Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-18-2021.pdf
PDF · 144.76 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobcu: YOSHI PRODUCTION s.r.o., so sídlom Bárdošova 6, 831 01 Bratislava, IČO: 46 293 256, zast.: GALEA Iuris, s. r. o., so sídlom Jančova 15, 811 02 Bratislava, IČO: 46 727 108, proti žalovanému: i-energy, s.r.o., so sídlom Kozačeka 13E, 960 01 Zvolen, IČO: 44 378 441, zast. Mgr. Jozef Kulišiak, advokát, so sídlom Nad plážou 6873/8A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 281 232, o zaplatenie 17.211,55 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
I. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 03.08.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 17.211,55 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že voči žalovanému eviduje pohľadávku v žalovanej výške vyplývajúcu z neuhradenej faktúry po lehote splatnosti, číslo (č.) faktúry 20210010 zo dňa 01.03.2021, splatná dňa 02.03.2021 za žalobcom vykonané práce a materiál presne špecifikovaný v uvedenej faktúre. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu výzvou zo dňa 20.07.2021. Žalovaný na výzvu nereagoval, pohľadávku nezaplatil. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom spisová značka (sp. zn.) 19Up/1397/2021 zo dňa 21.09.2021, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca nepreukázal aké konkrétne materiály a práce dodal v rozsahu fakturovanej sumy, na akú stavbu ich pre žalovaného dodal a hlavne nepreukázal dodanie odsúhlasené žalovaným v celom rozsahu fakturovanej sumy. Nárok len na základe predloženej faktúry bez ďalšieho nemožno priznať. Faktúra sama o sebe nepreukazuje dodanie plnenia, a to ani pre iné konanie, napr. daňové konanie, nie to pre súdne konanie. Žalobca v konaní predložil aj cenovú ponuku zo dňa 18.01.2021, ktorú žalovaný žalobcovi nikdy neodsúhlasil v takom rozsahu, nakoľko najmä pri položkách pod č. 2 - 10 cenovej ponuky zo dňa 18.01.2021 a vlastne aj pri rovnakých položkách faktúry nebola preukázaná ich opodstatnenosť, ani objednanie žalovaným. Žalovaný vyzval žalobcu, aby vystavil riadny daňový doklad a doložil odsúhlasený súpis dodaných materiálov a prác. Uvedené žalovanému nebolo doručené. Žalovaný faktúru predloženú žalobcom nezaradil do účtovníctva, pretože faktúra je v neoprávnenej výške, neobsahuje zákonné náležitosti daňového dokladu. Žalovaný neuviedol faktúru v kontrolnom výkaze a ani neeviduje faktúru žalobcu v účtovníctve z dôvodov, že faktúra neobsahuje zákonné náležitosti daňového dokladu, neobsahuje podrobný súpis položiek dodaných materiálov a vykonaných prác s potvrdením o plnení a pri niektorých položkách vo faktúre nebola preukázaná ich opodstatnenosť, ani objednanie žalovaným, a preto faktúra je vystavená v neoprávnenej výške.
2. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že čo sa týka náležitostí vystavených faktúr, tieto upravujú zákony č. 439/2002 Z. z. o účtovníctve, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a zákon č. 513/1991 Obchodný zákonník. Ani v jednom z uvedených zákonov nie je medzi stanovenými povinnými náležitosťami pečiatka, či podpis vystavovateľa faktúry. Ten, kto vystavuje faktúru, nemá povinnosť túto faktúru opečiatkovať, ani podpísať. Žalobca poukázať na obchodnú zvyklosť zaužívanú medzi stranami sporu. Medzi stranami sporu je preukázateľný obchodný vzťah založený na obchodných zvyklostiach. Uvedené preukazuje dôkaz, ktorý predložil žalovaný. V tomto dôkaze žalovaný deklaruje, že mu zo strany žalobcu boli vystavené a doručené 4 faktúry, a to faktúra č. 20200052, 20200053, 20210026, 20210010 - ktorá je predmetom tohto sporu. Prvé 3 vyššie uvedené faktúry. boli zo strany žalovaného uhradené, resp. boli odpočítané z poskytnutej zálohy, pričom tieto faktúry boli žalovanému zaslané v totožnom znení, ako je znenie spornej faktúry. Zo strany žalovaného neboli prvé 3faktúry rozporované, ani vrátené. Taktiež aj zálohová faktúra vystavená žalovanému bola zaslaná rovnakým spôsobom a s rovnakými náležitosťami, ktoré žalovaný nenamietal. V prípade, ak nemá žalovaný vedomosť o vykonaných prácach a dodávkach materiálu, išlo o dodávky prác a materiálu pre investora, s ktorým mal žalovaný uzatvorený zmluvný vzťah, ktorého obsahom bolo vyhotovenie diela na rodinnom dome. Na základe uvedeného žalobca v konaní navrhol výsluch svedkov Z.. C. C. - investor, P.. P. C. - investor, P.. R. X. - stavbyvedúci na stavbe investora, Jozefa Skácela - konateľ žalobcu, ktorí dosvedčia skutočnosti tvrdené zo strany žalobcu. Taktiež