Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/35/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci, obžalovaného S. V., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. októbra 2017 v Košiciach, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 19.1.2017, sp. zn. 7T/75/2015 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. V..

odôvodnenie:

Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 19.1.2017, sp. zn. 7T/75/2015 uznal obžalovaného S. V. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 28.8.2014 v čase o 18.45 hod. v obci A. pred miestnym pohostinstvom pri vzájomnom konflikte fyzicky napadol U. M., a to tým spôsobom, že ho udrel zovretou päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde ho následne viackrát kopol do oblasti hlavy a tela, čím mu podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív v pravej okoloočnicovej oblasti s okoloočnicovou krvnou podlatinou, pomliaždenie očnej gule vpravo s nakrvácaním pod spojovku pravého oka, tržnú ranu v dolnej časti dolnej mihalnice pravého oka, tržnú ranu vo vnútornom očnom kútiku vpravo, zlomeninu spodiny očnice vpravo (retromaginálna - typ blow out) s posunutím úlomkov a s prienikom vzduchu pod kožu tváre v podočnicovej a spánkovej oblasti, poškodenie podočnicového nervu vpravo, otras mozgu ľahkého stupňa, tržno-pomliaždenú ranu na dolnej pere vľavo prenikajúcu do ústnej dutiny, s dobou liečenia od 29.8.2014 do 2.10.2014, t.j. 35 dní.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 364 ods.1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods.2, § 41 ods.1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určil skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods.1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému: U. M., nar. XX.X.XXXX v V. Z., trvale bytom A. XXX, vo výške 3.461,- Eur (tritisícštyristošesťdesiatjeden eur).

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný S. V., ktoré prostredníctvom obhajcu aj písomne odôvodnil. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom okresného súdu, lebo sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie vo veci a náležite nevyhodnotil získané dôkazy.

Poukázal na to, že mal najprv slovný konflikt s poškodeným, ktorého bol iniciátorom samotný poškodený, ktorý bol aj pod vplyvom alkoholu. Keďže nemienil inkasovať ďalší úder od poškodeného, udrel ho päsťou 1-krát do tváre, v dôsledku čoho spadol na betónový poklop a utrpel zranenia tak, ako vyplývajú z lekárskej správy. Poukázal na výpovede svedkov E. A. a C. Q., ktorí mali vidieť ako incident prebehol. Výpoveď svedka Š. T. považuje za účelovú, a taktiež nesúhlasil so závermi znaleckého posudku MUDr. H. Q., CSc. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por.

Poškodený U. M. k odvolaniu obžalovaného podal vyjadrenie, v ktorom zotrval na tom, že ho obžalovaný udrel päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho spadol na zem a stratil pamäť, pričom obžalovaný ho ďalej minimálne raz do tváre kopol. Potvrdil, že došlo k slovnému incidentu s obžalovaným, avšak tohto fyzicky nenapadol.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávislé od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Okresný súd vo veci už rozhodol rozsudkom sp. zn. 7T/75/2015 zo dňa 12.1.2016, kedy podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného S.V. V. spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok tam uvedený. Na základe podaného odvolania prokurátorom odvolací súd uznesením sp. zn. 4To/20/2016 zo dňa 6.4.2016 podľa § 321 ods.1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podľa § 316 ods.1 Tr. por. zamietol odvolanie poškodeného U. M..

Okresný súd po vrátení veci doplnil dokazovanie v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia.

Obžalovaný S. V. na svoju obhajobu uviedol, že bol to poškodený, ktorý bol pod vplyvom alkoholu a ho napadol. Najprv mu dal facku, a keď sa opätovne rozohnal, opätoval úder, v dôsledku čoho spadol poškodený na poklop. Obžalovaný poprel, aby ďalej pokračoval v útoku, t.j. aby kopol resp. ďalej udieral poškodeného, ktorý bol na zemi. Bol toho názoru, že poškodený si poranenia spôsobil pádom na poklop.

