Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-103-2013.pdf
PDF · 131.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/103/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705 proti žalovanému F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., P. XXX/X o zaplatenie 504 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal v predpísanej podobe na tlačive „A" podľa Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zmenkovej sumy 504 eur, so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 504 eur od 9.3.2010 do zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 504 eur od 24.5.2010 do zaplatenia a uplatnil i trovy konania. Indosovaná zmenka je vistazmenkou s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenkovú sumu neuhradil sumu 504 eur s príslušenstvom. Žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy - úplný výpis z obchodného registra vedeného Miestnym soudem v Praze, oddiel C, vložka 81616, zmenku vystavenú vystavovateľom - žalobcom dňa 3novembra 2009.
2. Okresný súd vyzval tlačivom „C" podľa Nariadenia č. 861/2007 žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný mal s tlačivom doručenú žalobu, ku ktorej sa mal možnosť vyjadriť, ktoré tlačivo prevzal dňa 14.7.2014, ku ktorému sa nevyjadril.
3. Žalobca písomným podaním zo dňa 21.12.2015 zobral návrh sčasti späť a zároveň upravil petit žaloby. Žalobca zobral žalobu späť čiastočne o zmenkový úrok vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku 0,25 % denne, čím uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neuplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
4. Súd akceptoval toto späťvzatie a uznesením zo dňa 7.marca 2016 konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 504 eur od 9.3.2010 do zaplatenia zastavil podľa § 96 ods.1 O.s.p..
5. Podľa článku 5 ods.1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo, ak to navrhnú strany sporu, prípadne niektorá z nich.
6. V súlade s článkom 19 Nariadenia, ak nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods.2 až 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods.2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Civilným sporovým poriadkom (ďalej len „CSP") s účinnosťou od 1.júla 2016. Dovtedy platil z. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov - Občiansky súdny poriadok.
7. V súlade s článkom 19 Nariadenia, súd v zmysle slovenského procesného práva, (t. j. ustanovení CSP) vo veci nariadil pojednávanie, nakoľko to považoval za potrebné.
8. Súd určil termín pojednávania na 19.októbra 2017, na ktorý sa žalobca nedostavil, doručenie vykázané mal dňa 13.10.2017, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal súd o odročenie pojednávania. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie vykázané nemal, súdna zásielka sa súdu vrátila so závadou ako neprevzatá s poznámkou poštového doručovateľa, adresát neznámy. Súd zistil posledné trvalé bydlisko žalovaného v registri obyvateľov, ktorá je totožné s adresou uvedenou v návrhu. Súd mal za to s poukazom na § 112 v spojení s § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, že žalovaný prevzal predvolanie na pojednávanie, hoci sa o termíne pojednávania nedozvedel.
9. Súd po zistení prítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP rozhodol, že súd vo veci otvorí pojednávanie.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil listinné dôkazy - návrh na uplatnenie pohľadávky č.l.1- 4, výpis č.l. 4, zmenka č.l. 5, vyjadrenie žalobcu - námietka č.l. 12, uznesenie KS Trenčín č.l. 17, oznámenie OS Trenčín č.l. 21, potvrdenie o prevzatí zmenky č.l.23, lustrácia registra obyvateľov č.l. 30, potvrdenie MsÚ Prievidza č.l. 32, šetrenie ORPZ SR Prievidza č.l. 35, uznesenie OS Prievidza č.l.36, uznesenie OS Prievidza č.l.60, odvolanie žalobcu č.l. 62-65, uznesenie KS Trenčín č.l. 83, čiastočné späťvzatie č.l. 85, uznesenie OS Prievidza č.l.90, odpoveď žalobcu na výzvu súdu čl. 93 - 95, lustrácia v registri obyvateľov č.l. 98, šetrenie MsÚ Prievidza č.l. 101, vyjadrenie žalobcu č.l. 109-110, vyjadrenie žalobcu č.l.113, vyjadrenie žalobcu č.l. 124, šetrenie MsÚ Prievidza č.l. 129, potvrdenie mesta Prievidza č.l. 132, oznámenie Ministerstva vnútra č.l. 133, oznámenie o podaní návrhu č.l.136, oznámenie žalobcu č.l. 138-139 a pripojený spis OS Prievidza č.k. 16Er 1875/2011 a zistil tento skutkový stav:
11. Z predloženého návrhu na uplatnenie pohľadávky vyplýva, že žalobca odôvodňuje vecnú príslušnosť všeobecného okresného súdu článkom 25 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 v spojení s oznámením, ktoré Slovenská republika uskutočnila vo vzťahu ku konaniu a ktoré je zverejnené v justičnom atlase. Žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 3.novembra 2009 na zmenkovú sumu 504 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 9.3.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia. Žalobca disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich vzťahoch žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v konaní uplatnená. Zmenka bola vystavená dňa 3.11.2009 na sumu 504 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 9.3.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiada, aby súd podľa článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému, aby do 3 dní odo dňa doručenia rozsudku zaplatil zmenkovú sumu 504 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 504 eur od 9.3.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 504 eur od 24.5.2010 do zaplatenia.
12. Podľa úplného výpisu z obchodného registra vedeného Miestnym soudem v Praze, oddiel C, vložka 81616 vyplýva, že v tomto registri je zapísaná obchodná firma CD Consulting s.r.o..
13. K žalobe žalobca predložil zmenku vystavená dňa 3.novembra 2009 na sumu 504 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 9.marca 2010. Z obsahu zmenky vyplýva, že vystaviteľ je podpísaný žalovaný priezviskom W. s trvalým pobytom totožný v žalobe a s rodným číslom. Ďalej z obsahu vyplýva, že vystaviteľ zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o..
14. Žalobca vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 16.júna 2016 uviedol, že žiada, aby súd pokračoval v európskom konaní na základe podaného návrhu podľa čl. 4 a čl. 5 Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.júla 2007, ktorý sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu bez aplikácie ustanovenia § 79 ods.3 OSP. V rámci ochrany legitímnych práv navrhovateľa poukazuje na lehoty ustanovené čl. 5 bod 2 a 3 a čl. 7, bod 1. Nariadenia. Ďalej uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah a navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenku uvedené. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícií spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, a teda voči remitentovi ako skoršiemu majiteľovi zmenky nie je možné takýto výklad okresného súdu akceptovať. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo, ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods.6 z. č. 285/2001 Z. z. v znení účinnom do 11.6.2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov sú záväzkami samostatnými. Podľa zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosti.
15. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 21.decembra 2016 uviedol, že disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovaným a nemá k dispozícií iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v žalobe uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Ďalej uviedol, že ak by žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo, ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však muselo byť v konaní preukázané, vtedy by mohol súd posudzovať uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a nie ako nárok zo zmenky, čo je neprípustné. Zároveň navrhol súdu, aby rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie (§ 282 CSP).
16. Z predloženého exekučného spisu č. k. 16Er 1875/2011 súd zistil, že v tomto spise je založená Úverová zmluva, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zmenka a rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Zo Zmluvy o úvere súd zistil, že táto bola spísaná veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. a dlžníkom XXXdňa 3.novembra 2009. Zmluva je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Predmetom tejto zmluvy je poskytnutie dlžníkovi úveru vo výške 300 eur, dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 180 eur a celkovo mal zaplatiť 480 eur v 5 mesačných splátkach po 96 eur od 4.12.2009. Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 14 je dohoda o vyplnení zmenky, v zmysle ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
17. Súd doručil žalobcovi Zmluvu o úvere a Všeobecné podmienky, oznámil mu, že vec bude súd pojednávať v súlade s normami spotrebiteľského práva, nakoľko zmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia spotrebiteľského práva a bude pokračovať podľa § 160 ods.3 písm. b/ CSP, ďalej mu oznámil, že podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz. Oznámil mu zároveň, že súd z úradnej povinnosti oboznámi v rámci dokazovania strany sporu so Zmluvou o úvere, VP a pripojeným spisom č. k. 16Er 1875/2011. Súd vyššie uvedené listiny zaslal aj žalovanému, tiež ho oboznámil, že súd bude vec pojednávať v súlade s normami spotrebiteľského práva, nakoľko zmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia spotrebiteľského úveru, poučil ju v zmysle § 295 CSP a § 160 ods.3 písm. b/ CSP a oznámil jej, že z úradnej povinnosti bude oboznamovať v rámci dokazovania so Zmluvou o úvere, VP a pripojeným spisom č. k. 16Er 1875/2011. Žalobca aj žalovaný mohli súdu oznámiť, či navrhujú vykonať dôkazy a aké, resp. oznámiť podstatné skutočnosti.
18. Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 3.11.2009, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods.4 písm. k/ a l/ cit. zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku; obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mala niesť iná zmluvná strana.
20. Podľa § 2 písm. b/ z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 3 ods.1 cit. zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
22. Podľa § 3 ods.2 cit. zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
23. Podľa § 4 ods.6 cit. zákona, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len, ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytovaného spotrebiteľského úveru. Zmenka prijatá, resp. vyplnená veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z. - o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.