dosvedčia, že investor uhradil riadne a včas žalovanému ním vystavené faktúry, avšak subdodávateľovi, ktorý práce vykonal, teda žalobcovi, už faktúru neuhradil. Skutočnosť, že sa žalobca prostredníctvom svojich zamestnancov skutočne nachádzal na stavbe investora, kde žalovanému dodával práce, vie žalobca preukázať aj GPS v osobných automobiloch, z ktorých bude preukázané, že žalobca dodávku prác skutočne realizoval. Zároveň žalobca poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný uznáva z faktúry, ktorú rozporuje, položku 1, 11, 12, 13, 14, 15, pričom žalovaný nemá uznávať položku 2 až 10, nakoľko má za to, že nebola preukázaná ich opodstatnenosť, ani objednanie žalovaným. Z predmetného e-mailu je zrejmé, kde dielo žalobca ako subdodávateľ pre žalovaného vykonával a je nepochybné, že faktúru čiastočne uznáva, pričom odôvodnenie neuznania položiek 2 až 10 je nedostatočné. To, že skutočne došlo k vykonaniu prác a dodaniu materiálu, navrhuje žalobca preukázať výsluchom už uvedených svedkov. Je zrejmé, že žalovaný z vystavenej faktúru uznáva sumu vo výške 14.763 Eur, pričom sporná je suma vo výške 2.448.55 Eur, ktorej nárok však žalobca preukázal. V predloženej emailovej komunikácii žalovaný konštatuje, že má pochybnosť o tom, že došlo zo strany žalobcu k ukončeniu prác v časti, ktoré požaduje žalobca uhradiť. Skutočnosť, že žalobca svoju prácu vykonával riadne a včas, aj napriek tomu, že žalovaný mu neuhradil vystavené faktúry, vie žalobca preukázať opäť svedeckými výpoveďami investorov a stavbyvedúcim. Je to práve žalovaný, ktorý si svoju prácu nevykonal riadne a včas, a to v zmysle zmluvných dojednaní medzi ním a investorom, pričom voči žalovanému je vedené súdne konanie o zaplatenie na Okresnom súde Zvolen, ktoré inicioval investor, ktorý odstúpil od zmluvy o dielo.
3. Žalovaný v elektronickom podaní doručenom okresnému súdu dňa 08.03.2022 uviedol, že žalobca ako listinný dôkaz na preukázanie žalovaného nároku doložil skopírovaný e-mail, kde nie je uvedený ani dátum. Aj z predloženého dôkazu vyplýva, že žalovaný neuznáva fakturované položky č. 2 až 10 z dôvodu, že nebola preukázaná ich opodstatnenosť, ani objednanie žalovaným. Čo sa týka ostatných fakturovaných položiek, tak žalovaný uviedol, že na Okresnom súde Zvolen prebieha súdne konanie pod sp. zn. 14Csp/43/2021 vo veci žalobcu Z.. C. proti žalovanému, ktorý je žalovaný aj v tomto konaní, kde žalobca ako investor spochybňuje dodanie materiálov a prác na jeho stavbe žalovaným ako zhotoviteľom, hoci žalobca Z.. C. ich uznal a aj riadne uhradil. Uvedené súdne konanie má priamy súvis aj s týmto konaním, pretože všetky práce, ktoré žalovaný ako zhotoviteľ dodával pre P.. C., boli dodávané v subdodávateľskom vzťahu medzi žalovaným a žalobcom, z ktorého si žalobca teraz uplatňuje nároky na zaplatenie, ktoré žalovaný v e-maile predloženom žalobcom pôvodne „uznal“. Ale keďže došlo spochybneniu uhradených dodávok prác na strane investora, sú teda sporné i nároky žalobcu v tomto konaní. Žalobca presvedčivo nepreukázal dôvodnosť žalobného návrhu a aj v súvislosti so spochybnenými dodaniami na strane investora v prebiehajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 14Csp/43/2021 nie je preukázaná v tomto štádiu oprávnenosť žalovaného nároku.
4. Súd výzvou adresovanou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 05.04.2022 vyzval žalobcu, postupom podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku na doplnenie skutkových tvrdení s tým, aby žalobca
skutkovo zdôvodnil právny vzťah medzi stranami sporu, na základe ktorého si v konaní uplatňuje nárok, čo bolo predmetom dohodnutých práv a povinností medzi stranami sporu. Žalobca v elektronickom podaní doručenom okresnému súdu dňa 26.04.2022 uviedol, že právny vzťah žalobcu so žalovaným bol založený zmluvou o dielo, ktorá nebola medzi účastníkmi uzatvorená písomne. Žalovaný realizoval rôzne stavby a žalobca formou subdodávok na týchto stavbách realizoval rôzne dielčie práce, ktoré si žalovaný u žalobcu objednal. Zároveň uviedol, že ďalšie skutočnosti žalobca súdu predloží v dohľadnom čase. Žalobca v elektronickom podaní doručenom okresnému súdu dňa 12.05.2022 uviedol, že si dovoľuje navrhnúť vykonať dôkazy výsluchom svedkov, ktorých už uviedol vo vyjadrení k odporu žalovaného. Zároveň uviedol meno, priezvisko a bydlisko svedkov Z.. C. C., P.. P. C., P.. R. X. .
5. Na pojednávaní dňa 19.05.2022 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na skutkových tvrdeniach uvádzaných v žalobe a vyjadreniach žalobcu v konaní.
6. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný neuznáva žalobný nárok žalobcu v celom rozsahu. Čo sa týka konkrétnych položiek čo do rozsahu a vykonaných prác zo strany žalobcu, tak žalovaný neuznáva položky 2 až 10 faktúry, pretože žalovaný nebol v týchto veciach v zmluvnom vzťahu, ani s p. C.Č. starším, ani so žalobcom, neexistuje žiadna komunikácia objednávky, dodacie listy podpísané zo strany žalovaného. Rovnako neuznáva položky 11, 12, 13 a 14 z faktúry žalobcu, aj keď ich pôvodne uznal, avšak vykonal tak na základe toho, že si to prechádzal s objednávateľom p. C. mladším, ktorý pôvodne tieto materiály a práce uznal a zaplatil, avšak teraz v súdnom konaní, ktoré je vedené na tunajšom súde, ich objednávateľ namieta, že neboli vykonané, a materiály, ktoré mali byť predmetom vykonania diela v tejto časti, chce vrátiť, a za práce chce spätne nejaké peniaze. Žalobca nemá od žalovaného odsúhlasené, potvrdené a odovzdané práce a dodávky materiálu. V konaní žalobca okrem faktúry nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce poskytnuté plnenie žalovanému.
7. Na pojednávaní súd vyzval konateľa žalobcu postupom podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, čo bolo predmetom plnenia, aké boli práva a povinnosti zmluvných strán, miesto plnenia, dohodnutá cena, prípadne spôsob určenia ceny za plnenie. Konateľ žalobcu uviedol, že spolupráca so žalovaným začala v roku (r.) 2019. Za účasti investora pána (p.) C. mladšieho sa strany sporu dohodli na rozsahu prác, ktoré bude žalobca vykonávať. Práce boli vyšpecifikované v rámci elektroinštalácie. Na základe dohodnutého bol vypracovaný projekt, konateľ žalobcu vypracoval cenovú ponuku, ktorú zaslal žalovanému. Na základe cenovej ponuky obdržala spoločnosť žalobcu zálohu od žalovaného a začalo sa na stavbe pracovať. Popri dohodnutom sa dohodla ďalšia časť prác v rámci kúrenia a chladenia. Dohodlo sa to spôsobom, že sa opakovali stretnutia. Na stretnutiach boli prítomné rovnaké osoby, tzn. konatelia strán sporu a investor stavby. Dohodli sa časové etapy, kedy sa čo bude realizovať. Na základe uvedeného žalobca začal vykonávať práce. Práce sa realizovali na základe projektu, ktorý dodal žalovaný. Projekt realizácie prác nebol správny, následne to žalobca v priebehu realizácie riešil. V tom čase sa generálny dodávateľ stavby mohol na žalobcu spoľahnúť, preto prípadné nezrovnalosti v projekte riešil žalobca. Práce sa zrealizovali, pokiaľ žalobca žiadal ďalšiu finančnú zálohu, túto mu žalovaný už neposkytol. Žalovaný si u žalobcu objednal služby výmenu tepelného čerpadla, t. j. položka č. 1, ktorá bola fakturovaná na základe faktúry, ktorá je prílohou k žalobe. Uvedené však nebolo žalobcovi zaplatené, žalovaný neposlal ani zálohu na vykonanie výmeny tepelného čerpadla. Komunikácia strán sporu začala viaznuť momentom, keď konateľ žalovaného prestal na stavbu chodiť. Uvedenú skutočnosť vie žalobca dokladovať aj stavebným denníkom, aj stavebným dozorom, ktorý bol realizovaný na stavbe v rámci výpovede svedkov. Žalobca pokračoval ďalej vo vykonávaní prác v domnení, že žalovaný cenu realizovaných prác zaplatí, k čomu následne nedošlo. Koncom r. 2021 žalobca riešil, aby dostal peniaze aspoň za chladenie a kúrenie, ktoré v dome montoval, opätovne k zaplateniu nedošlo. Pokiaľ má žalobca informáciu od investora p. C. mladšieho, tak práce boli žalovanému zaplatené s tým, že investor sa uistil, aby bola suma zaplatená žalobcovi. Všetky tieto skutočnosti vedia dosvedčiť svedkovia. Žalobca vie k tomu doložiť aj komunikáciu. Spoločnosť žalovaného požaduje od žalobcu vrátenie poskytnutých záloh, avšak žalobca poskytnuté finančné prostriedky už spotreboval, nainštaloval technológiu, financie boli spotrebované na elektroinštaláciu, nákup materiálu, na všetky ostatné výdavky spojené s montážou. Spoločnosť žalobcu kvôli uvedenému musela zobrať aj úver.
