Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-31-2018.pdf
PDF · 196.56 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. mája 2022 takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaní:
1/ L. K., nar. XX.X.XXXX v Kežmarku, trvale bytom Bijacovce č. 139, okres Levoča,
2/ JQ., nar. XX.X.XXXX v Kežmarku, trvale bytom K., okres Poprad,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý ch, ž e
dňa 19. januára 2017 v čase okolo 23.30 hod. na území Spolkovej republiky Nemecko, v obci O. v prenajatom rodinnom dome na ul. B. str. XX, po predchádzajúcom slovnom konflikte spoločne prišli k dverám izby P. G. na prízemí domu, kde im P. G. najprv povedal, aby vypadli, následne vstal z postele, že ich vytlačí z prahu dverí jeho izby, po čom bol fyzicky napadnutý obvinenými tak, že ho minimálne rukami opakovane udreli na oblasť hlavy a následne aj do celého tela a prestali vo fyzickom útoku až po slovách poškodeného P. G. „či to už nestačí“, pričom P. G. spôsobili zranenia zlomeninu 9. rebra vpravo, zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov, pomliaždenie tváre a ľavej ušnice, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie brušnej steny v oblasti ľavého podbruška a pomliaždenie driekovej oblasti s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 týždňov,
t e d a
spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,
č í m s p á ch a l i
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona a
z a t o i m u k l a d á
1/ obžalovaný L. K.
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
2/ obžalovaný L. F.
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods.2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sú obaja obžalovaní povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenému P. G., nar. XX.X.XXXX v T., bytom M., ul. U. č. XXXX/X škodu z titulu bolestného vo výške 1.589,40 eur, poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava
- mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 645,47 z titulu vynaložených liečebných nákladov a Sociálnej poisťovni, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30807 484 škodu vo výške 340,80 eur z titulu poskytnutého nemocenského.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkazuje poškodených P. G., nar. XX.X.XXXX v T., bytom M., ul. U. č. XXXX/X a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 21.3.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves na tunajší súd obžalobu na obvinených L. K. a L. F. na tom skutkovom základe, že dňa 19. januára 2017 v čase okolo 23.30 hod. na území Spolkovej republiky Nemecko v obci O. v prenajatom rodinnom dome na ul. B. str. XX po predchádzajúcom slovnom konflikte spoločne vošli do neuzamknutej samostatnej izby P. G. na prízemí domu, kde im P. G. najprv slovne povedal, aby jeho izbu opustili, načo nereagovali a tak ich následne aj s upozornením, aby izbu opustili, začal z izby vytláčať von, načo ho obvinení fyzicky napadli tak, že ho rukami opakovane udreli na oblasť hlavy a následne aj do celého tela, v dôsledku čoho spadol na zem, kde v napádaní pokračovali a prestali až po slovách P. G. „či to už nestačí“, z izby odišli, pričom P. G. spôsobili zranenia zlomeninu 9 rebra vpravo, zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov, pomliaždenie tváre a ľavej ušnice, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie brušnej steny v oblasti ľavého podbruška a pomliaždenie driekovej oblasti s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 týždňov, ktorý právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 Tr. zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa spáchaný v spolupáchateľstve podľa§ 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona.
Dňa 6.11.2020 došlo k zmene samosudcu, s ktorou obžalovaní vyslovili nesúhlas, preto súd vykonal hlavné pojednávanie odznova.
Obžalovaný L. K. ako aj obžalovaný L. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú nevinný.
Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného L. K., preto bola na hlavnom pojednávaní prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 8.9.2017, kde uviedol, že mohlo to byť niekedy v polovici januára tohto roku. V daný deň po odpracovaní zmeny v čase okolo 18.00 h, všetci pracovníci prišli na ubytovňu, resp. rodinný dom, kde boli ubytovaní. Tento dom patril ich zamestnávateľovi. Bol poschodový, na prízemí bola kuchyňa, sociálne zariadenia, obývacia izba a jedna izba na spanie, kde spal P. G.. On bol na izbe sám. Ostatní pracovníci v počte asi 6 ľudí boli ubytovaní na poschodí. On bol na izbe so svojim budúcim zaťom L. F.. Po príchode na dom sa navečerali, umyli a následne sa popri tom trochu popíjalo, popíjali všetci ubytovaní vrátane P. G.. V čase okolo 21.00
h mu prišlo troch nevoľno, pociťoval bolesti v oblasti hrudníka z toho dôvodu požiadal P. G., aby mu zavolal záchranku, lebo on najlepšie vedel po nemecky. Za cca 20-30 min. prišla záchranka, boli to záchranári aj s lekárom. Lekár ho prezrel, na mieste vyšetril, nezistil nič závažného a povedal, že je to chvíľková slabosť z pracovnej preťaženosti. V čase okolo 22.00-22.30 h záchranka odišla. Záchranka ho vyšetrovala v kuchyni na prízemí domu a po jej odchode ostal ďalej sedieť v kuchyni, spolu s ďalšími kolegami, vrátane P. G., ďalej debatovali a je pravdou, že si ešte trochu vypili. Po asi 10-15 min. z kuchyne odišiel P. B., nakoľko bol totálne opitý. Po istom čase začali odchádzať aj ďalší kolegovia, pričom asi po pol hodine ostali v kuchyni on, zať L., kamarát U. U. a P. G.. Mohlo byť niečo po 23.00 h. Zhruba v tom istom čase, keď si vypil ešte jeden pohárik P. G. mu začal vulgárne nadávať :,, ty pojebaný poľaku, nevie ani po nemecky, keď nie mňa, tak zdochneš, načo piješ, keď ti je zle a bola tu už záchranka.“ On mu povedal len toľko, aby prestal do neho vyrývať a nadávať mu, týmto to skončilo. Na to sa postavil a odišiel do svojej izby. V kuchyni ostali oni traja, on, zať a U. U.. Zapálili si po cigarete a po vyfajčení chceli z kuchyne prejsť cez chodbu na poschodie, do svojich izieb. Keď všetci traja prechádzali cez chodbu na prízemí domu, tak vtedy zo svojej izby vyšiel na chodbu P. G., zrejme chcel ísť na WC alebo nevie, kde mal namierené. Keď sa takto stretli na chodbe, došlo medzi ním a G. k slovnej hádke, počas ktorej padli aj vulgárnejšie slová. Potom len vie, že po týchto slovách ho P. G. päsťou udrel do oblasti tváre, konkrétne do čela. Po jeho údere ho odhodilo dozadu, kde počas toho sa nekontrolovateľne rozohnal oboma rukami okolo seba a jednou rukou P. G. zasiahol do tváre, avšak nie päsťou, ale otvorenou rukou. Zať a U. U. stáli za ním, pričom vie, že zať ho zachytil zozadu, keď dostal úder od G.. Potom nejak reflexívne a v podstate aj v sebaobrane P. G. udrel ešte raz päsťou do tváre. Po jeho údere, ho on chytil za tričko, potiahol ho a tričko mu roztrhol a ešte asi do neho strčil. Potom sa medzi nich postavil zať a v podstate ich od seba oddelil a on s ním išiel na izbu a on šiel do svojej izby. Všetko to videl zať L. a kolega U. U.. K incidentu v daný deň došlo medzi ním a P. G., pričom incident vyvolal práve G. a k incidentu došlo na chodbe na prízemí domu, asi jeden meter od dverí jeho izby. Tým to celé skončilo. Ráno na druhý deň okolo 07.00 h sa všetci stretli v kuchyni domu, pripravovali si raňajky do práce a vtedy prišiel P. G. a podal jemu a zaťovi ruku a povedal:,, prepáčte, že som podrypoval“ a zároveň sa im snažil naliať po poháriku, ale oni odmietli, lebo išli do práce. Incident medzi ním a G. nastal, to nepopiera, ale vyvolal ho G., on sa v podstate len bránil. Čo má vedomosť, tak v daný deň mal G. konflikt iba s ním. Pokiaľ G. tvrdí niečo iné, klame a zavádza a chce od neho a zaťa iba vymámiť peniaze, inak si to nevie vysvetliť. Na doplňujúce otázky uviedol, že mohol mať vypité asi štyri poháriky o objeme 4 cl vodky 38% a jedno pivo radler. P. G. mal dosť vypité. Najviac opitý bol P. B., ktorý aj odišiel spať. On mal na druhý deň veľkú bozuľu na čele, čo môžu potvrdiť ostatní kolegovia z domu, avšak na ošetrení nikde nebol. K incidentu došlo vo štvrtok večer, pričom G., čo on vie, na ošetrení nebol, na ošetrenie bol až v sobotu alebo v nedeľu. Keď prišiel z ošetrenia, jeho kamarát B. v kuchyni doslova povedal, chvalabohu nič mu nie je, bol aj na röntgen a nič mu nezistili.
V rámci konfrontácie s poškodeným P. G. dňa 4.1.2018 uviedol, že dňa 19.1.2017 došlo medzi nimi dvoma k menšej slovnej hádke po odchode záchranky, v kuchyni dole. Po hádke poškodený odišiel na izbu a v kuchynke ostal on, F. a U.. Zdržali sa krátku chvíľu, zapálili si cigaretu a rozhodli sa ísť spať. Vybrali sa z kuchynky na poschodie domu, keď prechádzali cez chodbu okolo jeho izby, vtedy sa dvere na izbe otvorili, poškodený vyšiel von na chodbu a buchol do neho a popri tom na neho aj nadával. Jeho odhodilo dozadu smerom na pec a ako ho odhodilo, roztiahol obe ruky v snahe o niečo sa zachytiť a vtedy ho zozadu zachytil L. F.. Potom došlo medzi nimi k slovnej hádke, počas ktorej ho poškodený opätovne buchol do oblasti hlavy, zároveň mu roztrhal tričko, on sa samozrejme bránil a jeho reakcia bola taká, že mu jednu vrazil ľavou rukou, udrel ho niekde do oblasti tváre, pričom už nevie, či ho udrel päsťou alebo otvorenou dlaňou. Po jeho údere to medzi nimi skončilo, ešte si medzi sebou povedali, odišiel do izby a poškodený tiež odišiel na izbu. L. F. a U. U. ešte krátku chvíľu ostali na chodbe, lebo ešte pofajčievali. Čo sa týka L. F., potom ako ho udrel poškodený, k takému istému napadnutiu došlo aj medzi nimi dvoma, lebo poškodený udrel aj jeho, ale či ho L. napadol, to už nevie. U. U. sa do toho nezapájal. Mal menšiu bozuľu na čele, nebolo to nič vážne, na ošetrení nebol.
Vzhľadom na neprítomnosť obžalovaného L. F. bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 8.9.2017, kde vypovedal, že bol v Nemecku na turnuse s budúcim svokrom L. K.. Boli ubytovaní v jednom rodinnom dome, ktorý bol poschodový. Na prízemí bola jedna izba, kuchyňa, obývacia izba, sociálne zariadenia a na poschodí boli ďalšie izby. On býval spoločne so svokrom na poschodí domu. Na prízemí býval P. G.. Vie, že to bol štvrtok, keď po príchode zo zamestnania v čase okolo 18.00 h sa navečerali, vykonali hygienu a následne sa všetci ubytovaní stretli v kuchyni na prízemí domu. Celkovo ich bolo sedem ľudí v tom čase na dome. V kuchyni debatovali a zároveň popíjali. Okolo 21.00 h prišlo
svokrovi nevoľno, sťažoval sa na bolesti v hrudníku. Zľakli sa, aby to nebolo podozrenie na infarkt a tak zavolali záchranku, pričom o jej zavolanie požiadali P. G., ktorý vedel najlepšie po nemecky. Po príchode záchranky, lekár svokra na mieste vyšetril, nezistil nič závažného a povedal mu, že je len prepracovaný. Po ich odchode sa svokor ukľudnil, že sa nič vážne nedeje a je pravdou, že si dali potom ešte zopár pohárikov. Keď si svokor po odchode záchranky ešte vypil, tak P. G. na neho slovne zaútočil a začal mu kričať, že tu bola záchranka a on aj napriek tomu pije a začal mu nadávať do poliakov, kokotov, že zdochne a pod. Svokra to nazlostilo a tiež mu niečo vulgárnejšie povedal, asi v tom význame, aby sa staral o seba a jemu dal pokoj. Po tej hádke P. G. z miestnosti kuchyne odišiel do svojej izby. V kuchyni ostali on, svokor a U. U.. Po odchode G. si ešte všetci zapálili, mohlo byť okolo 23.00 h a boli rozhodnutí, že idú spať do izby na poschodí domu. Keď z kuchyne prechádzali cez chodbu, v snahe dostať sa na schodište, ako prvý išiel svokor a on s U. išli za ním. Otvorili sa dvere G. izby, Peter vyšiel na chodbu a opätovne došlo ku slovnej hádke medzi ním a svokrom. Slovnú hádku začal P. G. a opätovne svokrovi vytýkal, že pil aj keď predtým ho ošetrovala záchranka. Obaja si vymenili slovné názory, popri tom padli ja vulgárnejšie slová, aj jeden aj druhý na seba nadávali a počas toho G. následne svokra udrel päsťou do čela. Svokra po údere odhodilo dozadu, avšak nakoľko stál za ním, tak ho zachytil, lebo by bol spadol a udrel sa do pece, ktorá bola na chodbe. Počas toho, ako svokor dostal úder a odhodilo ho to dozadu, tak reflexívne oboma rukami rozhodil a popri tom zasiahol G. do tváre. Na to G. chytil svokra za tričko v oblasti hrudníka, potiahol a tričko roztrhol. On už medzitým pristúpil bližšie k ním a v tom dostal aj on úder, ale nevie, či dlaňou či päsťou, do tváre pod pravé oko. Po tomto údere, keď svokor zrejme videl, že aj on bol napadnutý, tak udrel G. do oblasti tváre asi jedenkrát. Na to sa už on postavil medzi nich a oddelil ich od seba. Ešte si vymenili slovné názory, ale on už držal svokra za ramena a ťahal ho hore schodmi na izbu, G. tiež zaliezol na izbu. Týmto celé skončilo, k ďalšiemu incidentu nedošlo. Okrem neho to celé videl U. U.. Na druhý deň ráno sa s G. stretli v kuchyni, ospravedlnil sa im, podal ruky, že vyprovokoval celý incident a zároveň mal fľašu v ruke a snažil sa im uliať. V čase incidentu mal vypité, ale nebol nejako opitý, všetko riadne vnímal a uvedomoval si, čo sa okolo deje. tak isto bol na tom aj svokor aj U. U.. Čo sa týka P. G., tak na ňom bolo vidno, že má vypité omnoho viac, najviac opitý bol P. B., ktorý po istom čase z kuchyne odišiel. On osobne ani svokor sa P. G. nijak nevyhrážali. Celý incident sa stal na chodbe domu a vyprovokoval ho P. G.. Keď tvrdí niečo iné, tak klame a zavádza, v snahe získať od nich peniaze.
Poškodený P. G. na hlavnom pojednávaní (dňa 20.2.2019) vypovedal, že dňa 19.1.2017 sa vo večerných hodinách popil na dome nejaký alkohol. Nevie presne uviesť, koľko alkoholu v ten večer vypil, asi sedmičku vodky vypili traja a potom nejaký pohárik s obžalovanými. Asi okolo 18.00-19.00 h prišiel za ním F., že K. je zle, aby zavolal sanitku. Prišiel lekár, ošetrili ho v kuchyni a dal K. pokyny, aby nepil, nefajčil a oddýchol si. Keď odišla sanitka, pán K. si dal cigaretu, preto mu povedal, že teraz mu dal lekár pokyny a on robí úplný opak. Potom vznikol menší slovný konflikt aj s pánom F., povedal mu svoj názor na jeho osobu a odišiel do svojej izby. Telefonoval s manželkou, keď po pár minútach otvorili dvere izby a vstúpili do dverí F. aj K.. Na otázku, či boli obžalovaní za prahom dverí jeho izby, uviedol, že vošli do dverí. Nebolo to tak, že vošli k nemu do izby. Nevie, čo chceli, on povedal manželke, aby počkala, položil telefón a prišiel k dverám, v ktorých stáli a povedal: ,,vypadni ty kok... z mojej izby“ a začal ich vytláčať von z dverí. Nepamätá si, aby oni niečo hovorili. V tom asi spadli pred dvere izby a dostal úder. Odvtedy si nepamätá, iba to ako bol naspäť v izbe pri posteli, obaja ho mlátili hlava-nehlava z ľavej strany. Asi po tretej facke zdvihol oči a opýtal sa, či už to nestačí, lebo cítil veľký tlak v ľavom uchu, pred sebou videl krv. Nevie, ktorý z nich ho udieral, v izbe počul oboch obžalovaných, nadávali. Potom prišiel kolega B., povedal niečo vo význame, či sú normálni a zobral ho do kúpeľne poumývať sa, lebo bol od krvi. F. ešte nadával, že ho zabije, čo si to dovoľuje, že je to jeho krv, rodina. Podal mu ruku, aby ostal kľudný, lebo mal z neho strach, bál sa, že ich začne mlátiť oboch. Ráno mu K. povedal, že musel F. veľmi nahnevať a odišiel. Ráno bol samá modrina aj po hrudi, z ľavej strany mal opuchnutú hlavu, rozmliaždené ucho, strašne ho bolela hlava, modrinu pod okom, ktoré aj začínalo puchnúť. Poobede už na oko nevidel. Odfotil sa ešte v Nemecku, kým tam ešte bol. P. B. ho posielal do nemocnice, ale nechcel ísť, lebo si myslel, že ako chlap to nejak pretrpí, prejde to. V sobotu mu znova B. povedal, aby išiel do nemocnice a presvedčil ho. Povedal im, čo ho bolelo, bolesť hlavy, ucha, hrudníka, ukázal hlavu a ucho. Urobili mu röntgen hrudníka, nie hlavy, zistili pohmoždeniny, dali mu správu a prišli domov. Šéfova manželka sa ho opýtala, či mu urobili niečo s hlavou, ukázal jej papier, ona tam niečo dopísala, aby ho poslali na vyšetrenie hlavy. Ďalší deň bola nedeľa, preto išiel do nemocnice až v pondelok, urobili mu CT hlavy. Povedal im, že ho bolí hlava a hrudník. Šéfova manželka mu povedala, že tam má maličký hematóm, ale že sa vstrebe sám. So šéfom sa dohodol, že ide na Slovensku si oddýchnuť, bolesti sa mu stupňovali a v ten pondelok poobede odišiel aj s kolegom B. domov. Šoféroval kolega B., lebo on mal bolesti. Necítil sa
dobre, bolel ho hrudník, hlava. Doma ho manželka poslala k obvodnému lekárovi. Cítil už značné bolesti a ibuprofen, ktorý bral, nezaberal. Oči mal podliate a ešte vždy ho všetko bolelo, tak si pýtal tabletky proti bolesti, lekár ho ale poslal na chirurgiu. Tam mu urobili CT celého tela a našli mu zlomené 9. rebro, pričom nechcel ostať na pozorovaní. Keď išiel domov, bolo mu už tak zlé s dýchaním, že sa vrátil späť do nemocnice, kde mu dávali lieky proti bolesti a bol hospitalizovaný štyri dni. V nemocnici mu zistili aj zlomeninu nosa, v správe z Nemecka písali, že je staršieho dáta, ale on vo svojom živote nepamätá, aby mal nos niekedy zlomený. Potom prišiel domov, musel byť doma, lebo jeho výzor mu nedovoľoval chodiť medzi ľudí. Maródoval niekoľko týždňov a potom mal psychickú príťaž, v dôsledku čoho bol u psychiatra. Keď si vysadil novalgin po dvoch týždňoch, musel si ho pre bolesti nasadiť naspäť. Rebro ho bolelo do tých štyroch týždňov, bolesti hlavy mal ešte asi pol roka. Závrate mal okolo dvoch týždňov, kým ich mal, nespadol. Vyšetrenia neabsolvoval hneď po napadnutí, lebo si myslel, že to tak je medzi chlapmi, prežije to, počká dva - tri dni na ubytovni a znova pôjde do práce. Nechcel ani podať trestné oznámenie v Nemecku, lebo nechcel hneď ako žalobaba ísť na policajnú stanicu. Riešil to ako chlap, dostal, oddýchne si a kašle na to. Na Slovensku išiel na podnet manželky.
Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede poškodeného z prípravného konania zo dňa 8.11.2017, kde uviedol, že po niekoľkých minútach telefonovania s manželkou mu pomerne rázne vtrhol do izby L. K. a hneď za ním aj F.. Jeho reakcia na ich vstup do jeho izby bola taká, že manželke povedal, aby počkala, položil telefón na posteľ, ale telefonický kontakt neprerušil, potom vstal a podišiel k ním a K. rovno povedal ty kokot vypadni z mojej izby, pričom K. vytláčal z izby von, kde hneď za nim stál aj F.. Pre upresnenie uviedol, že od jeho postele ku dverám izby je asi 1,5 metra a oni obaja stáli v izbe práve v tomto priestore. Počas toho, ako ich vytláčal, si navzájom aj vulgárne nadávali, čo podľa jeho názorupo telefóne počula aj manželka. Počas vytláčania, ktoré trvalo len pár sekúnd, od jedného z nich dostal úder niekde do oblasti tváre, pričom nevie, či to bol úder päsťou alebo len otvorenou rukou a skutočne nevie, kto mu tento úder zasadil. Po tomto údere nevie, čo sa ďalej udialo, pretože sa prebral až v polohe, keď sedel na podlahe opretý o jeho posteľ. Po tomto prebratí pri posteli ešte registroval úder do hlavy na ľavú stranu, pričom od koho z nich dvoch presne to nevie, ale obaja boli v izbe pri ňom. Po prebratí a úderoch ešte počul ako K. rozpráva, nadáva mu, že je pojebané hovädo. Údery v danom momente boli opakované a asi posledné tri boli pravdepodobne dlaňou, nakoľko cítil tlak na ľavom uchu. Po vysvetlení rozporu, že na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaní boli na prahu dverí a v prípravnom konaní sa vyjadril, že vtrhli mu do izby uviedol, že K. rázne otvoril dvere, tým myslel to vtrhnutie. Nevbehol k nemu, vošli do zárubne. Postupom času sa mu vybavujú nové a nové veci. Pri prvej výpovedi povedal málo, bol ešte otrasený, pri ďalšej povedal raz toľko, čo si pamätal a pri tretej tiež dopĺňal nejaké veci. Teraz si pamätá, že spadli a bolo to tak, ako teraz uvádza.
K ďalšej prečítanej časti výpovede, kde na otázku vyšetrovateľa, či môže uviesť či potom ako L. K. a F. dňa 19.1.2017 vošli do jeho izby, boli z jeho strany na ich osobu nejaké slova uviedol, že on telefonoval s manželkou a oni vošli do jeho izby. Myslí si, že nič nepovedali, len vošli, on keď ich zbadal, tak telefón položil na posteľ a je pravdou, že ako prvý K. vulgárne povedal, aby z jeho izby vypadol, a na to ich začal vytláčať z izby preč. Po jeho aj keď vulgárnom, aby z izby odišli preč, tak neurobili, ďalej v izbe ostali, a na to ich začal vytláčať von a vtedy už došlo k slovným nadávkam a potom k fyzickému ataku na jeho osobu. Na otázku, že aj tu popisoval, že obžalovaní vošli do izby, uviedol, že nevie, ako má rátať to, keď s jednou nohou je za prahom, či to už je v izbe alebo nie. Jeden vošiel, druhý stál v dverách a čakali na neho.
Svedok U. U. na hlavnom pojednávaní (dňa 13.1.2022) uviedol, že pre veľký odstup času si už skutok nepamätá. Na otázky uviedol, že on vtedy, keď sa pobili K., F. a G. spal. Počul krik, on bol hore a išiel ďalej spať. Hádku počul medzi G. a F.. Ráno zišiel dole, videl krv na chodbe. P. G. mal v nočných hodinách zranenia, poškrabané, monokel, ráno už mal hlavu nafúknutú ako balón. On tam ešte pracoval zhruba tri dni a odišiel. Nebol v posledných rokoch s nikým v kontakte z týchto troch osôb. Prišla tam aj záchranka, do kuchyne, ale nepamätá si, prečo tam bola. Keď išiel spať L. K., L. F. a P. G. asi ešte sedeli v kuchyni. P. sa poznal so F., bývajú v jednej dedine, chodili spolu do školy, ale také tri-štyri sa nestýkajú.
Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 4.1.2018, kde uviedol, že aj v januári minulého roka pracoval v Nemecku pri ťažbe dreva, pričom ubytovaný bol v rodinnom dome v dedinke O.. V danom dome boli ubytovaní asi siedmi chlapi, išlo o poschodový dom, kde na prízemí bola kuchyňa, obývacia izba a jedna izba, v ktorej bol ubytovaný kolega P. G.. Na poschodí domu boli ďalšie izby, kde bol ubytovaný aj on. Na izbe bol sám. Čo sa týka L. K. a L. F., oni
boli ubytovaní na jednej izbe. V Nemecku bol iba druhý turnus, P. G. poznal asi len dva týždne a L. K. a L. F. poznal už predtým. Konkrétne dňa 19.1.2017, myslí, že to bol štvrtok, bol v práci a čo si spomína, tak v práci bol aj L. F. a L. K.. Čo sa týka ostatných spolubývajúcich, to sa vyjadriť nevie. Z práce prišli okolo 18.00 h, išli sa osprchovať a potom si išli pripraviť niečo na večeru s tým, že sa presunuli na prízemie do kuchyne. Následne sa v kuchyni trochu popíjalo, rozprávali sa, pričom v tom čase boli v kuchyni všetci ubytovaní. V čase okolo 21.30 h, presne už nevie, Jánovi K. prišlo zle, sťažoval sa na bolesti v oblasti hrudníka, na to L. F. išiel za P. G., ktorý medzitým odišiel na svoju izbu a poprosil ho, aby zavolal záchranku, lebo P. G. dobre vedel po nemecky. Krátko na to prišla záchranka, L. K. vyšetrili, pričom počas vyšetrenia bol prítomný aj P. G.. Keď záchranka odišla, nevie presne z akého dôvodu, ale P. G. začal L. K. hrešiť a nadávať ,,kokot poľský“, následne došlo medzi nimi k takej menšej slovnej hádke, po ktorej G. odišiel na svoju izbu. Oni traja v kuchyni ešte ostali, zapálili si po cigarete a potom sa dohodli, že pôjdu na poschodie spať do izieb. Následne sa teda z kuchyne presúvali na poschodie domu a keď na prízemí prechádzali okolo izby P. G., tak P. G. vyšiel zo svojej izby a bez toho, aby tomu niečo predchádzalo, začal bezdôvodne hrešiť na L. K., nadával mu ty kokot vyjebaný a podobne. L. K. nestačil na tieto nadávky ani v podstate nijako reagovať, nakoľko P. G. vzápätí po týchto nadávkach sa vyhnal po L. K. a aj ho rukou zasiahol niekde do oblasti hlavy. L. K. po tomto údere resp. v snahe vyhnúť sa danému úderu sa odklonil dozadu, pričom by bol možno aj spadol na zem, ale L. F. stál hneď za ním a tak ho zachytil. On vtedy stál za L. F.. Následne L. F. sa postavil medzi nich, oddelil ich od seba a povedal len toľko, že idú spať. Tým sa to celé skončilo a oni sa presunuli na svoje izby. On to všetko videl a počul, nakoľko bol bezprostredne pri tom. Čo on má vedomosť, tak v daný deň resp. večer už k ničomu nedošlo. Na druhý deň ráno už sa všetci stretli v kuchyni, pričom P. G. prišiel k K. a F. podať im ruky a povedať, aby prepáčili za ten včerajšok, pričom chcel ešte naliať pohárik, ale oni to odmietli, nakoľko už išli do práce. Na doplňujúce otázky uviedol, že ostatní spolubývajúci už boli zrejme na svojich izbách, nakoľko pri danom incidente bol iba on, K., F. a G.. P. G. pred tým incidentom nemal zranenia. Na druhý deň bolo na ňom vidieť, akoby niekde predtým spadol. Ešte aj ráno bol silne pod vplyvom alkoholu. S L. K. a L. F. má normálny vzťah, sú kolegovia a kamaráti. On vtedy vypil tri až štyri pivá. L. K. mohol mať vypité asi tri až štyri poldeci vodky a asi dve pivá radler. To isté mohol mať vypité aj L. F.. Čo sa týka P. G. ten pil vodku, ale bolo na ňom vidieť, že má riadne vypité, koľko asi vypil, k tomu sa nevie presne vyjadriť, ale ešte na druhý deň prišiel s fľašou v ruke do kuchyne a bol značne pod vplyvom alkoholu. Čo sa týka P. B., tento bol tiež v kuchynke, zdržal sa tam asi hodinku, potom odišiel a znova sa vrátil, keď prišla záchranka a po odchode záchranky, odišiel aj on. P. B. nebol triezvy, bolo na ňom zjavne vidieť, že má vypité. Tiež pil vodku. Podľa neho najviac vypité mali G. a B.. Ku konfliktu medzi G. a K. došlo na prízemí domu v chodbe. G. na ošetrenia chodil spoločne s B., pričom auto šoféroval G., čo videl v jednom prípade. Tiež sa mu zdá, že domov išiel P. G. na svojom aute. Nevidel, aby L. K. resp. L. F. udreli P. G.. Práve naopak ako prvý udrel P. G. L. K.. Po danom údere L. K. posunulo dozadu a pritom roztiahol ruky, lebo sa chcel zachytiť o steny chodby a pritom nechtiac zasiahol P. G. rukou niekde do oblasti hlavy.
