Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/59/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, právnej veci starostlivosti o maloleté deti: R. J., R.. XX.XX.XXXX O. W. J., R.. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, otec maloletých - navrhovateľ: W. J., R.. XX.XX.XXXX, D. W. XX, XXX XX D. a matka maloletých - odporkyňa: C. J., R.. XX.XX.XXXX, D. H. XX, XXX XX Š., o zníženie výživného na maloleté deti, takto

rozhodol:

I. Návrh sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ - otec maloletých detí sa s návrhom z 25.07.2016 domáhal o zníženie výživného na maloleté deti zo súčasnej sumy 180 eur na 100 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že má nízky príjem a z dôvodu hrozby exekúcie od matky maloletých detí. Nakoľko jeho finančná situácia je nižšia ako životné minimum požiadal o akceptáciu jeho žiadosti.

2. Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila v tom smere, že navrhovateľ súdu predložil výplatné pásky a pracovnú zmluvu cielene pripravované pre tento súdny spor, nakoľko na toto podanie bola upozorňovaná už približne pred rokom Je jej známe, že reálny zárobok navrhovateľa sa pohybuje vysoko nad sumou uvedenou na výplatnej páske, ak aj to, že pracuje viac ako 6 dní v mesiaci. Jeho životná úroveň je nadštandardná, o čom svedčí aj vlastníctvo dvoch áut, letná dovolenka a kúpa nového domu. Jediným argumentom prečo neberie častejšie, resp. ich nenavštevuje častejšie ako v čase, ktorý mu bol stanovený súdom, je práve odôvodnenie, že musí pracovať. Navrhovateľ trvá na tom, aby deti navštevovali záujmové krúžky a dosahovali dobré výsledky, nie je však ochotný ich v tom finančne podporovať. Všetky náklady na ich výživu, ošatenie, vzdelávanie a záujmové krúžky znáša sama. K dnešnému dňu je dlžný na výživnom pre maloleté deti sumou 1040 eur. Náklady na výživu maloletých detí sa priamo úmerne stupňujú s ich vekom, preto nesúhlasí návrhom na zníženie výživného a žiada o jeho ponechanie v sume 80 eur pre maloletú R. a 100 eur pre maloletého W..

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom otca, matky maloletých detí a kolíznej opatrovníčky a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: s pracovnou zmluvou, výplatnými páskami otca, lustráciou matky ako aj otca maloletých detí v registri sociálnej poisťovni (č.l. 29, 31, 79, 80), správou mesta Šamorín, správou ÚPSVaR (č.l. 36), správou mestskej časti D. - C., výdavkami na deti (č.l. 39 - 49, 51), potvrdením o príjme matky (č.l. 52 - 54), rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/254/2012-29 z 25.05.2013, ako aj s pripojeným spisom tunajšieho súdu 8P/25/2014. Pričom súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/254/2012-29 z 25.05.2013 bolo rozhodnuté, že maloleté deti sa na čas po rozvode zverili do starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporca sa zaviazal prispievať na výživu mal. W. výživným vo výške 100 eur mesačne a mal. R. s výživným vo výške 180 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci‚ vopred do rúk navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

5. Z pracovnej zmluvy z 27.08.20015 je zrejmé, že otec maloletých detí uzavrel pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas, ako vodič vozidla taxi. Dňom nástupu do zamestnania bol 28.08.2015. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.08.2016. Bola dohodnutá odmena za vykovanú prácu vo výške 2,63 eur za hodinu.

6. Z výplatných pások za obdobie od januára 2016 do júna 2016 je zrejmé, že navrhovateľ čistý priemerný mesačný príjem vo výške 109,36 eur.

7. Z lustrácie matky v registri sociálnej poisťovni je zrejmé, že je od 1.9.2015 zamestnaná s priemerným mesačným vymeriavacím základom za obdobie od septembra 2015 do júla 2016 vo výške 899,67 eur. Z potvrdenia o príjme matky (č.l. 52 - 54) je zrejmé, že za obdobie od januára 2016 do septembra 2016 mala čistý priemerný mesačný príjem vo výške 832,36 eur.

8. Z lustrácie otca v registri sociálnej poisťovni je zrejmé, že je od 1.9.2014 je zamestnancom v spoločnosti I. I..W..V.., so sídlom J. XX, D. a od 28.8.2015 je tiež zamestnancom v spoločnosti K. T. I..W..V.. so sídlom W. XX, D., tu mal vymeriavací základ za obdobie od júna 2016 do októbra 2016 v sume 126,24 eur mesačne. Zároveň navrhovateľ uviedol, že sa jedná o totožného zamestnávateľa, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem je 200 eur.