8. Na návrh žalobcu súd vypočul v konaní konateľa žalobcu, ktorý vypovedal, že sumu, v akom celkovom objeme realizoval zákazku pre žalovaného, uviesť nevie, musel by to zrátať, za elektroinštaláciu to bolo 50.323 Eur bez DPH. Do určitej doby spolupracoval so spoločnosťou žalovaného. Po čase, keď investor s generálnym dodávateľom stavby odstúpil od zmluvy v lete r. 2021, došlo k sporu medzi investorom stavby a generálnym dodávateľom. Konateľ žalovaného prestal so žalobcom komunikovať, nedvíhal telefóny, nemal čas sa venovať tomu, aby dielo bolo dokončené. Prvá objednávka zo strany žalovaného bola na výmenu tepelného čerpadla na stavbe p. C., práce boli realizované v decembri r. 2019. Do r. 2020 sa začali realizovať práce ohľadne kúrenia, chladenia na nehnuteľnosti p. C. mladšieho, ktoré pokračovali. Práce sa realizovali od januára 2020 do februára 2021. Na stavbe nastali komplikácie, generálny dodávateľ buď tovar nedodal alebo dodal nesprávny tovar, následne to musel žalobca riešiť tak, aby boli práce pre investora stavby vykonávané riadne. Vo vzťahu medzi stranami sporu nebolo dohodnuté, aká bude cena diela, pretože žalovaný nevedel povedať, v akom rozsahu bude presne treba realizovať práce. Rozsah prác medzi stranami sporu nebol dohodnutý, dohoda bola iba všeobecne. Dohoda bola ohľadne inštalácie tepelného čerpadla. Ešte sa dorábali veci aj u p. C. staršieho. Za práce, ktoré realizoval žalobca, žalovaný od investora stále dostal zaplatené. Následne však už nebola zaplatená cena za realizované práce a dodaný materiál žalovaným žalobcovi. Tým pádom, že chýbal materiál, musel tento materiál dodať žalobca. Žalovaný si práce u žalobcu objednal na základe ústnej dohody a mailovej komunikácie spôsobom, že konateľ žalovaného oznámil, čo treba urobiť. Vo vzťahu ku všetkým položkám, ktoré sú uvedené vo faktúre, existovala ústna dohoda a objednávka na vykonanie prác, pokiaľ ide o cenovú ponuku k vyúčtovaným položkám a výkon prác, existovala ústna dohoda, cena práce bola dohodnutá na hodinu, pričom k rozsahu času sa nevedelo dopredu uviesť, aký čas bude potrebné na realizovanie týchto prác. Žalovaný dodával na stavbu materiál, ktorý nebol dodaný včas, nebol dodaný správne. Žalobca prišiel na stavbu, materiál nebol dodaný, prípadne bol dodaný nesprávny materiál. Všetky práce, ktoré boli fakturované, boli žalobcom aj zrealizované. Konateľ žalovaného na stavbu neprišiel, neprebral si zrealizované práce. Pokiaľ ide o cenovú ponuku, cena sa dohadovala v mailovej komunikácii už počas priebehu vykonávania prác z dôvodu, že nebol dobrý projekt na stavbu, neboli dodávané správne materiály a tým pádom vznikali problémy, ktoré sa riešili za pochodu. Menila sa teda aj cena vzhľadom na použitý materiál. V prípade, ak nastala situácia, že materiál nedodal konateľ žalovaného, tak z dôvodu, aby práce boli zrealizované riadne, musel žalobca dodať materiál. Rozpis cenovej ponuky žalobca doručoval žalovanému mailom. Mailovú komunikáciu vie žalobca doložiť. Pokiaľ ide o vetu z faktúry v položke 10 „viď príloha zoznam, je tam materiál komplet, čo sme dodávali pre vás na stavbu, prosím rozrátaj to podľa tvoje potreby“, konateľ žalobcu uviedol, že materiál je rozpísaný v rámci realizácie dvoch vecí naraz, realizovala sa stavba pre p. C. mladšieho aj pre p. C. staršieho, čiže inštaloval sa materiál na dvoch domoch. Existovala dohoda medzi stranami sporu, že materiál, ktorý žalovaný nedodal, dodala spoločnosť žalobcu, preto aj vo faktúre je poznámka, že materiál, ktorý bude žalovaný fakturovať, aby rozrátal, čo išlo na ktorú stavbu. Bolo to z dôvodu, že konateľ žalovaného mal výkaz výmer pre inštaláciu kúrenia, chladenia a rekuperáciu pre p. C. mladšieho, presne vedel, ktoré položky kde majú ísť. Návrh technológie, ktorá sa vymieňala v nehnuteľnosti p. C. staršieho, robil konateľ žalovaného, takže vedel, ktorý materiál bol dodaný, ktorý materiál dodaný nebol, aké prvky kde majú byť. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, nech konateľ žalobcu ozrejmí, že pokiaľ uvádzal na pojednávaní, že práce na nehnuteľnostiach boli realizované v r. 2019 a v priebehu r. 2020, zatiaľ čo cenová ponuka, ktorú predložil v konaní, je dátumovaná k 18.01.2021, aby vysvetlil časové rozpory, konateľ žalobcu uviedol, že obsahom cenovej ponuky je to, čo spoločnosť žalobcu zrealizovala, aké práce vykonala, aký materiál dodala. Cenovú ponuku spoločnosť žalobcu vystavila neskôr k dátumu, ktorý je uvedený v cenovej ponuke. Realizácia prác a objem prác bol vopred odsúhlasený žalovaným. Položka 2 až 9 uvedená vo faktúre, predložená v konaní žalobcom, sa realizovala pre p. C. staršieho a položka 10 sa realizovala pre p. C. mladšieho. Vo vzťahu k všetkým uvedeným položkám z faktúry sa realizovali stretnutia konateľov strán sporu, ako aj investorov stavby. K obidvom realizovaným stavbám boli vedené stavebné denníky, ktoré žalobca vie v konaní predložiť.
