Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/274/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobkyne: Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. , zast.: Bartošík Šváby s.r.o., IČO: 35929049, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava 3, zast. KVASNICA Roman JUDr., advokát, s.r.o., IČO: 36866598, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, o zaplatenie 4 876,11 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni : 1. istinu v celkovej výške 4.876,11 eur 2. Úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne počnúc dňom 16.7.2015 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur 3. Úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne počnúc dňom 16.8.2015 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur 4. Úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne počnúc dňom 16.9.2015 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur 5. Úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne počnúc dňom 16.10.2015 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur 6. Úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne počnúc dňom 16.11.2015 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur 7. Úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne počnúc dňom 16.12.2015 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur 8. Úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne počnúc dňom 16.1.2016 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur 9. Úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne počnúc dňom 16.2.2016 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur 10. Úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne počnúc dňom 16.3.2016 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur 11. Úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne počnúc dňom 16.4.2016 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur 12. Úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne počnúc dňom 16.5.2016 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur 13. Úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne počnúc dňom 16.6.2016 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur 14. Úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne počnúc dňom 16.7.2016 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur 15. Úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne počnúc dňom 16.8.2016 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur 16. Úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne počnúc dňom 16.9.2016 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur 17. Úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne počnúc dňom 16.10.2016 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur

18. Úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne počnúc dňom 16.11.2016 do zaplatenia z časti istiny vo výške 286,83 eur všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tun. súdu dňa 13.12.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť jej žalovanú sumu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalobkyňa uzavrela dňa 30.1.1998 s odporcom zmluvu o dôchodku nazvanú „Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s.", predmetom ktorej je doživotné plnenie uplatneného nároku vo výške 8.641,-Sk mesačne vždy k 15. dňu nasledujúceho mesiaca až do dožitia navrhovateľky, pričom predmetom žalobou uplatneného nároku je nesplnená povinnosť za obdobie od júla 2015 do novembra 2016. 2. Súd 1. inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č.k.12 C 274/2016-36 zo dňa 16.02.2017, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že na vec sa vzťahujú ustanovenia § 27 ods. 8, § 116 a najmä § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a následne sa na vec aplikuje ustanovenie § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Plnenie Zmluvy o dôchodku sa stalo právne nemožné zo strany banky. Keďže účelom Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách je regulovať banky tak, aby bankový systém v štáte bol stabilný a bezpečný, zákon banke nepovoľuje plniť zmluvy bez protiplnenia pre banku s tým, že ak aj taká zmluva nie je uzatvorená pri bankovej činnosti alebo pri podnikaní banky, tak jej plnenie je zakázané. Ustanovenie § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou tohto zákona zákonodarca neobmedzil len na bankové činnosti banky alebo podnikanie banky, pretože také obmedzenie tu nie je uvedené. Ustanovenie § 27 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách sa pri aplikácii ustanovenia § 119 ods. 3 zoberie na zistenie druhov plnení, ktoré banka ďalej nesmie plniť. Je zrejmé, že zákonné bankové činnosti banky nie sú banke zakázané, a zakázané sú práve plnenia, ktoré sa týmto bežným