Svedok sa vyjadril, že súhlasí s tým, ako vypovedal v prípravnom konaní. Na hlavnom pojednávaní neuvádzal niektoré okolnosti, lebo si ich už nepamätá. Po poukaze na rozpory ohľadom toho, že vypovedal, že iba počul krik, spal a predtým vypovedal, že bol prítomný pri konflikte, uviedol, že tak to bolo, ako je to zapísané v zápisnici. Dnes si už niektoré veci nepamätá, iba zhruba povedal ako to bolo, spal, bol dole v kuchyni, potom išiel spať. Keď sa vyjadril, že G. bol na druhý deň ako balón, bol tak keď ho videl na druhý deň s tou fľaškou, nevie, či ako spadol tam vtedy alebo niečo. Zdá sa mu, že vtedy G. spadol na schody. Mal aj niečo poškriabané a monokel asi z toho ako spadol. Napuchnutý ako balón bol podľa neho z toho, že bol opitý. K vyjadrenie, že videl na chodbe krv, či si pamätá, aby niekomu pri konflikte tiekla krv, uviedol, že sa mu zdá, že nie. Na druhý deň sa dovtípil, že P. G. mal rozťaté líce, tak že on tam spadol.
Svedok P. B. na hlavnom pojednávaní (dňa 3.5.2019) vypovedal, že on toho 19.1. išiel okolo 21.00 h spať do svojej izby na poschodí domu. Ešte predtým zavolal P. G. L. K. záchranku. Sedel v kuchyni s G., F. a K.. On vypil asi päť poldeci vodky a P. G. automaticky tak, ako on, tiež K. a F.. Asi o 23.00 h mu otvoril dvere L. F. a povedal, že má ísť zachrániť toho kokota gelnického, že je v izbe. Keď prišiel do izby, Peťo bol schúlený pri posteli, nebol na neho pekný pohľad, mal komplet skrvavené tričko, krvavý nos, ústa, ucho mal ešte len trochu napuchnuté. Stukal od bolesti, on ho zdvihol a išli do kúpeľne poumývať ho od krvi. Povedal mu, že ho zbili, nepopisoval ako. Keď prišiel dole, K. stál na chodbe. Na druhý deň on išiel do práce, P. G. nechodil do práce. P. G. hovoril, že ho bolia rebrá, ucho už mal riadne napuchnuté a zmodrené. Ďalšie dva dni chodili na ošetrenia. Poškodený mu povedal, že mu zistili, že má niečo s hlavou, šéfova manželka mu preložila, že mal nejakú zrazeninu v hlave a čosi s rebrami. Na ďalší deň
išli domov. Celú cestu šoféroval on. Poškodený mu potom volal, že maróduje. U. U. poznal ako kolegu, videl ho ráno v kuchyni, pred incidentom možno bol v kuchyni, ale presne nevie. Vie, že tam bol on, K., F. a G.. So F. a K. sa zoznámil až v O., s P. G. sa poznal od detstva. Zaznamenal v ten deň slovný konflikt medzi G. a obžalovanými ohľadom práce v lese.
Na návrh obhajcu bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 4.1.2018, kde uviedol, že Peťo mu len toľko povedal, že volal so svojou ženou sa následne oni vošli do izby, dvere že sa naraz otvorili a potom si už nič nepamätá. Po vysvetlení rozporu, že na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený mu mal povedať, že ho bili, uviedol, že pre odstup času si už nespomína.
Svedkyňa U.. M. G. na hlavnom pojednávaní (dňa 3.5.2019) vypovedala, že každý deň s manželom telefonovala a v ten deň sa jej pýtal, že kolega má nejaké zdravotné problémy, či má volať záchranku. Bavili sa o tom, že sa niečo vypilo, či nebude nejaký problém, keď pôjde o zbytočný výjazd. Nakoniec povedal, že zavolá a ozve sa jej, keby trebalo prekladať. Čakala na hovor a keď sa jej manžel ozval, povedal, že pána K. nezobrali, že to neboli srdcové problémy. Manžel bol v izbe, nikdy jej nevolal, že by bol von, kde ak by bol, počula by hluk. Na to len počula ako kričal, vypadni, a následne bol prerušený hovor. Potom jej prišla správa niekedy pred polnocou, že bude v poriadku. Až nasledujúci deň sa jej priznal, že bol napadnutý pánom F. a K.. Poslal jej fotky seba, od tváre cez rebrá do pol pása, kde mal odreniny na bokoch, pri rebrách, pomliaždeniny, ktoré vyzerali ako od kopancov, skrvaveného posteľného prádla. Povedal jej, že mu vtrhli do izby, pamätá prvý úder a potom už si nič nepamätal. Posielala ho na vyšetrenie a aby to určite riešil cez políciu alebo záchranku. Na druhý deň išiel na vyšetrenie, bol aj za šéfovou manželkou, ktorá bola zdravotná sestra a potom prišli spoločne s pánom B. domov. Doma mal bolesti hlavy a celého tela, bolel ho chrbát, mal problém otočiť sa na posteli. Na oboch stranách tváre mal opuchy, modriny, podliatiny okolo očí, úplne tmavé, potom sa modriny menili. Bolo to viditeľné, že je to z bitky a nie že niekde spadol. Potom bol hospitalizovaný v nemocnici v Krompachoch na chirurgickom oddelení so zlomenými rebrami a nosom. Problémy mal aj doma po prepustení. Manžel potom dobre nespával, išiel za psychiatrom, ktorý mu predpísal lieky. Nepamätá sa, aby sa zmienil o nejakom páde.
Na návrh obhajcu bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa 14.2.2018, kde uviedla, že potom až na druhý deň ráno, ale nevie, či jej manžel volal alebo písal len, jej dal na vedomie, že bol napadnutý, poslal fotky seba a jeho zakrvavenej postele. Po vysvetlení rozporu, že na hlavnom pojednávaní uviedla, že manžel povedal, že bol napadnutý L. F. a L. K., teda uviedla konkrétne mená, sa vyjadrila, že to vydedukovala, volal tomu pánovi záchranku, F. bol jeho príbuzný, spolu to riešili, mohlo byť povedané, že nimi bol napadnutý, len vtedy nepovedala mená. Bol napadnutý pánom, ktorému volal záchranku.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedkyne U.. X. U. zo dňa 9.2.2018, kde uviedla, že pracuje vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., oddelenie regresných náhrad a je oprávnená zastupovať poisťovňu. V dôsledku poškodenia zdravia P. G., ku ktorému došlo dňa 19.1.2017, bola poškodenému ako poistencovi poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú uhradila poisťovňa v celkovej výške 645,47 eur, ktorú doložili vyčíslením nákladov a s ktorou sa pripájajú v trestnom konaní.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedkyne JUDr. Zuzany Leškovej zo dňa 8.2.2018, kde uviedla, že pracuje v Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves a je oprávnená zastupovať poisťovňu pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdmi. V dôsledku poškodenia zdravia P. G., ku ktorému došlo 19.1.2017, bol práceneschopný od 21.1.2017 do 6.3.2017. V dôsledku poškodenia zdravia mu vyplatila Sociálna poisťovňa nemocenské dávky za dané obdobie v sume 340,80 eur, ktorú si uplatňujú ako škodu v trestnom konaní.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. Róbert Slavkovský, ktorý podal znalecký posudok ohľadne zranení poškodeného P. G.. Podľa jeho záverov P. G. dňa 19.1.2017 utrpel zlomeninu 9. rebra vpravo, zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov, pomliaždenie tváre a ľavej ušnice, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie brušnej steny v oblasti ľavého podbruška a pomliaždenie driekovej oblasti, ktoré sú z medicínskeho hľadiska zraneniami ľahkými, ktoré nezanechajú u poškodeného trvalé následky. Doba liečenia a práceneschopnosti pri zlomenine 9. rebra vpravo pri nekomplikovanom priebehu je štyri týždne, pri
zlomenine nosových kostí bez posunu úlomkov je 14 dní, pomliaždení tváre a ľavej ušnice je 7 dní, otrase mozgu je to 14 dní, pomliaždení brušnej steny v oblasti ľavého podbruška je 10 dní a pomliaždení driekovej oblasti je 10 dní. Pri vyšetrení realizovanom v Nemecku nebola popisovaná zlomenina 9. rebra vpravo, ktorá bola diagnostikovaná až na základe CT v Krompachoch, pričom pri poraneniach hrudníka sa často stáva, že pri prvotnom vyšetrení sa zlomeniny rebier neukážu, nepotvrdia, avšak tým, že sa pacient hýbe, kašle, na kontrolnom vyšetrení sa už potvrdia, najmä ak ide o zlomeniny bez posunu úlomkov. Zranenia, ktoré poškodený utrpel, vznikli pôsobením tupého násilia na oblasť hlavy, hrudníka, brucha a driekovej oblasti. Zranenia môžu byť spôsobené priamym zásahom útočníka, nárazom na stenu, pri páde poškodeného na zem. Pomliaždenie všeobecne vzniká pôsobením tupého násilia. Odreniny vznikajú silným tlakom a ťahom tupého predmetu po povrchu tela. K početným poraneniam v zmysle pomliaždenia a odrenín v oblasti mäkkých tkanív hlavy a tváre došlo po opakovaných úderoch päsťou silou strednej intenzity. Vzhľadom na krvné podliatiny v oblasti oboch očí, ľavej ušnice, podliatiny nosa muselo ísť o údery na oblasť hlavy najmenej štyrikrát. Krvné podliatiny a odreniny na bruchu, driekovej oblasti a hrudníka boli spôsobené po opakovaných úderoch alebo kopnutiach, ich počet sa nedá určiť. Mechanizmus vzniku otrasu mozgu je väčšinou priamym násilím, a to nárazom rôznych predmetov na hlavu, alebo nárazom hlavy na tvrdú podložku. Nepriamym mechanizmom, kedy násilie môže prejsť na lebku kostným prenosom alebo iným prudkým rotačným alebo akceleračno- deceleračným mechanizmom (kedy sa mozog pohybuje inou rýchlosťou ako lebka) je typický napr. pri dopravných nehodách. Ide o náhlu poruchu vedomia s difúznou symptomatológiou bez ložiskových príznakov. Pravidlom pri otrase mozgu býva retrográdna amnézia na obdobie po úraze, čo poškodený mal. Zlomeninu nosových kostí môže spôsobiť úder päsťou, dlaňou, čelom alebo špičkou nohy. Na zlomeninu nosových kostí aké mal poškodený stačí jeden úder. Po zlomenine dôjde ku krvácaniu z nosa, k bolesti v oblasti nosa, poranený krátku dobu môže byť ako omráčený, prípadne cíti otras, zahmlenie pred očami. Zlomenina v oblasti chrbta nosa svedčí pre pôsobenie násilia spredu na relatívne úzku plochu chrbta nosa, čo spôsobuje najmä úder päsťou. Mechanizmus zlomením rebier je, keď sa rebro láme buď priamo v mieste pôsobiaceho násilia, najskôr na vnútornej ploche - ohne sa smerom do hrudníka, toto násilie môže byť aktívne - napr. úder päsťou, nejakým predmetom, kopnutím alebo pasívnym násilím napr. pád tela na vystupujúci oblý predmet, hranu stola obrubník a pod. alebo nepriamo v mieste najväčšieho ohnutia rebier, najčastejšie, ak na rebrá pôsobí násilie s veľkou plochou. Nepriamo môže dôjsť k zlomenine rebier aj prudkým ťahom svalov. Poškodený vzhľadom na charakter a rozsah zranení nemohol vykonávať prácu v lese, počas ktorej by trpel výraznými bolesťami. Poškodený bol vyšetrený dňa 21.1.2017 v Krajskej klinike Wertingen, v lokálnom náleze je popisovaný hematóm pod okom, sfarbený hematóm na uchu, bolesti hlavy. Bolo realizované RTG hrudníka, nález bol bez známok úrazových zmien. Dňa 23.1.2017 bol na kontrolnom vyšetrení hlavy pre pretrvávajúce bolesti hlavy, hematóm pod okom na oboch stranách. Realizované CT mozgu bol bez prítomnosti traumatických zmien. Na Slovensku sa 24.1.2017 podrobil ORL vyšetreniu, mal hematómy tváre, výrazný hematóm ušnice, nos na pohmat bolestivý. Dňa 25.1.2017 bol odoslaný na CT vyšetrenie mozgu, pri ktorom sa diagnostikovala zlomenina nosa, CT hrudníka potvrdilo zlomeninu 9. rebra vpravo vzadu. Dňa 26.1.2017 pre silné bolesti hlavy a hrudníka bol prijatý na chirurgické oddelenie a bez komplikácii bol dňa 30.1.2017 prepustený do ambulantnej starostlivosti. Práceneschopnosť poškodeného bola do 6.3.2017.