9. Zo správy mesta Šamorín z 5.10.2016 je zrejmé, že matka maloletých detí na území mesta nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, zo strany spoluobčanov nedochádzali na úrad žiadne sťažnosti ani oznámenia ohľadne jej osoby, jej správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku, menovaná v mieste trvalého pobytu nemá zlú povesť.

10. Zo správy mestskej časti D. - C. zo 7.10.2016 je zrejmé, že proti navrhovateľovi nebola podaná sťažnosť, nebol riešený v Komisii mandátovej, verejného poriadku a ochrany verejného záujmu Miestneho zastupiteľstva mestskej časti D.-C..

11. V rámci výpovede navrhovateľ uviedol, že po finančnej stránky sa mu okolnosti nezmenili, t.č. . býva s priateľkou v rodinnom dome, už nie je prenájme, teda nemusí zháňať peniaze na prenájom. Nestíha platiť výživné 100+80 eur, , má na seba v tomto smere aj exekúciu, a žiaľ má aj iné dlhy, ktoré tiež nestíha splácať, mieni riešiť ich osobným bankrotom, ale až od januára. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, zdravotný problém nemá. Vlastní 15 ročné auto, nehnuteľnosť nemá žiadnu. Dovolenku ktorú napáda odporkyňa, platila jeho priateľka. Ďalej uviedol, že má základné vzdelanie, pochádza z rozvrátenej rodiny, jeho príjem je 150 eur mesačne, pracuje ako šofér, má 5 exekúcií z predchádzajúceho podnikania (dlh na sociálnom, zdravotnom, výživnom a pod.). Plánuje od marca vyhlásiť na seba osobný bankrot. Svoju výpoveď doplnil (18.októbra 2017) tým, že od augusta sa snaží riešiť finančné problémy, resp. v auguste došlo rozhodnutie CPP o priznaní nároku na právnu pomoc s dohodou o splácaní preddavku 500 eur, totiž mieni na svoj majetok vyhlásiť konkurz a tak sa zbaviť aspoň časti finančných problémov. Na otázku súdu, či ešte tie dve zamestnania trvajú uviedol, že je to jedna spoločnosť a jeho čistá priemerná mesačná mzda je vo výške 200 eur, preto žiada aspoň na určitý čas znížiť výšku výživného na 100 eur, aby sa to nenabaľovalo.

12. Matka v rámci výsluchu uviedla, že čo sa týka zárobkových pomerov, tie sa jej zlepšili, nakoľko v čase rozvodu bola nezamesmaná, resp. pracovala na dohody, teraz je zamestnaná, teda má pravidelný prijem, avšak tiež spláca dlhy na predchádzajúce spoločné podnikanie. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, žiadnu nehnuteľnosť nevlastní ani ona, ani deti - ani auto. Čo sa týka maloletých detí, od posledného určenia výživného ubehli 3 roky, teda prirodzene vzrástli výdavky na deti (strava, oblečenie), obe deti sú zdravé, majú len bežné zdravotné problémy. Pribudli krúžky, obe deti chodia na gymnastiku, s ktorým sú spojene výdavky cca 75 eur mesačne na jedno dieťa. Svoju výpoveď doplnila (18.októbra 2017) tým, že t.č. deti nechodia na gymnastiku, malý chodí na vodné pólo a maloletá na zumbu v rámci školy a je

dvakrát do týždňa doučovaná pani učiteľkou, nakoľko má nábeh na dislexiu a disgrafiu, pričom jedna hodina stojí 10 eur.

13. Kolízna opatrovníčka navrhla súdu návrh v celom rozsahu zamietnuť, aj vzhľadom na dobu posledného určenia výživného, aj vzhľadom na skutočnosť, že výdavky na maloleté deti sa zvýšili, ako aj vzhľadom na možnosti a schopnosti povinného rodiča, ktorý sám uviedol, že jeho finančné pomery sa nezmenili.

14. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

17. Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

20. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

23. Podľa ust. § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

24. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť (či už schválením novej rodičovskej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. Súd však musí prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu pomerov, ktoré môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa zásadným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného, tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3 § 78 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny) dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej

vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na vyšší stupeň vzdelávania, zhoršený zdravotný stav a podobne. Ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

25. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že naposledy bolo určené výživné na maloleté deti rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/254/2012-29 z 23.05.2013.

26. V čase predchádzajúceho určenia výživného, mal maloletý W. 7 rokov, navštevoval 1.stupeň základnej školy a maloletá R. mala 4 roky, navštevovala predškolské zariadenie. Obe deti boli zdravé, matka mala len bežné výdavky spojené s ich výchovou.

