Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-446-2016.pdf
PDF · 76.48 KB
Case nature
Subarea
9Co/446/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom P.O.BOX 205, Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: W.. N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, T., v konaní o zaplatenie 1.649,76 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17C/505/2015-53 z 2.6.2016
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.649,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 7.1.2013 do zaplatenia.
3. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 OZ, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9 OZ, § 565 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., § 2 písm. a/, b/, d/ cit. zák., § 7 ods. 1, 2 cit. zák., § 11 ods. 1, 2 cit. zák., § 544 ods. 1, 2 OZ, § 3 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ s prihliadnutím na ust. § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z. považoval za dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z dôvodu, že žalovaný dlh neuhradil riadne a včas. V prevyšujúcej časti, prihliadajúc predovšetkým na skutočnosť, že doteraz nastala splatnosť 45 splátok v celkovej výške 5.625,00 eur a žalovaný doposiaľ uhradil viac 5.795,48 eur, mal za to, že istina žalobcovi neprináleží.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 3 O.s.p.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že 2.6.2016 v zákonnej lehote podal odvolanie proti uzneseniu č.k. 17C/505/2015-31, z čoho vyplýva nezlučiteľnosť rozsudku s uznesením a že v rozsudku súdu nie je poukázané aká je celková dlžná čiastka na zaplatenie pre žalobcu po zdokladovaní príloh.
6. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 17C/505/2015-67 z 26.7.2016 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia oznámil súdu, či na svojom odvolaní z 25.7.2016 trvá a ak trvá, aby ho doplnil, teda aby upresnil, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, čoho sa ním domáha a doplnené odvolanie predložil s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami. V odôvodnení tohto uznesenia súd prvej inštancie uviedol, akým spôsobom je potrebné odstrániť vady odvolania.
Zároveň citoval ust. § 127 ods. 1, 2 C.s.p., § 128 ods. 1, 2, 3 C.s.p., § 129 ods. 1, 2, 3, 4 C.s.p. a § 386 C.s.p..
7. Po doručení uznesenia - výzvy na odstránenie vád odvolania (19.8.2016), žalovaný písomným podaním z 24.8.2016, doručeným súdu 25.8.2016 uviedol, že na svojom odvolaní z 25.7.2016 naďalej trvá, že z rozsudku nie je zrejmá konkrétna dlžná čiastka na zaplatenie po zdokladovaní príloh a žiadal, aby žalobca sa vyjadril a uviedol svoju vymáhateľnú pohľadávku v predmetnej veci.
8. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
9. Podľa § 386 písm. d/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
10. Pre odvolanie zákon vyžaduje osobitné náležitosti uvedené v cit. § 363. Meritórne prejednané môže byť iba také odvolanie, ktoré ich obsahuje. Nedostatok alebo absencia náležitostí odvolania zakladá povinnosť súdu prvej inštancie pokúsiť sa postupom podľa § 373 ods. 1 C.s.p. o ich doplnenie alebo odstránenie. V danom prípade odvolanie žalovaného neobsahuje náležitosti vyplývajúce z cit. § 363 C.s.p., preto správne súd prvej inštancie postupoval, pokiaľ žalovaného vyzval na odstránenie vád odvolania uznesením z 26.7.2016, ktoré bolo žalovanému doručené 19.8.2016. Žalovaný na výzvu súdu síce reagoval písomným podaním z 24.8.2016, doručeným súdu 25.8.2016, uvedeným podaním však neodstránil vady odvolania a pre tieto nedostatky nie je možné v odvolacom konaní pokračovať.
11. Odvolací súd konštatuje, že podanie žalovaného označené ako odvolanie je nezrozumiteľné tým, že nie je z neho zrejmé, v akom rozsahu napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie, z akých dôvodov rozhodnutie považoval za nesprávne a čoho sa domáha.
12. Nedostatok náležitostí odvolania bráni vecnému prejednaniu odvolania.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s cit. § 386 písm. b/ C.s.p. odmietol odvolanie žalovaného, lebo nemá náležitosti podľa § 363 C.s.p.
14. K tvrdeniu žalovaného uvádzanému v odvolaní, že nie je mu zrejmá konkrétna dlžná čiastka, odvolací súd poznamenáva, že z § 155 ods. 3 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vyplýva, že výrok rozsudku o plnení v peniazoch môže byť vyjadrený aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením. Takto postupoval súd v predmetnej veci. Z výroku je zrejmé aká je ročná výška úroku, z akej sumy a za aké obdobie má žalovaný povinnosť platiť úrok z omeškania. Pri priznanom úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 832,52 eur od 7.1.2013 do 15.1.2013, sa výška dlžnej čiastky vypočíta nasledovne: 832,52 eur x 8,75%, čo predstavuje ročný úrok vo výške 72,85 eur. Výška úroku za jeden deň sa vypočíta nasledovne: ročný sa vydelí počtom dní v roku 2013, t.j. 72,85:365 = 0,20 (eur). Keďže omeškanie trvá 9 dní (od 7.1.2013 do 15.1.2013) čiastka 0,20 eur sa vynásobí 9 dňami (0,20 eur x 9= 1,80 eur). Je teda zrejmé, že za uvedené obdobie žalovaný má žalobcovi zaplatiť čiastku 1,80 eur. Takto sa vypočítava úrok z omeškania aj za ďalšie obdobia.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a čl. 4 ods. 1 C.s.p.
16. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o odmietnutí odvolania, preto o trovách konania v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ktoré upravuje problematiku, čo do obsahu a účelu najbližšie k odmietnutiu odvolania z dôvodu, že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej, teda obdobne ako v prípade zastavenia konania a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolania, i keď na to nebola oprávnená.
17. V prejednávanej veci žalovaný svojim správaním zavinil odmietnutie odvolania, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi. Keďže však žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).