Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Cb/111/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., Závodská cesta 24, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený: ADVOKÁTI MüLLER § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 24, Žilina proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava o zaplatenie 151,00 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 151,00 EUR spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 22.11. 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 100 % trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy 151 € s príslušenstvom a to na základe nasledujúcich skutočností: Dňa 25.9. 2018 došlo k dopravnej nehode pri Považskej Bystrici, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Toyota Auris, EČ: J. L., ktorého držiteľom bol poškodený R. P.. K vzniku škody došlo prevádzkou vozidla Mazda 626, EČV: J., ktoré bolo povinne poistené u žalovaného.

Žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2018 nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom sporu.

Pôvodný poškodený bol v dôsledku poistnej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. 9527961984, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle nútený účelne požičať si náhradné motorové vozidlo po nevyhnutnú dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla. Následne mu bola vystavená faktúra v celkovej výške 250 €.

Žalovaný vo svojom liste zo dňa 7.11.2018 (oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti) poškodenému oznámil, že mu uhradí len sumu vo výške 99 Eur za 3 dni zapožičania náhradného motorového vozidla. Zvyšok uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 151 Eur nebol zo strany žalovaného uznaný a vyplatený. Žalobca má za to, že má nárok na úhradu skutočnej škody, tj. na úhradu celej fakturovanej sumy, nakoľko poškodený mal prenajaté motorové vozidlo v nevyhnutne potrebnej dobe počas opravy poškodeného motorového vozidla.

2. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica odpor, v ktorom uviedol, že žalobca nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného. Zároveň má žalovaný za to, že žalobca

nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradení faktúry a teda poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Keďže poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať, že nájom bol nevyhnutný. Žalovaný rozporuje požadovaný úrok z omeškania.

3. Svojim podaním sa žalobca vyjadril k odporu nasledovne: Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu: súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným nespôsobuje zánik pohľadávky, nakoľko došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Tvrdenie žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, neplatnosti zmluvy o postúpení a rozpore s ust. sú preto neopodstatnené. Pokiaľ ide o dĺžku nájmu - jedná sa o neoprávnené krátenie poistného plnenia, poškodený nedokáže posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť dobu trvania opravy. Tvrdenie žalovaného, že žalobcom uplatnený nárok nevyplýva zo zákona o PZP ani z : nároky, ktoré sú hradné z PZP sú vymedzené v ustanovení zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla sa opiera o ustanovenie zákona PZP. Čo sa týka spochybňovania potreby náhradného vozidla: táto argumentácia je účelová. Je zrejmé, že poškodený nemal možnosť využívať náhradné vozidlo - primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb. Čo sa týka skrátenej doby nájmu: jedná sa o svojvoľné skrátenie zo strany žalovaného, ktoré nemožno akceptovať.

4. Na pojednávanie vytýčené na 19.5. 2022 sa zástupca žalovaného nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, odkázal na svoje písomné podania.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpismi z obchodného registra, zmluvou o prenájme vozidla, faktúrou 190316, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2018, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením o poistnom plnení zo dňa 7.11.2018, ako i ďalším spisovým materiálom a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Medzi procesnými stranami nie je sporné, že dňa 25.9.2018 došlo k poistnej udalosti a poškodeniu motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo R. P.. Pôvodný poškodený bol v dôsledku poistnej udalosti č. 9527961984, nútený účelne si požičať náhradné motorové vozidlo. Za 4 dni požičania si motorového vozidla mu bola následne vystavená faktúra v celkovej výške 250 €. Náhradné motorové vozidlo si poškodený požičal z dôvodu nutnosti a z dôvodu zabezpečovania svojich potrieb. Poškodený sa dohodol na prenájme náhradného motorového vozidla na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorý trval celkovo 4 dni a dohodnuté denné nájomné bolo 55 Eur + 30 Eur poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Žalovaný však uznal ako účelné len 3 dni zapožičania motorového vozidla za cenu denného nájmu 33 Eur.