27. Toho času má maloletý W. 11 a pol roka, navštevuje II.stupeň základnej školy a maloletá R. má 8 rokov, navštevuje I.stupeň základnej školy. Obe deti sú zdravé, matka má len bežné výdavky spojené s ich výchovou.

28. Matka maloletých detí v tom čase nebola zamestnaná, resp. mala príjem len z dohôd. Tohto času je zamestnaná a má čistý priemerný mesačný príjem vo výške 832,36 eur. Žiadnu nehnuteľnosť nevlastní ani ona, ani jej deti (ani za čas prechádzajúceho určenia výživného). Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

29. Otec bol podnikateľom, teraz je taxikárom čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 200 eur. Žiadnu nehnuteľnosť nevlastní, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zdravotné ťažkosti nemá.

30. Na strane oboch detí súd zmenu pomerov vidí z objektívnych dôvodov, prirodzeným fyzickým rastom (ošatenie, obuv, strava, hygiena), ako aj formovaním sa detí v ich záujmových činnostiach, najmä športe, a tiež prechodom na vyšší stupeň základného vzdelania.

31. Na strane matky súd zmenu pomerov vidí v jej zvýšenom príjme. Takisto sa osobnou starostlivosťou podieľa na výchove svojich detí.

32. Navrhovateľ prezentoval svoj návrh najmä poklesom jeho príjmu, ako aj mnohými exekúciami. Avšak v konaní niekoľko krát uviedol, že na jeho strane sa v podstate finančné pomery nezmenili. Ničím súdu neodôvodnil ani neosvedčil, prečo jeho príjem zo závislej činnosti je tak ponížený, z akého dôvodu pracuje len na čiastočný úväzok a prečo si nehľadá prácu alebo zamestnanie primerané k jeho výdavkom. Na zistenie jeho životnej úrovne, novopostavený dom, autá, dovolenky vždy jednoznačne uviedol, že to všetko platí jeho nová priateľka.

33. Preto súd uvážil, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, najmä z dôvodu že súd nezistil takú kvalifikovanú zmenu pomerov na jeho strane, ktoré by odôvodnilo zníženie výživného na maloleté deti. Súd a priori prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade na dve maloleté deti, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - navrhovateľa. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Za daného stavu, navrhovateľ je zdravý mladý muž, zrejme aj karierne založený. Súd nezistil a navrhovateľ ani netvrdil, že by mal zníženú schopnosť materiálne sa zabezpečiť. Takisto súd aj zistil jeho možnosti nielen zabezpečovať, ale aj zvyšovať svoju úroveň aj v majetkovej sfére.

34. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom existuje niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča,

pretože platí prvoradá premisia, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty na mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenia a podobne). Signifikantnou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, pretože nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne vyšší úver záujemcovi, ktorý dostatočne preukáže schopnosť splácať ho v určenej výške. Nezanedbateľnú výpovednú hodnotu má skutočnosť, na akom motorovom vozidle vodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo (nájom, leasing, poistky, servis a podobne). Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

35. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

36. Na dôvažok súd pripomína opomenutý fakt účastníkmi konania, a to, že „dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“. Pričom ani jeden z rodičov sa súdu nejavil tak, že by sami, mali takú životnú úroveň, aby mohli zabezpečiť dieťa výživným v pôvodnej výške. Súd prihliadol tak na odôvodnené potreby oboch maloletý detí, tie sú v podobe výdavkov na školské zariadenie a ich športové aktivity. Samozrejme matka sa oň osobne stará, zabezpečuje stravovanie, ošatenie, bývanie a pod. A vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, na ktorého strane nedošlo k výraznej zmene pomerov, je správne, aby výživné v takejto výške ostalo zachované. Z vyššie uvedeného súd zastáva názor, že navrhovateľ sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, resp. zárobku a majetkového prospechu. Tiež všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Opäť súd hľadiac i na túto zásadu, je presvedčený, že navrhovateľ nebude trpieť existenčným problémom, keď v auguste tohto roku sa zviazal zaplatiť na právne zastúpenie 500 eur, pričom ani tieto peniaze súdu neosvedčil z akých jeho príjmov plynú, resp. či na seba nebral neprimerané finančné riziko.

37. Súd preto zastáva názor, že nebola splnená základná zákonná podmienka pre zmenu - zníženie výživného, a to podstatná zmena pomerov, na strane povinného rodiča. Pričom nejedná sa o reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia (§ 159 ods. 3 O.s.p.). a súd v súčasnosti ani neposudzoval, či predtým v súdnom rozhodnutí stanovené výživné bolo alebo nebolo primerané k pomerom účastníkov. V danom prípade súd hodnotil už iba okolnosť, či nastala taká podstatná zmena pomerov na strane niektorého z nich, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala a táto podmienka v danom prípade nesplnená bola, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení). Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.