Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/330/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v spore žalobkyne Q. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Q. J. XXX, XXX XX Q. J., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 23Csp/99/2017 - 21 zo dňa 13. 07. 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 13. 07. 2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 24.08.2011(I. výrok). Zároveň rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II. výrok). Vo výroku poučil žalovaného o tom, že môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.08.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným (III. výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 06. 07. 2017 mu bol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zdržať sa výkonu práva na zrážky z jej mzdy vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej medzi ňou a žalovaným dňa 24. 08. 2011. Tento návrh odôvodnila tým, že dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzavretá v rovnaký deň spolu so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žiada žalovaný od jej zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy, považuje za neplatnú. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola podľa nej individuálne dojednaná, nakoľko individuálne dojednané a tým pádom aj platné sú zmluvné podmienky len v tom prípade, ak mal spotrebiteľ reálnu možnosť upraviť obsah takejto podmienky. Svoje tvrdenia v tomto prípade opiera o fakt, že nemala možnosť ovplyvniť obsah takejto zmluvy, nakoľko predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy ako aj samotná zmluva sú formulárovými dohodami predloženými jej na podpis bez možnosti akokoľvek ovplyvniť ich obsah. Zároveň túto dohodu považuje za neurčitú, keďže z nej nie je jasná výška pohľadávky, ktorú zabezpečuje, ani presné pravidlá pre jej určenie, a preto veriteľ môže na základe nej vymáhať od nej (ako dlžníka) plnenie, na ktoré nemá nárok, bez akejkoľvek súdnej kontroly. Takto uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy preto považuje za neurčitú a neplatnú. Má za to, že na základe takýchto neplatných zmluvných podmienok nemôže dochádzať k realizácii zrážok zo mzdy. Neodkladné opatrenie považuje za jediný inštitút, ktorý jej môže v danej situácii pomôcť zabrániť výkonu zrážok z jej