26. Podľa čl. 1 § 77 ods.1 z. č. 191/1950 Zb. - zákona zmenkového a šekového v znení neskorších zmien a doplnkov, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§ 11 až 20), zročnosti (§ 33 - 37), platení (§ 38 - 42), postihu pre neplatenie (§ 43 - 50, § 52 - 54), platení pre čes (§ 55, § 59 - 63), odpisoch (§ 67 - 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítanie lehôt a zákazu dní odkladu (§ 72 - 74).
27. Podľa čl. 1 § 77 ods.2 cit. zákona, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste, než je bydlisko zmenečníka (§ 4 - 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok (§ 7), o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať, alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8) a o blankozmenke (§ 10).
28. Podľa čl. 1 § 10 cit. zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
29. Podľa čl. 1 § 11 ods.1 cit. zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
30. Podľa čl. 1 § 14 ods.1 cit. zákona, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
31. Podľa čl. 1 § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
32. Podľa čl. 1 § 5 ods.1,2 cit. zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je úročený deň iný.
33. Podľa čl. 1 § 48 ods.1 cit. zákona, majiteľ môže postihom žiadať 6 % úroky odo dňa zročnosti.
34. V zmysle čl. 3 Nariadenia č. 861/2007 sa jedná o bezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.
35. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 - o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
36. Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie v danej veci v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a/ Nariadenia č. 861/2007 je okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená komisii.
37. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o bezhraničný spor, bolo potrebné určiť súdom rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť, pričom súd dospel vzhľadom na vyššie uvedené k záveru, že bez ohľadu na to, či bude toto konanie považovať za spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008
- o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky alebo výlučne za spor zo zmenky a vtedy určí rozhodné právo podľa § 10 ods.1 a ods.3 z. č. 97/1963 Zb. - o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších zmien a doplnkov. Uvedený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa bude spravovať právnym poriadkom Slovenskej republiky, pretože zmenka bola vystavená v Slovenskej republike, platobné miesto bolo v Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej republike. Až indosamentom sa dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo, ktorým bolo od začiatku právo v Slovenskej republike.
38. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca opakovane namietal v konaní, že podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné a súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo, ak o to požiada niektorá zo strán. Podľa žalobcu neboli splnené podmienky na nariadenie ústneho pojednávania v zmysle Nariadenia.
39. K tejto námietke súd uvádza, že nariadil ústne pojednávanie vo veci, pretože to považoval za potrebné a postupoval tak podľa čl. 5 ods.1 druhá veta Nariadenia. V súlade s čl. 19 Nariadenia sa forma a obsah samotného úkonu nariadenia ústneho pojednávania vo veci spravuje procesnými predpismi vnútroštátneho práva. Žalobca namietal vo svojom písomnom stanovisku, že podľa Nariadenia súd mal rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania formou uznesenia a riadnym odôvodnením, aby bolo poznateľné, z akých dôvodov považuje súd za potrebné vykonať ústne pojednávanie. V podmienkach slovenského civilného procesu ovládaného zásadou ústnosti a verejnosti je daná povinnosť súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie okrem prípadov, ak to vylučuje § 177 ods.2 CSP alebo celkom výnimočne osobitný predpis. Žalobcom vyslovený názor v písomnom stanovisku súd nepovažuje za správny s poukazom na čl. 5 ods.1 Nariadenia, v zmysle ktorého súd rozhoduje, teda vydáva uznesenie iba v prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán sporu a súd túto jej žiadosť odmieta, pretože sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie nie je zjavne pre spravodlivé vedenie konania potrebné. V danom prípade táto procesná situácia nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania na prejednanie vo veci samej sa vykoná podľa podmienok vnútroštátneho procesného práva spôsobom podľa § 177 ods.1 a § 178 ods.1 CSP tak, že sudca prejednávajúci vec, ktorý po posúdení všetkých výsledkov prípravy pojednávania dospeje k názoru, že vo veci je potrebné nariadiť ústne pojednávanie, samotné uznesenie nevydáva a na pojednávanie predvolá strany sporu, resp. ich zástupcov.
40. Predmetom konania vo veci č. k. 11Cb 103/2013 je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zo Zmluvy o úvere.
