Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_15Cpr-3-2014.pdf
PDF · 93.01 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cpr/3/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: W.. Q. N., nar. X.X.XXXX, bytom N.- I. M., O. E. XXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Štefan Bende, advokát, AK Komárno, Dunajské nábrežie 2557/28 proti žalovanému: L. - N, s.r.o., Záhradnícka 16, Komárno, IČO:36 521 949, právne zastúpený: AK MS, s.r.o. Galandova 3, Bratislava, IČO:47 237 767 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným listom zo dňa 26.2.2014 z dôvodu § 68 Zákonníka práce, ktorým bol skončený pracovný pomer žalobcu dňa 28.2.2014 je neplatný a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Zároveň sa dožadoval zaplatenia náhrady mzdy. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol u žalovaného spoločníkom, a jedným z dvoch konateľov spoločnosti, ktorú funkciu vykonával do dňa 11.3.2013 a dňa 15.3.1999 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu (ďalej i pracovná zmluva). Ďalej uviedol, že od roku 2013, konkrétne od 28.2.2013 do 9.2.2014 bol žalobca práceneschopný, pričom ukončenie práceneschopnosti oznámil osobne žalovanému.
V žalobe ďalej uviedol, že pracovnou zmluvou mu vznikol pracovný pomer u žalovaného, pričom pracovná pozícia mala byť konateľ spoločnosti, pričom obsahom práce malo byť konanie v mene spoločnosti, zabezpečiť chod práce, rokovať so zákazníkmi, zvolávať valné zhromaždenie, vykonávať rozhodnutia valného zhromaždenia, predkladať valnému zhromaždeniu návrh výročnej správy a iné.
Ako posledné uviedol, že dňa 7.3.2014 mu bola od žalovaného doručená zásielka obsahujúca tri listy, ktorými žalovaný v pozícii zamestnávateľa ukončil so žalobcom v pozícii zamestnanca pracovný pomer. Jednalo sa o dopis obsahujúci dohodu o skončení pracovného pomeru, ako i o list obsahujúci skončenie pracovného pomeru podľa § 68 zákonníka práce a upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny.
V žalobe žalobca poukázal na skutočnosti pre ktoré považuje skončenie pracovného pomeru za neplatné, a to z dôvodu, že k opätovnému porušeniu pracovnej disciplíny nemohlo prísť, ak v čase od 28.2.2013 do 9.2.2014 bol práceneschopný. Ukončenie podľa § 68 zákonníka práce nastať nemohlo z dôvodu, že nenastúpil do práce, nakoľko podľa názoru žalobcu odovzdal ukončenie práceneschopnosti a zároveň predložil i potvrdenie o podaní žiadosti na priznanie invalidného dôchodku a zároveň žalobca namietal, že skončenie pracovného pomeru podľa § 68 nie je možné dohodou, nakoľko sa jedná o okamžité skončenie pomeru.
Za prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a dôkazy, za ktoré označil: výpis z obchodného registra, pracovnú zmluvu, dohoda o skončení pracovného pomeru, skončenie pracovného pomeru, upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a oznámenie stanoviska ku skončeniu pracovného pomeru.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že poprel uplatnený nárok žalobcu, pretože nemá nárok žalobcu oporu ani v skutkovom stave a ani v právnych predpisoch.
3. Na pojednávaní dňa 17.2.2016 žalovaný uviedol, že predmet konania neexistuje, nakoľko pracovná zmluva bola uzavretá na pozíciu konateľ spoločnosti a podľa názoru žalovaného takáto zmluva nemôže byť platná a k samotnému zániku funkcie konateľa prišlo podľa názoru žalovaného ukončením funkcie.
Na pojednávaní žalobca uviedol, že niekedy v roku 1996-1997 medzi ním a konateľom žalovaného Ing. Szabóm bola uzavretá mandátna zmluva na výkon funkcie konateľa, za ktorú funkciu mal poberať odmenu 5000 Sk a pritom mal ešte dostávať plat vo výške 25 000 Sk za výkon práce v pozícii generálny riaditeľ. Následne v roku 1999 podpísal pracovnú zmluvu, ktorú mal diktovať Ing. Szabó svojej sekretárke, pričom pán Kantha mal upozorniť na nesprávnosť označenia druhu práce. Žalobca uviedol, že spoločnosť interne riadil.