9. Na návrh žalobcu súd v konaní vypočul konateľa žalovaného, ktorý na otázku právnej zástupkyne žalobcu, že pokiaľ žalovaný popiera vykonanie fakturovaných prác žalobcom, nech uvedie, kto iný by mohol výkon týchto prác na stavbe realizovať, uviedol, že v konaní nie je preukázané ani objednanie týchto prác, takže k prácam sa vyjadriť nevie.
10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že k skutočnostiam tvrdeným stranami sporu na pojednávaní žalobca môže doložiť mailovú komunikáciu medzi stranami sporu, prípadne investorom
stavby a stavebné denníky a trvá na tom, aby v konaní boli vypočutí svedkovia, ktorých žalobca navrhol v konaní vypočuť.
11. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav.
12. Z faktúry č. 20210010 vystavenej dodávateľom žalobcom pre odberateľa žalovaného dňa 01.03.2021 s dátumom splatnosti 02.03.2021 súd zistil, že žalobca fakturoval sumu vo výške 17.211,55 Eur za práce a tovar rozpísané vo faktúre. Z cenovej ponuky č. 40210004 zo dňa 18.01.2021 adresovanej žalobcom žalovanému súd zistil, že obsahom je cenová ponuka prác, tovaru a dopravy rozpísané v položkách 1 až 15 s uvedením cien položiek v celkovej sume 17.211,55 Eur.
13. Z výzvy č. 2 na poskytnutie súčinnosti, ktorú dňa 10.06.2021 adresoval žalovaný žalobcovi súd zistil, že žalovaný oznámil, že dňa 03.06.2021 obdržal od žalobcu 4 faktúry, a to: faktúru č. 20200052 za vyúčtovanie elektroinštalácie v sume 11.875 Eur (bez DPH s prenesenou daňovou povinnosťou) s odpočítaním žalovaným poskytnutej zálohy k úhrade 0 Eur, faktúru č. 20200053 vyúčtovanie elektromateriálov v sume 10.922,77 Eur s DPH s odpočítaním poskytnutej zálohy žalovaným k úhrade 0 Eur, faktúru č. 20210026 fakturácia elektromateriálov v sume 40.468,01 Eur s DPH s odpočítaním žalovaným poskytnutej zálohy k úhrade 0 Eur. Žalovaný žalobcovi oznámil, že k faktúre č. 20210010 sa už síce vyjadril, ale ešte sa vyjadrí osobne. Žalovaný konštatoval, že predložené faktúry nespĺňajú základné parametre daňového dokladu, nie sú žalobcom podpísané a neobsahujú podrobné súpisy prác, a dodávok, s ktorých by bolo zrejmé, aké materiály a aké práce žalobca vykonal. Nie je v nich ani uvedené, na akej stavbe práce a dodávky boli realizované. Vyzval žalobcu, aby faktúry doplnil o špecifikáciu prác a dodávok, priložil prílohu s uvedením prác a dodávok, doplnil kde práce žalobca vykonal, faktúry podpísal a nechal ich odsúhlasiť investorom. Z predžalobnej výzvy, ktorú adresovala právna zástupkyňa žalobcu žalovanému dňa 20.07.2021 súd zistil, že žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 17.211,55 Eur vyplývajúcu z neuhradenej faktúry č. 20210010 zo dňa 01.03.2021, splatnú dňa 02.03.2021 po lehote splatnosti. Právna zástupkyňa žalobu vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 3 dní odo dňa doručenia predžalobnej výzvy. O odoslaní predžalobnej výzvy žalobca predložil v konaní fotokópiu poštového podacieho hárku zo dňa 21.07.2021. Z mailovej komunikácie medzi stranami sporu (č. l. 31 súdneho spisu) súd zistil, že konateľ žalovaného adresoval konateľovi žalobcu mail, v ktorom mu oznámil, že žalobca vykonával ako dodávateľ v subdodávke pre objednávateľa Z.. C. C. dielo v mieste plnenia H. O., Ž., ktoré spočívalo v plnení rozpísanom v maili s tým, že vykurovanie - montáž strojovne, zrealizovaná nebola. Žalovaný uznal nárok uvedený v cenovej ponuke zo dňa 18.01.2021 v sume 4.074 Eur bez DPH za rekuperáciu prvého a druhého nadzemného podlažia (položka č. 12), uznal aj nárok v sume 3.990 Eur bez DPH za chladenie (položka č. 13) - montáž panelov a rozvodov chladenia s vyregulovaním komplet, uznal aj položku č. 14 montáž druhé nadzemné podlažie podlahové vykurovanie v sume 1.806 Eur bez DPH, primárny okruh exteriér po napojenie zariadení tepelného čerpadla (položka č. 15) vo výške 1.204 Eur bez DPH, režijné náklady (položka č. 11) v sume 693 Eur bez DPH. Žalovaný uviedol, že na elektroinštaláciu v rozsahu rozpísanej v mailovej komunikácii boli žalobcovi poskytnuté zálohy, ktoré doposiaľ neboli nijakým spôsobom zdokladované, ani vyúčtované. Zároveň všetky žalovaným uznané nároky budú môcť byť vysporiadané až po položkovitom vydokladovaní a odsúhlasení elektroinštalačných prác p. Z.. C. C., ktoré mal žalobca žalovanému doručiť. Takisto vyzval žalovaný žalobcu na vrátenie nespotrebovaných záloh na účet žalovaného a na vystavenie riadneho daňového dokladu. Zároveň žalovaný upozornil žalobcu, že okrem zrealizovaných prác práce súvisiace s vykurovaním prvého nadzemného podlažia, chladením prvého nadzemného podlažia, vzduchotechnikou a zapojením technológií do funkčného celku neboli vykonané. Žalovaný uviedol, že má pochybnosť, či došlo k ukončeniu prác, za ktoré žalobca žiada zaplatiť cenu. Žalovaný v mailovej komunikácii zároveň uviedol, že položku č. 1 uznáva, ale táto nesúvisí s prácami pre Z.. C. C., položku č. 2 až 10 neuznáva z dôvodu, že nebola preukázaná ich opodstatnenosť, ani objednanie žalovaným. Žalovaný poskytol žalobcovi sumu záloh vo výške 63.265,78 Eur s DPH. Žalobca nezúčtoval žiadnu z poskytnutých záloh, ani neposkytol žiadne podklady o vykonaní tejto časti diela, a to napriek výzvam a urgenciám. Preto žalovaný žalobcu vyzval, aby najneskôr do 3 dní od doručenia výzvy zúčtoval uhradené zálohy a zaslal všetky doklady týkajúce sa vykonaných dodávok materiálov a prác na diele odobrené investorom p. Z.. C. C.. V prípade, ak túto časť diela žalobca nevykonal, žalovaný požiadal o vrátenie uhradených záloh na bankový účet do 3 dní od doručenia výzvy.
