Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-16-2022.pdf
PDF · 80.09 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v trestnej veci obžalovaného Y. M., nar. XX.XX.XXXX v U. Q., trvale bytom N. nad Q., W. XXX/X, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS U. od XX.X.XXXX, o obžalobe okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky 1Pv 484/21/4404-40 zo dňa 4.4.2022, na hlavnom pojednávaní dňa 19.5.2022, takto
rozhodol:
Obžalovaný Y. M. , nar. XX.XX.XXXX v U. Q., trvale bytom N. nad Q., Ul. W. č. XXX/X, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody U. od XX.XX.XXXX
je v i n n ý , ž e
dňa 26.11.2021 v čase približne o 18.45 hod. na Ulici W. č. XXX/X N. nad Q., po tom, čo mal na dvore domu krátku hádku s poškodeným R. M., narodeným XX.XX.XXXX trvale bytom U. Q., prechodne bytom N. nad Q., L. číslo XX, tak v čase, keď rúbal drevo na dvore, vykrikoval na poškodeného R. M., ktorý bol v dome u A. M., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom N. nad Q., W. číslo XXX/X, že dnes nepôjde domov, že ho zabije, pričom v čase keď odchádzal poškodený z domu, tak obžalovaný so sekerou v ruke toto vidiac pristúpil k vchodovým dverám domu, kde býva A. M. a v momente, keď poškodený otváral dvere na dome, z predsiene domu, ktorými sa vchádza do strednej časti rodinného domu, do obydlia A. M., tak touto sekerou , ktorú držal v ruke, jedenkrát udrel poškodeného ostrou časťou sekery s dĺžkou čepele 19,50 cm a dĺžkou drevenej rukoväte 80 cm do oblasti tváre, priamo do nosa, pričom po útoku pustil sekeru na zem a ušiel preč, čím takto spôsobil poškodenému R. M. zranenia a to sečnú ranu tváre - nosa v dĺžke 4 cm, smerujúce od koreňa nosa až po hornú peru, ktorá zasahuje až na nosové kosti, pričom došlo aj k zlomeniu nosových kostí s dobou liečby a práceneschopnosti 4 týždne, pričom podľa záverov znaleckého posudku a výpovede znalca, ak by bol útok sekerou vedený vyššie, na oblasť čela alebo temena hlavy, stredne silnou intenzitou, mohlo dôjsť k ťažkému poraneniu lebkovej klenby s možným poškodením mozgu - životne dôležitého orgánu, prípadne až k život ohrozujúcim zraneniam.
teda
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo
tým spáchal
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona
Za to sa odsudzuje
Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (pri zistení poľahčujúcich okolností § 36 písmeno l) Trestného zákona a nezistení priťažujúcej okolnosti § 37 Trestného zákona) k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky dňa 5.4.2022 podal na Okresný súd Nové Zámky obžalobu 1Pv 484/21/4404-40 zo dňa 4.4.2022 na obžalovaného Y. M., U.. XX.XX.XXXX H. U. Q., F. R. N. U. Ž.B., W. XXX/5 pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 26.11.2021 v čase približne o 18.45 hod. na Z. W. Č.. XXX/X N. U. Ž., po tom, čo mal na dvore domu krátku hádku s poškodeným R. M., U. XX.XX.XXXX F. R. U. Q., D. R. N. U. Ž., L. Č. XX, tak v čase, keď rúbal drevo na dvore, vykrikoval na poškodeného R. M., L. R. H. N. Z. A. M., U. XX.XX.XXXX, F. R. N. U. Ž., W. Č. XXX/X, že dnes nepôjde domov, že ho zabije, pričom v čase keď odchádzal poškodený z domu, tak obžalovaný so sekerou v ruke toto vidiac pristúpil k vchodovým dverám domu, kde býva A. M. a v momente, keď poškodený otváral dvere na dome, z predsiene domu, ktorými sa vchádza do strednej časti rodinného domu, do obydlia A. M., tak touto sekerou , ktorú držal v ruke, jedenkrát udrel poškodeného ostrou časťou sekery s dĺžkou čepele 19,50 cm a dĺžkou drevenej rukoväte 80 cm do oblasti tváre, priamo do nosa, pričom po útoku pustil sekeru na zem a ušiel preč, čím takto spôsobil poškodenému R. M. zranenia a to sečnú ranu tváre - nosa v dĺžke 4 cm, smerujúce od koreňa nosa až po hornú peru, ktorá zasahuje až na nosové kosti, pričom došlo aj k zlomeniu nosových kostí s dobou liečby a práceneschopnosti 4 týždne, pričom podľa záverov znaleckého posudku a výpovede znalca, ak by bol útok sekerou vedený vyššie, na oblasť čela alebo temena hlavy, stredne silnou intenzitou, mohlo dôjsť k ťažkému poraneniu lebkovej klenby s možným poškodením mozgu - životne dôležitého orgánu, prípadne až k život ohrozujúcim zraneniam.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 19.5.2022 urobil v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku vyhlásenie o vine, teda sa priznal k spáchaniu trestného činu, preto súd dokazovanie ohľadne skutku v zmysle § 257 odsek 8 Trestného poriadku nevykonal.