Konateľ žalovaného Ing. Szabó na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tvrdením žalobcu. So žalobcom spolupracuje od roku 1992, nakoľko sú švagrami. Uviedol, že medzi spoločníkmi t.j. medzi ním a žalobcom nebolo stanovené kto čo koná. Uviedol, že spolu so žalobcom pracovali ako konatelia v spoločnosti REAL - N, s.r.o. Následne založili dcérsku spoločnosť Dunaj Petrol Trade, a.s., a podelili si funkcie s tým, že Ing. Szabó mal zabezpečovať podnikanie a chod spoločnosti Dunaj Petrol Trade a žalobca spoločnosti REAL-N. Pritom i Ing. Szabó mal v spoločnosti podpísanú pracovnú zmluvu na pozíciu konateľ a bral za túto prácu odmenu. V spoločnosti Dunaj Petrol Trade, a.s., mal žalobca pracovnú zmluvu na pozíciu člen predstavenstva a poberal za danú funkciu odmenu, ktoré odmeny boli riadne vykázané za účelom účtovníctva a odvodov. Ďalej podotkol, že pracovnú zmluvu bezprostredne nediktoval. Poukázal i na to, že v pracovnej zmluve rozsah prác písomne dohodnutý nebol. Ďalej uviedol že do 1.3.2014 nikto nie je v pracovnom pomere u žalovanej spoločnosti, s každým bol ukončený pracovný pomer.
Právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že vzťah žalobcu ku spoločnosti je vzťahom výsostne podľa obchodného zákonníka, pričom sa jedná o absolútny vzťah medzi konateľom a spoločnosťou a pracovná zmluva sa nemôže vzťahovať na výkon funkcie konateľa, jedná sa o neplatný právny úkon podľa § 66 ods. 3 k § 133 Obchodného zákonníka a v danej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3SŽF 80/2008 a na rozhodnutie 5Cdo 52/1997, z ktorých vyplýva, že funkciu konateľa nemožno vykonávať v pracovnom pomere. Okrem toho poukázal i na rozsudok Vrchného súdu v Prahe publikované pod R 13/1995.
4. Na pojednávaní dňa 22.9.2017 súd vykonal dokazovanie oboznámením časti listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, pričom však na hodnotenie sporu použil i ďalšie listinné dôkazy, ktoré tvoria spis, nakoľko v zmysle § 204 CSP nie je potrebné vykonávať dôkaz listinami, ktorých obsah nebol spochybnený protistranou.
5. Z vykonaného dokazovania z výpisov z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť REAL - N, s.r.o., bola založená dvoma spoločníkmi a to Ing. Kamil Szabó a Mgr. Gejza Kantha, pričom spoločnosť bola založená dňa 22.7.1997. Počnúc od 22.7.1997 do 11.3.2013 vykonávali funkciu konateľa spoločne Ing. Kamil Szabó a Mgr. Gejza Kantha a po tomto období sa stal jediným konateľom Ing. Szabó, pričom ako spoločník zostal evidovaný popri Ing. Szabóovi i Mgr. Kantha.
Dňa 15.3.1999 uzatvoril Mgr. Gejza Kantha so spoločnosťou REAL-N, s.r.o., pracovnú zmluvu, podľa ktorej mal nastúpiť do práce 15.3.1999 na dohodnutú prácu konateľ spoločnosti s r.o., na miesto výkonu Komárno Záhradnícka 16. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, bez skúšobnej doby s dohodnutým základným platom 25 000 Sk.
Prípisom zaslanie dohody o skončení pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b ZP spoločnosť REAL-N, s.r.o. oznámila Mgr. Kanthovi, že dňom 28.2.2014 je účinné skončenie pracovného
pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko po vypršaní PN pán Kantha nenastúpil do práce a čerpal dovolenku, ktorú mu nik nepovolil a neschválil.
Listom zo dňa 12.2.2014 spoločnosť REAL-N, s.r.o., zaslala Mgr. Kanthovi upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré porušenie malo spočívať v tom, že po ukončení pracovnej neschopnosti t.j. 10.2.2014 nenastúpil do pracovného pomeru a ani iným dokladom neospravedlnil svoju absenciu.
Listinou zo dňa 26.2.2014 nazvaná Skončení Pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce chcel žalovaný ukončiť pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.3.1999, pričom podľa tejto dohody mal pracovný pomer skončiť dňa 26.2.2014, avšak na dohode absentuje podpis žalobcu, t.j. podpis Mgr. Kantha.
Z potvrdenia o zamestnaní vyplýva, že Mgr. Kantha pracoval v období od 15.3.1999 do 28.2.2014 pre spoločnosť REAL-N, s.r.o., na pozícii generálny riaditeľ.
6. Podľa § 251 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. zákonník práce v znení k 15.3.1999 v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú jednotku alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce.