Na doplňujúce otázky uviedol, že pri vyšetrení v Nemecku nebola popísaná zlomenina 9. rebra vpravo, ktorá bola diagnostikovaná až na základe CT vyšetrenia, avšak pri poranení hrudníka sa často stáva v praxi, že zlomeniny rebier sa pri prvom vyšetrení nepreukážu. Pacient trochu pochodí, pohýbe sa, zakašle a tie zlomeniny sa na opakovanom kontrolnom röntgene už potom zvýraznia, tiež veľmi závisí na skúsenosti toho, kto röntgen popisuje. Röntgen tiež nie taká presná diagnostická metóda ako CT. On snímky nevidel. Nevie uviesť percentuálne, v koľkých prípadoch sa to stáva, komplikované vidieť to, je najmä v prípade, keď sa jedná o zlomeninu jedného rebra bez posunu úlomkov. Jednou z príčin, prečo bolo vidieť zlomeninu až na kontrolnom vyšetrení mohlo byť to, že sa pacient pohýbal, rozkašľal, či v danom prípade, keď cestoval z Nemecka. Pri konštatovaní, že k zlomenine rebra došlo 19.1.2017 vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, kde CT vyšetrením sa potvrdilo, že ide jednoznačne o čerstvú zlomeninu. Zlomenina rebra sa zhojí do 4- 5 týždňov, nevie uviesť presne kedy došlo k zraneniu, muselo to byť zopár dni pred CT vyšetrením. K zlomeninám mohlo dôjsť aj po incidente z 19.1.2017, v jeho kompetencii nie je vyšetrovať, kedy to vzniklo, on konštatoval, že ide o čerstvé zlomeniny. V nemeckých správach bol okrem iného diagnostikované pomliaždenie mozgu, čo považuje za hrubú chybu, pretože ide o vážnu diagnózu, ktorý by ohrozoval život pacienta a pacient by musel ostať v nemocnici. Túto diagnózu na kontrolnom CT vyšetrení v Krompachoch jednoznačne vylúčili. Dňa 21.1.2017 sa v náleze
konštatoval hematóm pod okom, sfarbený hematóm na uchu, bolesti hlavy, žiadne náznaky poškodenia mozgu a rebier, žiadne krvné výrony, ťažkosti s dýchaním, RTG hrudníka- žiadne zlomeniny. Je otázne, prečo je napísaná záverečná diagnóza pomliaždenie mozgu, keď poškodený neutrpel žiadne znaky poškodenia mozgu. Dňa 23.1.2017 bol poškodenému diagnostikovaný podkožný hematóm, nebolo preukázané vnútromozgové krvácanie ani opuch mozgu. Zároveň je popísaný stav po pravdepodobne starej zlomenine nosovej kosti vľavo s otáznikom. Novo zisteným zranením na Slovensku bola zlomenina 9. rebra vpravo vzadu, zlomenina nosových kostí bez posunu úlomkov, pomliaždenie brušnej steny v oblasti ľavého podbruška a pomliaždenie driekovej oblasti, ale brucho v Nemecku nebolo vôbec vyšetrené. Mechanizmus vzniku zranení môže byť rôzny. Podľa fotodokumentácie mal poškodený čo sa týka tváre mnohopočetné hematómy v oblasti oboch očníc a ušnice, ktoré by pri páde určite nevznikli, lebo keď spadne, tak by mal hematóm na jednej strane, pod jedným okom, ale nie posiatu celú tvár. Zlomenina rebra môže vzniknúť kopnutím, úderom päsťou ale aj pri páde. Zlomenina nosa zodpovedá skôr úderu päsťou, dlaňou, čelom páchateľa ale aj kopnutím. Môže vzniknúť aj pádom, ale je to málo pravdepodobné, musel by spadnúť na nejakú hranu. K rozdielnym zisteniam v Nemecku a na Slovensku uviedol, že popísané pomliaždenie mozgu v Nemecku on jednoznačne vylúčil, nedali mu urobiť CT hrudníka a tak sa nediagnostikovala zlomenina, teda nebol asi komplexne vyšetrený. Pomliaždenie hrudníka vpravo bolo zistené v Nemeckú 21.1.2017, ale keď sa zistila zlomenina rebra, bola to tá dôležitá diagnóza, ktorá ak by sa nezistila, tak by išlo o pomliaždenie hrudníka. V Nemecku bola zlomenina nosa napísaná, že pravdepodobne, nie s istotou a anamnéza s otáznikom. Každá zlomenia nosa sa zhojí do 12-14 dní vytvorením tzv. kalusu. Ten kalus je viditeľný na RTG aj CT snímku. Keď videl CT snímok urobený v Krompachoch, kalus prítomný nebol, preto to uzavrel ako čerstvú zlomeninu nosa. Pri zlomenine nosa sa cíti človek ako omráčený, môže mať aj výpadok pamäte, vznikne tam opuch nosa, ktorý je výrazný, a typickým príznakom je krvácanie z nosa. V danom prípade bola zlomenina bez posunu úlomkov, preto nemusela byť operácia. Keď všeobecný lekár MUDr. Bodnár uviedol zistenie stará zlomenina nosa, obvodný lekár nemá prax s popisovaním snímkov, určite snímok ani nevidel, skôr vypísal lekárske potvrdenie na základe zdravotnej dokumentácie. Otras mozgu je vždy klinická diagnóza a diagnostikuje sa na základe toho, čo pacient povie. Medzi štandardné príznaky patrí bolesť hlavy, pocit na zvracanie, amnézia na úrazový dej. Otras mozgu môže byť ľahkého, stredne ťažkého a ťažkého stupňa. Poškodený musel mať bolesti už 19.1., minimálne v mieste zranení, keď bol prijatý dňa 26.1.2017 bolesti museli pretrvávať. Otras mozgu vzniká najčastejšie pri pádoch alebo pri pôsobení tupého násilia na oblasť hlavy, či už pádom alebo úderom. Typickejší mechanizmus je podľa toho, čo človek robil, či napr. lyžoval alebo sa pobil. V danom prípade, keď mal poškodený početné hematómy v oblastí očí, nosa, ušnice tak pravdepodobnejší bol úderom. Ak si poškodený časom spomenul na pád, je typické pre úrazový dej, že si ho nepamätá, mohol súvisieť s pádom, ale mal početné zranenia v zmysle hematómov, ktoré vznikli po úderoch. Dobu práceneschopnosti, ktorú mal poškodený do 6.3.2017 považuje za predĺženú a neadekvátnu vzhľadom na zranenia, ktoré utrpel. Ak mal poškodený následne psychiatrické problémy, práceneschopnosť ohľadom úrazových vecí sa mala ukončiť a vytvoriť nová PN s psychiatrickou diagnózou. K obmedzeniam v obvyklom spôsobe života uviedol, že pri zlomenine rebra sú bolesti dosť výrazné dva týždne, ohľadom hematómov na tvári je obmedzený pacient v spoločenskom živote. Pri zlomenine nosa má pacient ťažkosti s dýchaním, môže sa mu horšie spať v noci, mal by sa vyvarovať prašnému prostrediu, bolesti hlavy pri otrase mozgu zvyčajne vymiznú do 10-14 dní.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy:
Zo správy Krajskej kliniky Wertingen vyplynulo, že dňa 21.1.2017 bol ambulantne vyšetrený P. G. s anamnézou mal údery z 19.1.2017. Diagnózy: pomliaždenie mozgu, pomliaždenie hrudníka. Lekársky nález: hematóm pod okom, sfarbený hematóm na uchu, bolesti hlavy, žiadne náznaky poškodenia mozgu a rebier, žiadne krvné výrony, žiadne ťažkosti s dýchaním. Röntgen hrudník, rebrá - žiadne zlomeniny. Liečba- lieky proti bolesti.
