Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/14/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Doprava a mechanizácia, a.s. Prešov, Strojnícka 9, Prešov, IČO: 00 605 956, zastúpeného Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, proti žalovaným: 1/ U.. C. M., O.. XX.X.XXXX, V. F.Í. XX, P., 2/ JOKYS s.r.o., so sídlom Strojnícka 11360/7, Prešov, IČO: 47 570 741, zastúpenému Mgr. Viliamom Čobirkom, advokátom so sídlom Klincová 35, Bratislava, o zaplatenie 2.188,80 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 17C/327/2014-81 zo dňa 24.10.2016, takto

rozhodol:

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v 1. rade v rozsahu 100 %.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v 1. rade v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 17C/327/2014 z 1.4.2015 zastavil konanie v prejednávanej veci podľa § 96 O.s.p. z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom. Konštatoval, že žalovaná v 1. rade po vydaní platobného rozkazu dňa 26.8.2014 uhradila žalobou uplatnenú pohľadávku aj trovy konania v plnom rozsahu. Na náhradu trov konania žalobcovi zaviazal žalovaného v 2. rade, pretože mal za to, že tento zavinil vznik trov konania žalobcovi, keď si nepreveril v čase podania odporu, že dlh bol už uhradený celkom a spôsobil tak zbytočné pokračovanie konania. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v 2. rade odvolanie, ktorým žiadal, aby súd návrh žalobcu vo vzťahu k nemu úplne zamietol, a aby zamietol aj návrh žalobcu na nahradenie trov konania vo výške 136,26 eur.

2. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 13Co/125/2015-73 zo dňa 4.4.2016 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo, že žalovaná v 1. rade po vydaní platobného rozkazu uhradila všetky dlžné sumy. Žalovaný v 2. rade teda procesne nezavinil zastavenie konania.

3. Po vrátení veci prvoinštančný súd vyššie označeným uznesením rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo výške 96,38 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, 2 CSP. Konštatoval, že žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovaným v 1. a 2. rade bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1.7.2012 do 30.6.2014 vo výške 2.188,80 eur, pričom mesačné bezdôvodné obohatenie predstavovalo sumu 91,28 eur. Žalovaný v 2. rade sa však stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti až 18.6.2014. Z uvedených skutočností mal za to, že žaloba bola voči žalovanému dôvodná len v časti, a to za obdobie od 18.6.2014 do 30.6.2014, čo predstavuje sumu 39,55 eur. Uvedená suma predstavuje vo vzťahu k žalovanej sume 2.188,80 eur 1,81 %. Úspech žalovaného v 2. rade voči žalobcovi predstavuje 98,19 eur. Celkovo bol teda žalovaný v 2. rade voči žalobcovi úspešný vo veci vo výške 96,38 % (po odčítaní neúspechu od úspechu).

4. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové rozhodnutie, alebo aby ho sám zmenil tak, že zaviaže žalovanú v 1. rade k náhrade trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že v danom prípade je nevyhnutné sa správne vysporiadať so základnou otázkou

- kto procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a prečo žalobca zobral žalobu späť celkom dňa 28.1.2015. Žalovaná v 1. rade zaplatila žalobcovi dlžnú žalovanú sumu priznanú súdnym rozhodnutím dňa 26.8.2014 vo výške 2.188,80 eur + náhradu súdneho poplatku 131,- eur + trovy právneho zastúpenia 135,58 eur, teda dlh vrátane príslušenstva zaplatila celkom. Žalovaný v 2. rade nezaplatil nič a nakoľko žalobca považoval ich procesné postavenie za solidárne, kde by mali platiť náhradu trov konania spôsobenú zastavením konania spoločne a nerozdielne, tak žiadal, aby trovy zaplatil žalovaný v 2. rade, vzhľadom ku všetkým predošlým platbám žalovanej v 1. rade. Predsa v platobnom rozkaze boli zaviazaní zaplatiť všetky platby obidvaja žalovaní spoločne a nerozdielne, teda ké pochybnosti o tom, že obaja žalovaní mali platiť dlh v pomere 50 % ku 50 %. Žalobca späťvzatím žaloby celkom nezavinil stav, aby dokonca on mal platiť náhradu trov žalovanému v 2. rade. Súd by sa mal vysporiadať s postavením žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade medzi sebou a medzi nimi rozhodnúť, kto má platiť dôvodne náhradu trov konania žalobcovi a nie zaviazať žalobcu na platenie trov žalovanému v 2. rade, v tom vidí pochybenie súdu prvej inštancie. Stále platí princíp, ak niekto zaviní zastavenie konania, má znášať náhradu trov voči žalobcovi a nie opačne. Aj keď žalobca nenavrhoval v späťvzatí žaloby, aby bola zaviazaná na platenie trov konania žalovaná v 1. rade, správne mali sa súdy zaoberať stavom, že žalované boli dva subjekty a tak aj rozhodnúť a nie zaviazať žalobcu zaplatiť trovy žalovanému v 2. rade, čo považuje za nesprávne a tým nezákonné.

5. Žalovaná v 1. rade ani žalovaný v 2. rade sa na odvolanie žalobcu nevyjadrili.

6. Odvolací súd prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ustanoveniu § 385 ods.1 bez nariadenia pojednávania. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Podľa § 255 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Citované ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 255 CSP. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania.

10. Pri zastavení sporového konania v dôsledku späťvzatia návrhu je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorá zo sporových strán z procesného hľadiska zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť.

11. V prejednávanom prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, ktorý zobral žalobu späť v dôsledku správania sa žalovanej v 1. rade, ktorá po podaní žaloby uhradil jeho pohľadávku. Ide teda o prípad v zmysle § 256 ods. 1 (t.j. späťvzatie v dôsledku správania sa žalovanej v 1. rade) a z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinila žalovaná v 1. rade. Preto je povinná nahradiť žalobcovi účelne vynaložené trovy konania.

12. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného konštatuje, že súd prvej inštancie po zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby, nesprávne rozhodol o náhrade trov podľa § 255 CSP, teda v zmysle zásady úspechu strán v konaní. Ako už bolo uvedené, v prejednávanej veci vzal žalobca svoju žalobu späť, urobil tak však v dôsledku správania sa žalovanej v 1. rade, ktorá po podaní žaloby uhradila žalobcovi jeho nárok v celom rozsahu. Za danej situácie nesprávne postupoval súd prvej inštancie, ak rozhodol o náhrade trov konania v zmysle zásady úspechu vo veci (§ 255 a nie v zmysle zásady zavinenia zastavenia konania (§ 256 .

13. Preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade v rozsahu 100 %.

14. Pre úplnosť odvolací súdu dodáva, že v prejednávanej veci nejde o nerozlučné spoločenstvo (§ 77 , v ktorom by išlo o spoločné práva a povinnosti žalovaných. Žalobca si mohol uplatniť svoj nárok samostatne voči každému zo žalovaných, preto žalovaní v danom prípade predstavujú samostatné spoločenstvo (§ 76 , v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Z uvedeného dôvodu nebolo možné zaviazať na náhradu trov konania oboch žalovaných spoločne a nerozdielne. Je nesporné, že v danom prípade k zastaveniu konania došlo po späťvzatí žaloby žalobcom, ktorý svoju žalobu vzal späť z dôvodu, že žalovaná v 1. rade mu plnila v celom rozsahu to, čoho sa svojou žalobou domáhal. Žalovaná v 1. rade tak procesne zavinila zastavenie konania a preto je potrebné v zmysle § 256 zaviazať ju na náhradu trov konania žalobcovi.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade v rozsahu 100 %.

16. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .