Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Sa-7-2021.pdf
PDF · 127.85 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sa/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci žalobcu: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX B. D., právne zastúpeného: PUKAJ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1661, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 53 029 623, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 09.08.2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie správnym rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 03.03.2021 (ďalej aj len prvostupňové správne rozhodnutie) podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. V odôvodnení Sociálna poisťovňa poukázala na posudkový záver posudkového lekára pobočky Dolný Kubín, podľa ktorého je žalobca invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Posúdenie zdravotného stavu je obsahom odborného posudku o invalidite z 22. februára 2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Žalobcovi preto patrí invalidný dôchodok v nezmenenej výške.
2. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie datované dňa 20.04.2021, v ktorom nesúhlasil s tvrdením posudkového lekára, že sa jeho stav od posledného lekárskeho posudku nezmenil. U žalobcu bola zistená porucha metabolizmu tukov, v dôsledku čoho sa podrobil polypektómii a naďalej u neho pretrváva poškodenie viacerých kĺbov, čo má za následok zníženie jeho pracovného potenciálu. Posudkový lekár nezobral do úvahy všetky zdravotné komplikácie žalobcu. Zdravotné komplikácie žalobcu spôsobujú obmedzenie jeho pracovnej činnosti. Jedná sa o diagnostikovanú primárnu artrózu iných kĺbov, členok a noha pod ním, kosti, kĺby, lakťová kosť, vretenná kosť a podobne. Okrem toho trpí radikulárnym syndrómom a tiež mu bol diagnostikovaný záver G: 54.1 poškodenie plexus lumbosacralis. Žalobca má obrovské bolesti, ktoré sa šíria prevažne z driekovej oblasti chrbtice. Podľa žalobcu nie je možné naďalej ho podraďovať do skupiny chorôb kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písmeno c) podľa prílohy č. 4 zákona, ale je potrebné prehodnotiť preradenie do inej skupiny, a to minimálne do kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno c) alebo kapitoly XV, oddiel D, položka 1 písmeno b) alebo c), poprípade do kapitoly XV, oddiel A, položka 1, písmeno c) prílohy č. 4 zákona alebo do inej skupiny, ktorá by viac vystihovala jeho zdravotný stav. Je preto nevyhnutné opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu, aby došlo k prehodnoteniu ostatných zdravotných postihnutí, ktoré majú vplyv na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca pracoval celý život výlučne fyzicky a možnosť ďalšieho zamestnania v obdobnej profesii je takmer vylúčená, pretože je obmedzený vo vykonávaní fyzicky náročnej práce. Žalobca poukázal na mimoriadnu lekársku
prehliadku vykonanú A.. G. ako všeobecnou lekárkou, ktorá posudzovala zdravotnú spôsobilosť na prácu v obchodnej spoločnosti Kaufland a ktorej výsledkom je, že žalobca je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce. Žalobca je tak odkázaný jedine na invalidný dôchodok, ktorý nepostačuje na jeho životné náklady. Sociálna poisťovňa pri svojom rozhodnutí opomenula vziať do úvahy zdravotné postihnutia, ktorými žalobca trpel.