mzdy. Slovenská právna úprava neumožňuje spotrebiteľovi ani jeho zamestnávateľovi namietať povahu a výšku dlhu a zastaviť mimosúdne zásah do majetku spotrebiteľa spôsobený zrážkami zo mzdy. 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na zákonné znenia ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 336 ods. 1a § 337 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a následne konštatoval, že „z predložených listín zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 24.08.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.400,-Eur. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť úver v 12 mesačných splátkach vo výške 229,00 Eur. Jedná sa o formulárovú zmluvu, do ktorej sa vpisujú iba osobné údaje dlžníka, výška úveru a platobné údaje. Spolu so zmluvou bola v rovnaký deň uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a bola vystavená zmenka č. XXXXXXXXX, ktorej účelom bolo zabezpečiť plnenie vzniknuté zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Obchodné podmienky žalovaného však súdu predložené neboli. Súdu však bola predložená žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.12.2012, ktorú adresoval žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne. Žalovaný žiada zamestnávateľa žalobkyne, aby realizoval mesačné zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú poslal zamestnávateľovi v prílohe žiadosti a zasielal ich na účet žalovaného až do úplného uhradenia dlhu. Žalovaný zároveň zamestnávateľa informuje, že výška dlhu, ktorá má byť uhradená formou zrážok je 3709,86 Eur a predstavuje ju neuhradená zmenková suma, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a zákonný úrok 6,00 % ročne v celkovej výške 3709,86 Eur. Žalovaný tiež v žiadosti uvádza, že výšku mesačných splátok má zamestnávateľ upravovať podľa dohody o zrážkach zo mzdy.“ 1. 4. Po uvedení zákonných v znení ustanovení § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5 a § 551 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) prvoinštančný súdu uviedol, že „vyhodnotil Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 24.08.2011 ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalovaný ako podnikateľský subjekt poskytuje úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyni poskytol úver ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi, ktorý zmluvu prijal ako celok. Zmluva má predtlačenú formu a jej obsah nie je možné meniť. Úverová zmluva ako spotrebiteľská zmluva zároveň neobsahuje niekoľko náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy č. XXXXXXXXX. Uvedená úverová zmluva napríklad neobsahuje úrokovú sadzbu ani podmienky, ktoré by upravovali uplatňovanie takejto sadzby, ďalej je síce v zmluve uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť avšak chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a spôsobe výpočtu tejto celkovej sumy. Vzhľadom na uvedené je podľa dikcie ustanovení § 11 ods. 1 písm. a), písm. b) č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch potrebné uvedenú zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Spolu so zmluvou bola dňa 24.08. 2011 vystavená aj zmenka č. XXXXXXXX ako zabezpečovací inštitút k pohľadávke zo zmluvy o úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy. Podľa názoru súdu dohoda o zrážkach zo mzdy nie je individuálne dojednaná. Dohoda síce nie je súčasťou zmluvy o úvere avšak dohoda bola vyhotovená na predtlačenom formulári, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dohoda zároveň bola spotrebiteľom podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere a zmenka, čo navodzuje dojem, že bola žalobcovi predložená pri podpise zmluvy bez reálnej možnosti ovplyvnenia obsahu dohody. Vzhľadom na uvedené i v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda nie je možné túto dohodu považovať ako individuálne dojednanú, nakoľko žalobca nemal možnosť jej prijatie vylúčiť. V neposlednom rade možno mať pochybnosti o obsahu dohody, najmä o určitosti jej dojednaní, vzhľadom na neuvedenie konkrétnej výšky pohľadávky, ktorá má byť na základe tejto dohody zrážaná. Namiesto presne uvedenej sumy je v dohode uvedené, že dlžníčka sa zaväzuje zaplatiť zmenkovú sumu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne z zmenkovej sumy. V dohode zároveň absentujú presné a určité termíny začatia a skončenia splácania dlžnej sumy. Podľa vyššie uvedených skutočností súd vyhodnotil takto dojednanú dohodu za neplatnú, keďže nebola individuálne dojednaná, pričom v spojení s ďalšími podmienkami zmluvy môže spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže tento nie je schopný dosť dobre posúdiť všetky podmienky úveru, predovšetkým posúdiť zákonnosť plnení, ktoré si nárokuje veriteľ ako dodávateľ, napríklad aj žiadosťou o zrážky zo mzdy, s ktorou spotrebiteľ nemá inú možnosť ako súhlasiť.“ 1. 5. Ďalej prvoinštančný súd poukázal na to, že „neodkladným opatrením súd upravuje pomery strán sporu, pokiaľ má za osvedčené, že ich úprava neznesie odklad a mohlo by dôjsť k zásahu do práv, príp. právnych záujmov jednej zo strán. Takýmto opatrením je aj opatrenie, ktorým súd zakáže ďalší výkon zrážok zo mzdy jednej zo strán, pokiaľ má za osvedčené, že ďalšími zrážkami môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do majetkových práv tejto strany. Súd mal z predložených listín za dostatočne osvedčené skutočnosti, že medzi stranami sporu bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy, aj skutočnosť, že žalovaný požiadal o realizáciu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe

tejto dohody. Súd posudzoval dojednania zmluvy, na základe ktorých by malo dochádzať k zrážkam zo mzdy žalobkyne a dospel k záveru, že ďalšie zrážky zo mzdy žalobkyne môžu byť zásahom do majetkových práv žalobkyne ako bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktorý môže od žalobkyne prostredníctvom jeho zamestnávateľa požadovať plnenie, ktoré nemusí byť v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, čomu iným spôsobom, ako nariadením neodkladného opatrenia nie je možné zabrániť. Z predložených listín a poskytnutého úveru pri aplikovaní ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnom úvere je zrejmé, že sumu, ktorú žiada žalovaný zraziť zo mzdy žalobkyne nie je možné pripustiť, nakoľko ide o plnenie presahujúce poskytnutý úver, a ktoré by mohlo byť plnením z neprijateľných zmluvných podmienok. Súd vzhľadom na uvedené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, aby nedochádzalo k prípadnému zásahu do majetkových práv žalobkyne bezdôvodným obohatením žalovaného. Nariadením tohto opatrenia tak nevzniká škoda ani jednej zo strán, keď ním nezaniká nárok žalovaného na plnenie zo zmluvy o úvere ako taký, iba nárok na výkon Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je iba zabezpečovacím inštitútom k pohľadávke žalovaného ako veriteľa.“ Zároveň prvoinštančný súd uviedol: „Týmto neodkladným opatrením môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami sporu (vo veci zákazu výkonu zrážok na základe špecifikovanej Dohody), súd preto neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej. Žalovaný má možnosť domáhať sa plnenia zo zmluvy o úvere súdnou cestou, o čom súd žalovaného vo výroku III. tohto rozsudku poučil, pričom v takomto konaní zmluvné podmienky prejdú podrobnou súdnou kontrolou za účelom posúdenia súladu zmluvných podmienok s právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské práva.“ 1. 6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