Poškodený U. M. potvrdil, že mal v uvedený deň požitý alkohol, vyčítal rýchlu jazdu autom obžalovanému po meste, začali sa vzájomne naťahovať a posledné si pamätá iba to, že sa prebral z bezvedomia. Odmietol a nepripustil, aby on mal obžalovaného udrieť. Pripustil, že policajtom, ktorí prišli na miesto povedal, že nič sa nestalo, lebo nechcel tento incident rozmazávať.

Svedok E. L. vypovedal, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu a bol aj iniciátorom konfliktu. Konanie obžalovaného bolo podľa neho intuitívne a správne lebo sa iba bránil. Pripustil, že incident mohol vidieť pán Q., resp. krčmár, ako aj svedok T..

Svedok C. Q. vypovedal, že incident podľa neho vyvolal poškodený a obžalovaný sa iba bránil. Svedok N. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že incident videl iba od momentu pádu poškodeného na zem a nevidel konanie, ktoré mu predchádzalo.

Svedok Ing. T. F. vypovedal, že vzhľadom na časový odstup od celej udalosti na jej priebeh si už nepamätá, iba vie, že tam bol vyslaný na zákrok. Zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania. Podobne vypovedal aj svedok T. Z..

Svedok Y. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si na detaily nepamätá. Vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná tvrdil, že vykonával službu spoločne s kolegom Z., a keď došli na miesto incidentu a začal vyťažovať ľudí, ktorí sa tam nachádzali, tak najviac mu informácii povedal obžalovaný V., lebo ostatní sa k priebehu incidentu vyjadriť nevedeli.

Svedok Y. N. vypovedal, že samotnú bitku nevidel, a videl iba to, ako poškodený ležal na zemi. Potvrdil, že poškodený mal poranenú peru a oko a obžalovaný sa držal za ruku, za päsť ruky, ktorú mal poranenú. Svedok Y. M. vypovedal, že samotný priebeh incidentu nevidel, nepočul žiaden krik ani nadávky. Videl iba poškodeného ležať na chrbte na betónovej platni.

Svedkyňa X. M. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že zotrváva na výpovedi z prípravného konania, v ktorej uviedla, že priebeh skutku nevidela. Tvrdila, že jej manžel - poškodený nie je konfliktný typ.

Svedok Š. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že počul, keď pil pivo pred pohostinstvom, že vznikla nejaká hádka. Keď vyšiel von, videl ako obžalovaný sotil poškodeného, ktorý spadol na betón a udrel si hlavu. Keď poškodený ležal na zemi, obžalovaný mu dal ešte jednu ranu rukou do oblasti hlavy a asi dvakrát ho kopol niekde do boku. Konanie obžalovaného vníma ako úder pod pás voči bezbrannému poškodenému. Útok obžalovaného nebol potrebný, lebo poškodený ležal na zemi. Jednoznačne potvrdil, že tam boli prítomní aj mladí chlapci A., Q. E. V..

Svedok M. V. vypovedal, že samotný priebeh skutku nevidel. Keď došiel na miesto, už tam bola prítomná záchranka a poškodený bol ošetrovaný. Dozvedel sa od obžalovaného, že poškodený ho hrubo provokoval.

Zo znaleckého posudku a z výpovedi znalca MUDr. H. Q., CSc. bolo zistené, že poškodený utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív v pravej okoloočnicovej oblasti s okoloočnicovou krvnou podliatinou, pomliaždenie očnej gule vpravo s nakrvácaním pod spojovku pravého oka, tržnú ranu v dolnej časti dolnej mihalnice pravého oka, tržnú ranu vo vnútornom očnom kútiku vpravo, zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunutím úlomkov a s prienikom vzduchu pod kožu tváre v podočnicovej a spánkovej oblasti, poškodenie podočnicového nervu vpravo, otras mozgu ľahkého stupňa a tržnopomliaždenú ranu na dolnej pere vľavo prenikajúcu do ústnej dutiny. Doba liečby poškodeného trvala od 29.8.2014 do 2.10.2014, t.j. 35 dní. Znalec jednoznačne potvrdil, že poranenia, ktoré utrpel poškodený museli byť spôsobené aspoň dvomi samostatnými útokmi. Najvážnejšie poranenie a to zlomenina spodiny očnice vpravo s posunutím úlomkov bolo spôsobené najpravdepodobnejšie úderom päsťou do oblasti pravého oka poškodeného silou väčšej intenzity. Takéto poranenie nevzniká pádom na zem. Ďalšie poranenia boli spôsobené pravdepodobne kopnutím do oblasti úst silou strednej intenzity. Je veľmi nepravdepodobné, aby takéto poranenie vzniklo pádom na zem, lebo v opačnom prípade by boli prítomné ďalšie typické poranenia ako odreniny tváre, brady a podobne.