14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
16. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
17. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
18. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
19. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
20. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
21. Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
22. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
23. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
24. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
28. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
29. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
30. Podľa § 132 ods. 3 Civilného sporového poriadku, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
31. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
32. Podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
33. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby. Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne. Rozhodujúce skutočnosti, ktoré má žalobca v žalobe uviesť, sú údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť.
34. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda žalobca má vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Vzhľadom na jednotlivé ustanovenia Civilného sporového poriadku platí, že skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení strán by mali byť uvedené v žalobe a procesných podaniach podľa § 167 ods. 2 a ž 4 Civilného sporového poriadku, teda v žalobnej odpovedi, replike a duplike.
35. Predloženie skutkových tvrdení neskôr si vyžaduje ospravedlniteľný dôvod podľa § 153 Civilného sporového poriadku druhá veta, a teda že strana ich nemohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Strana preto nemôže vyčkávať s predložením skutkových tvrdení, resp. s popretím skutkových tvrdení, lebo sa vystavuje riziku sankcie. Sankcia spočíva v tom, že predloženie skutkových tvrdení, resp. popretie skutkových tvrdení bude procesne neúčinné.
36. V súlade s koncepciou Civilného sporového poriadku sa civilné sporové konanie riadi zásadou formálnej pravdy, tzn. že súd vychádza len z tých skutočností, ktoré strany sporu v konaní tvrdili.
37. Strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 150 Civilného sporového poriadku je jednou zo základných procesných povinností strán sporu povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Povinnosť strany sporu tvrdiť, má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti konania.
38. Súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie. Môže vyzvať stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení postupom podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku, prípadne zánik jeho povinnosti. Z hľadiska pravidiel o koncentrácii konania je želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia boli obsiahnuté ak ide o žalobcu, tak v žalobe a vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného v konaní. Skutkové tvrdenia predložené neskôr, napr. aj vo forme ústnych prednesov na pojednávaní, je potrebné ospravedlniť
tým, že ich strana sporu nemohla predložiť už skôr, napr. ak novým skutkovým tvrdením reaguje na skutočnosť, ktorá vyšla najavo až z dôkazu vykonaného na pojednávaní, inak súd na ne nemusí prihliadnuť. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy, t. j. skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore.
39. Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či náhodou existujú skutočnosti v jej prospech. Procesnú povinnosť strán sporu uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia, t. j. povinnosť substancovane tvrdiť, je potrebné interpretovať vo svetle jej účelu a zmyslu. Účelom a zmyslom tejto povinnosti je, aby fáza dokazovania prebehla vyvážene, spravodlivo, hospodárne a účelne. V opačnom prípade by predmet dokazovanie nebol určiteľný.
40. Súd má za to, že žalobca v žalobe a vo svojich vyjadreniach nepredložil dostatočne substancované tvrdenia. Z uvedených dôvodov súd dňa 05.04.2022 postupom podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval právnu zástupkyňu žalobcu, aby právny vzťah strán sporu, na základe ktorého si žalobca uplatňuje v konaní nárok na zaplatenie sumy 17.211,55 Eur riadne skutkovo vymedzila, teda uviedla obsah dohodnutých práv a povinností strán sporu. Právna zástupkyňa žalobcu na výzvu súdu odpovedala, že právny vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvou o dielo, ktorá nebola medzi účastníkmi dohodnutá písomne. Žalovaný realizoval rôzne stavby a žalobca formou dodávok na týchto stavbách realizoval rôzne dielčie práce, ktoré si žalovaný u žalobcu objednal. Zároveň uviedla, že ďalšie skutočnosti žalobca súdu predloží v dohľadnom čase.
41. Súd na pojednávaní dňa 19.05.2022 postupom podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku opätovne vyzval konateľa žalobcu, aby doplnil skutkové tvrdenia o záväzkovo-právnom vzťahu, ktorý strany sporu uzatvorili. Aby konkretizoval čo bolo predmetom dohody strán sporu, uviedol dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, miesto plnenia, dohodnutú cenu, prípadne spôsob určenia ceny za plnenie, atď. Napriek tomu, že konateľ žalobcu skutkové tvrdenia doplnil, súd má za to, že žalobca neuviedol tvrdenia v takom rozsahu, aby ich súd mohol subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a v nadväznosti na to posúdiť dôvodnosť a výšku uplatneného nároku.
42. Obchodný zákonník pri jednotlivých zmluvných záväzkoch určuje pod názvom „Základné ustanovenia“ pojmové znaky jednotlivých zmlúv formou obsahových náležitostí zmluvy. Len ak dôjde medzi zmluvnými stranami k dohode o náležitostiach, ktoré sú obsiahnuté v základných ustanoveniach zákona, možno konštatovať uzatvorenie konkrétnej zmluvy podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Od týchto ustanovení sa zmluvné strany nemôžu odchýliť. Občiansky a Obchodný zákonník upravujú konkrétne zmluvné typy, ktoré zmluvné strany môžu uzavrieť. Zmluvná sloboda je vyjadrená aj v tom, že účastníci môžu uzavrieť aj inú zmluvu, ktorá nie je upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník však nepripúšťa vznik zmluvy ako takej, ak predmet záväzkov strán nebude dostatočne určitý. Pre posúdenie, či ide o pomenovaný zmluvný typ, alebo ide o zmluvu, ktorá nie je upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku, je relevantný práve jej obsah.
43. Je evidentné, že medzi stranami sporu existovala forma spolupráce, čo žalovaný v konaní ani nerozporoval. Nerozporoval tiež, že žalobcovi poskytol finančné zálohy na realizáciu zákazky. Žalovaný ale namietal, že strany sporu neboli v zmluvnom vzťahu čo do žalovaného nároku, že žalobca v konaní nepreukázal, aké konkrétne materiály dodal, aké konkrétne práce vykonal, na akej stavbe, namietal, že medzi stranami sporu vôbec nedošlo k dohode v rozsahu fakturovanej sumy.
44. Právna zástupkyňa žalobcu v elektronickom podaní doručenom okresnému súdu dňa 26.04.2022 uviedla, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo. Podľa ustanovení Obchodného zákonníka sa zmluvou o dielo zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž
určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Zo skutkových tvrdení žalobcu nie je zrejmé, aké konkrétne dielo a v akom rozsahu mal žaloba pre žalovaného vykonať. Z tvrdení žalobcu možno vyvodiť záver, že žalobca vykonával práce na dvoch nehnuteľnostiach (nehnuteľnosť patriaca pánovi C. staršiemu a nehnuteľnosť patriaca pánovi C. mladšiemu) v rámci ktorých realizoval montáž elektroinštalácie, montáž kúrenia, chladiaceho systému, výmenu tepelného čerpadla. Rozsah vykonaných prác žalobca pomenoval všeobecne bez bližšej špecifikácie úkonov. Žalobca mal vo svojich tvrdeniach najprv konkretizovať rozsah dohodnutých zmluvných záväzkov medzi stranami sporu a v nadväznosti na to, z dôvodu preukázania splnenia svojich zmluvných povinností a preukázania nároku uplatneného v tomto konaní, mal konkretizovať aké presné práce, v ktorej nehnuteľnosti a kedy realizoval. Mal uviesť kto, kedy a aký materiál na realizáciu zákazky dodal, kedy boli práce ukončené, kto, kedy a komu dohodnuté práce odovzdal. V skutkových tvrdeniach žalobcu, vo vzťahu k uplatnenému nároku, absentuje konkretizácia predmetu diela, dohody o cene, prípadne dohody o spôsobe určenia ceny, alebo aspoň tvrdenie, že zmluvné strany prejavili vôľu uzatvoriť zmluvu bez určenia ceny. Konateľ žalobcu si protirečil, keď najprv uviedol, že na základe dohody o rozsahu prác vypracoval cenovú ponuku, ktorú zaslal žalovanému a na základe jej akceptácie mu žalovaný poslal finančné zálohy. Následne tvrdil, že dohoda medzi stranami sporu bola iba všeobecná (aká, to už neuviedol), nebol dohodnutý objem prác, ani cena. V rámci výpovede tiež spomenul, že strany sporu mali ústnu dohodu o cene práce za hodinu, výšku hodinovej sadzby však už nekonkretizoval. Skutkové tvrdenia žalobcu boli všeobecné, neurčité, neúplné, bez časových súvislosti. Na základe nich nie je možné konštatovať, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo, pretože z tvrdení žalobcu nie je možné vyvodiť záver, že došlo k dohode o predmete diela a cene. Pre platné uzatvorenie zmluvy o dielo sa síce nevyžaduje písomná forma, postačuje aj ústna dohoda, minimálne však musí byť dohoda o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy. Takáto vôľa musí existovať v čase vzniku zmluvy, nielen počas prípravy a rokovaní o zmluve. K platne uzatvorenej zmluve o dielo dôjde, ak sa zmluvné strany dohodnú na rozsahu práv a povinností, teda na obsahu a rozsahu povinností zhotoviteľa riadne vykonať dielo a povinnosti objednávateľa zaplatiť za riadne vykonané dielo. Následne z týchto povinností vyplývajú aj ďalšie povinnosti zhotoviteľa odovzdať riadne vykonané dielo a povinnosť objednávateľa riadne vykonané dielo prevziať. Záväzok zhotoviteľa vykonať dielo je predstavovaný realizovaním činností, v dôsledku ktorých sa postupne zhmotňuje, t. j. vzniká predmet diela, resp. predmet diela sa kompletizuje.
45. Pre absenciu podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu nie je možné ani ustáliť predmet záväzkov strán sporu. Opätovne súd konštatuje, že tvrdenia žalobcu boli neurčité, všeobecne, žalobca sa vyjadroval k dvom stavbám, pričom nevedel presne konkretizovať čo, kedy a v akom rozsahu na ktorej stavbe realizoval, odkazoval na stavebné denníky a mailovú komunikáciu, ktoré v konaní do termínu pojednávania nepredložil, pretože tak mienil urobiť až v priebehu ďalšieho súdneho konania. Spomenul, že keď viazla komunikácia so žalovaným, dodal materiál a vykonal práce na stavbách po dohode s investorom/ investormi stavieb. Je teda otázne, v akom rozsahu žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu, prípadne záväzkového vzťahu so žalovaným, v akom rozsahu s investormi stavieb a kto a v akom rozsahu je vlastne osobou pasívne vecne legitimovanou v tomto konaní.
46. Žalobca navrhoval v konaní vypočuť svedkov (stavebný dozor na stavbách a investorov stavieb), ktorými chcel preukazovať skutočnosti, ktoré v konaní a v priebehu pojednávania tvrdil vo všeobecnej rovine, prípadne ktoré uviesť ani nevedel. Súd vykonáva ten- ktorý dôkaz na preukázanie konkrétnej skutočnosti tvrdenej stranou sporu. Strana sporu musí najprv niečo konkrétne tvrdiť a až následne v rámci vykonaného dokazovania sa preukáže, či jej tvrdenie je opodstatnené a pravdivé. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať. Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení k odporu uviedla, že „ V prípade, ak nemá žalovaný vedomosť o vykonaných prácach a dodávkach materiálu, týmto si dovoľujem uviesť, že sa jednalo o dodávky prác a materiálu pre investora, s ktorým mal žalovaný uzatvorený zmluvný vzťah, ktorého obsahom bolo vyhotovenie diela na rodinnom dome. Týmto zároveň navrhujeme vykonanie dôkazu - výsluch svedkov investorov stavieb, stavbyvedúceho na stavbe, ktorí dosvedčia, skutočnosti tvrdené žalobcom. “ Právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 12.5. 2022 opätovne navrhla výsluch totožných svedkov s uvedením ich mena, priezviska, adresy bydliska s odôvodnením, že návrh na ich výsluch už uviedla vo vyjadrení k odporu. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní ešte doplnila, že „ dodanie, objednanie prác, istá mailová komunikácia existuje aj v písomnej forme, avšak ako sme navrhli, tieto skutočnosti by ozrejmili svedkovia, ktorých v konaní navrhujeme vypočuť“. Ani ku koncu pojednávania vo veci, po
výzve na doplnenie skutkových tvrdení, ani po výsluchu konateľa žalobcu však súdu nebolo zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti by mali byť výsluchom svedkov preukázané. Súd návrh žalobcu na výsluch svedkov zamietol z dôvodu, že súdu nebol objasnený účel vykonania navrhovaného dôkazu, pretože žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k navrhnutým svedkom, v konaní nebolo zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti majú byť ktorým svedkom preukázané. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Takýmto postupom by sa vystavil riziku porušenia rovnosti strán sporu v konaní. Navyše súd dodáva, že pokiaľ žalobca navrhol v konaní vypočuť svedkov, mal postupom podľa § 197 ods. 1 CSP zabezpečiť ich prítomnosť na pojednávaní, prípadne požiadať súd o predvolanie svedkov. Žalobca vo svojich vyjadreniach nepožiadal súd o predvolanie svedkov a z jeho podaní ani nevyplývajú skutočností, ktoré majú byť výsluchom toho -ktorého svedka preukázané.
47. Pokiaľ žalobca vo svojich vyjadreniach odkazoval na obsah predložených listinných dôkazov, prípadne listinných dôkazov, ktoré v konaní ešte len mienil predložiť, súd upozorňuje, že podľa § 132 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Tak, ako už bolo súdom konštatované, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby a tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, musia byť jednoznačné, konkrétne a žalobcom uvedené tak, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť.
48. Z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia a bremena dôkazu žalobcom v konaní, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
49. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady pomeru úspechu v konaní. Pretože bol žalobca v konaní neúspešný, súd mu uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).