41. Súd považuje za podstatné uviesť, že v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda, či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v uvedenom konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah, a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Je pritom známe, že pôvodný remitent, obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave, v prospech ktorého žalovaná zmenku vystavila a ktorý predmetnú zmenku od žalovaného prijal, má v predmete činnosti aj poskytovanie spotrebiteľských úverov a takto je i vedený v registri veriteľov. Súd zistil, že na okresnom súde prebehlo exekučné konanie proti žalovanej na návrh obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., preto si súd zabezpečil z tohto konania Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Všeobecné podmienky k tejto zmluve, na základe ktorej považoval za preukázané, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie splatenia spotrebiteľského úveru, pričom žalobca aj žalovaná bola súdom vopred informovaná o tom, ako súd uviedol už vyššie, že bude vec posudzovať v súlade s normami spotrebiteľského práva a v konaní bude oboznamovať v rámci dokazovania aj s obsahom Úverovej zmluvy, Všeobecnými podmienkami a pripojeným exekučným spisom č. k. 16Er 1875/2011. Z predloženého exekučného spisu a listín v ňom založených hlavne zo Zmluvy o úvere súd potom dospel k právnemu záveru, že ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákona.
42. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva tak, ako súd uviedol už vyššie, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To isté platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaná postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice 93/13/EHS (C-240-244/1998 Oceano Group Editorial,
C-243/08 Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo. Neskôr súd vyslovil aj názor, že ich musí skúmať ex offo, že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať alimine, (t. j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konfordne s právom Európskej únie. V súvislosti s tým súd poukazuje aj na ustanovenie § 17 z. č. 191/1950 Zb., z ktorého ustanovenia nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola vystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len vydá rozsudok, nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. V prejednávanej veci súdu nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Tým, že súd pripojil Zmluvu o úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru neporušil koncentračnú zásadu a tým, že súd zaslal stranám sporu pripojené listiny, o ktorých súd už informoval vyššie, s obsahom ktorých sa súd oboznámil dokazovaním a tieto posúdil ako listinné dôkazy na skutkový stav veci, tiež neporušil ani princíp kontradiktornosti súdneho konania a ani rovnosť strán sporu. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, tento súd vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že spotrebiteľ sa, či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti, dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (Oceano Grupo Editorial spojené prípady C-240 až C-244/1998). Európsky súd tiež judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku, teda vždy za každých okolností.
43. Súd mal v konaní za preukázané, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaný uzatvorili dňa 3.novembra 2009 Zmluvu o úvere č. 304600275, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi - žalovanému úver vo výške 300 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s poplatkom vo výške 180 eur, teda zaviazal sa vrátiť 480 eur v mesačných splátkach po 96 eur počas52 mesiacov počnúc od 4.12.2009. Peňažné prostriedky prevzal na podnikanie. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru pripojené k tejto zmluve a v bode 14 týchto podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaný ako vystaviteľ zmenky vystavil v prospech veriteľa, teda remitenta na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere. V zmenke (blankozmenke) nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, resp. uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Práva vyplývajúce z tejto zmenky boli obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku obsahujúcu miesto vystavenia: Prievidza, dátum vystavenia 3.11.2009, zmenková suma 504 eur, sľub, že zaplatí zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 9.3.2010 splatné POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia". V spodnej časti je vystaviteľ Ingeborg Swam, uvedené bytom, to je totožné s pobytom uvedeným v žalobe, rodné číslo a podpis vystaviteľa. Zmenka bola vystavená ako blanko zmenka, ktorá mala byť vyplnená na základe vyplňovacieho práva veriteľa obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. v zmenke podľa bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Všeobecné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere uzavreté medzi veriteľom a žalovaným.
44. Hodnotením dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd potom dospel k záveru, že je nesporné, že žalovanou vystavená zmenka zabezpečovala jej záväzok zo Zmluvy o úvere, ktorú veriteľ obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. uzatvárala ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti pri poskytovaní úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný mal v tomto záväzkovom vzťahu postavenie spotrebiteľa, pričom žalovaný bol ako fyzická osoba, spotrebiteľ, ktorému sa poskytoval úver. Aj zo Zmluvy o úvere v exekučnom spise č. k16Er 1875/2011 je uvedený údaj, že účel úveru bolo podnikanie. Z tohto údaju súd vychádzal a mal za to, že úver bol poskytnutý na podnikateľské účely pre žalovaného.