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení k februáru 2014 zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení k februáru 2014 zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. Podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení k februáru 2014 neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
7. V danom prípade sa súd musel v prvom rade zaoberať otázkou včasnosti podania žaloby na súd, nakoľko zamestnanec (žalobca) sa môže domáhať určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru v prekluzívnej dvojmesačnej lehote, ktorá začína plynúť od okamihu, kedy mal pracovný pomer skončiť. To znamená, že neskoršie podanou žalobou by sa súd nemal zaoberať, nakoľko právo domáhať sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zaniklo. V danej súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote, nakoľko k okamžitému skončeniu pracovného pomeru malo prísť dňom 7.3.2014, kedy boli zamestnancovi (žalobcovi) doručené listiny, z ktorých obsahu vyplýva okamžité ukončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 Zákonníka práce a žaloba bola podaná dňa 28.4.2014, teda pred uplynutím dvoj mesačnej lehoty. Súd vychádza z tvrdení žalobcu a zo znenia samotnej žaloby, kedy žalobca píše, že listiny, ktorými bol ukončený pracovný pomer prevzal dňa 7.3.2014, pričom žalovaný žiadnym spôsobom uvedený dátum nespochybnil resp. nepreukázal, že k prevzatiu listín a teda i ku skončeniu pracovného pomeru prišlo skôr alebo neskôr, nakoľko okamžité skončenie pracovného
pomeru nastáva okamihom, kedy oznámenie o skončení pracovného pomeru príde druhej strane, v danom prípade deň, kedy bolo doručené zamestnancovi.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 22.7.1997 vznikla spoločnosť REAL- N, s.r.o., ktorú spoločne založili Mgr. Gejza Kantha a Ing. Kamil Szabó, teda obaja boli spoločníkmi v spoločnosti a zároveň obaja boli v pozícii konateľ, a to až do 11.3.2013 kedy sa jediným konateľom spoločnosti stal Ing. Szabó. Pán Mgr. Gejza Kantha uzatvoril dňa 15.3.1999 pracovnú zmluvu na výkon práce konateľ spoločnosti, s.r.o. (výpis z obchodného registra, pracovná zmluva).
V ďalšom sa súd musel zaoberať otázkou platnosti resp. neplatnosti pracovnej zmluvy a s tým spojenou otázkou vzniku pracovného pomeru medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, nakoľko iba v prípade ak bol pracovný pomer uzavretý platne, je možné domáhať sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, keďže v prípade ak platne nevznikol pracovný pomer, potom ani následné ukončenie neplatného pracovného pomeru nie je dané, nakoľko sa nemôže ukončiť pomer (právny vzťah), ktorý v zásade ani nevznikol. V daných súvislostiach je súd názoru, že pracovná zmluva zo dňa 15.3.1999 nie je zmluvou platnou, a teda na jej základe nemohol vzniknúť platný pracovný pomer, a tým nebola daná povinnosť zamestnávateľa (žalovaného) ukončiť pracovný pomer. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v pracovnej zmluve zo dňa 15.3.1999 bolo ako druh práce uvedené konateľ spoločnosti, s.r.o., pričom uvedený druh práce nie je prácou v zmysle ustanovení zákonníka práce, ale sa považuje za druh činnosti, ktorý sa spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa obchodného zákonníka (§66 Obchodného zákonníka). Z daného dôvodu súd považuje pracovnú zmluvu za neplatnú, a teda na jej základe nemohol vzniknúť riadny pracovný pomer. Súd je povinný posudzovať druh práce podľa jej popisu v pracovnej zmluve, nakoľko táto je smerodajná pre platnosť zmluvy a určuje druh vykonávanej práce, táto náležitosť je esenciálnou náležitosťou pracovnej zmluvy a bez nej by pracovná zmluva vzniknúť nemohla, teda bez určenia druhu práce by sa nejednalo o pracovnú zmluvu. Je teda nepochybné, že druh práce v nej uvedený sa vyžaduje pre platnosť a musí byť presne uvedený, nakoľko následne sa tento nedá konvalidať, okrem prípadu uzatvorenia novej zmluvy. Čo sa týka tvrdení žalobcu v danej súvislosti, že žalobca vykonával funkciu riaditeľa a nie konateľa, tak táto skutočnosť je právne irelevantná, nakoľko je nepochybné z výpisu z obchodného registra, že žalobca bol i konateľom spoločnosti a uvedené tvrdenie nevplýva na platnosť zmluvy žalobcu, nakoľko pre pracovnú zmluvu, ktorá je právny úkon písomný, je nutné vychádzať z písomného popisu druhu práce a táto je v zmluve označená bez pochýb ako konateľ spoločnosti, pričom takýto druh práce nie je prácou v zmysle zákonníka práce. Uvedená skutočnosť, že žalobca ako i pán Szabó konali v spoločnosti ako konatelia vyplýva i z tvrdenia