3. Žalovaný rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 09.08.2021 (ďalej aj len rozhodnutie žalovaného) odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. Žalovaný poukázal na charakter výkonu lekárskej posudkovej činnosti, ktorá spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania. Zdravotný stav žalobcu bol na základe podaného odvolania opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín dňa 12. mája 2021, ktorý odvolaniu nevyhovel. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav účastníka dňa 02. augusta 2021 s tým, že sa oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou a so všetkými predloženými odbornými lekárskymi nálezmi. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené v kapitole XV, oddiel E, položke 3, písmene c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 50 %. Z posudkového hľadiska nie je opodstatnené zaradenie do kapitoly XV, oddiel E, položky 4 ako je navrhované v odvolaní, pretože táto položka zahŕňa stavy po operácii chrbtice, stavy po úraze chrbtice a u žalobcu nebola realizovaná operácia chrbtice a ani neprekonal úraz chrbtice. Opodstatnené nie je ani zaradenie do kapitoly XV, oddiel D, položky 1, písmeno b), resp. c) prílohy, pretože táto položka zahŕňa svalové dystrofie, myopatie a ďalšie ochorenia, ktoré u žalobcu nie sú odbornými vyšetreniami potvrdené. V diagnostickom závere je uvádzaná diagnóza G54.1 a F41.9 úzkostná porucha, bližšie neurčená, pričom nie je dokumentovaná symptomatológia poškodenia lumbosakrálneho pletenca, nie sú prítomné svalové atrofie, nie je popisovaná porucha hybnosti predkolenia, a preto nie je možné zaradenie do kapitoly XV, oddiel G, položka 58.1 prílohy č. 4 k zákonu. V súvislosti s úzkostnou poruchou nie sú dokladované odborné vyšetrenia psychiatrom. U žalobcu sú potvrdené zobrazovacími MR vyšetreniami chrbticové ťažkosti, pokročilá difúzna degeneratívna vertebropatia a diskopatia, čo zodpovedá zaradeniu do kapitoly XV, oddiel E, položky č. 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Pridružené zdravotné postihnutia neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie a pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, a preto miera poklesu bola zvýšená o 10 %. Účastník konania je v liečbe ortopéda, zobrazovacie RTG vyšetrenie potvrdilo artrózu viacerých kĺbov horných a dolných končatín, na ľavej ruke je palpačná citlivosť IV. a V. prsta, zvyšok ruky nebolestivý, hybnosť prstov je primeraná, bez obmedzenia. V pravom lakti je hybnosť dlhodobo obmedzená, v oboch ramenách je kalcifikujúca tendinitída ľahkého stupňa, v bedrových kĺboch je obojstranná, v bedrových kĺboch je obojstranná artróza. Žalobca bol vyšetrený aj reumatológom s nálezom, ktorý je v norme. Zistená osteoartróza zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % podľa kapitoly XV, oddiel A, položky 1, písmeno b), pričom nie je opodstatnené zaradenie pod písmeno c), pretože neboli potvrdené trvalé aktívne progredujúce formy ťažko ovplyvniteľné liečbou. Ostroha pätovej kosti a exostózy pätovej kosti sú nálezy na RTG vyšetrení, ktoré nie sú posudkovo významné, obdobne ako nález na očnom vyšetrení. Žalobca sa podrobil odstráneniu polypu hrubého čreva, ktorá skutočnosť nie je posudkovo významná, obdobne ako hraničná glykémia a dyslipidémia. K lekárskemu posudku o zdravotnej spôsobilosti zo dňa 29.03.2021 posudkový lekár uviedol, že sa jedná o posudok vo vzťahu ku konkrétnej posudzovanej práci. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím dorzalgia krčnej chrbtice s iritačným radikulárnym syndrómom C7 vľavo zaradená do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno c) - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Za iné zdravotné postihnutia bola zvýšená miera poklesu o 10 % a celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je tak naďalej 60 %. Žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu bola potvrdená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej na 60 %. Žalobca v rámci odvolacieho konania nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, má účastník konania možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity. Nebolo preto možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a invalidný dôchodok žalobcovi patrí v nezmenenej sume.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca cestou právneho zástupcu správnu žalobu. V správnej žalobe žalobca zopakoval argumenty z podaného odvolania proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu s tým, že žalovaný pri určovaní miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť opomenul zahrnúť ostatné zdravotné postihnutia. Zdravotné postihnutia boli indikované odborným lekárom a majú bezpochyby vplyv na vykonávanie zárobkovej činnosti žalobcu. Žalobca vzhľadom na aktuálny zdravotný stav je obmedzený v možnosti vykonávať fyzicky náročnú prácu. Žalobca má ďalšie zdravotné komplikácie, na ktoré sa lieči ako primárna artróza iných kĺbov, členok a noha, kosti, kĺby, lakťová kosť a navyše trpí aj radikulárnym syndrómom a bolo mu diagnostikované poškodenie plexus lumbosacralis. Pri mimoriadnej lekárskej prehliadke bolo A.. G. vyhodnotené, že je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce pre spoločnosť Kaufland Slovenská republika. Žalobca ďalej v žalobe zopakoval svoje tvrdenia z podaného odvolania ohľadom nesprávneho zaradenia jeho zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 zákona. Žalobca na posúdenie svojho zdravotného stavu predkladá zdravotnú dokumentáciu s tým, že ďalšiu zdravotnú dokumentáciu doplní, nakoľko žalobca v mesiaci 11/2021 bude absolvovať vyšetrenia, ktoré by explicitne preukázali jeho zlý zdravotný stav. Žalobca tiež podal návrh na vypracovanie posudku, ktorý explicitne preukáže, že jeho zdravotný stav je vážny. Žalobca tak žiadal zrušiť prvostupňové správne rozhodnutie a tiež rozhodnutie žalovaného.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že námietky uvedené v správnej žalobe sú v zásade totožné s námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Podkladom pre rozhodnutie žalovaného bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho zabezpečenia žalovaného zo dňa 02. augusta 2021. Podľa žalovaného nie sú relevantné pochybnosti žalobcu o určení percentuálnej miery jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Takéto posúdenie vyžaduje lekárske znalosti a vo veciach sociálnych je zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorých činnosť spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu, a to na základe objektívneho vyšetrenia a z doloženej zdravotnej dokumentácie. Žalobca doloženou zdravotnou dokumentáciou nepreukázal žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov. Posudok o invalidite žalobcu je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca má možnosť v prípade zhoršenia zdravotného stavu opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu. Žalovaný sa jasným právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné a pridržiava sa dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.
7. Na pojednávaní, ktoré bolo správnym súdom nariadené na deň 19.05.2022, právny zástupca žalobcu trval na písomných podaniach. Uviedol, že miera poklesu, ktorú stanovila Sociálna poisťovňa u žalobcu, nezodpovedá jeho zdravotnému stavu. Žalobca by mal byť schopný vykonávať nejakú ľahkú prácu, avšak keď sa snažil zamestnať, musel po pár dňoch skončiť. Naposledy sa snažil zamestnať v Kauflande, kde ešte pred nástupom do práce bola uskutočnená lekárska prehliadka, na základe ktorej lekár uviedol, že žalobca môže zdvíhať predmety maximálne do 1 kg. S jeho zdravotným stavom nie je možné sa zamestnať a miera poklesu u neho je oveľa vyššia ako udáva Sociálna poisťovňa. Miera poklesu bola prehodnotená posudkovým lekárom, ktorý robí pre Sociálnu poisťovňu, a takýto vlastný posudkový lekár je ovplyvnený kvázi svojím zamestnávateľom, a preto nemožno považovať takýto posudok za objektívny. Preto dal žalobca vypracovať posudok, aby prišli na to, či tento posudok od Sociálnej poisťovne je správny, či zodpovedá zdravotnému stavu žalobcu. Akonáhle bude mať tento posudok, tak ho predloží súdu. Podľa informácií od klienta by mal byť posudok do dvoch týždňov. Znalec možno povie, že je OK tento posudok, že zdravotný stav zodpovedá posudku, ktorý vyhodnotil posudkový lekár Sociálnej poisťovne, a tým pádom budú považovať túto žalobu za bezpredmetnú a zoberú ju späť. Avšak, ak povie, že zdravotný stav nezodpovedá tomu stavu, ktorý vyhodnotil posudkový lekár, tak tu budú nové skutočnosti. Žalobca musel podať žalobu, aby nezmeškal lehotu, a preto uviedol iba všeobecné informácie. Je to odborná otázka a jedine odborníci dokážu rozlúsknuť tento problém.
8. Poverená zamestnankyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala vyjadrení, ktoré boli podané písomne, a žalobu žiadala zamietnuť s tým, že žalobné námietky účastníka konania nie sú dôvodné.
9. Krajský súd v Žiline, ako príslušný správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.
10. Krajský súd uvádza, že mal splnenú podmienku na konanie, a to včasnosť podanej žaloby. Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie odvolacieho orgánu, a to Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne bolo žalobcovi cestou právneho zástupcu doručené dňa 10.08.2021. Žaloba žalobcu bola podaná 30.09.2021, t.j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia o odvolaní, čo zodpovedá ust. § 181 ods. 1 SSP.
11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
12. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
13. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
14. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
15. Podľa ust. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
16. Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
17. Podľa ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
18. Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
19. Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
20. Podľa ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
21. Podľa ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
22. Podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., kapitoly XVI, oddiel E, položka 3, písm. c): druh zdravotného postihnutia - 3. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 40 -50 .
23. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia.
24. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd (nad rámec skutočností uvedených v prvej časti tohto rozsudku) zistené, že žalobca žiadosťou zo dňa 15.02.2021 požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu a o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Podľa posudku zo dňa 22. februára 2021 posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín vychádzajúc z predložených záverov lekárskych vyšetrení - neurochirurgické vyšetrenie, vyšetrenie na ambulancii chronickej bolesti, MR chrbtice, ortopedické vyšetrenie, uviedol, že u žalobcu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím postihnutie podľa kapitoly XV - choroby podporného pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c) - s trvalým, ťažkým postihnutím chrbtice v rozsahu 50 % so zvýšením percentuálnej miery z dôvodu iných zdravotných postihnutí o 10 %. Posudkový lekár v posudku uviedol, že žalobca požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu, k čomu predložil množstvo odborných vyšetrení s tým, že čo sa týka ochorenia chrbtice sú ťažkosti na chronickej úrovni, je trvalo potrebná konzervatívna liečba, pričom podľa zobrazovacích vyšetrení nedošlo k progresii nálezu. Zo strany neurochirurga je pri zhoršení zvažované operačné riešenie. K zvýšeniu o 10 % posudkový lekár uviedol, že u žalobcu je prítomné ťažké artrotické poškodenie viacerých kĺbov, avšak pohyblivosť jednotlivých kĺbov je obmedzená len mierne. Ostatné ochorenia ako porucha metabolizmu, tukov a stav po polypektómii nie sú posudkovo významné. Po podaní odvolania proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu bol dňa 12. mája 2021 vyhotovený posudok posudkovým lekárom pobočky s rovnakým záverom a následne bol spisový materiál spolu s odvolaním predložený žalovanému. Dňa 02. augusta 2021 posudkový lekár ústredia vyhotovil posudok, v ktorom po zohľadnení záverov lekárskych vyšetrení vrátane lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu vypracovaného dňa 29.03.2021 A. dospel k rovnakému záveru o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobcu v rozsahu 50 % vrátane zvýšenia percentuálnej miery o 10 %. V posudku posudkový lekár poukázal na MR vyšetrenie driekovej chrbtice, podľa ktorého je nález bez podstatných zmien v porovnaní s predchádzajúcim MR vyšetrením. Zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu zodpovedá charakteru zdravotného postihnutia, pričom z posudkového hľadiska nie je opodstatnené zaradenie do kapitoly XV, oddiel E, položka 4 ako je navrhované v odvolaní, pretože táto položka zahŕňa stavy po operácii chrbtice a stavy po úraze chrbtice. U žalobcu nebola realizovaná operácia a ani neprekonal úraz chrbtice. Nie je opodstatnené ani zaradenie do kapitoly XV, oddiel D, položka 1, písmeno b), resp. c), keďže tam uvedené zdravotné postihnutie nie je u žalobcu odbornými vyšetreniami potvrdené. Vo vzťahu k diagnostickému záveru neurologických vyšetrení, kde je uvádzaná aj diagnóza G54.1 poškodenie plexus lumbosakralis a F41.9 úzkostná porucha bližšie neurčená posudkový lekár uviedol, že nebola dokumentovaná symptomatológia poškodenia lumbosakrálneho pletenca a z posudkového hľadiska nie je možné zaradenie zdravotného postihnutia do kapitoly XV, oddiel G, položka 58.1. V súvislosti s úzkostnou poruchou nie sú dokladované odborné vyšetrenia psychiatrom. V konaní o odvolaní bolo doložené aktuálne ortopedické vyšetrenie zo dňa
11. júla 2021 s objektívnym zhodnotením funkčného postihnutia na pohybovom aparáte. V porovnaní s predchádzajúcimi vyšetreniami bola hybnosť v ramenách primeraná. Navrhovateľ bol vyšetrený aj reumatológom, pričom laboratórny nález je v norme. Posudkovo významná nie je ani ostroha pätovej kosti a haglundove exostózy pätovej kosti, nie je prítomné ťažké poškodenie funkcie nohy a posudkovo významný nie je ani nález na očnom vyšetrení, rovnako ako odstránenie polypu hrubého čreva, ktorému sa žalobca podrobil v roku 2020. K lekárskemu posudku o zdravotnej spôsobilosti zo dňa 29. marca 2021 posudkový lekár uviedol, že tento je len vo vzťahu ku konkrétnej posudzovanej práci. Záverom posudku je tak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %. Následne žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
25. Žalobca v podanej žalobe vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného namietal, že žalovaný pri určovaní miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť opomenul zahrnúť do prehodnotenia aj ostatné zdravotné postihnutia žalobcu, ktoré majú vplyv na jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nezohľadnil skutočnosť ohľadom možného ďalšieho zamestnania žalobcu, ani závery pracovného posudku A. Krajský súd po oboznámení sa s vyššie uvedenými posudkami posudkových lekárov, z ktorých vychádzalo tak prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného, uvádza, že z týchto je zrejmé, že sa správne orgány vyporiadali so všetkými závermi lekárskych vyšetrení, na ktoré žalobca poukazoval a ktoré správnym orgánom v rámci administratívneho konania predložil. Z lekárskych posudkov plynie, že bolo vychádzané zo všetkých aktuálnych vyšetrení žalobcu, pričom bolo konštatované, že nedošlo k takým zmenám zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovali iné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu. Čo sa týka ďalších zdravotných postihnutí, na ktoré žalobca poukazuje, v lekárskych posudkoch sa posudkoví lekári podrobne zaoberali aj ďalšími zdravotnými obmedzeniami či postihnutiami žalobcu, ktoré sa odzrkadlili vo zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v maximálnom prípustnom rozsahu 10 %. V lekárskom posudku, ktorý je podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného, sa posudkový lekár zaoberal aj žalobcom v žalobe namietanými diagnózami ako primárna artróza iných kĺbov a diagnostikovaným záverom G:54.1 poškodenie plexus lumbosakralis. Rovnako v tomto posudku posudkový lekár hodnotil aj závery A., podľa ktorého je žalobca dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce, a to so záverom, že tento posudok sa zaoberá spôsobilosťou žalobcu výlučne na konkrétnu pracovnú činnosť. Krajský súd k tomuto posudku uvádza, že z neho nemožno vyvodiť záver, že by žalobca nemohol vykonávať inú zárobkovú činnosť, a preto tento posudok sám o sebe neindikuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
26. Krajský súd tak z obsahu administratívnych spisov a vypracovaných odborných lekárskych posudkov nezistil, že by sa posudkoví lekári v rámci posudkovej činnosti nevyporiadali so všetkými okolnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu v kontexte ustálenia miery straty jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Je zrejmé, že posudkoví lekári vychádzali zo všetkých odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli predložené a ktoré dokumentovali zdravotný stav žalobcu. Správny súd konštatuje, že žalovaný aj správny orgán prvého stupňa postupovali v súlade s úpravou ust. § 71 zákona č. 461/2003 Z.z., keď podľa odseku 4 tohto ustanovenia posudzovali pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe lekárskych údajov a správ zo zdravotnej dokumentácie a z komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, ktoré mali k dispozícii v čase vydania svojho rozhodnutia. Je pritom namieste správnym súdom poukázať na skutočnosť, že závery všetkých odborných lekárskych posudkov, ktoré sú súčasťou administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, sú čo do zistenia miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť zhodné. Z týchto posudkov vyplýva, že žalobca je invalidný, keďže u neho bola zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
27. Zvýrazňuje krajský súd, že jedným z dôkazov na posúdenie zdravotného stavu sú odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 196, § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Podľa úpravy ust. § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zahŕňa lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia okrem iného posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 153 ods. 5 tohto zákona vykonáva lekársku posudkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. V zmysle týchto ustanovení je posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zverené
posudkovému lekárovi. Z vypracovaných posudkov je zrejmé, že posudkoví lekári vychádzali pri ich spracovaní zo zdravotného stavu žalobcu v čase vypracovania týchto lekárskych posudkov a tieto posudky sa následne stali základom vydaných správnych rozhodnutí. Posudzovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je otázkou odborného posúdenia príslušného posudkového lekára (nejedná sa tak o posúdenie právnej otázky), a preto správne a zákonne žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal práve z obsahu vypracovaného posudku. Pri vypracovaní tohto posudku sa posudkový lekár zaoberal komplexným posúdením zdravotného stavu žalobcu pre potreby určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp.zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015).
28. Žalobca cestou právneho zástupcu na pojednávaní namietal, že miera poklesu bola prehodnotená posudkovým lekárom, ktorý robí pre Sociálnu poisťovňu a je ovplyvnený svojím zamestnávateľom, a preto nemožno považovať takýto posudok za objektívny. Túto námietku krajský súd nehodnotí ako dôvodnú. Všetky v konaní predložené posudky posudkových lekárov ako vecne a miestne príslušných orgánov zo zákona ustanovených na výkon posudkovej činnosti (§ 153 ods. 3, 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú náležite odôvodnené, bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalobca pritom nepredložil dôkazy, ktoré by závery posudkov spochybnili, resp. ktoré by preukázali iný rozsah poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako bol zistený posudkovými lekármi. Konkrétny neobjektívny, resp. zaujatý postup posudkových lekárov v predmetnej veci žalobca nepreukázal. Podľa uznesenia ÚS SR vo veci sp. zn. II. ÚS 713/2014-7: „Relevantným dôvodom sťažovateľom namietanej (ne)objektívnosti postupu posudkových lekárov nemôže byť eo ipso skutočnosť, že posudkoví lekári sú zamestnancami Sociálnej poisťovne.“
29. Žalobca ako prílohu podanej žaloby predložil rozsiahlu časť svojej zdravotnej dokumentácie. Po oboznámení sa s týmito prílohami žaloby krajský súd konštatuje, že sa jedná o zdravotnú dokumentáciu, ktorá bola aj súčasťou administratívnych spisov, pričom so závermi týchto žalobcom predložených lekárskych vyšetrení sa zaoberali posudkoví lekári tak prvostupňového ako aj odvolacieho správneho orgánu. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že dodatočne doplní ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, keďže žalobca v mesiaci 11/2021 absolvuje vyšetrenia, ktoré by explicitne preukázali jeho zlý zdravotný stav. Krajský súd vo vzťahu k otázke dodatočne predkladaných listinných dôkazov považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci sa v zmysle ust. § 199 ods. 3 SSP uplatňuje zásada vyplývajúca z úpravy § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorej je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd v nadväznosti na túto úpravu skúma zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj procesné postupy týchto orgánov vedúce k ich vydaniu. Vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia preto na prípadné dôkazy a nový posudok, na ktorý odkazoval žalobca v podanej žalobe a tiež na nariadenom pojednávaní, ktoré by boli vyhotovené po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, nemožno prihliadať. Správny súd konštatuje, že žalovaný aj správny orgán prvého stupňa postupovali v súlade s úpravou ust. § 71 zákona č. 461/2003 Z.z., keď podľa odseku 4 tohto ustanovenia posudzovali pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe lekárskych údajov a správ zo zdravotnej dokumentácie, ktoré mali k dispozícii v čase vydania svojho rozhodnutia. Správny súd je pri preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy viazaný skutkovým stavom, ktorý tu bol v čase rozhodovania orgánu verejnej správy, a preto na skutočnosti, ku ktorým došlo následne po tomto rozhodnutí orgánu verejnej správy, nie je možné prihliadať. Z tohto dôvodu preto správny súd neakceptoval návrh právneho zástupcu žalobcu na odročenie pojednávania odôvodnený tým, že bude dodatočne predložený posudok o zdravotnom stave žalobcu.
30. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalobcu krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu a ak áno, s akou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Dôvody uvádzané žalobcom v žalobe preto neboli
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu vychádzajú zo subjektívneho presvedčenia žalobcu o nesprávnom hodnotení jeho zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu a ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je určujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Toto posúdenie je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Krajský súd má za to, že medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. V zmysle rozhodnutia NS SR vo veci sp. zn. 10So/97/2014 „...súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporca vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.“
31. Ak žalobca v podanej žalobe žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť podľa § 191 ods. 1, písm. c), d), e), f), g) SSP, tak krajský súd žiaden z uvedených dôvodov nezistil. Žalovaný spoľahlivo a náležite v napadnutom rozhodnutí ustálil skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotil so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení rozhodnutia, následne tento zistený skutkový stav správne právne posúdil, jeho rozhodnutie je v súlade s administratívnym spisom a má v ňom oporu. Zároveň nebolo krajským súdom zistené, že by postup správnych orgánov porušil zákon s dôsledkom nezákonného rozhodnutia. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje vecne správny záver žalovaného a rovnako správneho orgánu prvého stupňa, podľa ktorého nebol zistený dôvod pre zvýšenie invalidného dôchodku žalobcu, pretože u neho naďalej možno konštatovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správny súd tak dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto túto v súlade s ust. § 190 SSP zamietol.
32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať. Naviac zo spisového materiálu vznik trov na strane žalovaného nevyplýval a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.