Zmluva o úvere je zmluvou typovou spracovanou na predtlačenom formulári, pri ktorej nemal dlžník možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä, keď jej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky, ktoré už vôbec dlžník nemohol ovplyvniť. Túto zmluvu mohol dlžník akceptovať súčasne so Všeobecnými podmienkami len ako celok alebo mal možnosť túto zmluvu odmietnuť. Vo Všeobecných podmienkach je uvedené v bode 14, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonom. Zrejmé žalobca vychádzal z toho, že aj Zmluva o úvere v záhlaví má uvedené, že táto sa uzatvára podľa § 497 a nasl. Obchodného zákona. K tomuto súd uvádza, že v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS a v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákona, ako aj právnych predpisov, ktorých účelom je ochrana práv spotrebiteľa v právnych vzťahoch, súd posudzoval Zmluvu o úvere a Všeobecné podmienky za účelom preskúmania prípadnej i nekalej povahy. Vnútroštátny súd je z úradnej povinnosti povinný preskúmať nekalý charakter zmluvnej podmienky len, čo má k dispozícií skutkové, ale i právne okolnosti potrebné pre tento účel. V tomto konaní musel súd skúmať aj bez námietok dlžníka nekalú povahu zmluvnej podmienky. Prieskumu nebránia ani ustanovenia z. č. 191/1950 Zb. a to s poukazom najmä čl. 1 § 10 a 11. Je pravda, že dlžník nevzniesol námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, prípadne uplatnenie práv zo zmenky podľa z. č. 191/1950 Zb., ale súd je oprávnený i povinný skúmať platnosť zmenky, zmenkovej zmluvy, dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky, oprávnenosť postupu pri vyplňovaní blankozmenky a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. Dohodu veriteľa a dlžníka o zabezpečení záväzku zmenkou upravená v bode 14 Všeobecných podmienok posúdil súd ako neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákona neplatná a v spojení i s ostatnými zabezpečovacími inštitútmi dohodnutými v zmluve spôsobuje hrubú nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru, táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.4 písm. k/ a o/ Občianskeho zákona, ktorá dáva spotrebiteľa do pozície nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy, ktoré sa týkajú spotrebiteľa. Táto dohoda poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, pretože zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považuje jednoznačne za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch. V dôsledku tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky súd je toho názoru, že neplatnosť zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku zo Zmluvy o úvere i keď nespôsobuje neplatnosť zmenky, znamená v tomto prípade neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou zo Zmluvy o úvere a žalovanou zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať, čoho dôvodom je nedostatok dôvodu na použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej (rozsudok KS Trenčín č. k. 16CoB/546/2014).
45. Súd vzhľadom na vyššie uvedenú neplatnosť označenej neprijateľnej zmluvnej podmienky uzavrel, že veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na žalobcu práva zo žalovanej zmenky. Zmenkové vyhlásenie vystaviteľa zmenky o povinnosti plnenia obsiahnutú v zmenke zročnej na videnie ako je zmenka v danej veci predložená v konaní žalobcom, posúdil ako neplatné v dôsledku neplatnosti zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku zo Zmluvy o úvere a tým neexistencie kauzálneho vzťahu medzi pohľadávku zo Zmluvy o úvere a žalovaným zabezpečovacom zmenkou.
46. Súd považuje za podstatné uviesť, že Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákona, je zmluvou spotrebiteľskou aj podľa § 4 z. č. 258/2001 Z. z., ktorá neobsahuje podstatné náležitosti upravené v § 4 ods.2 písm. h/, j/, k/, t. j. ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu RPMN a preto takýto úver sa považuje v zmysle § 4 ods.3 cit. zákona za bezúročný a bez poplatkov.
47. Súd záverom uvádza, že žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil hrubej nedbanlivosti v neprospech žalovanej ako spotrebiteľovi aj tým, že si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka zabezpečovala, hoci zmenku spoločne s ďalšími zmenkami nadobudol od obchodnej spoločnosti od veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o., o ktorej je všeobecne známe, že predmetom jej činnosti je poskytovanie úverov spotrebiteľom. Indosamentom zmenky došlo v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia dlžníka ako spotrebiteľa tiež z dôvodu, že postúpené boli len práva zo zabezpečovacej
zmenky bez pohľadávky zo zmluvného vzťahu, pri uplatnení ktorých je spotrebiteľ povinný niesť dôkazné bremeno (čl. 1 § 10 a § 11 z. č. 191/1950 Zb.), ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi kauzálny vzťah zo Zmluvy o úvere, mal niesť veriteľ, resp. postupca v prípade postúpenia pohľadávky.
48. Aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na Zmluvy o úvere. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo na žiadne plnenie, tento nadobudol zmenku rubopisom (indosamentom) na škodu dlžníka a preto sa úspešne nemôže domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom, pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu, ako konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 Občianskeho zákona).
49. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu žalobcu zamietol.
51. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 262 ods.1 CSP, lebo žalovaný trovy konania neuplatnil, hoci mal plný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.