7. Spornou skutočnosťou medzi stranami bolo obdobie, počas ktorého je možné požadovať preplatenie nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, cena nájomného, aktívna legitimácia žalobcu, platnosť postúpenia pohľadávky, pasívna legitimácia žalovaného, uplatnené úroky z omeškania. 8. Súd vec právne posúdil nasledovne: Podľa sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 4 odsek 2 písmeno b) zákona o PZP Poistený má za poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 11 odsek 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

A) Skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný B) Poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia, písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 odsek 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 odsek 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9. Čo sa týka obrany žalovaného týkajúcej sa neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky: obdobnou právnou vecou sa zaoberal Krajský súd v Bratislave, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. skonštatoval: „pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nebolo preukázané, či reálne došlo k vzniku nákladov u poškodeného, je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení. Zmluvu o postúpení uzatvoril poškodený ako postupca so spoločnosťou ....... s.r.o. ako postupníkom, ktorá bola zároveň prenajímateľom náhradného motorového vozidla. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom, keďže podľa zmluvy si žalobca pohľadávku vymáha svojim menom na svoj účet“. Postupiteľ - poškodený postúpil nárok na náhradu škody voči žalovanému na postupníka - žalobcu. Zákon o PZP, takéto postúpenie nezakazuje. Obsah právnej povinnosti, spočívajúci v náhrade škody sa postúpením pre žalovaného nemení. Žalobca je tak aktívne legitimovaný, aby si v súlade s ustanovením zákona o PZP priamo uplatnil svoj nárok na náhradu škody proti poistiteľovi. Škoda vo výške vystavenej faktúry je tak skutočnou škodou, ktorá vznikla poškodenému a nárok na jej uplatnenie bol postúpený na žalobcu, ktorý je však postupcom ako aj prenajímateľom náhradného motorového vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že neexistuje dôvod na to, aby poškodený žalobcovi uhradil vystavenú faktúru. Súd preto obranu žalovaného v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú. Samotný žalovaný - ako vyplýva z Oznámenia o poistnom plnení - nenamieta platnosť postúpenia pohľadávky, keď žalobcovi na jeho účet čiastočne poistné plnenie plnil.

10. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bolo aj obdobie, počas ktorého je možné požadovať preplatenie nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla. Súd nespochybňuje nárok poškodeného na náhradné vozidlo z rovnakej kategórie vozidiel, ako je jeho poškodené vozidlo, a to na dobu opravy motorového vozidla. Súd má za to, že pri posudzovaní dĺžky opravy nemôže byť na ujmu žalobcu skutočnosť, že v inom servise by sa možno jednalo o kratšiu dobu opravy, nakoľko nie je povinnosťou žalobcu skúmať ponuky autoservisov a hľadať taký, ktorý ponúkne najkratšiu dobu opravy (čo však v skutočnosti môže byť na ujmu kvality opravy, respektíve dohodnutá doba opravy následne nemusí byť dodržaná). Je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo, čím mu vznikla škoda vo výške ceny požičovného (nájomného). Čo sa týka obrany žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že žalobca nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb: súd má za to, že motorové vozidlo je v súčasnosti samozrejmou súčasťou väčšiny osôb a rodín a predstavuje určitý osobný komfort. Poškodený bol obmedzený v práve užívať svoje motorové vozidlo a bolo by nespravodlivé od neho žiadať, aby upustil od zaužívaného spôsobu života. Náhradné vozidlo je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na motorovom vozidle poškodeného. Poškodený si potrebuje čo najskôr zabezpečiť

náhradné vozidlo pre zvládanie každodenných situácii. Nepotrebuje súhlas poisťovne na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla. Vzhľadom na uvedený záver má súd za to, že žalobca nemusí osobitne preukazovať nutnosť užívania náhradného vozidla, lebo tento je zrejmý už z toho, že poškodený vozidlo mal a následne - po poistnej udalosti - nemohol toto užívať.