Správne postupoval okresný súd, keď na základe takto vykonaného dokazovania kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zák. lebo obžalovaný naplnil skutkové podstaty citovaných trestných činov po stránke subjektívnej tým, že konal úmyselne, a po stránke objektívnej, že si bol vedomý svojho konania, ako i následkov.

K obhajobným tvrdeniam obžalovaného odvolací súd dodáva, že bolo jednoznačne preukázané, že to bol obžalovaný, ktorý silným úderom päsťou do oblasti oka udrel poškodeného, následkom čoho poškodený spadol a potom doňho aj kopol. Úder obžalovaného bol taký silný, že spôsobil zlomeninu spodiny očnice vpravo poškodenému. Dokonca i svedok Y. N. (č.l.191) tvrdil, že obžalovaný udrel silno poškodeného, lebo sa držal za ruku, ktorá ho po údere bolela. Tvrdenie obžalovaného, že konal v nutnej obrane bolo jednoznačne vyvrátené výpoveďou svedka T. a závermi znaleckého posudku. Obžalovaný nekonal v nutnej obrane lebo v útoku pokračoval voči poškodenému aj keď tento bezbranný ležal na zemi. Taktiež obžalovaný nebol nútený riešiť vzniknutý slovný konflikt úderom päsťou, lebo mohol situáciu vyriešiť, keďže bol triezvy aj iným spôsobom, mohol jednoducho odísť od poškodeného, neurobil to, práve naopak, mal záujem zaútočiť na poškodeného, ktorý to sám pokiaľ nestratil vedomie tvrdil, že cítil, že obžalovaný ho napadne. Útok obžalovaného po slovnom ataku poškodeného bol agresívny až brutálny a vôbec nebol opodstatnený vzniklou situáciou, lebo nebolo ani preukázané hodnoverným spôsobom, že poškodený chcel päsťou zaútočiť oproti obžalovanému. Tvrdenia svedkov A., Q. E. V. boli

aj zo strany odvolacieho súdu vyhodnotené ako účelové, v snahe pomôcť obžalovanému. Ich výpovede totiž sú v rozpore so závermi znaleckého posudku, o objektivite ktorého neboli žiadne pochybnosti. Z posudku jednoznačne vyplýva, že boli voči poškodenému vedené dva samostatné útoky, čo bolo odzrkadlené v zistených poraneniach poškodeného, pričom uvedení svedkovia tvrdili iba, že zo strany obžalovaného bol vedený iba jeden úder päsťou v rámci jeho sebaobrany. Naviac, svedkovia A. a Q. jemne upravovali svoje výpovede podľa potreby už v prípravnom konaní (č.l.44,52) v prospech obžalovaného.

Odvolací súd v ďalšom poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Rovnako odvolací súd nezistil pochybenia okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaného. Trest, ktorý bol obžalovanému uložený okresným súdom zodpovedá hľadiskám uvedeným v § 34 a nasl. Tr. zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku hodnotená plne, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom okresný súd pri výmere trestu zohľadnil aj jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a jednu priťažujúcu podľa § 37 písm. h) Tr. zák. Okresný súd správne dospel k záveru, že u obžalovaného S. V. sú splnené zákonné podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom. Trest vo výmere 10 mesiacov, ktorý bol obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov splní u obžalovaného účel trestu sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou. Taktiež zákonný je i výrok, ktorým podľa § 287 ods.1 Tr. por. bola uložená povinnosť obžalovanému nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 3.461,- Eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolania obžalovaného, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu, preto odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.