Podľa lekárskej správy z Rádiológie Dillingen zo dňa 23.1.2017 bolo realizované poškodenému CT vyšetrenie mozgu. Klinické údaje: stav po úderoch v oblasti hlavy a násilný pád 19.1., malé výpadky pamäte, bolesti hlavy, hematóm pod okom na oboch stranách, vnútromozgové krvácanie?, fraktúra? Lekársky nález: nepreukázané vnútromozgové krvácanie alebo nedokrvenosť, žiadny mozgový opuch ani zmena stredovej čiary mozgu, žiadne preukázanie nových zlomenín na lebkovej klenbe ani na ostatných kostených štruktúrach, stav pravdepodobne po starej zlomenine nosovej kosti vľavo (anamnéza?, klinika?), malý hematóm na ľavej časti lebky, žiadne zistenia novej zlomeniny od lebky až po chrbticu.
Podľa lekárskej správy úrazovej ambulancie Dillingen zo dňa 23.1.2017 bola u poškodeného ustálená diagnóza : frontálne pomliaždenie mozgu, anamnéza - pacient dostal údery do tváre 19.1., objavil sa hematóm pod okom na oboch stranách, stále pretrvávajúce silné bolesti hlavy, obvodným lekárom vylúčenie zlomeniny lebky. Lekársky nález: hematóm pod okom na oboch stranách, hematóm na pravej ušnici a za pravým uchom, orientačné neurologické vyšetrenie sa ukázalo bezvýznamné vzhľadom na malé výpadky pamäte po úderoch. CT lebky: žiadne zistenie nových zlomenín po pravdepodobne starej zlomenine nosovej kosti.
Podľa výsledku CT vyšetrenia poškodeného P. G. zo dňa 25.1.2017 v Nemocnici Krompachy boli zistené závery: nález na mozgu v medziach normy, fractura nasi, nález na hrudných orgánoch bez zreteľných patol. zmien, fraktúra IX. rebra vpravo dorzálne. Podľa lekárskej správy MUDr. Neupauera - ORL ambulancia z 24.1.2017 mal poškodený zistené hematóm ušnice a za ušnicou vľavo, nos palpačne bolestivý, palpačne bolestivý zygomatický komplex vľavo, hematómy periorbitálne. Diagnóza povrchové poranenie ucha - odrenina. Podľa lekárskej správy Nemocnice Krompachy z 30.1.2017 bol poškodený P. G. hospitalizovaný od 26.1.- 30.1.2017. Pacient prijatý po brachiálnom násilí (4 dni pred prijatím) s bolesťami hlavy a hrudníka. Vyšetreniami zistená zlomenina nosa, zlomenina IX. rebra vpravo, prítomné vegetatívne príznaky, okolnosti úrazu nie sú celkom známe. Podľa lekárskej správy MUDr. Ladislava Lauka, psychiatra zo dňa 13.9.2017 poškodený bol dňa 19.1.2017 napadnutý, diagnostický záver: posttraumatická stresová porucha, postkomočný syndróm po otrase mozgu.
Podľa potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti poškodeného vystavenej MUDr. Jozefom Bodnárom dňa 23.1.2017 bol práceneschopný od 21.1.2017. Dňa 7.2.2017 vyplnil MUDr. Bodnár lekárske potvrdenie o zistenom otrase mozgu, pohmoždení hlavy, zlomenine nosa asi staršieho dáta, zlomenine 9. rebra vpravo vzadu s ústavnou liečbou od 26.1.-20.1.2017 a ambulantnou od 20.1.2017 doposiaľ s udaním pacienta, že k zraneniu došlo dňa 19.1.2017 napadnutím dvoma osobami.
Podľa fotodokumentácie, ktorú poskytol poškodený P. G., fotograficky zadokumentoval svoju tvár spredu, ľavé ucho, ľavý bok.
Podľa písomného uplatnenia nároku na náhradu škody poškodenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a.s. zo dňa 18.1.2018 vyplynulo, že si v trestnom konaní uplatňujú nárok na náhradu škody vo výške 654,47 eur, ktorá pozostávala zo špecializovanej ambulantnej starostlivosti, spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, lekárne, doprava v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou poškodenému P. G. v súvislosti s úrazom zo dňa 19.1.2017.
Podľa knihy pohľadávok živnostníka Petra Lapšanského za obdobie 1.1.2016 - 31.12.2016 mu boli uhradené sumy v súhrnnej výške 30.277,57 eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 poškodený ako daňovník priznal príjmy vo výške 30.077,57 eur, výdavky v sume 18.397,31 eur a daňovú povinnosť vo výške 1.496,61 eur.
Z oznámenia OR PZ v Kežmarku, odd. vyšetrovania zo dňa 18.7.2019 vyplynulo, že vo veci trestného oznámenia Mgr. Petra Troščáka pre podozrenie z prečinu nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa § 347 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, z ktorého spáchania bol podozrivý MUDr. Slavkovský došlo k odmietnutiu veci, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku.
Podľa správy z miesta trvalého bydliska (Bijacovce) sa obžalovaný L. K. na verejnosti a v styku s občanmi správa slušne, nie sú voči nemu vedené žiadne konania. Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ (od roku 1987) sedemkrát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť, pričom pri šiestich odsúdeniach sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/7/2020 zo dňa 27.1.2020, právoplatným dňa 25.2.2020 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 pís. a), ods. 2 písm. b), c) Tr. zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Zo spisového materiálu vyplynulo, že o osvedčení resp. neosvedčení sa v skúšobnej dobe, ktorá skončila 26.8.2021 nebolo doposiaľ rozhodnuté. Podľa priestupkovej lustrácie bol obžalovaný doposiaľ dvakrát priestupkovo postihnutý pre priestupky spáchané na úseku cestnej premávky, ktorých sa dopustil dňa 16.12.2016
a 21.9.2018. Podľa lustrácie generálnej prokuratúry sa voči obžalovanému od posledného trestného stíhania vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 2T/7/2020 neviedlo iné trestné stíhanie.
Obžalovaný L. F. je z miesta trvalého bydliska (Ždiar) hodnotený všeobecne, bez evidencie prejednávania jeho správania na Komisii verejného poriadku. Podľa odpisu z registra trestov nebol doposiaľ súdne trestaný. Podľa priestupkovej lustrácie bol obžalovaný doposiaľ postihnutý pre jeden priestupok na úseku cestnej premávky, ktorého sa dopustil 9.3.2022.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku jednotlivo a v ich súhrne, pričom zistil, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.
V konaní nebolo sporné, že dňa 19.1.2017 v neskorých hodinách v rodinnom dome v obci Nordendorf došlo ku vzájomnému incidentu medzi obžalovanými a poškodeným. Obaja obžalovaní spáchanie skutku tak, ako sa im kládol za vinu obžalobou popreli. Na svoju obranu obžalovaný L. K. uviedol, že bol to poškodený P. G., ktorý vyšiel zo svojej izby na chodbu v čase, keď oni prechádzali okolo, P. G. ho prvý fyzicky napadol úderom päsťou do čela a on ho iba náhodným pohybom udrel otvorenou rukou do oblasti tváre a potom ho raz do tváre udrel päsťou v sebaobrane. Obžalovaný F. oproti výpovedi spoluobžalovaného uviedol odlišne, že aj jeho udrel P. G. pod pravé oko a obžalovaný L. K. na to udrel poškodeného do oblasti tváre.
Uvedená obrana obžalovaných bola vyvrátená vykonanými dôkazmi. V prvom rade to bolo výpoveďou poškodeného P. G., ktorý vyvrátil ich tvrdenie o tom, že on vyšiel zo svojej izby na chodbu a tam sa stal konflikt. Poškodený uviedol, že telefonoval na izbe s manželkou, keď obžalovaní otvorili dvere jeho izby, na čo on zareagoval tak, že ich vulgárne poslal preč, aby vypadli a aj sa postavil, aby ich vytlačil preč. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa M. G., keď uviedla, že s manželom telefonovala, bol na svojej izbe, lebo vždy jej telefonoval z izby a bolo ticho, čo by nebolo, ak by bol v inej časti domu, keď počula ako zrazu manžel, začal kričať, aby vypadli a následne bol prerušený hovor. Potom už sa ozval len písomne, že je v poriadku a na druhý deň jej uviedol, že bol napadnutý obžalovanými. Rozpor vo výpovedi ohľadom toho, čo jej manžel povedal na druhý deň ráno, kým bol napadnutý, vysvetlila logicky a zrozumiteľne, nepamätala si doslova prvý hovor po jeho napadnutí a je zrejmé, že riešili to resp. rozprávali o tom nielen raz ale opakovane, že manžel bol napadnutý obžalovanými a nikým iným. Výpoveď poškodeného P. G. bola podporená okrem výpovede svedkyne G. aj ďalšími dôkazmi a preto ju súd vyhodnotil ako presvedčivú a pravdivú. Svedok P. B. síce priebeh konfliktu nevidel, avšak potvrdil, že prišiel po neho obžalovaný F., aby išiel zachrániť poškodeného. Potvrdil tú skutočnosť, ako poškodený, že bol schúlený pri posteli, celý zakrvavený, už mu napúchalo ucho. Poškodený mu povedal, že ho zbili. Svedok potvrdil ešte prítomnosť oboch obžalovaných, čiže to nebolo tak, že poškodený dostal dva údery od K. a oni odišli do svojej izby, ako to tvrdili obžalovaní, ale ešte tam boli a poškodený bol v stave, ktorý nezodpovedal dvom úderom, z ktorých jeden mal byť iba mimovoľný a druhý úder päsťou. Naproti tomu z výpovede svedka U. U. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v prípravnom konaní nehovoril pravdu a snažil sa iba pomôcť obžalovaným. Súd takto konštatujete na základe toho, že svedok na hlavnom pojednávaní, po vyzvaní, aby sa spontánne vyjadril, čo si ešte pamätá, zohľadniac odstup času, ktorý prešiel od skutku uviedol, že incident medzi obžalovanými a poškodeným nevidel, pretože spal, čiže nebol tam prítomný tak, ako to uvádzali obžalovaní, počul krik a potom videl krv na chodbe. Síce po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania potvrdil jej pravdivosť, ale je zrejmé na základe jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, že táto nebola pravdivá. Svedok si evidentne pre odstup času nepamätal to, čo vypovedal v prípravnom konaní, pretože vtedy klamal. To, čo sa mu vynorilo zo spomienok na dobu skutku boli tie skutočnosti, že spal, nevidel incident, ale videl krv na chodbe a dokonca popísal výzor poškodeného, že mal hlavu spuchnutú ako balón. Aj keď po prečítaní výpovede z prípravného konania sa snažil poukázať, že neuvádzal niektoré okolnosti na hlavnom pojednávaní, lebo si ich už nepamätá a iba zhruba povedal, ako to bolo, tak tu nejde o nejaké zabudnuté čiastkové udalosti, ale o to, že tento svedok uviedol úplne iné skutočnosti, a v podstate presne tak, ako sa vyjadril, na hlavnom pojednávaní povedal zhruba, ako to bolo. A práve tieto skutočnosti nasvedčovali výpovedi poškodeného, ale aj svedka B. o tom, že poškodený krvácal a jeho zranenia boli viditeľné, ale aj napríklad tomu, že ani poškodený ani svedok B. sa nezmienili, resp. neuvádzali osobu U. U., ktorého by tam vnímali ako prítomného namieste. Obhajoba sa snažila spochybniť výpoveď poškodeného P. G. rozpormi v jeho výpovedi. Podstatným rozporom vo výpovedi poškodeného bola skutočnosť týkajúca sa vstupu obžalovaných do izby. Kým poškodený na hlavnom pojednávaní tvrdil, že obžalovaní stáli v dverách jeho izby a do izby nevošli, v
prípravnom konaní uviedol, že obžalovaní vtrhli do jeho izby, obaja stáli v jeho izbe a on ich vytláčal z izby. Poškodený logicky vysvetlil rozpor, keď uviedol, že obžalovaný K. rázne otvoril dvere a to myslel tým vtrhnutím. Nevbehli k nemu, stáli v podstate v zárubni. Poškodený opakovane zotrval na tvrdení, že to bolo tak, ako uvádza na hlavnom pojednávaní, teda, že obžalovaní do izbe nevošli. Čo ešte v tejto súvislosti bolo podstatné, že poškodený uviedol, že sa mu vynáral pád, potom si priebeh skutku nepamätá, až to, ako bol pri posteli, niekto z nich ho bil do ľavej časti tváre, bolelo ho ucho a opýtal sa, či už to nestačí. Poškodený rozpor vo výpovedi zdôvodnil logicky a aj presvedčivo, pretože uviedol, že pri prvej výpovedi povedal málo, bol ešte otrasený, pri ďalšej povedal raz toľko, čo si pamätal a pri tretej tiež dopĺňal nejaké veci. Teraz si pamätal, že spadli a vyslovil presvedčenie, že to bolo tak, ako uviedol na hlavnom pojednávaní. Uvedený popis výpovede poškodeným a postupné vynáranie spomienok zodpovedá príznakom retrográdnej amnézii, ktorá sa spája s diagnózou otrasu mozgu, ktorú utrpel aj poškodený.
Tak, ako to spomenul aj znalec MUDr. Slavkovský aj vo všeobecnosti možno skonštatovať, že otras mozgu ľahkého stupňa nielen mohol, ale aj preukázateľne vyvolal u poškodeného stratu pamäti. Pri strate pamäte si dokáže osoba dodatočne rozpomenúť na okolnosti, ktoré prebiehali pred stratou pamäte, pričom následky straty pamäte môžu pominúť z časového hľadiska individuálne. K obnoveniu pamäte môže dôjsť úplne na okolnosti pred úrazom aj po úraze alebo iba k čiastočnému obnoveniu iba niektorých časových úsekov.
Preto súd zmenu výpovede poškodeného P. G. nevyhodnotil ako účelovú s úmyslom klamať, ale ako pravdivú so snahou pravdivo vypovedať v rámci každej výpovede. Poškodený totiž už od prvotných vyšetrení udával výpadky pamäte. V súvislosti s poslednou výpoveďou poškodeného na hlavnom pojednávaní, ktorú súd vyhodnotil ako pravdivú, preto pristúpil aj k zmene popisu skutku a zmene právnej kvalifikácie konania obžalovaných v tom, že oproti obžalobe neposúdil konanie obžalovaných aj ako prečin porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona, pri zachovaní totožnosti skutku. Obžalovaní ostali stáť v dverách izby a poškodený pristúpil k ním a tak došlo k fyzickej potýčke, teda nie je možné skonštatovať, že neoprávnene a násilím vošli do izby poškodeného.
Keďže súd už uviedol, že výpoveď poškodeného vyhodnotil ako opravdivú týkalo sa ta aj jemu spôsobených zranení. Poškodený vyhľadal lekársku pomoc s odstupom dvoch dní, avšak ako uviedol, myslel si, že bolesti prejdú a vyrieši sa to aj bez ošetrení. Avšak v dôsledku pretrvávajúcich bolestí a na naliehanie svedka P. B. nakoniec na lekárske ošetrenie išiel. Subjektívne poškodený udával tlak v ľavom uchu, bolesti hlavy, bolesti hrudníka, opuchnutá hlava, či modriny. Aj svedok P. B. potvrdil, že poškodeného boleli rebrá, mal napuchnuté ucho. Poškodený nechodil do práce a dňa 21.1.2017 bol prvýkrát ošetrený. Zranenia spôsobené poškodenému boli posúdené aj znaleckým dokazovaním, s ktorého závermi sa súd stotožnil. V tejto súvislosti bola obhajoba obžalovaných v tom, že závery znalca ohľadom zistených diagnóz nezodpovedali lekárskym nálezom z Nemecka zo dňa 21.1. a 23.1.2017. Týkalo sa to najmä zistenej zlomeniny 9. rebra vľavo ako najzávažnejšieho zranenia a ďalšej zistenej zlomeniny nosa. Súd sa stotožnil so závermi práve znalca MUDr. Slavkovského z nasledovných dôvodov. Znalec v znaleckom posudku ako aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zdôvodnil svoje závery, pričom súd nezistil dôvod, prečo by mali byť neodborné a neobjektívne. Podstata zlomeniny 9. rebra vľavo bola v tom, že bola zistená až v rámci CT vyšetrenia, ktoré sa realizovalo až 25.1.2017. Obhajoba poukazovala na vyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti práve v Nemecku oproti Slovenskej republike, s tvrdením ktorej sa súd vôbec nestotožnil. Napriek tomu, že dňa 23.1.2017 poškodený prvýkrát prišiel na vyšetrenie v Nemecku, napriek udávaným bolestiam hlavy, viditeľným opuchom a modrinám na hlave, nikto mu nezrealizoval CT vyšetrenie hlavy a popri tom mu určili diagnózu pomliaždenie mozgu, o ktorej znalec povedal, že ide o tak závažnú diagnózu, pri ktorej by muselo dôjsť k hospitalizácii pacienta. Urobili mu röntgen hrudníka so záverom žiadnej zistenej zlomeniny. Zlomeninu 9. rebra však potvrdilo CT vyšetrenie realizované dňa 25.1.2017, keďže bolesti poškodeného sa stupňovali, čo bolo dôvodom, prečo poškodený odišiel domov. Znalec dostatočným spôsobom odôvodnil rozdiel v nálezoch z 21.1. a a 25.1.2017 v tom, že okrem toho, že CT vyšetrenie je presnejšie oproti röngenu, stáva sa, že zlomeniu rebier nie je vidieť pri prvom vyšetrení, ale až s odstupom času. Okrem toho, že sa rebrá prekrývajú, časom sa pacient pohýbe, napríklad zakašle a zlomenina sa potom ukáže. Je to bežnejšie pri zlomenine bez posunu úlomkov, čo bolo aj v prípade poškodeného. So samotným prvým vyšetrením poškodeného nebola spokojná ani poškodeného známa, manželka jeho šéfa, ktorá mu vybavila druhé vyšetrenie, ktoré podstúpil dňa 23.1.2017 a kde už mu realizovali CT vyšetrenie hlavy. Bez toho, aby
súd polemizoval o kvalite vyšetrenia, je zvláštne a ťažko predpokladať, čo mali znamenať zistenia z 23.1.2017, popísané ako stav pravdepodobne po starej zlomenine nosovej kosti vľavo a anamnéza s otáznikom, klinika s otáznikom a ďalšie otázniky, ktorých bolo v správe viac. Naproti tomu znalec medicínsky vysvetlil, prečo považoval zlomeninu nosových kostí u poškodeného za čerstvú tým, že ešte nebol vytvorený kalus (ktorý sa vytvára pri zhojení zlomeniny), ktorý nebol viditeľný na snímku z CT vyšetrenia. Poškodený mal zároveň aj subjektívne potiaže zodpovedajúce tomu, že zlomeninu nosa utrpel. Okrem toho nie zanedbateľnou skutočnosťou v tejto súvislosti je tvrdenie poškodeného o tom, že si nie je vedomý, aby niekedy v minulosti mal nos zlomený. Súhrn týchto skutočnosti nasvedčuje zisteniu znalca, že poškodený mohol zlomeninu utrpieť práve dňa 19.1.2017 v súvislosti s fyzickým napadnutím jeho osoby. Pomliaždenie brušnej steny v oblasti ľavého podbruška a pomliaždenie driekovej oblasti diagnostikoval znalec na základe vyšetrovacieho spisu, pričom vyšetrenie brucha nebolo v Nemecku vôbec realizované. Znalec aj presvedčivo popísal a vyjadril k mechanizmu vzniku zranení. Vzniku mnohopočetných hematómov v oblasti oboch očníc a ušnice nasvedčujú viaceré údery. K ich možnému vzniku pádom, tento spôsob vylúčil, čo odôvodnil, že ak človek spadne má hematóm na jednej strane, ale nie posiatu celú tvár. Vzhľadom na množstvo a rozmiestnenie hematómov muselo ísť o viaceré údery, najmenej štyri, pričom napríklad na zlomeninu nosa stačil aj iba jeden úder. Zhrnúc znalecké dokazovanie, výpovede poškodeného a svedka Petra B., zranenia poškodeného nasvedčujú tomu, že bol fyzicky napadnutý a minimálne rukami udieraný. Aj keď sa snažila obhajoba poukázať, že vzhľadom na odstup času vyšetrení na Slovensku a incidentom medzi poškodeným a obžalovanými prešlo niekoľko dní a zranenia poškodený mohol utrpieť aj potom, súd sa s týmto záverom alebo takouto možnosťou nestotožnil. Nič takému priebehu totiž nenasvedčuje. Opäť súd poukazuje na výpoveď poškodeného P. G., ktorú vyhodnotil ako pravdivú. Súd nemá na základe čoho tvrdiť, aby poškodený klamal, nezistil k tomu ani motív. Poškodený nechodil do práce, domov išiel v sprievode svedka P. B., ktorý šoféroval. Poškodený nešiel vec oznamovať na políciu, dokonca nechcel ani podstúpiť lekárske vyšetrenie, pretože to chcel poriešiť iba tým, že to prejde a zabudne na to. Avšak bolesti, ktoré sa u neho stupňovali a kde už mu nestačili bežné lieky proti bolesti ho donútili ísť na Slovensko a vyhľadať tu lekársku pomoc. Vychádzajúc zo subjektívnych popisov ťažkostí, ktoré mal poškodený po incidente s obžalovanými a ktoré uvádzal od prvotných vyšetrení, nasvedčujú tomu, že zranenia ustálené na základe znaleckého dokazovania utrpel práve dňa 19.1.2017 pri fyzickom kontakte s obžalovanými. Pritom, ak by nedošlo práve k najzávažnejším zrneniam spočívajúcim v zlomenine rebra a nosových kostí, bolesti by poškodenému ustupovali nie sa zvýrazňovali a poškodenému by stačil pôvodne plánovaný krátky odpočinok.