2. 1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvoinštančný na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 2. 2. V odôvodnení odvolania v prvom rade namietal, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné. Ďalej v súvislosti s argumentáciou prvoinštančného súdu týkajúcou sa predmetnej zmluvy o úvere kategoricky odmietol, že by žalobkyňa mala pri uzatváraní tejto zmluvy postavenie spotrebiteľa. Predmetný úver bol žalobkyni poskytnutý na účel zamestnania. Predmetnú zmluvu o úvere teda nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. V súvislosti s argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v odôvodnení rozhodnutia týkajúcom sa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný namietal, že neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jej hmotnoprávny nárok vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Ide o dohodu zmluvných strán, uzatvorenú na základe dobrovoľnosti. Spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov zmluvných vzťahov slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente a teda predstavuje osobitnú listinu. Žalobkyňa mala možnosť si ju preštudovať a následne potvrdiť jej prijatie svojím vlastnoručným podpisom. Zároveň zastáva názor, že žalobkyňa nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania poukázal na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti a to písomnú formu, súhlas dlžníka a uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 229,00 Eur. Preto ju nie je možné vyhlásiť za neplatnú. Žalobkyňa mala možnosť s touto dohodou súhlasiť alebo ju odmietnuť a taktiež mala možnosť jej obsah individuálne dohodnúť.

3. 1. Žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 3. 2. Nestotožnila sa s argumentáciou žalovaného, že napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné. Podľa jej názoru prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia dostatočne a výstižne uviedol, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, pričom poukázal na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. 3. 3. Nesúhlasila ani s argumentáciou žalovaného, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že podaným návrhom na nariedenie

