Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-29-2017.pdf
PDF · 69.95 KB
Case nature
Subarea
13CoE/29/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, proti povinnému: F. M., S.. XX.X.XXXX, M. Z. XX, o vymoženie 126,14 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjakom, Exekútorský úrad, Murgašova 3, Košice, v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 5Er/2568/2000-98 zo dňa 23.2.2017, takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
Nepriznáva sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) vyššie označeným uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. V dôvodoch uznesenia uviedol, že po preskúmaní veci zistil, že zo strany povinného nebol uvedený žiaden zákonný dôvod, ktorý by umožňoval zastavenie exekúcie a exekučné príkazy zrušiť nemožno. Povinný bol právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom č. XC/XXX/XXXX-X Okresného súdu vo W. S. N. zaviazaný na plnenie povinnosti v prospech oprávneného. Keďže povinný si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, oprávnený využil možnosť núteného výkonu svojho práva a dňa 5.10.2000 podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Prvoinštančný súd mal za to, že exekúcia sa vedie dôvodne, pretože povinný je zodpovedný za záväzky aj po skončení podnikateľskej činnosti a exekútor pri vykonávaní exekúcie postupoval v súlade s Exekučným poriadkom. Keďže nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie, rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal povinný odvolanie, ktorým žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a exekúciu voči jeho osobe zastavil. Tvrdil, že Okresný súd Vranov nad Topľou sa nesprávne vysporiadal s jeho podaním - žiadosťou o zrušenie a zastavenie exekúcie.
4. Oprávnený vo vyjadrení na odvolanie povinného zo dňa 07.06.2017 uviedol, že rozhodnutie v tejto veci ponecháva na úvahe súdu.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa a či má zákonom predpísané náležitosti. V tejto súvislosti dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
treba podľa § 386 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
7. Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 CSP, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je.
11. Odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci odvolanie povinného smerovalo proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorý zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie.
12. Exekučný poriadok v § 57 ods. 1 ukladá exekučnému súdu povinnosť zastaviť exekúciu (či už na návrh alebo aj bez návrhu), ak sú dané dôvody uvedené pod písmenami a/ až m/ tohto ustanovenia. V § 58 ods. 4 zároveň výslovne ustanovuje, že proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/, k/ až m/ je odvolanie prípustné. Odvolanie teda pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie a to z dôvodov uvedených pod označenými písmenami. Pod rozhodnutiami podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/, k/ až m/ Exekučného poriadku možno totiž rozumieť len uznesenia o zastavení exekúcie, ak je daný niektorý z výslovne označených dôvodov. Uznesenie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie takýmto rozhodnutím nie je. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, v znení platnom v čase rozhodovania exekučného súdu, výslovne nezakladalo (a ani v súčasnej dobe nezakladá) prípustnosť odvolania aj proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie.
13. Najvyšší súd SR takýto výklad považuje za ústavne konformný, pretože rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatných rozhodnutí potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Tento účel by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo rozhodovaním o opravnom prostriedku povinného proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie z ním tvrdeného dôvodu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júla 2012, sp. zn. 6Cdo/171/2012).
14. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, ktorý nepripúšťa a contrario odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii. Zabraňuje totiž tomu, aby sa neprípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok dala obchádzať odvolaním podaným proti uzneseniu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
15. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie povinného, smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože povinný nebol v odvolacom konaní úspešný a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli. Preto im tieto priznané neboli.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, druhá veta, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).