Ing. Szaba a žalobcu na pojednávaní, kde uviedli, že obaja boli konateľmi a nemali podelené kto čo koná a táto skutočnosť vyplýva i zo zápisu v obchodnom registri. Čo sa týka tvrdení, že z potvrdenia o zamestnaní (čl.18) vyplýva, že pán Kantha vykonával funkciu generálneho riaditeľa, túto listinu ako i tieto tvrdenia súd považuje za irelevantnú, nakoľko ju nevystavil konateľ spoločnosti a ani osoba ním splnomocnená, čo potvrdil pán Szabó na pojednávaní dňa 17.2.2016, a teda táto listina nie je postačujúca na preukázanie tvrdení žalobcu, pričom z vyjadrení na pojednávaní vyplýva a žalobca ich nijako nerozporoval, že po vytvorení spoločnosti Dunaj Petrol Transport, a.s., sa stal primárne konateľom v spoločnosti REAL-N, s.r.o., pán Kantha (žalobca). Tvrdenia žalobcu, že konateľ žalovaného pán Szabó mal potvrdiť na pojednávaní to, že nebolo dohodnuté že čo robí žalobca ako konateľ a čo ako riaditeľ, nie je pre súd smerodajné, nakoľko pán Szabó v pokračovaní svojej výpovedi uviedol, že obaja konali iba ako konatelia. (zápisnica z pojednávania zo dňa 17.2.2016). Primárne však súd pri posúdení neplatnosti pracovnej zmluvy vychádzal z obsahu listiny, obsahu právneho úkonu, ktorý obsah je nepochybný a jednoznačne z neho vyplýva, že pán Kantha uzavrel zmluvu na výkon práce konateľ spoločnosti, pričom takto uzavrieť zmluvu možné nie je, a pre posúdenie obsahu písomného právneho úkonu je smerodajné a nemenné to, čo je uvedené v úkone, teda to čo je napísané. K tvrdeniu, že funkciu konateľa nie je možné vykonávať na základe pracovnej zmluvy, nakoľko sa jedná o činnosť štatutárneho orgánu, ktorá sa spravuje najmä ustanoveniami obchodného zákonníka a ustanoveniami spoločenskej zmluvy, súd poukazuje i na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré v danom kontexte uviedli: „Najvyšší súd z obsahu spisu ako aj zo samotného dovolania žalovaného považoval za nesporné, že v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru bol žalobca spoločníkom a konateľom žalovanej obchodnej spoločnosti a z toho mu vyplývali práva a povinnosti upravené ustanoveniami obchodného zákonníka. Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený spoločník v rámci zásad medzi nimi dohodnutými, do čoho treba zahrnúť aj prípadné
administratívne práce, pokiaľ nimi je poverený touto dohodou niektorý zo spoločníkov. Keďže žalobca nebol zamestnancom žalovanej spoločnosti, ale bol jej spoločníkom a konateľom s dohodnutými právami a povinnosťami, nevzťahovali sa naň ustanovenia Zák. práce. Žalobca je spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá môže zamestnávať osoby v pracovnom pomere na administratívne práce, ktoré sú potrebné pre činnosť spoločnosti, ale pokiaľ také práce vykonáva konateľ spoločnosti na základe dohody spoločníkov, treba takúto činnosť považovať za činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti a nemožno túto činnosť skončiť ako pracovný pomer.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 1997 pod. sp. zn. 5 Cdo 92/97). Obdobne rozhodol i Vrchný súd v Prahe v rozhodnutí R 13/1995.
Vzhľadom k uvedenému je nepochybné, že pracovná zmluva bola neplatná, teda nevznikol platný pracovnoprávny vzťah, a teda tento nie je možné skončiť ako pracovný pomer a zároveň sa nemožno dovolať neplatnosti tohto pracovného pomeru. Z uvedeného plynie i tá skutočnosť, že všetky listiny o skončení pracovného pomeru zasielané žalovanou spoločnosťou žalobcovi boli nadbytočné.
Záverom súd neodkláňajúc sa od svojho doterajšieho stanoviska a názoru poukazuje i na tú skutočnosť, že i v prípade ak by bol uzavretý platný pracovný pomer a súd by hodnotil pracovnú zmluvu ako platnú, bolo by potom okamžité skončenie pracovného pomeru v súlade so zákonom, nakoľko je nepochybné, že žalobca porušil pracovnú disciplínu tým, že nenastúpil do pracovného pomeru po ukončení pracovnej neschopnosti, a žiadosť o priznanie invalidného dôchodku nie je náležitým ospravedlnením neprítomnosti v práci.
Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, najmä s poukazom na úplnú neplatnosť pracovnej zmluvy, a teda vzhľadom k tomu, že nevznikol pracovný pomer, nie je možné ani dožadovať sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, keďže tento nevznikol, súd rozhodol tak, že žalobu zamietol, neplatný pracovný pomer nepožíva ochranu, ktorá prináleží pracovnému pomeru podľa zákonníka práce.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní úplný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalovaného spočíva v tom, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.