neodkladného opatrenia sa snažila zabrániť ďalším neoprávneným zásahom do jej majetku, prípadne k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (a vzniku škody na jej strane). Existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami je nesporne daná, pretože každomesačným výkonom zrážok z jej mzdy by dochádzalo na strane žalovaného k ďalším neoprávneným zásahom do jej majetku a tým by dochádzalo k znemožneniu zabezpečenia jej základných potrieb i potrieb jej rodiny. Existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami je daná hlavne tým, že aj napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žalovaný požaduje od jej platiteľa mzdy výkon zrážok aj v rozsahu sumy, na ktorú nemá žiadny nárok. 3. 4. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy nie je možné považovať za neplatnú žalobkyňa uviedla, že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy bolo neodmysliteľnou podmienkou uzavretia predmetnej zmluvy o úvere. Jej obsah nemohla pri uzatváraní nijako ovplyvniť, nemohla ju zmeniť a ani nemohla vylúčiť niektoré jej ustanovenia. Samotné zabezpečenie jej záväzku dohodou o zrážke zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Žalovaný týmto na základe neobmedzenej vôle môže od nej vymáhať dlh, ktorý neexistuje, resp. dlh, ktorého výšku si sám určí. Tým ju stavia do pozície, kedy stráca právo disponovať s príjmom ako s vlastným majetkom a to bez platného právneho základu. Preto považuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázala i na to, že ako spotrebiteľ nemala možnosť sa rozhodnúť, či takúto dohodu chce uzavrieť alebo nie, nakoľko finančné prostriedky poskytnuté predmetnou úverovou zmluvou potrebovala. Zároveň poukázala na to, že takáto dohoda o zrážkach zo mzdy bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka o.i. aj komisiou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík. Zároveň poukázala na konkrétne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Vychádzajúc z uvedených skutočností má za to, že prvoinštančný súd rozhodol správne, keď nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal výkon zrážok zo mzdy vykonávaných na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. 3. 5. Žalobkyňa nesúhlasila ani s ďalším argumentom žalovaného uvedeným v odvolaní, že predmetnú zmluvu o úvere nie je možné podrobiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv. Zastáva názor, že predmetná úverová zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Okrem iného vychádza z tej skutočnosti, že ide o zmluvu formulárovú, ktorú žalovaný dlhodobo a v mnohých obdobných prípadoch uzatvára so spotrebiteľmi, pričom títo nemajú akúkoľvek možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne zmeniť niektoré jej ustanovenia. Takmer každý odsek predmetnej zmluvy o úvere je nápade až krajne nevyvážený, postavený v jej neprospech ako spotrebiteľa. Tak ako v mnohých iných prípadoch úverových vzťahov žalovaného, úverovú zmluvu a jej znenie nemohla ovplyvniť, nijako zmeniť ani upraviť, pretože táto bola vopred predformulovaná a takto bez možnosti pripomienkovania jej bola predložená na podpis. Tvrdenie žalovaného o tom, že poskytnuté finančné prostriedky jej slúžili na účel výkonu zamestnania je zavádzajúce a účelové. V tejto súvislosti uviedla, že je bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv snažiť sa označiť klienta ako podnikateľský subjekt, a ak to nie je možné (v prípade, ak nemá žiadne podnikateľské oprávnenie), účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov - za účelom zamestnania resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ ide o jej podpis, ktorý mal podľa názoru žalovaného vyjadriť jej súhlas s použitím finančných prostriedkov, tak v tejto súvislosti uviedla, že ako spotrebiteľ nemala a ani nemohla mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie daného políčka znamená a spôsobuje (resp. má spôsobiť) a rovnako nemala vedomosť aké právne následky pre ňu môže mať podpísanie žalovaným predformulovaného dodatku týkajúceho sa údajného použitia finančných prostriedkov. Účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov je preto potrebné skúmať z objektívneho hľadiska. V tejto súvislosti poukázala na rozhodovaciu prax súdov (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 02. 06. 2013 sp. zn. II. ÚS 329/2013-15 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 04. 2015 sp. zn. v 3MCdo 14/ 2014).

4. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

5. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

5. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so zásadnými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2, s použitím § 234 ods. 2 CSP.

7. Odvolací súd sa absolútne nestotožňuje s názorom žalovaného, že odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné. Prvoinštančný súd jasným konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom uviedol, prečo považoval za potrebné nariadiť predmetné neodkladné opatrenie. Odvolací súd sa s jeho závermi v celom rozsahu stotožňuje.

8. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu týkajúcimi sa predmetnej zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s argumentáciou žalovaného uvedenou v odvolaní uvádza, že v prípade predmetnej zmluvy o úvere a s ňou súvisiacej dohody o zrážkach zo mzdy ide jednoznačne o spotrebiteľské zmluvy. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známa nekalá praktika žalovaného, že pri uzatváraní nesporne spotrebiteľských zmlúv vyznačoval v ich formulárovej podobe ako účel poskytnutia úveru „podnikanie“ (v prípade, ak záujemca o úver - dlžník mal živnostenské oprávnenie), alebo „zamestnanie“, prípadne „povolanie“, hoci v skutočnosti išlo o klasický spotrebiteľský úver. Žalovaný ani v odvolaní relevantným spôsobom nepreukázal, že by predmetný poskytnutý úver nebol spotrebiteľský. Preto ak prvoinštančný súd v tomto prípade aplikoval príslušné ustanovenia spotrebiteľského práva, postupoval vecne správne.

9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu o nariadení neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

10. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .