto nemožno považovať za škodu spôsobenú žalobcom alebo jeho štatutárkou.

97. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že pre ustálenie záveru o tom, že žalobca nemôže byť subjektom zodpovednosti pri nároku na náhradu škody uplatnenom v rámci kompenzačnej námietky žalovaným, nebolo potrebné uskutočniť výsluch svedka V. A.. Súd taktiež nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom videozáznamu z 34. zasadania obecného zastupiteľstva obce Kysucký Lieskovec, ktorým žalovaná strana chcela preukázať, že žalobca sa snažil pripraviť žalovaného o pozemok obce (sic!), nakoľko skutočnosti, ktoré sa týmto dôkazom mali podľa žalovanej strany preukázať boli pre rozhodnutie súdu absolútne irelevantné.

98. Započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Takéto jednostranné započítanie pohľadávok samozrejme spôsobuje zánik pohľadávky iba v prípade skutočnej existencie započítavanej pohľadávky. Ako už bolo uvedené z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovanému mal vzniknúť nárok na zaplatenie sumy 4.290,- Eur fakturovanej faktúrou č. 14072 a nebol preukázaný ani žalovaným uplatnený nárok na náhradu škody.

99. Z uvedeného je zrejmé, že započítanie pohľadávok žalovaným zo dňa 28.07.2015, ako aj započítanie zo dňa 26.02.2016 nespôsobilo zánik pohľadávok žalobcu, ktorých zaplatenia sa domáhal v tomto konaní.

100. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 12.690,- Eur.

101. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením jeho peňažného záväzku, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej v súlade s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 21 nariadenia Vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a to odo dňa, kedy sa v súlade s čl. IV. zmluvy o dielo zo dňa 07.02.2014 dostal s úhradou svojich jednotlivých záväzkov dostal do omeškania až do dňa ich úhrady.

102. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. V častí, v ktorej bolo konanie zastavené na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 256 ods. 2 C.s.p., nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo v dôsledku čiastočnej úhrady žalovanej istiny žalovaným po podaní žaloby. V časti, v ktorej bolo zastavené konanie o vzájomnej žalobe žalovaného súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila trovy konania súd prizná náhradu trov konania protistrane.

103. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).