Súd uznal obžalovaného vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, keď obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného zločinu.
Súd vykonal dokazovanie ohľadne výšky trestu, ktoré dokazovanie vykonal čítaním znaleckého posudku, oboznámením listinných dôkazov.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom strán bol čítaný znalecký posudok č. 11/2022 vypracovaný znalcom RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD. Znalcom z odboru psychológia, ktorý v záveroch znaleckého posudku konštatoval, že intelekt obvineného sa nachádza v pásme výrazného podpriemeru avšak presahuje očakávanie vzhľadom k úrovni formálneho vzdelania a sociálno pracovnej adaptácie. Nie je dôvod sa domnievať, že by sa podpriemerný intelekt podieľal na motivačnom predpolí skutku. Ďalej znalec konštatoval, že obvinený má sklony k agresii. Ide o impulzívne správanie, teda na jeho podobe sa podieľa hlavne narušenie kontroly. Uvedené súvisí s nezrelou nestabilnou emotivitou so zvýraznením čŕt impulzivity. Miera empatie obvineného voči iným osobám zodpovedá zníženej emočnej diferencovanosti s redukciou vyšších citov, je znížená. Emočné nestabilita a impulzivita je rizikom pri tendencii správať sa spôsobom, ktorý nie je v zhode so spoločenskými požiadavkami, alebo očakávaniami väčšinovej spoločnosti. Takto je jeho správanie nevyspytateľné z pohľadu okolia, čo zvyšuje mieru jeho nebezpečnosti pri pobyte na slobode. Uvedené potvrdzuje charakter priestupkov.
Riziko recidívy je zvýšené. Nie je možné jednoznačne odmietnuť možnosť resocializácie. Neboli zistené znaky pre závažnú duševnú poruchu.
Podľa odpisu registra trestov nemá obžalovaný v registri žiaden záznam. V evidencii priestupkov má 5 záznamov, pričom sa jedná o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, kedy pri páchaní priestupkov mal napadnúť iných spoluobčanov. Podľa správy z obce N. U. Ž. je obžalovaný k trvalému pobytu prihlásený v obci, pochádza z viacpočetnej rómskej rodiny, je slobodný, nemajetný, nezamestnaný. Nebol riešený za priestupok, požívanie alkoholu u neho zistené nebolo.
Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd ukladal trest podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, kde je základná trestná sadzba trestu odňatia slobody v trvaní 4 až 10 rokov. Súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný k spáchaniu skutku priznal a tento oľutoval. I napriek tomu, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný nemohol súd prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť § 36 písmeno j) Trestného zákona, teda že viedol riadny život, keďže bol v minulosti obžalovaný postihnutý za spáchanie 5 priestupkov, ktoré niesli v sebe prvky agresie a útoku voči iným osobám, čo je teda rovnakým znakom ako i pri predmetnom trestnom čine, ku spáchaniu ktorého sa obžalovaný priznal. Súd nevzhliadol žiadne priťažujúce okolnosti. V zmysle § 38 odsek 2 Trestného poriadku prihliadol súd na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona súd pri prevažujúcom pomere okolností poľahčujúcich znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3, teda upravená trestná sadzba následne bola v rozmedzí 4 až 8 rokov (120-48= 72, 72/3=24, 120-24=96 mesiacov teda 8 rokov).
Súd uložil trest na samej dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, kedy je súd názoru, že takto uložený trest je dostatočným trestom na ochranu spoločnosti, ako i na nápravu páchateľa. Súd ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, kedy je súd názoru, že vzhľadom k osobe obžalovaného je potrebné ukladať trest nepodmienečný a to i s poukazom na znalecký posudok, keď u obžalovaného bola konštatovaná agresivita, bolo konštatované, že pobyt na slobode môže byť pre spoločnosť nebezpečný a zároveň bola konštatovaná i možnosť resocializácie, teda je predpoklad, že práve vo výkone trestu odňatia slobody v konkrétnom ústave sa obžalovaný môže polepšiť a nadobudnúť iné sociálne zvyky ako mal v prostredí, kde doposiaľ žil a primeraný program (zaradenie do pracovnej činnosti a iné) môžu u neho pozitívne vplývať. Súd poukazuje i na ďalšie skutočnosti, pre ktoré bolo potrebné uložiť trest minimálne na dolnej hranici trestnej sadzby a to i napriek tomu, že sa jedná o osobu doposiaľ netrestanú, a to je samotná skutočnosť, že obžalovaný sa v minulosti dopustil spáchania niekoľkých priestupkov, ktoré sa vyznačovali aj určitou mierou agresivity voči iným, a jeho konanie, ktoré spočinulo až do pokusu predmetného trestného činu, tak malo stúpajúci charakter, a je teda potrebné na ochranu spoločnosti zamedziť pobytu obžalovaného na slobode a je potrebné ho týmto spôsobom prevychovať.
Súd podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže sú splnené podmienky uvedené v predmetnom ustanovení, teda že obžalovaný v predchádzajúcich 10 rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).