Tiež sa súd nestotožnil s tým, aby išlo o konanie v sebaobrane obžalovaným Jánom K., keďže ustálil priebeh skutku tak, ako o tom vypovedal poškodený, čo sa týka začiatku konfliktu, ktorý začali obžalovaní tým, že otvorili dvere na izbe poškodeného a prišli si s nim vyriešiť predchádzajúci slovný konflikt. Spôsobené zranenia poškodeného s poukazom na zistenie, že nemohli vzniknúť iba jedným resp. dvoma údermi do tváre a stav obžalovaných po incidente jednoznačne nezodpovedá konaniu v sebaobrane.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obaja obžalovaní svojim spoločným konaním po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zákona, pretože spoločne inému úmyselne ublížili na zdraví. Uvedeného konania sa dopustili tak, že dňa 19.1.2017 fyzicky napadli poškodeného Petra Lapšanského, ktorému spôsobili zlomeninu 9. rebra vpravo, zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov, pomliaždenie tváre a ľavej ušnice, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie brušnej steny v oblasti ľavého podbruška a pomliaždenie driekovej oblasti s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 týždňov.
Súd pre nedôvodnosť odmietol návrh obhajoby na vykonanie nového znaleckého dokazovania znalcom alebo znaleckým ústavom na posúdenie zranení poškodeného, ktorý by riešil otázku možného vzniku jednotlivých zranení, ich mechanizmus a stanovil aj dobu obmedzenia obvyklého spôsobu života a s poukazom na nedostatočnú odbornosť, chyby znaleckého posudku a zaujatosť znalca MUDr. Róberta Slavkovského. Súd totiž nezistil dôvody, pre ktoré by mohol objektívne skonštatovať, že znalecký posudok MUDr. Slavkovského je podaný zaujatou osobou, je neodborný, alebo aby nezodpovedal všetky potrebné otázky. To, že závery znalca nevyhovujú jednej procesnej strane resp. sa s nimi nestotožňuje je bežná súčasť obhajoby a neznamená to automaticky neodbornosť a zaujatosť znalca. Tá by naozaj musela vyplynúť z objektívnych dôvodov, ktoré ale v danom prípade preukázateľne zistené neboli.
Tiež súd odmietol na hlavnom pojednávaní návrh obhajoby na prečítanie zápisnice z konfrontácie medzi poškodeným P. G. a obžalovaným L. F., pretože sa poškodený odmietol konfrontovať, a teda nevyplynul z tohto dôkazného prostriedku žiaden poznatok, ktorý by slúžil na objasnenie skutkového stavu veci.
Ohľadne námietky obhajoby, že trestné oznámenie malo byť postúpené príslušnému orgánu v Nemeckej republike v zmysle § 196 ods. 4 Tr. poriadku súd udáva, že vzhľadom na podmienky odseku 3 § 196 Tr. poriadku a danú osobnú pôsobnosť Trestného zákona nemožno skonštatovať, že neboli naše orgány príslušné konať.
Pri rozhodovaní o treste u obžalovaných súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
U obžalovaného L. K. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Pri zistenom rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona vychádzal z trestnej sadzby 6 (šesť) mesiacov až 2 (dva) roky.
U obžalovaného by prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/7/2020 , keďže sa trestného činu v predmetnej trestnej veci dopustil skôr ako bol vyhlásený trestný rozkaz v uvedenej o trestnej veci. Avšak vzhľadom k tomu, že v tejto trestnej veci už obžalovanému uplynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia dňa 26.8.2021, nebolo rozhodnuté o osvedčení sa resp. neosvedčení sa obžalovaného, súd predbežnou otázkou posúdil, že sa v tejto skúšobnej dobe obžalovaný osvedčil, preto neprihliadal už na predmetné odsúdenie, ale považoval ho za zahladené fikciou podľa § 50 ods. 5 Tr. zákona.
Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody výmere 6 (šesť) mesiacov, teda na dolnej hranici trestnej sadzby. Takto uložený trest odňatia slobody mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu na dolnej hranici trestnej sadzby, a to vo výmere dvanásť mesiacov, keďže zatiaľ postačuje hrozba výkonom trestu odňatia slobody. Súd má za to, že takto uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu dostatočne zohľadňujú okolnosti spáchaného skutku - priamy úmysel obžalovaného, objekt, ktorým bolo zdravie inej osoby jeho osobu, ktorý sa v minulosti už dopustil trestnej činnosti ale zároveň aj skutočnosť, že od spáchania trestného činu prešla doba viac ako päť rokov.
U obžalovaného L. F. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Priťažujúcu okolnosť nezistil. V dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností súd postupoval podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona a vychádzal z upravenej trestnej sadzby, t.j. zníženej hornej hranice trestnej sadzby 2 (dvoch) rokov o jednu tretinu.
Keďže tiež bol uznaný vinným z úmyselnej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil vo vzťahu k zdraviu inej osoby bol mu uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Výkon uloženého trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, pretože u obžalovaného postačuje hrozba výkonom trestu vzhľadom na jeho doterajšiu bezúhonnosť a aj vzhľadom na časový odstup od spáchania trestného činu.
Takto uložené tresty sú spravodlivé a dostatočné na to, aby splnili účel sledovaný Trestným zákonom v tom, že ním bude zabezpečená prevýchova obžalovaných, teda individuálna prevencia, zabránia obžalovaným v páchaní trestnej činnosti a súčasne naplnia prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestov na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov. Súd dodáva, že v prípade nevedenia riadneho života obžalovanými počas skúšobnej doby sa obžalovaní vystavujú nebezpečenstvu, že súd rozhodne o neosvedčení sa v skúšobnej dobe a tým aj o premene uloženého podmienečného trestu na nepodmienečný.
V súvislosti s rozhodovaním o škode súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., Bratislava škodu vo výške 645,47 eur z titulu vynaložených liečebných nákladov poškodenému Petrovi G. v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel dňa 19.1.2017, keďže sa v trestnom konaní so svojim nárokom riadne a včas pripojila a súd nemal pochybnosti o oprávnenosti tohto nároku, ktorý bol preukázaný vyčíslením jednotlivých nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Zároveň boli obaja obžalovaní zaviazaní zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenému P. G. škodu vo výške 1.589,40 eur z titulu bolestného. Pri určení výšky náhrady za bolesť súd vychádzal z bodového ohodnotenia zranení poškodeného určeného znalcom MUDr. Róbertom Slavkovským v podanom znaleckom posudku, t.j. 90 bodov, ktoré si súd osvojil a poškodeným uplatnenej sumy 17,66 eur za jeden bod určenej v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. a opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 36/2016. Sociálnej poisťovni boli obaja obžalovaní zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť škodu vo výške 340,80 eur z titulu vyplateného nemocenského.
So zvyškom nároku na náhradu škody poškodeného P. G. spočívajúcom v náhrade ušlého zisku súd podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázal na civilný proces, nakoľko súd nemal jednoznačne preukázané, že poškodený mal konkrétne obchodné príležitosti v období práceneschopnosti, ktoré nemohol realizovať pre zranenia. Tiež odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. keďže táto ešte dňa 28.9.2021 upravila svoj nárok na sumu 660,20 eur, pretože nie je súdu zrejmé, na základe čoho došlo po takomto dlhom čase od úrazu a aj ukončenia práceneschopnosti poškodeného k jej zvýšeniu oproti uplatnenej sume 645,47 eur zo dňa 18.1.2018.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.