Čo sa týka tvrdenia žalovaného uvedeného v oznámení o poistnom plnení, že oprava bola ukončená 10.10. 2018 - žalovaný nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci toto jeho konštatovanie. 11. Čo sa týka namietanej výšky denného nájomného: Podľa názoru súdu vznikol poškodenému nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že táto náhrada však v zásade nesmie presahovať obvyklú cenu nájmu obdobných motorových vozidiel v danom čase a mieste. Skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla je totiž zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na nájom náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený po určitú dobu vylúčený. Preto pri určení skutočnej škody, je potrebné túto stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.júna 2016, sp.zn. ). Žalovaný však nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci exces zo strany poškodeného - nepredložil dôkaz preukazujúci, že obvyklá cena nájmu obdobných vozidiel v danom čase a mieste predstavovala sumu 33 Eur denne. Od poškodeného nie je podľa súdu možné vyžadovať, aby v situácii, keď v dôsledku stretu prevádzok vozidiel, ktoré nezavinil, a pri ktorom bolo poškodené jeho motorové vozidlo, riešil náhradu za svoje poškodené motorové vozidlo tak, že najskôr bude organizovať zisťovanie cenových relácií v rôznych autopožičovniach v závislosti od podmienok prenájmu a následne uskutoční výber najlacnejšej autopožičovne. Ak žalovaný ako poisťovňa namieta porušenie povinnosti zo strany poškodeného, bolo by potrebné, aby žalovaný recipročne odôvodnil svoj postup v procese likvidácie škodovej udalosti, teda predovšetkým či poškodenému odporučil autopožičovne s akceptovateľnou výškou nájmu.

Vykonaným dokazovaním súd nezistil zo strany poškodeného exces pri dojednaní dennej výšky nájomného za náhradné motorové vozidlo. Nájomné vo výške 55,- eur denne za prenájom motorového vozidla bolo svojou výškou obvyklým nájomným. Žalovaný okrem svojho tvrdenia o neúčelnosti nákladov vynaložených v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla v žalobcom uplatnenej výške, neposkytol súdu na preukázanie svojho tvrdenia žiaden relevantný dôkaz.

12. Vecná legitimácia žalovaného v spore bola daná podľa písmeno b) a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom v konaní nebolo sporným, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Vecná legitimácia žalobcu bola založená zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorou poškodený postúpil na žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd nárok na náhradu škody (náklady spojené s nájom náhradného vozidla) dostatočným spôsobom zo strany žalobca konkretizovaný a preukázaný a preto súd žalobcovi priznal krátenú časť poistného plnenia.

14. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo žalobou uplatnenej sumy od 22.11.2018 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania v žalobcom uplatnenej výške 5,00% ročne, a to od 22.11.2018 až do zaplatenia a to v súlade s . Poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti najneskôr 6.11.2018, tj bola povinná plniť do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti.

V súvislosti s argumentáciou žalovaného súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít. Z nálezu Ústavného súdu SR - 29: “Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo.”

„Každý škodca by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie škody ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa ZoPZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; ) vzniknutej z ublíženia na zdraví. S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť sa (a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd. Pokiaľ by skutočne poistiteľ (terminológia ) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie. Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Treba pripomenúť, že právna úprava v uvedenej oblasti vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie). Túto okolnosť dovolací súd nijako nezohľadnil a právnu úpravu ani nemal ambíciu vyložiť vo svetle príslušného eurokonformného výkladu (čo je jeho povinnosťou bez ohľadu na to, že sa toho dovolateľ prípadne výslovne nedomáhal). Takýto postup je neakceptovateľný, pretože všeobecné súdy sú zároveň súdmi Európskej únie, ktoré sú povinné aplikovať úniové právo (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-106/77 vo veci Simmenthal)“

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne v zmysle po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.