činnostiam vymykajú. Teda je zakázané plnenie zmluvy bez protiplnenia, akou je aj zmluva o dôchodku, ktorá svojou podstatou protiplnenie ani neumožňuje. Nie je možné obísť normu verejného práva, akou je Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách sa na vec použije, pretože je to dané znením ustanovenia § Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému. Skutočnosť, že aj v tejto veci ide o vzťahy súvisiace s organizáciou, riadením, resp. podnikaním žalovaného - banky so sídlom na území Slovenskej republiky (teda vzťahy vymenované v ustanovení § 1 zákona o bankách), je preukázaná v konaní predloženým listinným dôkazom, ktorý označujeme ako dôkaz, a to Štatútom Podporného dôchodkového fondu X. ktorý bol účinný od 1.7.1993, v ktorého článku 1. sa uvádza, že podporný dôchodkový fond Slovenskej štátnej sporiteľne (SŠTSP) slúži, okrem iného, na podporu stabilizácie pracovníkov SŠTSP. Podpora stabilizácie pracovníkov banky je vzťahom nepochybne súvisiacim s organizáciou a riadením žalovaného ako banky. Je zrejmé, že zmluvu o dôchodku banka neuzatvorila pri bankovej činnosti banky, pretože poskytovanie plnenia bez protiplnenia nie je bankovou činnosťou. Takýto zákonný zákaz je logický a potrebný aj z dôvodu, že jeho účelom je ochrániť vklady klientov v bankách, pretože nie je prípustné, aby sa klienti banky svojim vkladmi skladali žalobkyni na plnenia zo Zmluvy o dôchodku. Zároveň je plnenie Zmluvy o dôchodku tiež hospodársky neodôvodnené . Banka, v tomto prípade žalovaný, na takýto záväzok ani jeho plnenie nemá žiaden hospodársky dôvod. Takto sú splnené dve zo samostatných podmienok, ktoré zmluvu o dôchodku, vzhľadom na jej právny obsah a charakter, banke znemožňujú uzatvoriť a pokiaľ je uzatvorená, tak plniť. Žalovaný je bankou. Súd by nemal prihliadať v konaní na predkladaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, pretože ním nie je viazaný a takýmto výkladom práva je porušená ochrana vlastníckeho práva žalovaného, pretože vlastníckemu právu žalovaného neposkytuje rovnakú právnu ochranu, akú má garantovanú právnym poriadkom SR. Podľa ustanovenia § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Podľa ustanovenia § 27 ods. 8 Zákona č. 48312001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre

nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky. .Podľa ustanovenia § 119 ods. 3 Zákona č. 48312001 Z.z. o bankách, banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov; Konštatujeme, že žalovaný je bankou, ktorej zákon neumožňuje poskytovať hospodársky neodôvodnené plnenia, ani plnenia zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, pričom záväzok na vyplácanie určitého dôchodku podľa ustanovenia § 842 Občianskeho zákonníka je svojou povahou jednostranným záväzkom bez hospodárskeho dôvodu, zároveň bez akéhokoľvek protiplnenia od prijímateľa tohto plnenia. Zmluva o dôchodku je uzatvorená bez protiplnenia pre žalovaného, okrem toho pre plnenie záväzku banky zo Zmluvy o dôchodku neexistuje hospodársky dôvod (§ 27 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách). Aplikovanie Zákona o bankách nie je možné právne vylúčiť na žiadny právny vzťah, ktorého zmluvnou stranou je banka. Je v tomto ohľade nepodstatné, akého právneho postavenia je žalobkyňa voči banke, keďže Zákon o bankách nepozná pri aplikovaní ustanovenia § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou žiadne výnimky. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s obsahom na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov (Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu zo dňa 30.1.1998, žiadosť žalobkyne o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu X. zo dňa 30.1.1998, štatút Podporného dôchodkového fondu odporcu zo dňa 1.7.1993, Dodatok č. 1 zo dňa 19.4.1994, Dodatok č. 2 zo dňa 1.12.1996, Výpoveď zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu X.. zo dňa 26.10.2009, Príkazný list generálneho riaditeľa odporcu č. 5/1993 zo dňa 20.7.1993, usmernenie k Podpornému dôchodkovému fondu a dodatok k usmerneniu, výpis z OR odporcu, a na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav : 4. Strany sporu uzavreli dňa 30.1.1998 v zmysle § 842 až 844 Občianskeho zákonníka zmluvu o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu X., na základe ktorej sa navrhovateľovi doživotne založilo právo na vyplácanie dôchodku odporcom. Vznik Podporného dôchodkového fondu X.. a jeho štatútu boli starostlivo a dlhodobo pripravované za účelom odškodnenia dlhoročných zamestnancov, ktorí po uzavretí takejto zmluvy nastúpili do starobného dôchodku. V predmetnej zmluve nebola dohodnutá možnosť výpovede, čo znamená, že obe zmluvné strany pri jej uzatváraní nemali záujem v budúcnosti ju vypovedať. Žalobkyňa v čase uzatvárania zmluvy nebola v pracovnom pomere so žalovaným, ale bola už dôchodkyňou 5. Žalobkyni bola neskôr žalovaným doručená výpoveď zo dňa 26.10.2009 s tým, že ako dôvod výpovede bolo uvedené ust. § 582 Občianskeho zákonníka a za deň skončenia zmluvného vzťahu zohľadniac trojmesačnú výpovednú dobu bol určený 31.3.2010. Žalovaný žalobkyni nezaplatil plnenie za rozhodné obdobie, t.j. júl 2015 až november 2016. 