Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19C-26-2017.pdf
PDF · 78.98 KB
Case nature
Subarea
19C/26/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobkyne v 1. rade E. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, F. F. a žalobcu v 2. rade T. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, F. F., v konaní zastúpenými JUDr. Zuzanou Agirre Miadokovou, advokátom, so sídlom Nad Plážou 37, Banská Bystrica, proti žalovanému v 1. rade Tatra banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, a žalovanému v 2. rade AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46 141 341, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Súd žalovaným n e p r i z n á v a nárok náhradu trov konania voči žalobcom.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 13. 10. 2017 sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. Banská Bystrica, obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica, evidovaným Okresným úradom F. Bystrica, katastrálnym odborom, zapísaným na LV č. XXX, a to rodinnému domu so súpisným číslom XXXX s príslušenstvom postavenému na pozemku parcely registra „C“ par. č. XXXX o výmere 157 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcely registra „C“ par. č. XXXX o výmere 157 m2, zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcely registra „C“ par. č. XXXX/X o výmere 435 m2, záhrady v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalobcov (ďalej len „nehnuteľnosti“) do uplynutia lehoty na úhrady hypotekárneho úveru č XXXXXXXXXX zo dňa 13. 05. 2005, t. j. do 20. 11. 2017 vrátane. V návrhu uviedli, že im dňa 28. 09. 2017 bola doručená výzva žalovaného v 2. rade na umožnenie vykonania ohliadky nehnuteľnosti na účely ich ohodnotenia dňa 13. 10. 2017 o 14.15 h na účely ich neskoršieho predaja v dražbe na základe návrhu na vykonanie dražby uskutočneného žalovaným v 1. rade ako ich veriteľa na základe zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa 06. 04. 2009 a veriteľa Y. J. na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13. 05. 2005. Ešte pred doručením uvedenej výzvy sa žalobcovia niekoľkokrát osobne snažili u žalovaného v 1. rade na pobočke v Banskej Bystrici dohodnúť na vyriešení danej situácie a najmä na vyplatení úveru buď jednorazovo alebo v splátkach, čo im nebolo umožnené, nakoľko im poverená pracovníčka v tom čase nebola schopná oznámiť ani len zostatok dlžnej sumy hypotekárneho úveru. Po doručení výzvy požiadali žalobcovia žalovaného v 1. rade o vyčíslenie zostatku hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 13. 05. 2005 ku dňu 20. 11. 2017, kedy sú schopní uhradiť úver vrátane reálnych, doposiaľ vzniknutých nákladov súvisiacich s vykonaním dražby v plnom rozsahu a vyhnúť sa tak dražbe nehnuteľností. Dňa 05. 10. 2017 žalovaný v 1. rade vyčíslil zostatok nesplatnej výšky istiny úveru, riadny úrok napočítaný do dňa 24. 05. 2016 ako aj predpokladané náklady dražobnej spoločnosti vo výške 985,42 Eur. Dňa 06. 10. 2017 zaslali žalovanému v 2. rade žiadosť o upustenie od akýchkoľvek krokov smerujúcich k dražbe nehnuteľnosti k termínu 20. 11. 2017, ktoré by zbytočne neúmerne navyšovali náklady žalobcov súvisiacich s dražbou, čo nie sú zanedbateľné finančné čiastky. Nakoľko žalovaný v 1. rade na dražbe nehnuteľnosti napriek
stanoveniu náhradného termínu úhrady hypotekárneho úveru trvá, ako aj na úhrade predbežných nákladov súvisiacich s realizáciou dražby aj napriek tomu, že doposiaľ dražobnej spoločnosti žiadne náklady nevznikli a ani ich žalovaný v 1. rade nie je ochotný žalobcom vrátiť, ak k dražbe nedôjde, a žalobcom v súčasnej dobe lehota na plnenie neuplynula, majú za to, že výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Nariadenie neodkladného opatrenia je primerané, nakoľko žalovanému v 1. rade jeho nariadením nevznikne žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení, záložné právo bude naďalej existovať, len bude dočasne pozastavený jeho výkon. K návrhu predložili aj listinné dôkazy - výzva žalovaného v 2. rade zo dňa 21. 09. 2017, žiadosť žalobcovi zo dňa 02. 10. 2017, vyčíslenie pohľadávky, žiadosť žalobcov zo dňa 06. 10. 2017 a emailovú komunikáciu.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúma, či tvrdený nárok vyplýva podľa zákonných predpisov zo skutkových okolností žalobcami uvedených a osvedčených. Účelom neodkladného opatrenia je najmä potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Strana domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia musí aspoň osvedčiť dôvody na jeho nariadenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je odôvodnenie potreby neodkladnej úpravy pomerov.
6. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má neodkladný charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
7. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín.
8. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalovaný v 2. rade výzvou zo dňa 21. 09. 2017 vyzval žalobkyňu v 1. rade ako bezpodielového spoluvlastníka nehnuteľností na umožnenie jej ohliadky tak, ako je uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tiež, prostredníctvom ich právneho zástupcu, žalobcovia požiadali žalovaného v 1. rade o vyčíslenie pohľadávky, ktoré im bolo oznámené listom zo dňa 05. 10. 2017. Následne žalobcovia požiadali žalovaného v 2. rade, aby sa zdržal akéhokoľvek konania smerujúceho k dražbe. Právny zástupca žalobcov emailom žalovanému v 1. Rade oznámil, že predpokladané náklady spojené s dražbou vo výške 985,27 Eur sú neprimerane vysoké a ak bude celý úver splatený nemôžu ani ďalšie náklady vznikať. Tieto náklady sú však žalobcovia ochotní zaplatiť, ak budú podrobne vyčíslené reálne náklady. Žalovaný v 1. rade následne zaslal žalobcom vyčíslenie nákladov s tým, že ak nebude pohľadávka ku dňu 20. 11. 2017 vysporiadaná, tak pristúpi k registrácii oznámenia o dražbe, čím vzniknú ďalšie náklady.
9. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že nariadeniu neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.
10. Súdu nie je známe, čoho sa žalobcovia budú domáhať vo veci samej, čo však nie je ani podmienkou pre podanie či rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na druhej strane súd dospel k záveru, že konanie vo veci samej nebude z ich strany ani iniciované, pretože z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadna sporná skutočnosť nevyplýva.
11. Jediným dôvodom, pre ktorý žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali, je skutočnosť, že nesúhlasia s (ďalšími) nákladmi výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktoré však podľa ich tvrdenia by ani nemali vzniknúť, keďže mienia celý svoj dlh uhradiť do 20. 11. 2017. Do tohto času by však chceli, aby sa žalovaní zdržali výkonu záložného práva na základe rozhodnutia súdu, keďže dobrovoľne tak doteraz neurobili (o čom má svedčiť plánovaná ohliadka nehnuteľnosti). Doteraz vzniknuté náklady vo výške 985,42 Eur na základe špecifikácie žalovaným v 1. rade sú ochotní zaplatiť. Je teda nelogické, ak pohľadávku vo výške 22 515,27 Eur (vrátane predpokladaných nákladov dražobnej spoločnosti vo výške 985,42 Eur) majú uhradiť do 20. 11. 2017 a ďalšie náklady by podľa ich tvrdenia (a aj podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade) ani vzniknúť nemali, no následne tvrdia, že by postupom žalovaných malo dôjsť „k nezvrátiteľnému následku, ktorý by bol zvrátiteľný len neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami“. Bližšie tento nezvrátiteľný následok, úsilie a náklady ale nešpecifikujú a súdu nie je zrejmé, čím a ako by mohlo zo strany žalovaných dôjsť do zásahu práv žalobcov.
12. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je zmätočný a nejasný. Na jednej strane sa akoby žalobcovia bránili voči začatiu výkonu záložného práva, no na strane druhej sú si vedomí svojej pohľadávky (nevedno však celkom presne voči komu, keďže žiadny záväzok - napr. zmluva o hypotekárnom úvere či zmluva o pristúpení k záväzku - ani nepreukázali predložením listín). Vzniká tiež preto pochybnosť o tom, či sú žalovaní skutočne pasívne legitimovaní v tomto konaní a či aj ďalší veriteľ Y. J. by nemal byť stranou sporu. Tiež nie je ani zrejmé, kto je dlžníkom, pretože všetky listiny od žalovaných sú adresované len žalobkyni v 1. rade.
13. Zo skutkových tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z listín k nemu priložených nevyplýva dôvodnosť nároku žalobcov. Žalobcovia totiž (doteraz) žiadny nárok voči žalovaným ani nemajú. Nepreukázali žiadnu potrebu neodkladnej úpravy pomerov, v dôsledku čoho súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
14. O trovách konania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní boli úspešní žalovaní, a preto by im súd mal priznať nárok na náhradu trov konania. Súd však poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 544/2015 zo dňa XX. XX. XXXX, v zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Keďže žalovaní ani nemajú vedomosť o podanom návrhu a trovy v takom konaní im doteraz nevznikli, súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania ani nepriznal. Súd však zároveň uvádza, že o výške trov žalovaných v konaní už nebude rozhodovať samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.