6. Súd ďalej zistil, že uzavretiu zmluvy predchádzala žiadosť samotnej žalobkyne o plnenie, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy s tým, že zmluva i žiadosť sú vypracované vo forme formulárov pripravených žalovaným, vypracovaných jeho zamestnancami, ktorí realizovali i všetky praktické úkony s dotknutými zamestnancami pri uzatváraní zmlúv. V žiadosti žalobkyne tvoriacej súčasť zmluvy je uvedené jej meno a priezvisko, ako i ďalšie identifikačné údaje, a to rodné číslo, bydlisko, výška dôchodku, samotná zmluva potom v časti oprávneného obsahuje len meno a priezvisko žalobkyne, ďalej číslo jej účtu, na ktorý jej žalovaný plnenie titulom predmetnej zmluvy i zasielal. Predmetom zmluvy bolo doživotné plnenie žalobkyni žalovaným ako povinným z uplatneného a priznaného nároku na plnenie z podporného dôchodkového fondu podľa štatútu vo výške 8 641 Sk mesačne k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia žalobkyne. 7. Zo štatútu podporného dôchodkového fondu odporcu zo dňa 1.7.1993 mal súd za preukázané, že žalovaný zriadil podporný dôchodkový fond slúžiaci na podporu zabezpečenia životnej úrovne, ktorú pracovníci odporcu dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti, kvality ich práce a podporu stabilizácie pracovníkov odporcu. Podľa čl. II ods. 4 plnenie prislúcha pracovníkovi, ktorý a) rozviazal pracovný pomer s odporcom z dôvodu prvého odchodu do starobného dôchodku, b) ktorému vznikol nárok na výplatu starobného alebo invalidného dôchodku a tento sa mu skutočne začal vyplácať, c) bol nepretržite v hlavnom pracovnom pomere u odporcu najmenej 10 rokov. Podľa čl. II ods.6 plnenie je nárokové a pracovníci si ho uplatňujú na základe žiadosti prostredníctvom mestskej pobočky odporcu. 8. Súd ďalej zistil, že žiadosť žalobkyne o plnenie zo dňa 30.01.1998 je podpísaná riaditeľom MsP X. a pracovníkom za personálny útvar, ďalšie spisovanie zmluvy navrhovateľka žiadnym svojim konaním neovplyvnila a ani ovplyvniť nemohla vzhľadom na postup daný štatútom. 9. Žalovanú sumu súd prepočítal v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá z.č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike.

10. Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne pred súdom bolo zistené, že sa v celom rozsahu pridržiava žaloby, platnosť zmluvy trvá, výpoveď zo zmluvy doručená žalovaným je neplatná. Má za to, že nárok žalobkyne je dôvodný v plnom rozsahu. Súd je s vecou oboznámený, nakoľko žalobkyňa pred tun. súdom viedla okrem tohto konania viedla už tri ďalšie súdne konania, týkajúce sa vyplatenia plnenia zo spornej zmluvy o dôchodku, v ktorých si uplatnila svoje nároky na tom istom skutkovom a právnom základe, iba za iné časové obdobia a tieto sa skončili jej plným procesným úspechom. Žalobe žiadala vyhovieť v plnom rozsahu, trovy konania si uplatnila. 11. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného súd zistil, že so žalobou nesúhlasia, z dôvodov uvedených v podanom odpore a žiadajú ju zamietnuť. 12. Predmetom nároku uplatneného žalobkyňou je právo na zaplatenie peňažnej sumy ako splátky dôchodku titulom Zmluvy o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu, ktorú súd posúdil ako zmluvu o dôchodku podľa § 842 a nasl. Občianskeho zákonníka. 13. Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. 14. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 17. Podľa § 842 Občianskeho zákonníka zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku. 18. Podľa § 843 Občianskeho zákonníka zmluva o dôchodku sa musí uzavrieť písomne. 19. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 20. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. 21. Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetnom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. 22. V prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že ide o zmluvu o dôchodku, uzavretú v zmysle ustanovenia § 842 a nasl. Občianskeho zákonníka, zmluvu na dobu určitú a neurčitého trvania (do doživotia) a preto ju nebolo možné vypovedať v zmysle ustanovenia § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o dôchodku upravená v ustanovení § 842 a nasl. Občianskeho zákonníka je zmluvou, z povahy ktorej vyplýva, že je uzavretá na určenú dobu neurčitého trvania, alebo na doživotne. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobnej veci odmietol podané dovolanie a dospel k záveru, že zmluva bola uzatvorená platne, výpoveď považoval za neplatnú a zároveň uviedol, že na daný právny vzťah nemožno aplikovať zákon o bankách (6Cdo 50/2013). Ústavný súd Slovenskej republiky v už citovanom náleze č. k. II.ÚS 26/2013-33 uviedol, že dojednanie zmluvy je potrebné nepochybne považovať za dojednanie zmluvy na dobu určitú, že by bolo v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy zmluvy o dôchodku pripustiť, aby istota poskytovania dôchodku poskytovanej osobe bola narušená možnosťou povinnej osoby kedykoľvek zmluvný vzťah ukončiť. Výpoveď zo zmluvy je neplatná, žalovaný je povinný naďalej zo zmluvy plniť, preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovaných splátok dôchodku. 23. S argumentáciou žalovaného, že zmluva zanikla pre nemožnosť plnenia, sa súd nestotožnil. Podľa ustanovenia § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. V danom prípade sa však plnenie nestalo nemožným. 24. Podľa ustanovenia § 27 ods. 8 zákona o bankách (zákona, ktorý upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému) banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky

neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky. 25. Treba poznamenať, že ustanovenie § 27 ods. 8 zákona o bankách je všeobecným ustanovením vo vzťahu banka a jej klienti, avšak v prejednávanom prípade súd posudzuje vzťah žalovaného ako banky a jej bývalého zamestnanca, nie klienta banky, pričom tento vzťah môže byť rámcovo upravený Občianskym zákonníkom, prípadne iným právnym predpisom. Ustanovenie § 27 je zaradené v zákone o bankách v časti označenej ako požiadavky na podnikanie banky a pobočky zahraničnej banky, aj z tohto zaradenia je zjavné, že sa nevzťahuje na vzťahy upravené zmluvou o dôchodku. Plnenie zo zmluvy o dôchodku, z dôchodkového fondu vytvoreného na podporu bývalých zamestnancov žalovaného, nie je v rozpore s ustanovením § 27 ods. 8 v spojení s ustanovením 119 ods. 3 zákona o bankách. Treba prisvedčiť argumentácii žalobkyne, že zákon o bankách žiadnym spôsobom neeliminuje oprávnenie bánk použiť, po splnení zákonných povinností, čistý zisk podľa vlastného uváženia a disponibilný zisk rozdeliť v podobe dividend a tantiém svojim akcionárom, členom predstavenstva, respektíve rozhodnúť aj o použití časti zisku na doplnenie fondu, ktorý sám zriadil a z ktorého je vyplácané plnenie zo zmlúv o dôchodku. Zmluva o dôchodku nie je právnym úkonom, ktorého predmetom je nemožné plnenie v zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ani zmluvou uzatvorenou za nápadne nevýhodných podmienok a preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu dôchodku za obdobie od júla 2015 do novembra 2016. 26. Keďže žalovaný netvrdil a teda ani nepreukázal iný dôvod platnosti predmetnej zmluvy, súd má túto za platnú a účinnú a zmluvné strany si musia podľa nej poskytovať plnenia, t.j. nárok žalobkyne opätovne vyhodnotil súd za dôvodný. 27. Z listinných dokladov mal teda súd za preukázané, že predmetná zmluva bola vyhotovená v písomnej forme v súlade s § 842 ods. 2, § 40 ods. 1 Obč. zák. a zároveň spĺňala ďalšie požadované náležitosti pre zachovanie formy, pretože bola podpísaná oprávnenými osobami. Za žalovaného ako právnickú osobu podpísal Zmluvu jej zamestnanec v rámci svojej obvyklej pracovnej činnosti. Ustanovenie § 20 ods.2 Obč. zák. v záujme ochrany dobromyseľnosti žalobkyne však vyhlasuje za platný právny úkon urobený právnickou osobou /žalovaným / aj taký právny úkon, pri ktorom došlo k excesu, ak sa tento úkon zamestnanca odporcu výslovne týka predmetu činnosti právnickej osoby, čo mal súd preukázané, a zároveň len vtedy, ak sa jedná o prekročenia, o ktorom žalobkyňa nemohla vedieť, ktorú vedomosť žalobkyne žalovaný nepreukázal. 28. Súd mal lustráciou za preukázané, že pred žalobkyňa pred tun. súdom viedla voči žalovanému tri súdne konania z titulom predmetnej zmluvy, len za iné obdobia nevyplatenia dôchodku a to č. k. 12C/107/2010, 9C /215/2012, 44C/471/2015, všetky boli rozhodnuté v prospech žalobkyne a sú právoplatne skončené. Súd v zhode s čl. čl. 2 konštatuje, že ochrana porušených práv musí byť spravodlivá a účinná, aby bol naplnený princíp právnej istoty, čo je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; súd v danom prípade nezistil odlišné skutkové a právne osobitosti prípadu tak, aby musel rozhodnúť inak.

29. O príslušenstve pohľadávky, úrokoch z omeškania, súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších prepisov. Preto súd priznal žalobkyni úroky z omeškania vo zákonnej výške, vždy od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých splátok dôchodku, až do zaplatenia.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.